utorok 20. decembra 2011

Včelárstvo v jednoduchých krokoch

Doktor Albert Schweitzer, nositeľ Nobelovej ceny za filozofiu úcty k životu, humanista, lekár, teológ nás dokáže inšpirovať k hlbokému premýšľaniu. Uvedomujeme si, že bez ideálov nie je možné byť človekom. Ideály nás sprevádzajú a posilňujú. Zrejú, prehlbujú sa a rastú s nami na našej zvolenej ceste.
Zimný slnovrat 22.12.2011 o 6.30 hod. SEČ.
Symbolické znovuzrodenie Slnka.
Bez ohľadu na to, na akej nízkej úrovni je duchovná myseľ včelára, každý deň je tu niekto, kto sa môže ľahko prechádzať ešte pod ňou. Učenie je ako veslovať proti prúdu, ak prestanete idete späť. Dať si kávu a zákusok, pripojiť sa cez počitač k zaujímavej téme o včelách, je snom každého kto chce počuť niečo nové. Moje množstvo pomôcok k umeleckopriemyselnej technológii včelárenia v rámikových úľoch som dávno vyradil ako predmety užitočné len pre múzeum včelárstva. Prírodné včelárenie sa za posledných sto rokov stalo neznámym spôsobom ošetrovania včelstiev. Na a v ľudskom tele sedia baktérie a roztoče, ktoré nás chránia pred infekciami. Vlastne väčšina mikróbov žijúcich na a v nás nás chráni. V ľudskom pupku našli 1500 druhov mikróbov. Asi 4 kilogramy telesnej hmotnosti človeka sú mikróby žijúce na i v ľudskom tele. Podobne je to s včelím organizmom. Roztoče, huby, plesne, baktérie žijúce v úli posilňujú imunitný systém včelstva. Včelár nesmie včelí organizmus oslabovať kyselinou mravčou a inými syntetickými prípravkami, ktoré ničia pre zdravie včelstva prospešné mikroorganizmy. V tom spočíva prednosť tých organických spôsobov ošetrovania včelieho organizmu, ktoré zachovávajú mikroflóru a mikrofaunu v úli. Každý včelár má mať na svojej včelnici TBH úľ, ktorý slúži ako vlastné súkromné laboratórium v snahe pochopiť príčiny chorôb a úmrtia včelstiev a zároveň sa pokúsiť overiť si fungovanie bio-ekonomiky vo včelárstve. Ja som veľmi šťastný, že mi internet umožnil úplne uvoľniť koleso s informáciami o rôznych technikách včelárenia v súlade s prírodou a uľahčil mi to veslovanie proti prúdu. Bio včelárenie, včelárenie na prírodnom diele, organické včelárenie, vyberte si z toho čo chcete, to je technológia, ktorá ma presvedčila, že je lepšie odložiť pravidlá priemyselných foriem včelárenia do šuflíka, samozrejme bez šou kamarátov z našich radov, ktorí majú záujem a chcú sa venovať peknej záľube včelárenia v trámikových úľoch. Každý deň vychádza slnko, aj keď to nie je vidieť.
Pri hľadaní informácií o včelárení na prírodnom diele som sa stretol s niektorými starými včelárskymi knihami, na ktoré sa už nevzťahujú autorské práva. Stará včelárska literatúra sa stala pre mňa veľkým poučením v začiatkoch môjho prírodného včelárenia a po osobnom vyskúšaní zabudnutých včelárskych postupov som napísal väčšinu informácií na mojom blogu.
Na prelome rokov 2010 a 2011 ma požiadala o spoluprácu redakcia časopisu Moderný včelár. Ivan Černý, šéfredaktor, mi vtedy napísal: "Vážený pane Bencúr, chystáme pro letošní ročník Moderního včelaře seriál na způsob kalendária z pohledu několika různých provozů. Jeden z nich by byl i provoz přirozeného vedení včelstev, tedy Warré, TBH... Máte u nás asi nejvíce zkušeností - nechtěl byste se toho ujmout? Texty nebudou příliš dlouhé, spíš v bodech základy rozvoje včelstva a činností v tom kterém období. Pro mnoho čtenářů to bude zbrusu nová informace, že něco takového jako přirozený chov vůbec existuje." 
Samozrejme, že som takú výzvu s radosťou prijal, čo som aj vyjadril v mojej odpovedi: "Pán šéfredaktor, Vaša dôvera ma moc potešila, a to hlavne z toho dôvodu, že denne sa na mňa obracajú predovšetkým mladí ľudia študentského veku s množstvom otázok o včelárení metodikou Warré. Z toho predpokladám, že medzi touto kategóriou fanúšikov včiel a prírody môže mať seriál článkov o ekologických krokoch v dnešnej modernej praxi podľa starého modelu včelárenia úspech. U staršej generácie priateľov včelárskej obce som sa zatiaľ stretol s nepochopením a to rovnako na Slovensku ako aj v Čechách. Úľová otázka je v tejto skupine priaznivcov včelárenia tabu. Pokúsim sa nesklamať Váš záujem a niečo pre časopis Moderný včelár vytvoriť. Som presvedčený, že vzájomná dôvera bude len prínosom pre všetkých pri šírení osvety o technikách včelárenia našich starých otcov."
Na prelome rokov 2011 a 2012 mi redakcia Moderného včelára položila štyri anketové otázky, na ktoré som sa snažil nájsť čo najreálnejšiu odpoveď.

1) V rámci kalendária jste zastupoval jeden ze čtyř přístupů k včelařině. Neláká vás občas si to z někým z těch dalších tří vyměnit a zkusit to jinak?

Budúca včelárska sezóna bude už desiatou čo sa venujem úžasnému štýlu včelárenia na prírodnom diele. Pred tými desiatimi rokmi som si to vyskúšal ináč. Včeláril som v úľoch s národnou rámikovou mierou, v hlbokých aj plytkých nadstavkoch. Techniku s rotáciou nadstavkov v úľovej zostave považujem za najprirodzenejšie zaobchádzanie so včelím organizmom pri komerčnom spôsobe včelárenia. Trámikové úle, so staronovými, dávno objavenými postupmi, ktoré sa dnes používajú vo včelárskych technológiách ako najmodernejšie, sú vynikajúcou úľovou zostavou, ktorá mi dáva možnosť zúžitkovať všetky moje skúsenosti z priemyselných foriem vedenia včelstiev. S trámikovými úľmi som pochopil, čo od mojich včiel vôbec chcem, pričom môžem použiť ktorúkoľvek známu metódu vedenia včelstiev. Tradičný spôsob včelárenia s prirodzeným včelím dielom síce produkuje menej medu, celkom určite však rešpektuje prírodné zákony vo včelstve. Na mojom blogu som sústredil informácie z celého sveta o tom, že ide to aj bez medzistienok a že sa v trámikových úľoch dá včeláriť aj profesionálne. Takže, nemám čo meniť a nemám čo skúšať ináč. 

2) Jakou roli hraje vaše včelaření ve vašem životě?

Na túto osobnú otázku zareagujem tak, že moja rodina a ja sme urobili prestavbu nášho života potom, čo sa deti rozpŕchli do celého sveta a s manželkou sme zostali sami v rodinnom dome na dedine. Peniaze získané zo včiel sa tým pádom stali druhoradé a prioritou sa pre mňa stala kvalita. Na chémiu orientované spoločnosti míňajú v poľnohospodárstve veľa peňazí na ochranu svojich záujmov a bohužiaľ nemajú záujem o projekty zaoberajúce sa prírodným včelárením. Koniec koncov, včely nie sú zdrojom ich príjmov. To vyvoláva vo mne pocity, že niekto musí niečo urobiť. Tak som sa dostal na cestu šírenia kultúry včelárenia v súlade s prírodou a popri svojej práci míňam vo voľných chvíľach energiu na upratovanie toho, o čom sa vo včelárskej praxi vie, ale nehovorí. Mám radosť z toho, že mi časopis Moderný včelár umožnil vyjadriť sa z môjho pohľadu prírodného včelára na tejto improvizovanej tribúne. 

3) Jakým směrem se podle vás bude vámi zastupovaný způsob včelaření vyvíjet?

Základným princípom môjho spôsobu včelárenia je úľ, v ktorom nepoužívam rámiky. Trámikové úle vytvárajú pre včely veľmi príjemné a predovšetkým čo najprirodzenejšie priestorové usporiadanie včelieho organizmu. Ich rozmery pripomínajú obydlia včiel v prírode a zároveň ich tvar vyhovuje usporiadaniu zimného chumáča vo včelstve. Veľmi jednoduché žonglovanie s nadstavkami vyžaduje od včelára minimum práce. Veľmi nizke nadstavky, 10,5 cm, umožňujú každému produkovať čistý med na panenskom diele. Panenské voskové plásty sú veľmi krehké a zároveň pevné. Päťdesiat až osemdesiat gramov vosku musí udržať 1 kg medu a tesne po jeho odobratí z úľa pri zbere, keď sú plásty s medom ešte teplé, med z nich ľahko odtečie a zároveň si zachová všetky svoje prírodné chute a vône. V priebehu celej sezóny tak včelstvá vyprodukujú aj desať rôznych druhov medu. Včelstvá nie sú včelárom vyrušované častými prehliadkami, sú oveľa menej agresívne a to predovšetkým preto, že v trámikových úľoch sa prehliadka nadstavku robí listovaním súšov zospodu, aby včelár získal predstavu o zdraví a vývoji včelstva bez jeho rozoberania po rámikoch. Dnešná zdravotná situácia vo včelstvách je dôvodom, že všetky včelárske štýly vedenia včelstiev preberú množstvo nápadov z prírodného včelárenia. 

4) Co byste vzkázal lidem, kteří by se vaším způsobem včelaření chtěli inspirovat?

Začiatočníkom aj profesionálom môžem odkázať len toľko, že trámikový úľ je veľmi dobrým kompromisom pre prirodzené vedenie včelstiev, ktorý umožňuje včelám žiť ich divokým spôsobom a včelárovi vytvára v práci so včelami vynikajúce podmienky. Pritom bohatstvo môjho včelárenia sa meria v ľuďoch, nie v peniazoch. Prírodné včelárenie je jednoducho cool.

Keby som med predával, tak kilogram za veľa peňazí, pretože je ručne spracovaný a moje včely ho urobia na prirodzenom voskovom diele. Pri včelách robím to, čo ma baví. Trvalo mi celé desaťročie kým som zvládol "techniku" prírodného včelárenia na takej úrovni, že to, ako včelárim v súlade s prírodou teraz, je umenie. Uvažujem nad tým, čo chcem s mojimi včelami dosiahnuť, nemusím sa však zamýšľat ako to dosiahneme, to už so včelami vieme.
Včeláriť som začal medzi kočujúcimi včelármi. Na kočovke sa vždy stretla kopa včelárskych odborníkov, každý z nich niečo vyrábal na uľahčenie včelárovej roboty a mňa fascinovalo byť medzi ľuďmi, čo niečo robia vo voľných chvíľach pre svoje okolie, pretože väčšina ľudí nerobí nič.
Pre čitateľov môjho blogu uvádzam dnes viacej textu vo formáte pdf, ktorý viac prospeje vianočnému posedeniu s medovinou, medovníčkami a teplým čajom s medom pri krbe, ako pre lopotu na stanovišti. Všetkým prajem úspešnú nastávajúcu včelársku sezónu.





















štvrtok 1. decembra 2011

Slanina vzor Adidas

Je mi ľúto, že cez zimu trochu zanedbávam môj blog v písaní informácií. Dúfam, že niektorí z vás využijú možnosť preskúmať niektoré staršie príspevky. Netreba dodávať, že včely odpočívajú zimným spánkom. Celodenné aj nočné nízke teploty okolo nuly sú dobrým znamením pre ich pokojné zimovanie.
Také pomenovanie príspevku o slanine zaváňa dnešnou dobou, ale pri postupe s jej výrobou som sa držal receptu starého otca. V hypermarkete sa mi vždy oči zastavia na dobre vyzerajúcej údenej slanine. Keď neodolám a kúpim si jeden vákuovo zabalený kúsok doma som vždy sklamaný, pretože špongiová, v pare uvarená kvalita a chuť, má veľmi ďaleko od domácej samovýroby. Chladné obdobie adventného času na začiatku zimy využívam na zdĺhavú domácu výrobu tejto tradičnej dedinskej pochúťky.
Kúpil som bôčik s kosťou. Mäsom prerastená slanina je skutočnou pochúťkou. Mäsitých častí na slanine chcem mať čo najviac, preto som čo najšetrnejšie zbavil bôčik kostí a chrupaviek. Vznikne ozdobený pôlt slaniny, ktorý svojim vzorom pripomína logo značky Adidas. Slaninu som natrel soľou, rascou, korením, cibuľou a cesnakom. Jednotlivé kúsky som položil v dvoch vrstvách na seba do nádoby s rovným dnom, aby pôlty slaniny boli rovné a nedeferomovali sa. Soľ veľmi rýchlo uvoľní zo slaniny šťavu. Každý deň som kúsky slaniny prekladal medzi sebou. Pritom som dbal na to, aby bola koža spodného pôltu ponorená do rôsolovitej šťavy na dne nádoby. Mäsitú časť v hornej vrstve položeného pôltu slaniny som niekoľkokrát cez deň polieval vzniknutým rôsolom. Po sedemnástich dňoch prekladania a polievania pôltov slaniny rôsolom som slaninu opláchol vo vode, rôsol som z nádoby vylial a na čas od večera do rána som nasolenú slaninu ponoril do studenej vody. Ráno som slaninu nechal na chvíľu odkvapkať od vody a v zohriatej udiarni som ju začal údiť. Údenie som rozdelil do dvoch dní. Vraj je vhodné údenie prerušiť, nechať slaninu cez noc vychladnúť a na druhý deň v údení pokračovať. Slaninu treba údiť do citrónovo žlta asi osem hodím. Takto po domácky pripravená pochúťka rozvonia celú komoru a každému poteší chuťové poháriky. Zajtra si musím naostriť vreckový nožík.