O mne

Moja fotka

Poslaním môjho blogu je oboznámiť návštevníkov s jedným z najpozoruhodnejších úľov francúzskeho včelára Roger Delona, ktorý poznáme ako Alpský úľ. Včeláriť v tomto úli je v skutočnosti novostarý spôsob včelárenia. Je to včelia retrofarma používajúca metódu ošetrovania včelstiev s jednoduchou technológiou trámikového úľového systému. S touto technológiou potrebujete menej času a je oveľa modernejšia ako pri iných známych formách včelárenia. Pre mňa sa úľový systém s prirodzenou stavbou včelieho diela stal meradlom radosti zo včelárenia bez potu, ktorý som vydal pri ošetrovaní včelstiev všeobecne uznávaným spôsobom. Väčšina včelárov s desiatkami včelstiev najčastejšie myslí na prostriedky získané zo včiel. Ekonomika včelárenia bez dotácií, s vylisovaným medom pre seba a známych, je veľmi zaujímavá. A ja sa na prírodné včelárenie pozerám ako na relax ducha a včelnica sa stala pre mňa chrámom pre oddych. Užite si so mnou moje poznanie, keď som sa učil a rástol ako prírodný včelár. 

streda, 25. augusta 2010

Krásy Slovenska.

Predposledný prázdninový víkend sme s rodinou venovali prehliadke tradícií našich predkov v podmienkach ťažkého, ale radostného života v lone prírody slovenských hôr.
Ľudová architektúra vo Vlkolínci.
Drevené chalúpky vo Vlkolínci v slnečnom ráne.
Zátišie úľov v jednom z ovocných sadov za chalúpkou vo Vlkolínci.
Pohľad na podhorské lúky za Vlkolíncom.
Pohľad na priehradu Liptovská Mara od salaša v Dechtároch.
Vstup do Kvačanskej doliny.
Horný mlyn v Oblazoch.
Dolný mlyn v Oblazoch.
Pohľad na vodopád v Kvačanskej doline.
Pohľad na Kriváň z múzea v Pribyline.
Obrázok z rozprávkovej knižky.
Skupina úľov v pribylinskom múzeu.
Stánky s potrebami pre včelárov na včelárskej nedeli v Pribyline.
Areál zimných športov na Štrbskom plese.
Rozkvitnuté horské lúky v okolí Štrbského plesa koncom augusta.
Prázdniny končia a prípravy na kľudné zimovanie pre včielky pomaly vrcholia aj v zátišiach dedinských záhrad včelárov pod horami.

pondelok, 23. augusta 2010

Zrušenie kŕmidiel.


Dnes ráno som zrušil na úľoch kŕmidlá. Včelstvá mám už zakŕmené na zimu, takže ich až do jari nebudem potrebovať. Kŕmidlá mám len jednoduché. Je to len sololitová doska o veľkosti pôdorysu úľa. Je v nej vyfrézovaný otvor s priemerom asi 8 cm. Na otvor položím drevený nadstavec vysoký 4 cm s otvorom veľkým 11 cm, do ktorého zapadne pohár so sirupom tak, aby nepučil včely.
Vodu alebo sirup odoberajú včely cez presakovacie viečko. Množstvo odobraného sirupu môžem kontrolovať cez okienko v zadnej stene prázdneho medníka, ktorým je pohár prikrytý. Kŕmidlo, ktoré je zároveň aj napájadlom, využívam celú sezónu, od prvého jarného preletu až po zakŕmenie včelstiev.
Takéto jednoduché riešenie mi vyhovuje, tepelné straty sú minimálne aj v skorej jari, včelstvá nevyrušujem, nemusím otvárať úľ pri manipulácii, kontrola je spoľahlivá, riešenie je bezpečné aj proti prípadnej rabovke. Rám kŕmidla je zvýšený z priestorových dôvodov, aby sa pohár zmestil do 210 mm vysokého medníka. V kombinácii s medzidnom ho využívam aj na kŕmenie rojov, zmetencov a odložencov priamo na materskom úli. Môžem ho tiež v zimnom období použiť ako deka box na pohlcovanie vodných pár nad zimujúcim včelstvom. Medzidno používam na zimu ako jedinú uteplivku stropu úľa. Vzduchový vankúš v streche úľa tiež bráni premŕzaniu povaly v zime a jej prehrievaniu v lete. Vyfrézovaný letáčový otvor v medzidne otočím na zimu smerom dolu, k plodisku, aby vlhký vzduch unikal z úľa von ako pri starodávnych úľoch s horným letáčom.
Tri vrchné nadstavky sú s vystavaným dielom, tam budú včely zimovať, najspodnejší, štvrtý nadstavok na dne, je prázdny. Z povaly celoročne zoškrabujem propolis s voskom, ktorý použijem na domácu výrobu propolisovej tinktúry. Pravidelná údržba trávnika okolo živej dekorácie v záhrade je tiež dôležitá. O tom všetkom hovorí video.
Zrušenie kŕmidiel from Milan Bencúr on Vimeo.


sobota, 21. augusta 2010

Letné parazitárne vyšetrenie včelstiev.

V mojom regióne končí včelárska sezóna v polovici júla. Hneď po poslednom medobraní zvyknem včelstvám doplniť zásoby na zimu. Každý rok ich do polovice augusta pripravím na zimovanie. Posledná augustová dekáda je pre mňa termínom pre letné vyšetrenie včelstiev na parazitárne ochorenie Varroa. Už celé roky dôverujem dymiacej forme diagnostiky.
Pred niekoľkými rokmi som pôsobil ako spolupracovník s veterinárnou službou. Vtedy bol už klieštik na Slovensku všade, až na ojedinelé miestne lokality. V Čechách ho v tých časoch tiež v niektorých oblastiach zaznamenali. V začiatkoch ošetrovania včelstiev proti Varroa sme sa tiež učili, že roztoč prenáša bakteriálne, vírusové a plesňové choroby. Doporučovali nám liečbu zootechnickú, termickú a chemickú. Z uvedených metodických postupov liečenia sa do dnešného dňa vo svete a u nás nič nezmenilo. Chemické ošetrenie sa už vtedy robilo vo forme dymiacej, postrekovej, poprašovacej a odparovacej. Od prvopočiatku sú používané chemofarmaká, ako Fenothiazín, Varroazín, Sineacar, Varostav, Tymol, Naftalín, Folbex, kyselina mravčia z Nemecka, Taktik zo Spojeného kráľovstva, Varescens z Maďarska a náš Avartin 01. V priebehu rokov bola zaznamenaná imunita klieštika na skoro všetky menované liečivá a v mnohých krajinách boli zaregistrované ich zvyšky v produktoch včiel, ale o Avartine to nikto nemôže povedať. A to sme pred tými vyše dvadsiatimi rokmi robili jedno ošetrenie Avartinom aj po prvom jarnom prelete. Žiaden vtedajší chemický rozbor medu   nezaznamenal jeho prítomnosť. Prevažná väčšina slovenského medu sa vtedy vyvážala a nenašiel sa odberateľ, ktorý by si sťažoval. Ja som sa o inej informácii na adresu Avartínu do dnešného dňa nikde nedozvedel. Kompetentná informácia Výskumného ústavu včelárskeho v Dole mi moc pomohla, pretože sa v tej správe na viacerých miestach uvádza, že amitraz a kyselina mravčia nepredstavujú pri dodržaní metodiky aplikácie žiadne hygienické riziko pre včelie produkty. Na strane 8 správa uvádza, že pri používaní amitrazu je až tisícnásobná rezerva k dobru a ani teoreticky nemôže prekročiť limit v mede. Polčas rozkladu je rádovo v desiatkach dní. Správa na strane 13 uvádza, že ani po 20 ročnom používaní amitrazu ani tie najväčšie nájdené kvantá vo vosku nepresiahli ani z ďaleka hygienický limit a jeho prechod z vosku do medu neprebieha v merateľných množstvách - je tak zanedbateľný, že sa nedá odmerať. Ostatné tvrdenia sú zatiaľ len prázdne reči obchodného charakteru. Keď uzrú svetlo sveta iné dôkazové fakty, zmením svoj názor. Dnes, kedy boh stratil vládu nad svetom a prenechal ju zlu, cesta k ekologickej kultúre určite nevedie len cez kyselinu mravčiu. Taká cesta vedie cez chov manipulačných včelstiev s chemo ošetrovaním, z ktorých produkujem len odložence, roje a zmetence. Z takto namnožených včelstiev sa v nasledujúcich sezónach stávajú produkčné čeľade s prirodzeným spôsobom života, ktoré po troch, štyroch rokoch zomierajú.
V súčasnosti sa klieštikovitosť považuje za najzávažnejší problém v chove včiel. Klieštikovitosť včiel sa vyvíja pomaly. Prvé roky sa vo včelstve v podstate nepozorujú nijaké nápadnejšie príznaky, aj produkcia je dobrá. Po troch až štyroch rokoch choroba vo včelstve nadobúda zjavnú, klinicky pozorovateľnú formu. Včelstvo slabne a hynie.
Avartin 01 je spoľahlivý slovenský výrobok. Každý liek je jed, ktorý zabíja zlo aby mohlo žiť dobro. Je len na včelárovi či sa rozhodne použiť v boji s klieštikom metódy zootechnické, termické alebo chemické. Nie všetky majú vyhovujúcu účinnosť.
Boj s klieštikom from Milan Bencúr on Vimeo.

V tomto včelárskom roku som sa opäť rozhodol ošetriť včelstvá chemicky, Avartinom 01, nie kyselinou mravčou. V piatok večer, teda včera, som ich zadymil a dnes ráno som skontroloval spád roztočov Varroa. Do rána spadlo v každom včelstve približne tristo týchto upírov. Je to menej ako v roku 2009. Vlani ich jednorázovo spadlo v každom včelstve okolo tisíc jedincov. Druhé ošetrenie, jesenné, urobím na začiatku poslednej dekády septembra a tretie koncom októbra. Postup bude ovplyvnený priaznivosťou počasia.

utorok, 17. augusta 2010

Vystužené medzistienky.

Pred niekoľkými rokmi som bol na včelárskej nedeli v prírodnom múzeu liptovskej dediny v Pribyline. Užitočná včelárska akcia, príťažlivá pre včelárov, ale aj pre turistov, ktorí sa v hojnom počte zaujímali o včelie produkty a o prácu včelárov. Prednášky si mohli všetci vypočuť pod holým nebom, v lone prírody, vedľa starodávneho včelína, tesne pod tatranským Kriváňom. Každý okamih krásneho podujatia bol prepojený s prírodou okolo nás. Presne tak to má vo včelárstve fungovať.

Včelári z celého Slovenska tam prišli predstaviť svoje výrobky. Mňa vtedy zaujal stánok priateľa Staroňa z Liptovského Mikuláša, ktorý predstavoval včelárom kvalitné medzistienky z jeho dielne a polystyrénové úle. Na kraji stola jeho jarmočného stánku visela, ako na šibenici obesená, medzistienka, na spodnej strane zaťažená zaveseným kilovcom,od zhora nadol vystužená ľanovými cvernami. Priateľ Staroň takýmto spôsobom prezentoval jej pevnosť a odolnosť v ťahu. Od vtedy som sa viac s takto riešenou medzistienkou nestretol. Údajne sa nikto nechce pustiť do výroby vystužených medzistienok.

Zaujímavé na tomto príbehu je to, že vystužené medzistienky sú československým patentom. Autormi tohto vynálezu z roku 1982 sú Ing. Kubina Pavol CSc., z Nitry, Ing. Rekoš Jozef CSc., tiež z Nitry a Mrština Václav z Brna. Schvaľovací proces do vydania popisu vynálezu trval patentovému úradu štyri roky. Za posledné tri desaťročia sa nenašiel nikto, kto by tento vynikajúci objav dokázal realizovať pre včelársku prax. Popis vynálezu k autorskému osvedčeniu nájdete tu:


Pre včelársku prax Warré a TBH má tento objav veľký význam. Pri dodržaní litery zákona o rozoberateľnom diele môžem používať len trámiky a zároveň v nich upevnené vystužené medzistienky. Tým dosiahnem bez ťažkostí a bez použitia uzavretého rámika rozoberateľné dielo, umožním včelám pritmeliť plást na stenu úľa, čím prispôsobím ich chápaniu svojich potrieb komunikáciu medzi uličkami a poschodiami a zároveň prispôsobím ventilačný systém včelstvu podľa jeho potrieb. Dali by sa vymenovať ďalšie úžasné priority tohto vynálezu pre včelstvo a predovšetkým pre včelársku prax, priblížiť život včiel v modernom úli s vedeckými technológiami včelárenia  čo najviac k prírode.

Vo Francúzsku riešia spevnenie plástov pre TBH úľ výstuhou z nerezového drôtu. V Rusku a Bulharsku takúto potrebu riešia dreveným rámikom. V oboch prípadoch je včelstvo obmedzované v potrebe pritmeliť plást ku stene úľa. Slovenský vynález vystuženej medzistienky rieši životné potreby včelstva oveľa prirodzenejšie. Odviečkovanie a vytáčanie plástov na trámikoch je už dávno vyriešené.  

pondelok, 9. augusta 2010

TBH - včelárenie komerčné, záujmové aj s vedľajším zamestnaním.

Warré, to je otázka srdca a svetonázoru. Na celom svete sa tejto technológii venuje 4000 včelárov. Vo Veľkej Británii je šesť známych TBH včelárov, z toho sú traja Warré. Na Slovensku je to podobne, nemám však informácie koľko včelárov s klasickou technológiou používa mednú kravu alebo Warré úľ ako observatórium. Vo všeobecnosti sú štatistické údaje o včelároch veľmi zaujímavé. TBH včelie farmy vo svete prosperujú a živia rodinu včelára už asi s dvesto úľmi. Jeden včelár pohodlne obhospodári šesťsto Warré kolónií. TBH včelár hobbista si vychutnáva život jeho včiel, produkciu medu nechápe ako primárnu funkciu svojich úľov. Nemám však ten pocit, že by včelstvá v TBH úľoch doniesli menej medu ako vo všeobecne uznávaných Lang. Med možno vyberať aj každý deň, povedzme po dva, tri medové plásty. Život vo včelstve sa takýmto zásahom naruší minimálne, včelstvo nerušene pokračuje vo vývine, raste a v práci, a nedostane šok ako pri jednorázovom medobraní. Keď rozdrvíte medový plást v kuchynskom hrnci, med necháte odtiecť cez sitko na rezance alebo cez dámske punčocháče, nalejete ho do pohárov, budete vždy prežívať ten úžasný a nepopísateľný pocit o užitočnosti vášho koníčka pre včely, prírodu, zdravie ľudí okolo vás, mesto, polia, les, rodinu, priateľov a pre seba samých. TBH - to je niekoľko štýlov a množstvo modifikácií. Kenyan, Tanzánian, Warré, Japonský štýl bez trámikov, včelárenie na teplú stavbu, na studenú stavbu, Sibírske naklonené ležany bez trámikov aj Aljašské Warré úle s dierovanými trámikmi. Zaujímavým riešením je aj hybrid Lang/Warré.

nedeľa, 1. augusta 2010

Warré - včelárenie bez medzistienok.

Včeliu osadu tvoria z vnútra príbytky z vosku, ktorý včely samy vyrábajú. Tieto stavby, v starých ruských knihách nazývané palácmi, sú jednotou ľahkosti a pevnosti, krásy a úžitku, a dodnes vyvolávajú obdiv inžinierov i prírodovedcov. Sú to visiace päťdesiatposchodové budovy, ktorých základy sú niekde hore, v strope. Takéto obrovské mrakodrapy s tenulinkými šesťbokými stienkami by mali byť pri takej obrovskej veľkosti prinajmenšom zo železobetónu.

Na starých včelniciach na juhu včelári kládli včely do pletených slamených úľov, na severe - do vydlabaných klátov. No nech by včely žili kdekoľvek, hniezdo si stavajú v podstate rovnaké: zhora nadol visia plásty upevnené k povale, rozdelené úzkymi uličkami, a v nich sa vo dne v noci hmýria obyvatelia úľa. Čo teraz uvediem o stavbe prírodného diela včelami, nie je bla-bla alebo jeden priateľ mi povedal, ale vlastná skúsenosť. Keď som nalepil na trámik pásik medzistienky včely pásik vyhrýzli a stalo sa, že sem tam jeden, dva plásty postavili krížom krážom. Pásiky medzistienky už nelepím, zalievam voskom drážku v hornej latke.
Rámik Warré "B" from Milan Bencúr on Vimeo.

Najistejším riešením sa mi zdá trojuholníkové riešenie hornej latky. Triangel trámik. Včely stavajú prevažne robotníčie dielo, trúdovinu stavajú v malých kolieskach, keď ju potrebujú, roje a zmetence postavia iba robotníčie dielo. Pri vyrezávaní plástov treba na hornej latke nechať aspoň jeden rad starých buniek, takéto rámiky zebrovať s novými a celé dielo bude rovno postavené. Keď som dal stavať na trámiky v medníku a nepremostil som box aspoň jedným vystavaným plástom, včely začali so stavbou zdola nahor. Môžem konštatovať, že otázka o včelárení bez medzistienok je v súčasnej zdravotnej situácii včelstiev na mieste a včely vôbec nestavajú divočinu. So včelami sa hrajú tí včelári, ktorí včelária všeobecne uznávaným komerčným spôsobom. Ja som len hobbista, mám štyri rodiny, neprivyrábam, včelárim skvelým riešením bez medzistienok, v roku 2009 som mal priemerný výnos na rodinu okolo 80 kg. Tohto roku som nevybral včelám ani kilo medu, mohol som im pár plástov zobrať, ale radšej som im to nechal na zimu. Po dažďoch v júni lietavky vypadli, včelstvá pred slnovratom začínali od nuly, ale teraz už mladušky robia každý deň silné prelety. Včely mám pri dome, mám na ne dostatok času každý víkend, no nevyrušujem ich rozoberaním, pretože ony nemajú čas na mňa, naozaj mi ich stačí otvoriť len raz ročne pri medobraní. Medzistienky nepoužívam a mám krásne vystavané dielo, každý rok v plodisku obnovené.
Kto má záujem včeláriť v horizontálnom úli TBH, tak oporná latka v strede trámika funguje výborne v takom ležane - mednej krave. Tam nevadí, že plást včely pritmelia ku stene úľa, dielo sa dá ľahko uvoľniť nožom. Vo vertikálnom TBH je výhodnejší polorámik. Včely nepritmelia plást ku stenám a dielo sa dá ľahko rozobrať podobne ako s uzavretými rámikmi. Moja skúsenosť s prírodnou stavbou diela včelami je taká, že z ôsmich plástov v nadstavku sú len na jednom trúdie bunky, ostatné sú vystavané robotníčími komôrkami. Včelstvo box vystavia v najspodnejšom poschodí úľa, teda pod plodiskom.
Kto chce odviečkovať TBH plást s medom a med vytočiť bez poškodenia, potom plást použiť ďalej, musí si zadovážiť horizontálny medomet. Môžem potvrdiť, že plást pritmelený len k trámiku je pevný a bezpečný pri výške boxu 210 mm, pri výške 285 mm ho treba istiť asi 12 cm dlhými bočnými latkami a pri výške 360 mm potrebuje istenie stredovou latkou dlhou 35 cm. Cieľom TBH technológie je, aby včely každoročne vystavali nové plodisko a med znášali do tých vystavaných plástov z pred roka. Preto medomet nie je potrebný, plásty je nutné vyrezať, vo vedre rozdrviť a cez sito precediť. Pre drobných včelárov je to určite výhodné.
Kto má úštipačný pocit, že je to návrat do 19. storočia a teda zázrak, tak o takom zázraku môžme iba snívať. Vtedy včelstvá netrpeli toľkými chorobami, klieštik bol niekde na Jáve a každé včelárstvo fungovalo čistejšie ako dnešné eko a bio. Aj v jednoduchosti je úspech a prosperita. Veď aj v moderných komerčných úľoch včely neraz prejavujú zvláštne inštinkty, niečo ako chápanie svojich potrieb a schopnosť prispôsobiť sa podmienkam: dôkladne vystavajú voskovú medzistienku a zrazu ju prestavajú, prerábajú robotníčie bunky na trúdie alebo stavajú podpery pod poškodené plásty. Včelárenie bez medzistienok je dnes cestou k zdravým včelstvám a k čistým produktom včiel.