O mne

Moja fotka

Poslaním môjho blogu je oboznámiť návštevníkov s jedným z najpozoruhodnejších úľov francúzskeho včelára Roger Delona, ktorý poznáme ako Alpský úľ. Včeláriť v tomto úli je v skutočnosti novostarý spôsob včelárenia. Je to včelia retrofarma používajúca metódu ošetrovania včelstiev s jednoduchou technológiou trámikového úľového systému. S touto technológiou potrebujete menej času a je oveľa modernejšia ako pri iných známych formách včelárenia. Pre mňa sa úľový systém s prirodzenou stavbou včelieho diela stal meradlom radosti zo včelárenia bez potu, ktorý som vydal pri ošetrovaní včelstiev všeobecne uznávaným spôsobom. Väčšina včelárov s desiatkami včelstiev najčastejšie myslí na prostriedky získané zo včiel. Ekonomika včelárenia bez dotácií, s vylisovaným medom pre seba a známych, je veľmi zaujímavá. A ja sa na prírodné včelárenie pozerám ako na relax ducha a včelnica sa stala pre mňa chrámom pre oddych. Užite si so mnou moje poznanie, keď som sa učil a rástol ako prírodný včelár. 

sobota, 4. júna 2011

Včielky sa zalietavali ostošesť

Zdalo by sa, že ten úľ je pripravený na vandrovku za agátom, no nie je tomu tak. Priateľ, Franta z Partizánskej Lupče, sa celú jar v tejto sezóne pokúša získať od včelárov vo svojom okolí roj, no nedarí sa mu, akosi mu nikto nie je ochotný výjsť v ústrety. Mne v máji prileteli do záhrady štyri neznáme roje. Samozrejme, že som ich prichýlil medzi moje "divožienky" včielky. Keď priletel ten štvrtý, zatelefonoval som Frantovi či má záujem o roj a či je ochotný ho prevážať v osobnom aute na vzdialenosť asi tridsať kilometrov. Potešil sa a asi po hodine si prišiel po roj. Nadšené boli aj jeho manželka s dcérou, ktoré mu robili doprovod. Prišiel vybavený novučičkým úľom miery "B". Medzistienky v rámikoch rozvoniavali a lákali včielky. Roj som presypal z papierovej kartónovej škatule od Karpatského brandy rovno do úľa. Včielkam sa v úli hneď zapáčilo a asi po dvadsiatich minútach sa všetky nasťahovali do nového príbytku. Letáč som utesnil novinami, úľ sme spoločne s Frantom zabezpečili lepiacou páskou a pavúkom proti pohybu jednotlivých častí a naložil som ho do kufra Frantovej Oktávie.
Cestovanie roja autom pár desiatok kilometrov na nové stanovište k čerstvému prateľovi včiel, Frantovi, prebiehalo celkom úspešne. Len niekoľko metrov pred bránou záhrady, ktorá bola cieľom prevozu, musela Františkova manželka aj s dcérou rýchlo opustiť auto, pretože tesniace noviny na letáči sa uvoľnili a včielky začali robiť spoločnosť osádke v kabíne automobilu. Po odstavení auta a otvorení kufra sa včielky opäť ukludnili, sadli na prednú stenu úľa a letáč, aby mohli brániť svoj nový domov. V záhrade, v tieni starých ovocných stromov, bude kolónia rásť, aby rozšírila v budúcich sezónach potomstvo svojho rodu.
Franta má zjavnú radosť zo svojho prvého včelstva a každý deň ma informuje o tom čo sa na jeho včelnici robí. Napísal mi mail: Na svém novém stanovišti včelky se zalítávaly ostošest. Dneska jsme to se sousedem prošli a dali jim 5-litrovou láhev s medovýma pomejema (opláchnutý medomet, nádoby a cedidla). Viditelně jim chutnalo, ale strážkyně byly i tak protivné. Jsem překvapený, kolik toho za tu malou chvilku stihli vybudovat.

Dbá aj na bezpečnostné opatrenia. Takéto upozornenie, to sa na iných včelniciach nevidí!


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára