piatok 20. decembra 2013

Sila slnka sa opäť začína navracať



Tisíc rokov cirkevného útlaku znamená, že naša pôvodná kultúra, naše rodné duchovno sa stalo prenasledovaným. Podľa slovanského duchovna sa na Slnovrat znovuzrodí slnečné božstvo – slnečný syn Svaroga – boha nebeského ohňa. Sviatok je dôležitý z hľadiska duchovného, prírodného, spoločenského i hospodárskeho. Pôvodná koleda postavená na úcte k Slnku, predkom a rodu je načisto pretextovaná cirkvou a scenár obradnej hry je prekrútený. Popri totalitných náboženstvách, presvedčených o svojej „vyvolenosti“, žíjú vo svete aj duchovné prúdy, ktoré nepopierajú slobodnú podstatu ľudskej duše. Im patrí slnečné znovuzrodenie. Je čas naučiť sa žiť v duchovnej slobode, ale aj v skutočnej úcte k hodnotám, ktoré sa nedajú zakázať.
Takže – Vianoce sú našim sviatkom, a to sviatkom slnovratovým.
Deň zimného slnovratu je na severnej pologuli najkratší deň v roku. Na Slovensku nastane okamih zimného slnovratu v tomto roku v sobotu 21. decembra o 18:11 hod. stredoeurópskeho času (SEČ). Sila slnka sa opäť začína navracať a dni sa začnú predlžovať.
Symbolické znovuzrodenie Slnka si ľudia uctievali už od pradávna. Deň zimného slnovratu patril k najväčším sviatkom v roku a spájal sa s rituálmi, ktoré mali človeku zabezpečiť zdravie, silu, bohatú úrodu a odvrátiť od rodiny nešťastie a choroby. Ľudia si na začiatku zimy vysväcovali príbytky a hospodárske budovy, uctievali si zvieratá, privolávali hojnú úrodu a vyháňali z domov zlých duchov. Dievčatá sa venovali ľúbostným čarám, ktoré im mali zabezpečiť dobrý vydaj. K pekným zvykom patrilo uzmierovanie rozhádaných susedov, ako opísal Martin Kukučín v poviedke Rysavá jalovica. Nový rok sa nemal začínať hádkami a zlobou.
Obdobie adventu, očakávania nového svetla, je časom rekapitulácie spomienok a pretože podľa biblického učenia Boh je v nás, tak advent je aj zmenou božieho plánu s nami a svet v jednom živote od toho druhého oddeľuje.
Ja som ateista a svetský humanista. Vieru nezlučujem s nejakou cirkevnou inštitúciou. Som prírodný včelár a viem, že s mojimi včielkami nie som nikdy sám. Verím univerzu a prírodným zákonom, verím sebe a ľuďom okolo mňa. Určite by veriacim neuškodilo a ateistom tiež, keby sme si všetci v čase zimného slnovratu uvedomili, že tu nie sme na veky, ale na veky tu môže zostať po nás niečo iného. Potom by sa ľudia správali a rozhodovali inakšie.
Tak vám na tohto Kračúňa, túto pamiatku našich slovanských predkov, šťastia a zdravia vinšujem, pokojné Vianoce, veselý Silvester a úspešný Nový rok. Vinšujem vám na tento boží hod, aby ste mali zdravý rod, ženu zdravú, deti zdravé, pokoj v dome, statku hodne, škoda nech vás obíde, šťastie radšej nech príde, suseda dobrého, zaťa šikovného a šťastný úsmev na tvári každý deň.
Pokoj ľuďom dobrej vôle a lepší rok 2014!



nedeľa 1. decembra 2013

Kondenzácia - teória a prax prírodného včelára

V ruskom časopise Včelárstvo číslo 8 z roku 1983 napísala dvojica I.A.Akimov a I.V.Piletskaya z Ústavu zoológie Akadémie vied Ukrajinskej SSR, Kyjev, odborný článok o pozorovaní vývoja roztočov Varroa v uzavretej bunke. V experimentálnych podmienkach študovali životaschopnosť vajíčok roztočov Varroa v plodových bunkách trúdov 2 až 6 dní po zaviečkovaní bunky, pri rôznych teplotách od 30 do 40°C a pri rôznej vlhkosti od 20 do 100%. Podľa popisovanej štúdie pri teplote 32°C a 38°C klieštik nie je schopný reprodukcie bez ohľadu na relatívnu vlhkosť. Pri teplote 34°C a relatívnej vlhkosti vzduchu 60 až 80% má klieštik najoptimálnejšie podmienky na reprodukciu a len 10% vajíčok roztočov Varroa nebolo pri tejto teplote a vlhkosti životaschopných. Pri tých istých teplotných podmienkach, 34°C, ale na hranici extrémnych hodnôt relatívnej vlhkosti, t.j. 20 a 100%, bolo 50 až 72% vajíčok roztočov Varroa neschopných ďalšieho vývoja. Avšak Alexander Yerko v ruskom časopise Včelárstvo č. 6 z roku 2001 k tomu poznamenal, že pri dlhodobom pôsobení teploty 35 až 36°C zničenie vajíčok roztočov Varroa môže dosiahnuť 50 až 95%.
Určite sú to zaujímavé a dôležité dáta, ktoré je možné využiť pri termickom ošetrovaní včelstiev v úli. Kamarát na slovenskom včelárskom fóre napísal informáciu, ktorá potvrdzuje aj moju skúsenosť. Citujem: "Keďže mám Jednotné úle čechodlovák, vzadu ešte s okienkom a pevným trúdim rámikom, vyrezávam trúdovinu keď je úplne zaviečkovaná. Samozrejme robím aj pitvu a zistil som, že VD nekladie vajička a nemnoži sa z vonkajšej strany stavebného rámika - od skla v okienku - nikdy tam nie je ani jeden napadnutý trúdí plod v bunke, ale na vnútornej strane uľa je napadnutá hádam každa piata bunka a v nich sú už aj staršie klieštiky a veľké množstvo mladých - v bunke aj 15." Taká skúsenosť len potvrdzuje aj moje poznanie, že na strane od skla manipulačného okienka je teplota pre vývoj plodu nižšia (menej ako 32°C) a pri tak nízkej teplote, bez ohľadu na relatívnu vlhkosť v plodisku, klieštik nie je schopný ďalšej reprodukcie. Naopak, na vnútornej strane manipulačného okienka, od plodiska, je teplota v uličke vyššia (okolo 34°C) a relatívna vlhkosť vzduchu tiež, čo sú priam ideálne podmienky pre rozmnožovanie roztočov Varroa. Pri 70% vlhkosti v úli a teplote do 35,7°C (33 - 34°C) majú roztoče Varroa najideálnejšie podmienky na maximálnu reprodukciu, zatiaľ čo pri 80% vlhkosti sa takmer úplne prestanú rozmnožovať. Inými slovami, každé 1% zvýšenej vlhkosti nad 70%, znižuje počty roztočov Varroa. Z toho vyplýva, že ideálny úľ pre tepelnú Varroa reguláciu môže byť taký, ktorý umožňuje, aby včely udržiavali v úli vysokú vlhkosť, a ak je to možné, tak hlavne v plodových bunkách. Úľ v sezóne by mal mať malý letáčový otvor, zatvorené horné letáče - ventilačné očká, pevné dno pod sieťou, v plodisku tmavé plásty na vyrovnávanie úrovne vlhkosti, malé bunky a nepriepustné steny nadstavkov.
Chcú včely takú vysokú vlhkosť v úli? Snáď áno, ak zoberieme do úvahy, že nektár obsahuje 80% vody a 20% cukrov. Treba to odskúšať, odmerať, hľadať riešenie. V stenách dutiny stromu vlhkosť prúdi celoročne.
Včelári sa začínajú vracať k zasieťovaným úľovým dnám s lomeným letáčom, kde sa pod zasieťovanou podlahou nachádza kŕmidlo, ktoré zároveň celoročne slúži ako podložka. Kŕmidlo včelári udržujú celú sezónu naplnené vodou, mokrým lístím, mokrými hoblinami, aby zvyšovali vlhkosť v úli. Včelstvá údajne prežívajú bez liečenia. Treba to vyskúšať. Netreba sa báť kacírskeho uvažovania a netreba čakať, že niekto problém za nás vyrieši. Pýta sa niekto z nás sám seba: pri akej teplote a s akou vlhkosťou sa musia včelstvá vysporiadať v domovine klieštika, na Jáve? Aké sú podmienky pre kondenzáciu v malej bunke a aké vo veľkej? Pri dvojpriestorovom včelárení v béčku a v čechoslováku som nikdy včelstvá nezužoval na zimu. Vyberám však v októbri dva krajné rámiky so zásobami od steny. Vzduch, ktorý popri stene prúdi kondenzuje a voda steká dolu stenou ku dnu. Až na jar, po prelete, ak treba, včelstvá zužujem a pridám im po zohriatom a odviečkovanom rámiku so zásobami. Niekoľko zím po sebe som včelstvám v úľoch Warre podkladal pod plodisko prázdny nadstavok. V nadstavku sa vodné pary zrážali v takom množstve, že na letáči namŕzali ciagle a keď som koncom februára čistil dná, tak z prázdneho nadstavku vypadol po obvode stien namrznutý ľadový útvar, ktorý pripomínaľ fľašu zo skla. No aj napriek takýmto "krutým" podmienkam v zime, boli práve tieto včelstvá v sezóne najvitálnejšie.
Polystyrénový úľ s elektrickým zariadením na likvidáciu klieštikov teplom je finančne náročnou akousi saunou pre včelí superorganizmus. Včelárov však zaujíma jednoduché a lacné riešenie, ktoré by bolo použiteľné pre ktorýkoľvek úľ na svete. Niečo ako terakotová dlaždica položená na povale úľa, Riešenie, ktoré by fungovalo pri teplote včelstva 35,7°C. Skúmal už niekto podmienky pre život včelstva v gréckom úli? 
Musíme však myslieť v rovine, že včelstvo+úľ+dielo je jeden superorganizmus, ktorý nesmie byť hladný ani smädný a nesmie byť dlhodobo ohrozovaný zvýšenou teplotou ako v presklenom termosolárnom úli - horúčkou, a zároveň nedostatkom tekutín. Aby zdravo organizmus pracoval musí mať ustálenú prevádzkovú telesnú teplotu. Ak uvažujem správnym smerom, tak včelstvá v rámikových úľoch žijú už vyše 160 rokov podchladené na 34°C.
Uvažujem vo svete prírodného včelára kde si včely budujú vlastný ventilačný systém v úli. Včelári chcú pomôcť včelám výrobou dekaboxov s ovčou vlnou a kondenzačnými nadstavkami s nerezovou strechou. Pri vedení mojich včelstiev vychádzam z dutiny v strome, v ktorej celú zimu steká vlhkosť dolu stenami a niekde na dne dutiny sa hromadí aj s mŕtvolkami včiel, pričom to včelstvu nevadí a prežíva desaťročia. 
Čiže, ako prírodného včelára ma zaujíma teplota a vlhkosť v úli, pretože sú to dve fyzikálne veličiny, ktoré majú rozhodujúci vplyv na reprodukciu klieštika a teda aj na termické ošetrovanie včelstiev žijúcich na prírodnom diele. Ak sa v prázdnom nadstavku pod plodiskom hromadí studený vzduch, tak pre teplý vzduch vznikne dostatočne veľký priestor v plodiskových nadstavkoch nad tým prázdnym. To znamená, že včelstvo začne včas plodovať a klieštikov tiež pribúdať. Z toho usudzujem, že je v súvislosti s varroázou pre včelstvo zdravší neskorší termín začiatku plodovania, preto aj zimovanie včelstva bez akýchkoľvek klimatizačných a termoizolačných nadstavkov je v našich zemepisných šírkach výhodnejšie. Moje včelstvá zimujú len v dvoch nadstavkoch Warre. Odpozoroval som, že zimný strapec vždy sedí v dolnom nadstavku, pod zásobami, ako pod klobúkom hríba. Ja som si Warre úľ upravil a nadstavky mám vysoké 285 mm. Tie dva nadstavky včely vždy prirodzenou stavbou premostia a vznikne priestor veľký ako v luneburgskej košnici alebo v starom slovenskom kláte. Pre lepšiu orientáciu ostatných uvediem, že zimujúce včelstvo má k dispozícii plástovú plochu, ktorá zodpovedá 12-tim rámikom vysokej slovenskej národnej miery B, čo už je veľké plodisko. Výhodou môjho riešenia úľového priestoru je práve malý pôdorys 30x30 cm, ktorý s celkovou výškou dvoch nadstavkov, 57 cm, vytvára veľkosť hniezda so zabezpečeným ventilačným systémom v každej uličke, bez neobsadeného priestoru včelami po uvoľnení zimného chumáča, čo zabraňuje plesneniu diela. Plásty totiž neplesnejú počas zimovania, ale až po uvoľnení chumáča a začatí plodovania. Väčšie hniezdo ako 30x30x50 cm včelstvo nevytvorí ani vo veľkých úľových zostavách. Aj keď včely môžu byť uložené na veľa spôsobov, predsa len z pohľadu ich tepelného zabezpečenia (ošetrovania teplom) je výhodnejší úľový systém s malým pôdorysom, v ktorom včely vytvárajú chumáč v tvare hroznového strapca a nie stlačenej elipsy, ako je tomu v úľových systémoch s veľkým pôdorysom a dlhou a hrubou hornou latkou rámika, s nízkymi nadstavkami, ktorých podlažia sú od seba oddelené včelármi vymyslenou včelou medzerou.
Zdá sa, že pre roztočov Varroa je rozdiel teplôt v plodisku 1 až 2°C a zodpovedajúca relatívna vlhkosť skutočnou prekážkov pri ich reprodukcii. To znamená, že uvádzané limity teploty a relatívnej vlhkosti sú dôvodom úspešného parazitovania klieštika na včelách. V ruskom časopise Včelárstvo č.4 z roku 2000 A.D.Trifonov píše o ideálnom pohybe matky a včelieho hniezda v úli.Tento pohyb hniezda smerom hore a nadol nie je v rámikových úľoch plynulý a je narušený včelou medzerou medzi poschodiami. Z toho dôvodu matka veľmi neochotne prechádza klásť vajíčka z horných poschodí do dolných a naopak, čo včelár, aby predišiel rojeniu, rieši prekladaním rámikov s plodom, čím urobí bolestivý chirurgický zásah do včelieho superorganizmu. Existujúca konštrukcia úľov je prispôsobená pre včelárov a nie pre včely. Neoprávnene rozširujeme objem úľa, aby sme zabránili rojeniu a potom včely pravdepodobne nie sú schopné zaistiť optimálnu mikroklímu v úli. Ideálnym úľom, v ktorom sa včely budú cítiť ako v dutine, je vertikálny Japonský tradičný úľ, horizontálny úľ Kenyan a naklonený úľ Anastázie zo Sibíri.

V zime vlhkosť v úli kondenzuje, steká po stenách úľa ako na zadnej stene chladničky, takže teplo v podobe suchého vzduchu zostane v úli. Ako kondenzuje vlhkosť na stenách malej bunky a ako na stenách veľkej? Vyhovuje klieštikovi vlhkosť a teplo? Ako ovplyvňuje voda z kondenzácie kvalitu pripravovanej stravy pre plod? Je pripravovaná strava pre plod kvalitnejšia do slnovratu alebo po slnovrate? Prečo sa po slnovrate klieštik reprodukuje 3 až 4 krát násobne viac ako do slnovratu? To je množstvo otázok, ktoré nie je možné od seba oddeľovať, pretože všetky súvisia s varroázou. Dnešné poznanie hovorí, že úľ je v lete živá odparka vody. Keď to uvážime matematicky, tak faktom je, že ak sa pri teplote 20°C nachádza v jednom metri kubickom 10 g vody, tak včely musia pri výrobe jedného kilogramu medu odpariť tri kilogramy vody, pretože nektár obsahuje 60 až 80% vody. Čiže musia odvetrať 3000 g vody, čo je pri 20°C 300m3 vzduchu. Jeden prázdny nadstavok Warre má objem 0,02 m3, čiže včely by museli pri výrobe jedného kilogramu medu odvetrať vzduch v objeme 15000 nadstavkov Warre. To však nie je možné keď si uvedomíme, že pri vetraní je do úľa nasávaný vlhký vzduch z vonkajšieho prostredia. Znižovanie vlhkosti v úli v lete nemôže fungovať cez ventiláciu, ale cez spotrebovanie superorganizmom. Čo si myslíte o vlhkom počasí v máji? Prečo roje vyletia vždy za sparného počasia, po búrke alebo po období daždivých dní?
Podľa uvedenej analýzy, úľ, ktorý má nepriepustné steny s vrstvou propolisu a vosku zostane teplý a suchý, čo je v úplnom protiklade s myšlienkou paropriepustnej steny alebo dekaboxu. Z toho vyplýva, že v zime ako izolácia stačia na povale 5 mm hrubé povalové doštičky alebo medzi trámikmi uložené povalové latočky a v lete by mal byť materiál v dekaboxe schopný odsávať vlhkosť, a zároveň, aby pôsobil ako knôt a privádzal vlhkosť do úľa. V prípade, že včely žijú v dutine stromu, ktorý ešte stále žije, tak aktívny systém čerpania vody do koruny stromu môže odstrániť veľké množstvo vody aj z dutiny stromu.
Teplý vzduch stúpa nahor a pojme pritom väčšinu vlhkosti. Kondenzácia prebieha v úli celoročne. Vlhkosť sa vyzráža na chladnejších miestach úľa, na povale a na stenách každého nadstavku. Aby strop a steny úľa nenasávali vyzrážanú vlhkosť, ale aby táto stekala dolu stenami ku dnu, tak včely tieto plochy poťahujú propolisom a voskom. Tu som sa dostal k bodu, že je predsa len užitočné natrieť vnútorné steny úľa vhodným, vode odolným a prírodným náterom. Už niekoľko rokov používam výborný prírodný náter na vonkajšie steny úľov, ktorý si pripravujem z vosku a jedlého oleja. Náter na úle: 1 diel vosku a 5 dielov rastlinného oleja, ktorý môže byť aj prepálený, alebo 20 dielov ľanového oleja a 1 diel vosku. Na náter vnútorných stien úľov je vhodné zmes vosku a rastliunného oleja obohatiť o živicu z ihličnatých stromov. Existuje mnoho receptov na náter úľov prírodnými materiálmi, ale nikdy nie sú presné. Všeobecne možno povedať, že sa vo vriacom jedlom oleji rozpustí živica s voskom, (2 diely živice a 1 diel oleja, v ktorom je zahrievaním rozpustená 1/5 vosku). Vznikne kolofónia. Pridáte rozpúšťadlá, ako terpentín alebo alkohol, denaturák a potom natierate úľ zvonku aj z vnútra. Náter schne a vytvrdne asi za tri mesiace.
Doma sa dá pripraviť aj jemný propolisový náter na vnútorné steny nadstavkov. Na prípravu varením potrebujete 400 g ľanového oleja, 125 g včelieho vosku a 200 g propolisu. Výsledný produkt po prevarení zmäkčíte denaturovaným liehom. Vznikne jasná tmavočervená jemná tekutina, ktorú za tepla nanášate na vnútorné steny úľa.
Skúsenosti praktických včelárov jednoznačne potvrdzujú, že zasieťované dná úľov a otvorené očko v top nadstavku, umožňujú v zime odvádzať vlhkosť z úľa, čo podporuje chov zdravých a vitálnych včelstiev. Zdalo by sa, že kondenzácia, vlhkosť, zlé vetranie, nepriedušné steny, neuteplené nadstavky, sú tá posledná vec, ktorú by si včelár želal v úli. Košnice umožňujú odvádzať vlhkosť cez slamené steny úľa a včelstvám sa v úľoch so slamenými stenami veľmi dobre darí. Z vlastnej skúsenosti viem, že včely v slamených úľoch na jar sedeli na vlhkých slamených stenách a nasávali vyzrážanú vodu. Ľahké polystyrénové úle, ktoré neprepúšťajú vlhkosť, si včely tiež obľúbili a včelstvám sa v nich mimoriadne dobre darí. 
Od priateľa z Ružomberka som dostal e-mail, v ktorom píše: "Na udržanie vlhkosti v úli po slnovrate, používam už niekoľko rokov utierku, ktorú dávam na 2 sieťky na horné latky rámikov a každý 3. deň musím dolievať vodu. Dve sieťky sú na sebe preto, lebo včely mi odoberali vodu. Začínam po vytáčaní a končím v polovici septembra. Spád po preliečení bol vždy pod 100 klieštikov. Vlhkosť ich neničí, ale sa málo rozmnožujú. Občas kontrolujem, či nie je veľa vlhkosti v úli, čo poznám podľa nazelenalých latiek rámikov - vtedy zmenším utierku. Na včelách ani na plode som nenašiel poškodenie."
Teória kondenzácie a odvod vlhkosti z úľa cez steny alebo dekabox, tieto protiklady, sú v skutočnosti oba pravdivé. Kondenzovaná voda je dôležitou súčasťou potravy pre zdravý vývoj plodu. Určite je rozdiel medzi vlhkosťou v úli a vlhkosťou v bunke. Vo vnútri bunky je vlhkosť určite vyššia, a je potrebná pre prežitie plodu. Nové dielo obsahuje iba 3% vody. Starý plást má až 11% vody z jeho váhy. Staré dielo vyrovnáva potrebnú vlhkosť v úli, ak hladina vlhkosti vzduchu v úli klesá alebo stúpa. Nameraná relatívna vlhkosť v uličkách úľa medzi plástami sa pohybuje okolo 40%. Optymálna vlhkosť pre odchovanie zdravého plodu je medzi 90 až 95% (Doull 1976). Vo svete skúmané dutiny stromov obsadené včelami majú relatívnu vlhkosť 75%. Pri vlhkosti nad 70% reprodukcia roztočov Varroa výrazne klesá a pri vlhkosti 80% nie sú schopné ďalšieho rozmnožovania. Rozdielna vlhkosť je aj medzi malými a veľkými bunkami. V malých bunkách (v strede hniezda) je vlhkosť určite vyššia (90%) oproti väčším bunkám na okraji plásta (70%). To by vysvetlovalo, prečo roztoče Varroa uprednostňujú trúdie bunky. To je ďalší argument ako môžu malé bunky prostredníctvom kondenzácie zvýšiť účinok pri tlmení reprodukcie roztočov Varroa, a že cesta späť na prírodné dielo s jeho malými bunkami je opodstatnená. 
Viem, že náter vnútorných stien úľa vodovzdorným prírodným materiálom umožní vlhkosti kondenzovať na stenách nadstavkov, čo vytvára nehostinné prostredie pre roztočov Varroa a kondenzovaná voda v kombinácii s propolisom je ďalším, rovnako dôležitým vektorom. Nezodpovedanou otázkou zostáva príbeh o dlhodobo prežívajúcich rojoch v dutinách stromov. Pokúsim sa na ňu odpovedať skúsenosťou zo sezóny 2013. Jeden môj úľ Warre katapultoval naraz primárny aj sekundárny roj. V materskom úli zostal tretiak veľkosti ľudskej päste. Prvoroj aj druhoroj po päťdňovom nocovaní na konári vo vysokej korune stromu sa naraz zobrali a odleteli do dvoch starých prázdnych úľov, kde asi za desať dní postavili deväť plástov prírodného diela mery "B" a nanosili ešte aj zásoby medu. Tretiak v materskom úli takmer dva mesiace nerobil nič, neplodoval, vyzeralo to, že matka je neoplodnená. Po dvoch mesiacoch začala matka klásť vajíčka a s mojou podporou tretiak do polovice septembra narástol na silné včelstvo, ktoré obsadá všetky uličky a má predpoklady, aby úspešne prezimoval. Ja takéto materské včelstvo považujem ze veľmi úspešné. Vyslalo dva roje, ktoré kolonizovali ďalšie dva úle a všetky tri sú potomkovia z rodiny, ktorej gény sú predpokladom ich úspešnosti v budúcnosti. Niektorí včelári by tento príbeh považovali za tri zlyhania. Podľa skúseností našich predkov, prvák je hoden za voz sena, ale málokedy so starou matkou prežil zimu, postaví v kláte nové dielo, aj medu donesie, ale podľa našich skúseností, pretože má starú matku veľa ploduje, to znamená nárast počtu klieštikov a zimu pravdepodobne nezvládne. Aj keď primárny roj zomrie hneď v prvej sezóne, zároveň poskytne nové, len párkrát zaplodované dielo pre mladícky štart niektorého druháka v novej sezóne. Moja teória je, že primárne roje sú stavitelia plodiska, zatiaľ čo sekundárne roje sú dodávatelia mladých matiek. Preto všetky moje úvahy a moju prax musíte chápať v rovine prírodzeného vývoja včelstiev. 
Že je vlhkosť v úli veľmi dôležitá fyzikálna veličina môžem argumentovať aj tým, že včelstvo pri vetraní odstráni len nepatrné množstvo vody z úľa a že prevažnú časť vody z nektáru spotrebuje včelí superorganizmus. Včely predsa vyrábajú med odovzdávaním si nektáru jedna druhej postupne od letáča až po bunku v medníku. Ak včelstvo nanosí do úľa cez deň 10 kg nektáru, tak 6 kg z nektáru je voda a 4 kg sú cukry - med pre zimné zásoby, výživu a údržbu plodu. Ak nektár obsahuje 60% vody a med len 18%, muselo by včelstvo pri vetraní odpariť 42% vody. 1 m3 vzduchu pri teplote 30°C môže pohltiť maximálne 30 g vody. Keď predpokladám, že 1 kubický meter vzduchu pôjme 30 g vody, tak pri dennej znáške 10 kg nektáru musí včelstvo odstrániť 5000 g vody. Z toho dôvodu by včelstvo muselo vysať z úľa Warre 555000 litrov vzduchu. A to neberiem do úvahy, že včelstvo pri vetraní nasáva vzduch do úľa z vonkajšieho prostredia, ktorého vlhkosť je 40 až 60%. Nie je možné aby včelstvo vymenilo za hodinu v úli Warre 428 krát vzduch, aby získalo 6 kg medu za deň. Ako si potom poradí s vodou len pri 5 kg dennej znáške nektáru trvajúcej niekoľko dní za sebou? Musí jednoducho existovať iný spôsob, iný mechanizmus ako včely odstránia vodu z nektáru a vlhkosť z úľa. Je to spotreba včelím superorganizmom. Vetranie na to nestačí.
Podľa najnovších poznatkov výskumu o podmienkach vlhkosti v úli má ideálny úľ včelstvu v sezóne poskytnúť takéto prostredie:
1. Musí umožniť včelárovi znížiť na minimum alebo úplne odstrániť horné vetranie. V sezóne má byť strop nepriedušný. Prípadné očká na nadstavkoch musia byť v sezóne zatvorené. Na horných latkách rámikov má byť celoročne položená propolisová mriežka, z ktorej môžu včely odoberať prípadnú vodu z kondenzácie.
2. Uzavretý úľ by mal mať v sezóne povalu s vysokou teplotnou kapacitou, ktorá bude v chládku, zatiaľ čo jednotlivé steny úľa sú postupne cez deň slnkom ohrievané, budú teda uvoľňovať v úli vlhkosť, ktorá bude kondenzovať na povrchu stien úľa v chládku. Riešením povaly by mohli byť aj pieskovo vápenaté tvárnice silka a superizol. Tie dosky sú ľahké ako pierko a vypijú obrovské množstvo vody, pričom voda z nich neodkvapkáva ako zo špongie. Je to prírodný materiál, ekologický, zdravotne nezávadný. Tie keramické dosky sú vzdušné, neprepúšťajú teplo a nasávajú vlhkosť. Konštrukčne sa to určite bude dať riešiť umiestnením v nejakom ráme - dekaboxe, tak, aby sa včely ku doske nedostali. Tá doska veľkosti povaly úľa vypije niekoľko litrov vody, ktorá nebude odkvapkávať. V čase znášky a v zime pohltí prebytočnú vlhkosť a po znáške a v skorej jari zas dodá chýbajúcu vlhkosť.
3. Takto riešená povala úľa nastaví podmienky klímy v úli tak, že kondenzátor (silka) bude bezpečne pohlcovať úľovú vlhkosť, ktorú môžu spätne včely využívať (ak chcú), voda nebude zo stropu odkvapkávať na rámiky so zásobami a na plodové hniezdo. Možný problém vlhkosti v úli sa tak môže zmeniť na výhodu.
Spraviť takú povalu na každý úľ je dobrou domácou úlohou. Mám čo robiť.





Prieskumy termoregulácie v úli naznačujú, že vymeniť 50% až 100% plástov v plodisku za sezónu nie je vhodné.