O mne

Moja fotka

Poslaním môjho blogu je oboznámiť návštevníkov s jedným z najpozoruhodnejších úľov francúzskeho včelára Roger Delona, ktorý poznáme ako Alpský úľ. Včeláriť v tomto úli je v skutočnosti novostarý spôsob včelárenia. Je to včelia retrofarma používajúca metódu ošetrovania včelstiev s jednoduchou technológiou trámikového úľového systému. S touto technológiou potrebujete menej času a je oveľa modernejšia ako pri iných známych formách včelárenia. Pre mňa sa úľový systém s prirodzenou stavbou včelieho diela stal meradlom radosti zo včelárenia bez potu, ktorý som vydal pri ošetrovaní včelstiev všeobecne uznávaným spôsobom. Väčšina včelárov s desiatkami včelstiev najčastejšie myslí na prostriedky získané zo včiel. Ekonomika včelárenia bez dotácií, s vylisovaným medom pre seba a známych, je veľmi zaujímavá. A ja sa na prírodné včelárenie pozerám ako na relax ducha a včelnica sa stala pre mňa chrámom pre oddych. Užite si so mnou moje poznanie, keď som sa učil a rástol ako prírodný včelár. 

piatok 6. októbra 2017

Na letáči

Milí přátelé,

zhruba během dvou týdnů vyjde v novém nakladatelství Franesa v českém překladu včelařská publikace Heinricha Storcha "Na česně", o které jsme psali také ve sborníku Včely jinak. Autor uvádí pozorování toho, co se děje na česně a v blízkosti úlu, a tyto jevy vysvětluje vždy určitým děním v úlu. Včelař si tak může udělat představu o tom, v jakém stavu je včelstvo, aniž by musel úl pokaždé otevírat a "jít do včel".







pondelok 5. júna 2017

Ako pracovať s prezimovaným včelstvom

Vo svete sú jarné práce so včelami v nadstavkových úľoch všade rovnaké. Dnes sú už vertikálne úľové zostavy renovované, sú viacnadstavkové a majú odoberateľné dno. S praktickou prácou v úli začína včelár v čase po jarnom prelete včiel kontrolou sily prezimovaného včelstva, jeho zdravotného stavu a podnecovaním k rozvoju tými najšetrnejšími zásahmi. K znázorneniu jarného postupu pri včelárení v horách som použil obrázky zo švajčiarskeho včelárskeho časopisu Bienen-Zeitung Nummer 03 März 2017
 



A/ Včelárim v osem rámikových Jednotných úľoch. Moje včely zimujú na vysokom rámiku 37x30 cm v dvoch nadstavkoch JU. Aj v jedenásť rámikových JU zimujem včely v dvoch nadstavkoch. Postup v oboch druhoch úľových zostáv je rovnaký. Po doplnení zimných zásob v auguste si včely do októbra upravia sedenie zimujúceho chumáča. Vtedy sa rozhodnú zimovať buď v dolnom R.1 alebo hornom R.2 nadstavku. Zvyčajne to záleží od množstva dodaných zimných zásob. Včely uložia zásoby na zimu do horného nadstavka. Cez zimu sa včelí chumáč pohybuje za zásobami smerom nahor a dozadu. 
B/ V marci, po očisťovacom prelete, včely zvyknú začať plodovať v hornom nadstavku R.2. Je tam teplo, zohriaty vzduch stúpa smerom nahor. Spodný nadstavok zostane po jarnom prelete prázdny a môže byť odstránený. Nevyhovujúce tmavé plásty v  spodnom nadstavku treba odstrániť, vosk z nich vytopiť a zostávajúce plásty žemlovej farby treba v nadstavku doplniť, nazebrovať rámiky s medzistienkami. Takto upravený nadstavok použijeme neskôr, v apríli, pri rozširovaní úľového priestoru, ako je to znázornené na obrázku D.
C/ Včely po tomto úvodnom jarnom zásahu včelára budú krátku dobu sedieť v jednom nadstavku. Množstvo zásob na jar v nadstavku by malo byť asi 8 kg. To bude včelstvu na včasný jarný rozvoj stačiť do konca marca a začiatku apríla. 
D/ Koncom marca a začiatkom apríla už býva aj znáška nektáru z prírody. V úľoch sa narodil prvý mladý plod a včiel začína pribúdať. Keď začnú kvitnúť vŕby a včely sú nahustené v uličkách medzi všetkými rámikmi, je nutné včelám úľový priestor rozšíriť. Vtedy treba včelstvu nadstaviť pripravenú debničku s plástami žemlovej farby a medzistienkami, ktorá bola včelám odobratá po jarnom prelete, v marci.


Obrázok D znázorňuje stav v úli po rozšírení úľového priestoru smerom nahor. Aby včely obsadili vysoké rámiky v nadstavenej debničke je treba do stredu horného nadstavka preložiť z plodiska najmenej jeden rámik so zaviečkovaným plodom. Po oboch stranách tohto rámika treba vložiť plásty so zásobami medu a peľu. Tak matka prejde klásť vajíčka do horného poschodia, lebo je tam teplejšie. Na obrázku sú na pozíciách A rámiky s plodom a zásobami, na pozícii B sú rámiky s medzistienkami a na pozícii C sú stavebné rámiky pre trúdie dielo, prípadne kapsové kŕmidlo na podnecovanie včelstva alebo krycie plásty so zásobami. Keď sa matka v hornom nadstavku rozkladie, keď včely postavia bunky na medzistienkach a sile včelstva stačia dva nadstavky JU, potom treba nadstavky medzi sebou zameniť a položiť medzi ne materskú mriežku. Prehodením debničiek sa zo spodného nadstavka stane medník a z horného boxu bude plodisko. Ak včelstvo rastie ďalej, postupuje sa takým istým spôsobom pri nadstavení ďalšieho medníka alebo v prípade vzniku rojovej nálady vo včelstve treba použiť DeMarré plán.


DeMarre plán v nadstavkovom úli.

DeMarre plán v ležane.



Po prezimovaní včiel sa na včelnici nájdu slabšie aj silnejšie včelstvá. Ak po jarnom prelete nájdeme v úli slabé, ale zdravé včelstvo, treba ho položiť na silné včelstvo a oddeliť materskou mriežkou bez možnosti lietať vlastným letáčom. Silné včelstvo v dolných podlažiach tak pomôže rásť tomu slabému v top nadstavku. Asi po štyroch týždňoch sa zo slabého včelstva stane nezávislý a vitálny včelí superorganizmus. Vtedy s ním môže včelár naložiť podľa vlastného uváženia. Buď ho preloží na nové miesto a bude z neho v sezóne produkčné včelstvo na letnú znášku alebo ho spojí a ním posilní iné včelstvo na využitie včasnej jarnej znášky, prípadne ho rozdelí na odložence. 


utorok 14. marca 2017

Regeneračné dno pre každý úľ.

V Nemecku včelári používajú vysoké úľové dno, ktoré nemá známu stavebnú zábranu z drevených latiek, ale pod spodnými latkami rámikov je položená umelohmotná priehradka. Priehradka tvorí akúsi falošnú podlahu v úli. Od spodných latiek rámikov je vzdialená 2 cm a pri prednej a zadnej stene vysokého dna je prielez, cez ktorý včely prechádzajú dolu a hore. V zadnej stene vysokého dna je manipulačný otvor uzavretý drevenou okenicou. Cez otvor v zadnej stene vysokého dna je možné včelám do vysokého podmetu podávať cukrovo medové cesto na podložke pri jarnom aj letnom podnecovaní včelstva na prekonanie bezznáškových dní alebo sirup v miske pri letnom a jesennom doplnení zimných zásob. Je to klasický spôsob podávania krmiva včelám ako používali pred rokmi včelári s košnicami. Falošná podlaha, čiže priehradka medzi nadstavkami a dnom, je zároveň podmetovou podložkou aj stavebnou zábranou.


 
tri desaťročia pozorujem, že vo vysokom dne, pod spodnými latkami rámikov, včely vytvárajú strapec, visia nečinne celé dni vo vysokom podmete. Nikdy som sa týmto javom zvlášť pozornejšie nezaoberal. Predpokladám, že včely nevytvárajú brady na letáči, ale vo vysokom dne.



Ak treba osadiť roj alebo zmetenec, stačí včely nasypať do vysokého dna, nadstaviť debničku s medzistienkami a včely postupne v kľude prejdu na pripravené rámiky.
Drevenú okenicu v zadnej stene vysokého dna je možné nahradiť zasieťovaným rámom a okenicou uzavrieť prednú stenu s letáčom. Vznikne tak pri premiestňovaní včelstiev dostatočne veľký únikový priestor pre včely. Počas chemických postrekov poľnohospodárskych kultúr je možné včely takto na niekoľko hodín zatvoriť a zároveň im podávať v podmete vodu.
Vysoké dno ponúka včelárovi veľa možností na jednoduchú obsluhu včelstiev.
Regeneračný úľ má letáč umiestnený tesne pod povalou plodiska a na dne úľa je urobená regeneračná pivnica, ktorá je od dolných latiek plodiskových rámikov oddelená doskou. Doska zároveň slúži ako falošná podlaha. Regeneračný úľ nemá odoberateľné dno, ale pevné. V doske je urobený otvor pre vstup a výstup včiel do regeneračnej pivnice úľa.
Vychádzajúc z uvádzaných poznatkov o výhodách vysokého dna a regeneračnej pivnice pre včely v úli s horným letáčom, som si postavil viacúčelové vysoké dno pre moju niekoľko nadstavkovú zostavu osem rámikového Jednotného úľa - CS. Moje odoberateľné dno má výhody vysokého dna pri obsluhe včelstva a zároveň plní funkciu regeneračnej komory pre včely. Moje odoberateľné vysoké dno úľa nemá letáčový otvor pri podlahe dna, ale pri jeho strope s priehradkou, stavebnou zábranou, čiže falošnou podlahou úľa. Moje vysoké dno s regeneračnou komorou pre včely ma neobmedzuje pri manipulácii so všetkými nadstavkami úľovej zostavy.
Regeneračná komora pre včely v mojom vysokom dne umožňuje včelám zhlukovať sa v prostredí zvýšenej koncentrácie CO2. Znížený obsah kyslíka umožní zhromaždenému chumáču včiel regeneráciu síl a ozdravovanie lietaviek. V regeneračnej komore je prostredie s vysokou koncentráciou CO2 a pôvodcovia chorôb tam nemajú priaznivé podmienky pre existenciu ich života.  













sobota 4. marca 2017

Lákač rojov.

Jeden štvorcový palec včelieho vosku rozpustiť v 1/4 šálke olivového oleja. Vosk s olejom treba dať do pohára a pohár ohrievať v slanej vode na platni. Vosk sa rýchlejšie rozpustí za stáleho miešania. Keď zmes začne chladnúť, treba pridať 15 až 20 kvapiek esenciálneho oleja z citrónovej trávy lemongrass. Včely majú rady vôňu citróna a olivového oleja. V pohári zmes stuhne do akéhosi krému, masti. Masťou sa potiera z vnútornej strany vchod do úľa a horné latky rámikov, prípadne povalové latočky alebo povalové doštičky. Funfuje to aj pri potieraní dosky na lapanie rojov. 










streda 1. marca 2017

Nie je dôležité čo padne, ale čo zostane.

Môj kolega z Českej republiky mi rozprával jeho príbeh ako v roku 2003 prestal chemicky ošetrovať svoje včelstvá. Zo 68 včelstiev mu prežilo zimu 14 a z tých 14. úľov len 2 včelstvá boli schopné ďalej rásť a v zdraví sa množiť. Na jeho včelnici začal opäť narastať počet úľov práve delením tých dvoch včelstiev. Dnes ošetruje opäť sedemdesiat rodín a pri vedení včelstiev nepoužíva liečivá.


Venujem sa prírodnému včeláreniu tiež od roku 2003. Každú voľnú chvíľu prichádzam na posvätné miesto pre včelára - k môjmu včelínu. Tam môžem každý deň v sezóne s vďačnosťou pozorovať z neba padajúce dary prírody - moje včely robotnice - a vo včelíne nachádzam môj chrám pre oddych a osvieženie.
Od roku 2003, žijú moje včely na prírodnom diele. Za desať rokov som moje včely liečil 3x. V roku 2006 KM, v roku 2010 Avartínom a v roku 2012 BeeVitalom. V roku 2016 som zo zvedavosti použil ukrajinský ekologický prípravok Eko-plus. Všetky zimy moje včely prežili na 100%, teda aj tie roky bez ošetrovania. A ak niekoho zaujíma výnos medu z mojich úľov Warre, tak to nikdy netajím a mám to zverejnené aj na mojom blogu. V priemere na rodinu Warre odoberiem 20 kg medu a zvyšok im nechám na zimovanie. Za desať rokov som mal aj jednu nadpriemernú sezónu, a to v roku 2009, kedy som v priemere na jeden úľ Warre vybral 80 kg medu.
Obec Pavlová je dnes najmenšou obcou v okrese Nové Zámky. V rokoch 1918 - 1938 bol jej úradný názov Hronský Páld. Ešte v tridsiatych rokoch minulého storočia bolo v tejto obci dosť včelárov, ktorí včelárili v košoch. Úľ s rozoberateľným dielom mal len pán učiteľ. Tam sa včelárilo najprísnejším výberom. Keď sa včelstvo vyrojilo, roj hodil včelár do nového koša a viac sa oň nestaral. Keď si donieslo dostatok zásob na zimu, bolo dobre, keď málo, padlo ešte v jeseni, alebo v zime a na jeho miesto bol v nasledujúcej sezóne osadený ďalší roj. Zostalo len to najlepšie, čo sa vedelo samo o seba postarať, samo zásobiť a také včely boli najcennejšie. Koše s tými najusilovnejšími včelami boli aj najťažšie. Preto, keď sa mali v jeseni včelstvá vysíriť, chodili do Pavlovej včelári z okolia, aby zachránili matky pre svoje včelstvá v úľoch s rozoberateľným dielom. Takým spôsobom získavali včelári matky aj v jeseni. Boli to matky neznámych vlastností, ale určite nádejne dobrých. V prírodnom včelárení sa treba venovať výberu.
Roje sú súčasťou môjho postupu včelárenia. Každé včelstvo sa dá takým postupom viesť. Aj naši dedovia včelárili s rojmi, čo bolo v súlade s prírodou. Roj spájam s materským včelstvom, z ktorého včely vyleteli. Roj má obrovské množstvo energie a dokáže prežiť zimu bez liečenia. Ak ho spojím s vyrojeným materským včelstvom, túto energiu získa celý novovytvorený a rojom posilnený úľ. Roj môžem v prípade potreby preliečiť mimo úľa fumigáciou, teda aj tvrdou chémiou. Vyrojené včelstvo je zas aj na dva týždne obmedzené v množstve zaviečkovaného plodu, ktorý sa postupne narodí a ja môžem včely bez plodu pod viečkom ošetriť bee vitalom. Samozrejme, že to automaticky takto nefunguje. K tomu treba doplniť ešte ďalšie zootechnické opatrenia. Prirodzené menšie bunky, ktoré poskytujú plodu pod viečkom viac tepla a urýchlujú jeho vývoj aj o viac ako 24 hodín, sú len zlomkom z toho množstva opatrení proti roztočom Varroa. Pri včelárení na medzistienkach, v Jednotných úľoch, až do letného slnovratu pravidelne odstraňujem zaviečkovaný trúdí plod. Trúdí plod sa rodí až o tri dni neskoršie ako robotníčí a dáva možnosť viacerým mladým samičkám Varroa páriť sa. To znamená, že trúdí plod výrazne zvyšuje počty reprodukcie schopných samičiek vo včelstve. Vyhýbam sa chovu väčšieho počtu trúdov. Nevenujem sa protirojovému chovu trúdov, známemu ako metóda LBV. Ak použijem protirojové opatrenie, tak je to Demarré plán. Moje včely, žijúce na prírodnom diele, chovajú dostatok trúdov a predsa sa roja. Navyše, trúdy zalietavajú aj do úľov na včelnici v susednej dedine alebo zo susednej dediny na moju včelnicu a tak sa šíria vírusové ochorenia a Nosema ceranae. Tých zootechnických opatrení je veľa. Píšem o nich na mojom blogu. Nedá sa o nich napísať v jednej reakcii. To si treba naštudovať a spojiť dohromady, pretože všetky zootechnické opatrenia spolu súvisia. Každý má možnosť zaradiť si ich do včelieho kalendára. Pri prírodnom včelárení musí byť včelár každý deň pri svojich včelách. Ak chce mať slušný výnos medu a finančný zisk zo včiel.
Na jar 2015, som začínal sezónu s troma včelstvami, pretože sa mi v jeseni a cez zimu 2014/2015 vytratili včely z ostatných úľov. Príčinou úhynu včelstiev bolo vírusové ochorenie v kombinácii s N.c.. Prežil len odolný včelí superorganizmus. Rozmnožil som v roku 2015 tento "odolný" materiál na sedem včelstiev, ktoré všetky v zdraví a sile prežili zimu 2015/2016. Keď skončilo obdobie rojenia sezóny 2016, mal som na včelnici pätnásť mladých a vitálnych včelích rodín. Šesť z nich som daroval kamarátom a známym. Dve rodiny sa neúspešne pokúsili urobiť tichú výmenu matky. Jeden úľ som našiel v septembri bez včiel. Zostalo mi zimovať šesť rodín. Asi také je prírodné včelárenie.
V jeseni 2016 padlo na Slovensku veľa včelstiev. Všetky boli pravidelne liečené. Na mnohých včelniciach nachádzali včelári prázdne úle plné zásob, ale bez včiel. Ako je to možné, že zomierajú liečené včely rovnako tak, ako tie neliečené?
Včelárom pribudol ďalší problém so zdravím včelstiev a tým sú prázdne úle bez včiel. Príčonou môže byť Nosema ceranae v kombinácii s vírusmi. Kedysi sme používali na ošetrovanie včelstiev proti nozéme Nitekabin a Fumagilin, ktoré sú dnes zakázané, pretože sú to antibiotiká. Nedopátral som sa k na Slovensku doporučeným liečivám proti N.a. a N.c.. Včelárski úradníci, veterinári aj výskumníci o probléme padajúcich včelníc vedia už pár rokov a pre včelárov nepohli prstom. Včelári musia pátrať po príčinách a hľadať riešenia zas len sami.
Maďari používaju Nonosz, je to liečivo na prírodnej báze. Tiež ako jedini v krajinách Európskej únie majú povolený svoj prípravok Fumidil B proti Nosema ceranae.
Predpokladám, že V Čechách takovým přípravkem je i NOZENON+ (nezaměňovat s Nozevitem, ten s vitaminy nemá nic společného kromě zavádějícího názvu). NOZENON+. vitaminy i minerální látky přírodní obsahuje, snad i dostatek fosforečnanů. Jeho podávaní v polovičním množství jako doporučuje výrobce je dle zkušeností postačující na spolehlivou preveci - "je to poznat" na rozvoji i prosperitě včelstev. Na jaře podání v sirupu 1:1.
Spomína sa ešte Nozecit, ale o tom nepoznám žiadne info.
V každom prípade treba ísť do lekárne a kúpiť niektorý prípravok. Najprijatelnejší bude Nozenon+, a s prevenciou treba začať každú jar pri napájaní a podnecovaní včelstiev. Na jar preto, lebo N.c. útočí v lete a vrcholí v jeseni.
Nosema ceranae oslabuje včelí superorganizmus, a nejakým spôsobom obmedzuje jeho imunitný systém. Väčšina produktov, ktoré sú určené na liečbu, liečia iba infekčnú fázu ochorenia a nedokážu neutralizovať výtrusy. Pretože spóry huby sú stále prítomné v úli, včelstvá po niekoľkých rokoch opäť podliehajú Noseme ceranae.
Nosema apis je choroba dospelých včiel. Zdá sa, že Nosema ceranae je kombináciou choroby plodu s ochorením dospelých včiel.
Denné pozorovanie, čo sa okolo úľov robí, netreba podceňovať. Pozorovať trúdov a mladušky počas preletov je veľmi dôležité. Práve vtedy sa dá vidieť na zemi pred úľmi množstvo poškodených včiel, ktoré sa už do úľa nikdy nevrátia. Ak je na zemi pred úľom alebo v okolí úľov okolo desať pochodujúcich včiel neschopných lietať, tak to už je problém a včelstvo treba ošetriť kyselinou mravčou. Ošetrenie KM stačí od večera do rána. Mŕtve včely som v roku 2014 našiel popadané aj pred letáčom úľa, na hromade, ako na podložke v podmete. Na fotografii je aj matematický výpočet, prečo padne silné včelstvo za taký krátky čas, 30 dní.
Sledovanie výkalov pochodujúcich včiel pod mikroskopom môže objasniť situáciu v tom, či sa jedná o nozému alebo vírus.
Pochodujúce včely v tráve okolo úľov, prípadne náhle objavenie prázdneho úľa, netreba zatĺkať pred susedmi. Práve naopak, treba sa kolegov včelárov zo susedstva pýtať čo je nového na ich včelnici a treba sa rýchlo rozhodnúť pre spoločné riešenie nepriaznivého zdravotného stavu včiel.
Na zahraničnom včelársko fóre som čítal, že v Turkménsku už viac ako 40 rokov používajú včelári ľudovú metódu na ovládanie roztočov Varroa teplom. Počas letného dňa včelári uzavrú letáče úľov a nahradia povalu úľa sklom. Tak zvýšia teplotu v úľoch, ktorá im umožňuje kontrolovať roztoče v úli na udržateľnej úrovni. Pozorne sledujú teplotu v úli, aby neprekročila 40 stupňov Celzia po dobu 20 minút. Potom odstránia sklo a otvoria letáče. Tento postup spôsobí v bunke pod viečkom samičkám roztočov Varroa šok. V dôsledku šoku nebudú schopné ďalšej reprodukcie, pretože po odviečkovaní bunky sa neoplodnené samičky Varroa už nikdy nepária, stávajú sa neplodnými. Podľa najčerstvejšieho vedeckého poznania, turkménska skleníková metóda spôsobí šok zvýšenou teplotou samičkám Varroa na včelách aj na plode pod viečkom už pri 38°C a prevažná väčšina z nich z dôvodu vyvolaného šoku nebude schopná ďalšej reprodukcie, stanú sa neplodnými. Ide o teplotu v bunke pod viečkom, nie o teplotu v úli!
Teplotný rozdiel medzi poškodením plodu a zahubením klieštika je veľmi malý. Len 1,5 - 2°C. K usmrteniu plodu dochádza pri 43°C a k zabitiu roztočov Varroa pri 45°C. O aký proces ide pri likvidácii klieštikov pri teplotách 40 - 42°C v termopráčkach, v úľoch Hivet a v Termosolárnych úľoch? Moje znalosti sú také, že pri teplotách v rozpätí 36 - 42°C pod viečkom samičky roztočov Varroa nie sú schopné ďalšej reprodukcie.
Ošetrovanie včelstiev teplom je určite vynikajúce riešenie, ale cesta dodávania vysokých teplôt do úľového priestoru nie je pre praktického včelára riešením. Teplota v úli nemôže vyskočiť naraz ale postupne, pomaly, na klieštika na plode musí teplota pôsobiť určitú dobu, približne 2 hodiny, aby ho zabila (nie sterilizovala), keď nebudeš mať v úli vlhkosť, tak si zabiješ otvorený plod. Ak upravím teplotu - teplota sa v úli pri aplikácii pohybuje medzi 42 - 43 °C - je meraná čidlom na pláste dolu aj hore napichnutého do vosku. Zároveň musím zabezpečiť vlhkosť v úli, aby nezomrel otvorený plod.
Termokomora, úľ Hivet, Termosolárny úľ, to sú pre včelára drahé a nepraktické zariadenia na ošetrovanie včelstiev teplom. Na ošetrovanie včiel teplom zostáva drobnému včelárovi len prirodzená stavba včelieho diela.
Včelára nemožno merať veľkým počtom jeho včelstiev, ani množstvom ton vyťaženého medu. Nie som teda včelár, nevčelárim, len spolunažívam so včielkami, a som priateľ včiel žijúcich na prírodnom diele.








utorok 28. februára 2017

Očisťovací prelet - prášenie včiel.

Včera ráno teplota vonku klesla na -5°C, na poludnie vystúpila na +11°C, cez deň bolo jasno, takmer bezvetrie. Po štyroch mesiacoch tuhej zimy prvý krát včielky vyleteli z úľov a všetko to lietalo ako na Jána. Matej ľady túto zimu polámal.
V jeseni som na včelárskom fóre čítal veľa príspevkov o tom, že včelstvá idú do zimy veľmi slabé. Aj moje včely trúsili cez zimu melivo na podložku väčšinou v piatich uličkách. Nemôžem teraz od nich očakávať, že budú po včerajšom prášení obsadať desať rámikov JU. Až o tri týždne, po Jozefovi, začne pribúdať prvá generácia mladých včiel.
Ak by bola huba nozéma v úli, tak za tri týždne po jarnom očisťovacom prelete sa zvykne prejaviť. Choré včelstvá na jar stagnujú. Pomôcť sa im dá zúžením na počet obsadaných uličiek mínus jeden rámik. Myslím si však, že nozéma túto jar nehrozí. Zima nebola vlhká, bola poriadne mrazivá.
Ale včerajšie prášenie mojich včiel bolo krásne divadlo. Z toho usudzujem, že včelstvá prezimovali v zdraví. Po prelete potrebujú kľud. Na Jozefa do nich jedným okom pozriem.
Včera sa včely v mojich čechoslovákoch po štyroch mesiacoch preleteli. Vyprášili sa dostatočne. Po 24. hodinách úle reštartovali. Ešte včera neboli povalové fólie zarosené. Fólie som zakladal na rámiky úľov pred týždňom. Dnes sú už povaly na úľoch teplé. Včely zvýšili teplotu v úli a začali plodovať. Ráno bola teplota vonku +6°C, cez deň je +9°C, fúka silný vietor. Včelstvá zimovali v dvoch osem rámikových nadstavkoch JU-čechoslovák.










sobota 25. februára 2017

Regeneračný úľ = Baloghov úľ

Dostal sa mi do rúk Patentový spis 118603a, vydaný úradom pre patenty a vynálezy 15.5.1966. Predmetom vynálezu je regeneračný úľ.
Regeneračný úľ je významný tým, že má letáč umiestnený tesne pod povalou plodiska a na dne úľa je urobená regeneračná pivnica, ktorá je od dolných latiek plodiskových rámikov oddelená doskou. Doska zároveň slúži ako podmetová podložka. V doske je urobený otvor pre vstup a výstup včiel do regeneračného priestoru úľa.
Pri riešení plodiska s horným letáčom je v úli nízka vlhkosť vzduchu a vyššia koncentrácia CO2. Horným letáčom vlhkosť samovoľne uniká z úľa. Tým pádom je plodisko teplé. Včely obsadia plásty okolo horného letáča a regulujú klímu v plodisku podľa ich potreby hustejším alebo redším obsadením letáča a uličiek medzi plástami.
Počas včelárskej sezóny, od jari až do neskorého leta, je včelám umožnené zhlukovať sa v prostredí regeneračnej pivnice. CO2 klesá z plodiska ku dnu úľa. V regeneračnej pivnici je vyššia koncentrácia CO2. Znížený obsah kyslíka umožní zhromaždenému chumáču včiel regeneráciu síl a ozdravovanie lietaviek. V neprítomnosti kyslíka sa tvorí z cukru glycerofosfát, ktorý je konečným produktom bezkyslíkového metabolizmu. Glycerofosfát má význam pre udržanie práceschopnosti a regeneráciu svalov hmyzu. Rovnako je glykogén ukladaný vo svaloch včely, ktorý je pri reakcii štiepenia zdrojom tepla. Vyčerpaním živín musí hmyz načerpať nové sily a tie získa v podmienkach nedostatku kyslíka. Regeneračná pivnica je v sezóne včelami inštinktívne nepretržite obsadená. Len jednotlivé včely sa striedajú ku odpočinku alebo odchádzajú pracovať.
V jeseni a v zime CO2 postupne zaplní priestor plodiska v úli s horným letáčom. Znížená koncentrácia kyslíka v plodisku počas zimovania umožňuje včelám bezkyslíkový metabolizmus, ktorý predstavuje efektívne trávenie. Tým dochádza ku zníženiu spotreby potravy a výkalový vak včiel nie je preťažený.
Je dokázané, že vývoj huby Nosema apis je závislý na teplote v úli. Pri teplote 37°C je možné behom desiatich dní dosiahnuť úplné uzdravenie včiel nakazených Nosemou apis.
Tiež je známe, že staršie včely, ktoré už neošetrujú plod, úplne strácajú antibiotické ochranné látky na svojom tele, sú tak bez ochrany proti množstvu chorôb. Regeneračná pivnica v úli s horným letáčom je samoozdravovňou včiel, ktoré už nemajú zaistenú ochranu po strate antibiotík. V regeneračnej pivnici úľa je prostredie s vysokou koncentráciou CO2 a pôvodcovia chorôb tam nemajú priaznivé podmienky pre existenciu ich života. 

Rez úľa prednou stenou

Rez úľa bočnou stenou

Regeneračná pivnica
Umiestnenie letáča počas doplnenia zimných zásob a pri zimovaní na teplej stavbe
Zimovanie včelstva a smer pohybu včiel za zásobami pri dolnom, strednom a hornom letáči




piatok 24. februára 2017

Ako predchádzať chorobe prázdnych úľov

 V sezóne je dôležité, pozorovať možný výskyt pochodujúcich včiel na jar a v lete. Z pochodujúcich a šplhajúcich sa včiel sa dá totiž urobiť test pozorovaním pod mikroskopom doma. Nozému by mal vedieť každý včelár rozoznať pod mikroskopom. Z toho čo vieme od vedcov, môžem predpokladať, že výsledkom mikroskopického vyšetrenia mŕtvoliek spadnutých zo zimujúceho chumáča je pravdepodobne Nosema apis, a výsledkom mikroskopického vyšetrenia pochodujúcich včiel môže byť Nosema ceranae. Dá sa tak usudzovať z poznania, že N.a. sa v úli šíri v zime a na jar, a N.c. sa zas v úli šíri v lete a na jeseň. Podľa príznakov a pozorovania pod mikroskopom je možné včas včelstvá ošetriť kyselinou mravčou alebo beevitalom na jar aj v lete. 
Ak u pochodujúcich včiel hubu nozémy pod mikroskopom nevidieť, príčinou ochorenia budú vírusy a na premnožené vírusy lieku niet. 

Blesková liečba kyselinou mravčou trvá 6 hodín počas jednej aplikácie na utierke v podmete úľa pod zasieťovaným dnom alebo zo špongie na horných latkách rámikov v úli. Môže byť použitá aj papierová utierka, ktorú po každej aplikácii treba odstrániť a nahradiť ju novou. Dá sa použiť dávkovacia pištoľ alebo injekčná striekačka. Tabuľkové množstvo kyseliny mravčej je určené pre dva nadstavky miery "A" alebo jeden nadstavok miery "B". Polovičná dávka je určená nedorasteným odložencom v jednom nadstavku "A" alebo na šiestich rámikoch "B". Aby bola dosiahnutá požadovaná účinnosť KM treba dodržať dávkovanie podľa očakávanej nočnej alebo dennej teploty a prestávky v počte dní medzi liečeniami.
Bleskovú liečbu KM možno vo včelstve aplikovať 5x po sebe. O počte aplikácií KM sa rozhoduje včelár sám podľa množstva spadnutých roztočov Varroa na podložku. Pri dvoch liečeniach je medzi aplikáciami KM prestávka 14 dní. Pri troch liečeniach je medzi jednotlivými aplikáciami KM prestávka 7 dní. Pri štyroch liečeniach je medzi prvou a druhou aplikáciou KM prestávka 4 dni, medzi druhou a treťou aplikáciou KM 7 dní a medzi treťou a štvrtou aplikáciou KM je prestávka opäť 4 dni. Pri piatich bleskových liečeniach je prestávka medzi všetkými aplikáciami 4 dni. Znamená to asi toľko, že keď včelár začne všetky svoje včelstvá liečiť povedzme 15. septembra, tak liečbu ukončí vo všetkých úľoch naraz, a to bez ohľadu na to, či v úli s malým počtom spadnutých roztočov Varroa na podložku aplykoval KM dvakrát a v inom úli liečil 3 krát alebo 5 krát.


Užitočné bude, pri aplikovaní kyseliny mravčej z povaly úľa, vystrihnúť si z igelitu jednoduchý dávkovač.



štvrtok 16. februára 2017

Škôlka na rojové materské bunky

Každý rok vylámem veľa materských buniek. Sú na pláste postavené  tak, že by sa po vykrojení len s ťažkosťami dali vsunúť do tradičnej škôlkovacej klietky. Rojových materských buniek je škoda, pretože sú v nich včelami od prvej hodiny odchované tie najkvalitnejšie matky.
Urobil som si na rojové materské bunky škôlkovací rámik. Vykrojené matečníky, hoci majú s časťou voskového plástu väčší rozmer, sa do škôlkovacieho rámika dajú pohodlne zasunúť z boku a zafixovať.