štvrtok 27. septembra 2012

Včely: masaker povolený

Už sa nevráti do úľa
Celé Slovensko je posiate repkou, slnečnicou a kukuricou. To sú produkty, ktoré dnes zarábajú peniaze. Živočíšna výroba u prvovýrobcov sa dostala na okraj záujmu. Keď si spomeniem na moje zväzácke letá, tak v sedemdesiatych rokoch minulého storočia Socialistický zväz mládeže uviedol do života na dedine úspešný projekt "Za intenzifikáciu lúk a pasienkov". Dnes sa rozkvitnuté lúky z chotárov dedín vytrácajú. Živočíšna výroba je na ústupe, krmovín stačí poskromne, z toho dôvodu zelená žatva nie je potrebná, a tak poľnohospodári trávnaté porasty mulčujú, aby neprišli o dotácie z EÚ, a zmulčovaná lúka už na budúci rok nezakvitne. Aby lúka žila, musíme ju pokosiť, trávu usušiť a seno uskladniť.
Repku, slnečnicu a kukuricu stále liečime postrekmi s pomocou vrtuľníka a traktora. Ani vinice sa takémuto postupu nevyhnú. Tým pádom sa neustále opakujú, sto rokov staré, smutné príbehy o tisíckach zničených úľov a zdravie našich občanov je v bezohľadnom nebezpečenstve. Liečbu rastlín pesticídmi je možné zrealizovať postrekovačmi vzduchu len za slnečného počasia. V minulosti, včely vždy zaplatili životom svoju cenu za tento typ liečby rastlín.

Ochrancovia prírody už vyhlásili veľa národných parkov, chránených oblastí, rastlín, zvierat, rýb a vtákov, ale na hájenie včiel a ich životného prostredia sa nikdy neodvážili. To by bol veľký projekt, inovatívny, zásadný boj aj o náš ľudský život. Taký projekt si vyžaduje obzvlášť citlivé riešenia a bezvýhradnú podporu autorít aj širokej verejnosti. Včely svojou obetavou prácou pripravujú množstvo potravín na náš stôl a my ich a náš ekosystém ničíme zaslepenou službou pre krátkodobé záujmy nadnárodných obchodných spoločností. Táto situácia pretrváva desaťročia a ja som šokovaný čakaním našich ochrancov prírody a nezáujmom našich včelárskych spolkov, pripojiť sa, hoci aj nepriamo, k našej veci prírodných včelárov. Opäť je to na nás, občanoch, reagovať na plnenie si povinností zodpovedných.
Éra, kedy boli včely takmer v každej záhrade
a neboli pesticídy
Včely umierajú v tichu, pre našu ľahostajnosť. Včely, pre ich prežitie potrebujú nevyhnutne kvety, ale kvety bez pesticídov. Všetko ostatné je druhoradé a najčastejšie manipulujúce. Spolkári rozdelili slovenskú včelársku organizáciu kvôli ideologickým predsudkom. Volení včelárski úradníci nedokážu vysvetliť postupy predstavenstiev jednotlivých skupín, ktoré naďalej vedome obetujú včely k veľkej spokojnosti obchodnej lobby. Jednotlivé malé skupiny, ktoré sa označili za zástupcov včelárov, sa tiež nehýbu a pre ochranu včiel nič nerobia. Takže nebuďme prekvapení každoročnou stratou našich včelstiev aj napriek všetkým dezinformačným kampaniam, ktorým čelíme. Prevažná väčšina včelárov obhospodaruje včelstvá na trvalom stanovišti. Ich prežitie závisí na rozhodnutí agronóma, farmára, záhradkára, ktoré môže byť len zriedka ústretové smerom k ochrane včiel.


piatok 21. septembra 2012

Genetická ruleta

Teplotná zóna dokumentuje, že prevažná časť Slovenska
pôvodne bola domovom A.m.mellifera
Čo bolo skôr? Kvetina alebo včela? Kto potrebuje koho viac? Kvetiny včely alebo včely kvetiny? Potrebujú ľudia včely a kvetiny? Potrebujú včely a kvetiny včelárov? Tu v strednej Európe? Iba jedna z týchto zložitých otázok môže byť v súčasnej dobe pomerne jednoducho zodpovedaná: V strednej Európe by dnes bez ošetrujúceho priateľa včelára včely asi len ťažko prežili. Priemerný vek včelárov je niekde v dôchodkových rokoch. Včelárením s desiatimi úľmi sa väčšina z nás zaoberá vo voľnom čase. Po práci, alebo cez víkend, zájdu na včelnicu zas tí, ktorí chcú vylepšiť rozpočet svojej rodiny. Včelári s plným úväzkom na Slovensku sa možno dajú spočítať na prstoch oboch rúk. Za posledných 150 rokov poľnohospodárstvo radikálne zmenilo pracovné pole pôsobnosti pre včelárstvo, ktoré musí byť mobilné v každej časti včelárskej sezóny a v každom čase rozvoja včelstva, ak chce včelár zabezpečiť rozmanitú ponuku nektáru včelám, ak chce ošetrovať iba zdravé, vitálne včelstvá. Taká situácia si vyžaduje množstvo kombinácií nových spôsobov ošetrovania včelstiev, ktoré boli vynájdené prevažne včelármi s komerčným zameraním. Som presvedčený o tom, že racionálne včelárenie kovovčelárov, ktorí popri svojom hlavnom zamestnaní kalkulujú aj s finančným ziskom od včiel, demolujú poslanie včelárstva, o ktoré klesá záujem medzi hobbistami, pretože sa im nedostáva dostatočnej duchovnej a materiálnej podpory. Našim snažením predsa musí byť spoločenský záujem na tom, aby v každej záhrade bol v tieni jablone postavený minimálne jeden živý včelí úľ.

Včelí úľ podľa Anastázie
Objav umelého chovu matiek spred storočia asi od roku 1930 systematicky nahrádza, našim miestnym klimatickým podmienkam prispôsobené, pôvodné plemená Včely tmavej, Včelou kranskou. Objav umelej inseminácie týchto matiek asi spred polstoročia to dotiahol tak ďaleko, že matky nedokážu vo včelstvách prežiť dlhšie ako rok. Nemožno sa čudovať, že medzi včelármi narastá záujem o alternatívne postupy v ošetrovaní včelstiev. Veď celé Slovensko je posiate len repkou, kukuricou a slnečnicou! Kde sa vytratila živočíšna výroba?

http://geneticroulettemovie.com/
Keď americká vláda ignorovala opakované varovania vedcov a dovolila pestovať nevyskúšané geneticky modifikované plodiny v celom našom životnom prostredí a tieto sa stali súčasťou potravín v našich obchodoch, tak to je hazard nebývalých rozmerov. Zdravie všetkých živočíchov, a všetky budúce generácie sú touto technológiou ohrozené od dojčenského veku. Po dvoch desaťročiach, lekári a vedci odhalili závažný trend. Rovnaké vážne zdravotné problémy boli zistené u laboratórnych zvierat, hospodárskych zvierat a zvierat, ktoré boli kŕmené GM potravinami a sú teraz na vzostupe aj medzi populáciou Spojených štátov. Ľudia a zvieratá, keď prestali jesť geneticky modifikované organizmy, ich zdravotný stav sa začal zlepšovať. Tento kľúčový dokument poskytuje dôkaz, ako pomôcť vysvetliť zhoršujúce sa zdravie Američanov, najmä medzi deťmi, a ponúka recept na ochranu seba a našej budúcnosti.


sobota 15. septembra 2012

Klasika alebo ekológia?


Jednoho dne se Bůh zeptal Sv. Františka ....

Bůh: Franto, ty víš všechno o zahradách a přírodě, co se to děje tam dole v USA? Co se to stalo pampeliškám, fialkám, sedmikráskám a těm dalším věcem, které jsem před věky vysázel?  Měl jsem perfektní bezúdržbovej zahradní plán. Ty rostliny rostly v jakékoliv půdě, vydržely sucho a hojně se samy množily. Nektar z dlouhotrvajících květů přitahoval motýly, včely a hejna zpěvných ptáků. Očekával jsem tedy, že už uvidím krásné zahrady plné barev a květů. Ale všechno co vidím jsou zelené fleky...

Sv.František: To všechno ten kmen, který se tam usadil, Pane. Říkají si Příměšťáci. Začali říkat tvým květinám „plevel“, ze všech sil je hubí a nahrazují trávou.

Bůh: Trávou? Ale to je tak nudné! Není to barevné. Nepřitahuje to včely, motýly, ani ptáky, jenom ponravy a žížaly. Je to citlivé na teplotní změny. Chtějí tihle Příměšťáci opravdu aby tam rostla tráva?

Sv.František: Očividně, Pane. Podstupují při jejím pěstování velké utrpení. Začnou každé jaro hnojit a hubí všechny ostatní rostliny, které se v trávníku objeví.

Bůh: Jarní deště a teplé počasí pravděpodobně způsobuje, že tráva roste opravdu rychle. To musí být Příměšťáci velice štastní.

Sv.František: Vypadá to, že ne, Pane. Jakmile trochu povyroste, sekají jí někdy i dvakrát do týdne.

Bůh: Oni jí sekají? Suší jí jako seno?

Sv.František: Nikoliv, Pane. Většina z nich jí hrabe a dává do pytlů.

Bůh: Do pytlů? Proč? Je to cenné? Prodávají to?

Sv.František: Ne Pane, právě naopak. Platí za odvoz.

Bůh: Tak počkej chvilku: Oni to hnojí aby to rostlo, a když to roste, tak to sekají a platí za to, aby se toho zbavili?

Sv.František: Ano Pane.

Bůh: Tihle Příměšťáci musí cítit velkou úlevu v létě, když vypínáme déšť a zapínáme horko. To dozajista zpomalí růst trávy a ušetří jim to hodně práce.

Sv.František: Tomu nebudete věřit, Pane! Když tráva přestane růst tak rychle, vytáhnou hadice a platí ještě více peněz za zalévání, aby mohli pokračovat v sekání a odvážení.

Bůh: Děsnej nesmysl! Alespoň že si nechali nějaké stromy. To bylo ode mne geniální, musím se pochválit. Stromům narostou na jaře listy pro krásu a letní stín. Na podzim opadají a vytvoří přirozenou pokrývku, aby zadržely vláhu v půdě a chránily tak stromy a keře. Navíc se rozloží na kompost aby obohatily půdu. Je to přirozený cyklus života.

Sv.František: Raději si sedněte, Pane. Místo toho je Příměšťáci hrabou na velké hromady a platí za jejich odvoz.

Bůh: To není možné!! A co dělají aby chránili kořeny stromů a keřů před mrazem, a aby udrželi půdu vlhkou a nespečenou?

Sv.František: Po tom co vyhodí listy kupují něco v igelitových pytlích, co se nazývá mulč. Přivážejí to domů a rozsypávají to na místo listů.

Bůh: A odkud tento mulč berou?

Sv.František: Oni kácí stromy a rozemelou je, aby tento mulč vyrobili.

Bůh: Dóóóst!!! Už na to raději nechci myslet. Svatá Kateřino, ty máš na starosti kulturu. Jaký film je na programu dnes večer?

Sv.Kateřina: „Blbý a blbější“ Pane. Je to opravdu hloupý film o ...

Bůh: To je OK, klidně to pusť. Myslím že jsem o tom už slyšel od Františka.

Ich merítko:
- čím mrtvejší, tým dokonalejší.
- čím nudnejší, tým dokonalejší
- čím jedovatejší, tým dokonalejší
- čím nákladnejší, tým dokonalejší
- čím pracnejšie vybudovaný, tým dokonalejší
- čím menej jedlý, tým dokonalejší

Autor tohoto vtipu je neznámý, anglická verze se nachází na http://www.scythesupply.com/God&StFrancis.htm 

štvrtok 13. septembra 2012

Erb rodiny Bencúrovcov z Jasenovej

Obec Jasenová, ležiaca na úpätí Veľkého Choča, má svoj pôvod v dávnej minulosti. O jej začiatkoch nemáme presné správy. Len niektoré názvy chotára (Žiar, Hrádok) a vykopávky popolníc hovoria o jej starobilosti.
Darovacia listina od kráľa Karola Róberta pre Čaplovičovcov, ktorí boli zakladateľmi zemianskej rodiny a aj obce, je z roku 1320.
Roku 1618 odkúpil Ján Bencúr zo Záskalia polovicu šoltýskej ralej a stal sa zakladateľom Jasenovskej vetvy slávnej rodiny Bencúrovcov. Šoltýske ralé boli majetkom rodiny Jasenovskovcov. Šoltýska hodnosť bola dedičná hodnosť obecného richtára, starostu. Správu dediny od samého začiatku obce viedli Jasenovskovci, šoltýske právo prešlo potom na rodinu Bencúrovskú, ktorej príslušníci viedli a spravovali osud dediny ako dediční šoltýsi, potom richtári a starostovia vyše 150 rokov. Meno Bencúr možno preložiť vo význame - dobrý pán - a prímenie Juriš - právnik - je odvodené od dedičného práva rozhodovať o osude dediny a pravotách jej občanov.

Jozef Bencúr (1728-1784) jasenovský rodák, historik, rektor školy v Kežmarku, neskôr profesor v Bratislave. Cisár Jozef II. ho v roku 1784 povýšil do šľachtického stavu a menoval ho knihovníkom na cisárskom dvore vo Viedni. Patrí k slávnym mužom rodiny Bencúrovcov z Jasenovej. Je o ňom záznam, že šiel študovať bez povolenia vrchnosti, za čo ho, keď prišiel domov zo štúdií z Nemecka, roku 1755 hlavný župan stolice pokarhal.

Martin Kukučín v liste z roku 1889 priateľovi Jurajovi Slávikovi napísal: "...Chudoba vraj žiadna hanba medzi poriadnymi ľuďmi a čo hovoria neporiadni, na to si zahvízdam, hlavu si nad tým lámať nemám kedy. Že som ja zemanom, to je pravda, a síce šoltýs "nobilis palatinianus" (posmešné označenie šoltýsa - dedičného richtára - z oravských zemanov), k tomu ešte moja bočná línia po Jozefovi Bencúrovi, známom tereziánskom spisovateľovi je skutočne zemanská, dostala diplom od Jozefa II. a maliar Benczur Gyula, ačpráve je len tak šoltýs ako ja, vynáša sa preca, že je zeman a potomok toho Jozefa."


Erb je v európskej tradícii na štíte umiestnené trvalé znamenie, ktoré je vytvorené podľa určitých zaužívaných heraldických pravidiel a symbolizuje osobu. Držiteľ erbu dostával väčšinou od panovníka listinu (armáles), ktorej súčasťou bol aj slovný opis štruktúry erbu. Erby údajne vznikli počas druhej krížovej výpravy (1147-1148) a pôvodne slúžili asi na rozoznanie jednotlivých križiakov na bojisku, kde bol každý z nich zakrytý železným brnením a dali sa rozlíšiť len podľa farby súčastí odevu a obrazov na štíte. Uhorsko bolo najvýchodnejšou krajinou v Európe, kde erby ešte vznikali a zaznamenali aj široký rozkvet.
Erb Bencúrovcov charakterizuje túto šoltýsku rodinu dedičných richtárov z Jasenovej. Heraldika vysvetľuje symboly znázornené v erbe tak, že ľalia zobrazená v klenote erbu symbolizuje čistotu citov, nevinnosť, vzdelanosť. Vo Francúzsku sa stala kráľovskou kvetinou.
Figúra kozla v klenote erbu symbolizuje obetu, individualitu, spravodlivý rozsudok, slobodu, plodnosť. Podľa Starého zákona je obetným zvieraťom v deň zmierenia. Nad týmto chudákom priznával izraelský ľud svoje hriechy a neprávosti. Pretože ja som zhrešil, musí zomrieť nevinná obeť. Cez obetný oltár sa hriešny človek stretáva s bohom: vina - smrť - odpustenie (3M 23, 27-30). Podľa Nového zákona je symbolom začiatku božieho súdu. Kristus, ako pastier, oddeľuje nevinné ovce od kozlov, ktoré symbolizujú zlorečenie (Mt 25, 31-46).
V kŕdli letiacich husí sú zhromaždené celé rodiny. Vo vedení kŕdľa sa silné husi striedajú. Ak hus zahynie, gunár ju neopustí. Hus a húsatá v štíte erbu sú symbolom lásky matky k cudzím deťom, učiteľa k žiakom, richtára k občanom.
Korunka v točenici erbu potvrdzuje, že ho udelil panovník, ako všetkým vrstvám šľachty a podľa zákona.


streda 5. septembra 2012

Slamený kôš - obydlie zodpovedajúce naturelu včely

Aj prírodný včelár vie zušľachtiť včelu odchovaním zo silných rodín, aby docielil väčšieho úžitku zo svojho včelárstva chovom tých najlepších včelstiev. A táto požiadavka musí byť prvým cieľom prírodného včelára. Čas rojov je každoročne dobou rozmnožovania a zmladzovania včelstiev, ktoré nesmieme ponechávať náhode. Rozmnožovať musíme len včelstvá dobrých vlastností, zmladzovať tie, ktoré latku dobrých vlastností prekročili.
Keby dnes príroda prehovorila, určite by povedala: "Pletiete sa mi do remesla. Čo som chcela preosiať, to ste svojim umením udržali na škodu celku." Starostlivosť venovaná každému poroju a odložencom s umelo odchovanými matkami, nevyvráti pravdu, že pestovaním každého slabocha nemôže včelín prosperovať. O nič slávnostnejšie neznie úsudok o príštipkárskom spájaní včelstiev na jar. V zachovaní úplne všetkého premyslený prirodzený chov nespočíva.
Naše včelárstvo v posledných dvoch desaťročiach pokročilo v technikách a štýloch včelárenia. Obyčajne dnes meriame to, čoho práve dosahujeme v technológiách s rámikovými úľmi, pretože o stokilových medobraniach z jedného úľa nemôže byť ani reči pri niekdajšej biede včelárenia v slamených košoch. Včela nás dnes vyzýva: "Len sa skús vrátiť k prírode. Tých málo zdravých včelstiev, ktoré na včelnici vynikajú, sú svedkami toho, čo je možné a čo hodné je našej práce a nášho snaženia." Len prírodné včelárenie môže spôsobiť prospešný obrat v zdravotnom stave včiel. Nezostaňme na polceste, ale venujme pozornosť vábivým a rozhľadu plným výšinám, ktoré nám kypia vo včelárení na prírodnom diele. 
Špirálová technika pri výrobe slamených úľov používa na Slovensku ražnú slamu a štiepané drevené prútie z vŕby. Na Slovensku sa týmto spôsobom robili včelie úle celé storočia. Túto techniku pletenia človek pozná najmenej 5500 rokov. Ako je táto technika stará však nikto nevie.
Na pletenie slameného úľa potrebujete niekoľko ručných nástrojov. Dobre nabrúsený nôž s krátkou čepeľou, zabrúsené šidlo zo skrutkovača alebo z klinca, koženú manžetu, kúsok hadice alebo plastovej rúrky, prípadne kravský roh s priemerom asi 5 cm a kolíky na štiepanie prútia, ktoré si musí vyrobiť každý sám z tvrdého dreva. Postup pletenia slameného úľa pochopí každý, kto si pozrie filmový dokument o tejto starodávnej technike výroby obydlia pre včely.
Nasledujúce obrázky znázorňujú, že slamený úľ pre včely je možné upliesť aj z pšeničnej slamy a prameň stebiel sťahovať pedigom.









utorok 4. septembra 2012

Medobranie v chomičovkách

Priateľ, Franta Rusek, pomenoval túto úľovú zostavu "chomičovka", čo je naozaj výstižné. Dvadsiateho augusta som robil kontrolu včelstiev na stanovišti za dedinou. Zaujímalo ma množstvo plodu vo včelstvách a či majú dostatok zásob na zimu.  Zaviečkovaného a vychádzajúceho plodu mali včelstvá dosť, takže budú zimovať primerane silné. Zásoby medu vo včelstvách boli celoplošne zaviečkované a plásty s medom, ktoré som považoval vo včelstvách za zásoby navyše, som z medníkov odobral. Urobil som posledné medobranie v tohtoročnej sezóne. Chuť medu získaného z prírodného diela je obtiažne popísať, taký med treba okoštovať. Je vynikajúci. Prikladám pár fotografií. Ak chcete väčší obrázok, kliknite na fotografiu.
Augustové medobranie
Zaviečkovaný medový plást je zárukou zrelého medu
Treba skontrolovať aj stav v plodisku
Množstvo zaviečkovaného plodu svedčí, že zimných včiel sa rodí dostatok
Pri pohľade do úľa zhora je tiež včelstvo v poriadku
Plást s medom treba z trámika odrezať
Pohľad pre potešenie duše
S kuchyňským náradím a pančucháčmi pri medobraní vystačíte
V znáškovej sezóne môžete robiť medobranie postupne každý deň
Kto sa cez sezónu rozumne delí so včielkami o med, tomu aj na prírodnom diele
 postavia včely mrakodrapy a včelstvo narastie do sily na prezimovanie