nedeľa 26. júna 2011

Surový čistý med

Včelári chápajúci prírodu volajú na roľníkov. aby ošetrovali rastliny prípravkami, ktoré sú šetrné voči včelám a aby sa vyhýbali pesticídom, ktoré prispievajú k narastajúcej reťazovej reakcii pri zimných stratách včelstiev. Hovorcovia včelárskych organizácií a pôdohospodárov sa častokrát nechajú počuť, že náš systém hodnotenia rizík spojených s pesticídmi a všetky dôkazy nasvedčujú, že pesticídy nepredstavujú neprimerané riziko, ak sú výrobky používané správne. Nezdá sa, že by sa touto problematikou niekto zaoberal vážne. Myslím si, že všetci úradníci poľnohospodárstva majú povinnosť pamätať si a očakávať, že pri každej príležitosti opakovanému citovaniu myšlienky ľudia začnú veriť. Pravdou je, že nemáme žiadnu zmysluplnú reguláciu pesticídov v poľnohospodárstve.
Zdá sa, že zimné straty včelstiev sú nižšie oproti predchádzajúcim rokom. Buď začali včelári poctivo liečiť svoje včelstvá alebo štatisticky uvádzajú mŕtve úle ako živé, aby neprišli o dotácie. Včelárske organizácie však nevydávajú ročnú správu o príčinách zimných úmrtí včelstiev a to je prejav regurgitácie. To by spolky podľa mňa mali, pretože ich zástupcovia sa na začiatku každej sezóny podieľajú na jarných prehliadkach včelstiev a správnosť štatistických údajov je závislá na ich poctivosti a my musíme len naivne veriť ich slovám, ktoré na verejnosti hovoria, bez toho, aby robili rozbor výsledkov svojej jarnej práce. Podľa mňa sú v dnešnom ponímaní jarné prehliadky včelstiev totálnym nezmyslom a fackou biovčeláreniu. Roztoč Varroa je samozrejme hlavnou príčinou zimných strát včelstiev. Pracovná spoločnosť, ako jediné združenie včelárov u nás, už niekoľko sezón využíva projekt varroa monitoringu na sledovanie neustále sa meniacich lokalít s najväčším spádom tohoto upíra, čo sa dá považovať za taký menší výskum zdravotného stavu včelstiev, ktorého výsledok je samozrejme ovplyvnený pravdivosťou údajov od do projektu zapojených včelárov.
"Alternatívne" včelárske organizácie na Slovensku, ako oficiálne organizácie zastupujúce záujmy včelárov, sa na svojich internetových stránkach snažia prezentovať jednotu svojej členskej základne tým, že táto podporuje svoje vedenie vo vývoji politiky a spolupráce s hlavnými zainteresovanými stranami a že všetko funguje v súlade s nariadeniami. Hlavnými "alternatívnymi" účastníkmi sú teda dve organizácie. Podľa mňa sú obe organizácie len fyzickým odvetvím včelárstva, ktoré len počúvajú nariadenia. Nemám rád nimi produkovanú organizačnú byrokraciu a nanucovanie postupov z pozície sily, ignorujúc city a presvedčenie prírodného včelára. Ale ak chcete ovplyvniť vo vláde vývoj včelárenia na Slovensku, musíte byť organizovaný. Ak nie ste členom veľkej včelárskej organizácie, musí vám stačiť už len jedno, slobodne sa vyjadriť na svojom blogu. Na nás, prírodných včelárov, si mnohí budú sťažovať z toho dôvodu, že inak vidíme status quo, pretože oni vidia len to, čo je viditeľné.

Včelári majú podozrenie, že zlá výživa je pravdepodobnou príčinou úhynu dospelých včiel, v dôsledku čoho podľahnú chorobám, ktoré rozširuje parazitný roztoč. Varroa je číslo jeden v dôvodoch, prečo včelári strácajú včelstvá, takže vláda musí podporiť výskum liečenia chorôb spôsobených roztočom Varroa, pretože včelstvá, ktoré majú dostatočný zdroj peľu a nektáru, idú do zimy silné a pripravené lepšie čeliť chorobám. Pre včely sú veľmi dôležité kvety miešaniek bohaté na nektár v auguste a septembri, ktoré včelstvám poskytnú výživu k tomu, aby mohli svoje zimné zásoby doplniť kvalitným medom, predchádzať tak oslabovaniu ich imunitného systému, podľa súčasných dôkazov predchádzať včeliemu AIDS.




piatok 24. júna 2011

Stop mrzačeniu matiek

Prírodné včelárenie sa stalo uznávaným zdrojom na získanie čistého, rýdzeho medu. Včelár s prirodzeným chovom včiel si dlhoročne zachová prísny štandard európskych predpisov o bezpečnosti potravín. Aby včelár s technikou na prírodnom diele zabezpečil, spracoval a dostal med v jeho najčistejšej podobe na pult svojho kamenného obchodu a pri predaji zo dvora, musí sa neustále snažiť vzdelávať a odborne pripavovať na včelársku prax bez drahých moderných včelárskych zariadení. Med oddelený od vosku jednoduchým stlačením v nerezovej, drevenej alebo hlinenej nádobe, prípadne precedený, je pripravený pre trh, pre tých najnáročnejších spotrebiteľov.
Dnes som počas vychádzky v našom chotári urobil pár krásnych fotografií z pestro rozkvitnutých lúk na úpätí Choča. Také nádherné momenty sú pre prírodného včelára príležitosťou k úvahám, prečo komerčný včelár je pyšný na svoje upravené moderné úle a technologické postupy, ktoré nikdy nemôžu fungovať v súlade s prírodou. Začínajúci včelár si kúpi od miestneho včelárskeho experta odloženec alebo zmetenec a v nasledujúcu jar zistí, že sa jeho včelia rodina správa čudne. Včely nájde vonku priamo pod letáčom na tráve. Aký smutný pohľad! Uvažuje, čo sa stalo.


Mnoho "profesionálnych" včelárov je štedro platených z peňazí EÚ, aby ako lektori na rôznych včelárskych školeniach učili začiatočníkov včelárstvu. Strávia s učňami niekoľko dní, ukazujú im spiatočnícke profesionálne metódy včelárenia zo svojej praxe a obhajujú ich podobnými skúsenosťami z praxe svojich komerčných druhov. Potom im urobia exkurziu na svojej pretechnizovanej, starostlivo upravenej, oku lahodiacej a vykosenej včelnici. Väčšina z týchto "profesionálov" nemá žiadne skúsenosti s prírodným včelárením a nemá predstavu, ako viesť životaschopné udržateľné včelárstvo. A viete aké sú ich riešenia? Učia začínajúcich včelárov, aby zastrihli kráľovnej krídla a zabránili tak roju v úteku. Vŕtajú sa každý deň v úľoch a farbia hruď matke farbou, aby ju rýchlo pri prehliadke včelstva našli a mohli jej obmedzovať prirodzenú dĺžku života. Čo nápad, to hlúposť! Predstavte si, keby vám niekto odrezal obe nohy proti vašej vôli, aby vám zabránil opustiť ho, ako by ste sa cítili. Inými slovami povedané, váš obranný systém bude ohrozený a vaše šance na prežitie budú minimálne. Kráľovná sa vždy pokúsi odletieť s rojom, ale pretože má zastrihnuté krídla, nemôže lietať a spadne na zem. Zvyšok roja ju nasleduje. To môže byť veľmi ľahko koniec tohto roja.
Hovoríte si včelár, ak to robíte? Zaujímalo by ma, prečo si hovoria včelári, priatelia včiel, keď v skutočnosti neprejavujú empatiu a pohodové správanie sa voči včelám. Znetvoria kráľovnú pre svoje vlastné pohodlie. Existujú aj iné spôsoby, ako zabrániť tomuto užitočnému hmyzu v úteku. Pri včelárení v súlade s prírodou si nevyberáme nehumánne spôsoby. Včely, rovnako ako všetky ostatné živé bytosti, riadia sa prirodzeným inštinktom, keď zistia, že úľ nie je vhodný pre ne. Môže to byť pre nedostatočný zdroj potravy alebo z dôvodu rojenia sa. Musí byť vždy nejaký dôvod, prečo je pre včelstvo výhodnejšie, aby z úľa odletelo na bezpečnejšie a lepšie miesto. Stačí sa vžiť do ich včelej situácie. Verím, že tak urobíte.





štvrtok 23. júna 2011

Moja "talianka"

V roku 2008 som v jednom úli spozoroval do zlatista zafarbenú matku. Tá zlatá matka by mohla byť talianka. Aj keď už nie čistokrvná. Vždy ju rýchlo nájdem na pláste pre jej výraznejšiu žltú farbu. Pozorujem jej správanie v skorej jari a porovnávam to s krankou. Jeden Američan v diskusii písal, že pár dní bolo u nich pekné a teplé počasie so znáškou peľu. Má v záhrade dva úle. V jednom je talianska včela a v druhom kranská. Obe rodiny majú dostatok zásob. Zo zvedavosti a pre istotu dal im obom na rámiky cesto. Talianske včely vraj spotrebovali polovicu dávky, krajinské sa ho údajne ani nedotkli. Aj ja mám takú skúsenosť, len dodám, že moja "talianka" každý rok využije včasnú znášku z vŕb aj ovocných stromov a donesie plný nadstavok jarného medu. Jej žltú farbu a aj žlté zafarbenie niektorých včiel z jej sprievodu je dobre viditeľné na videu.
 


Talianska včela je celosvetovo známa. Je žlto zafarbená, ako by bola pozlátená. Včely majú krásne žlté pruhy na ich brušku. Zavčasu začínajú plodovať a vytvárajú silné rodiny. Nehodia sa do oblastí s chudobnou nektárovou znáškou, pretože všetko čo donesú spotrebujú na kŕmenie plodu. Vyhovuje im región so silnými nárazovými znáškami, ktorých nasleduje niekoľko po sebe, to znamená, že sú vhodné pre celosezónne kočujúcich včelárov. Je pomerne ťažké pre taliansku včelu vydržať dlhú zimu. Je to včela mierumilovná. 
Kraňka je sfarbená do striebro-sivej farby a má pokojnejšie správanie. Kranské včelstvá môžeme pokojne ošetrovať bez dymáka, bez závoja, s holými rukami, v tričku a v bermudách. Preto používam rozprašovač a niekedy sa mi zdá, že si ma vôbec nevšímajú a správajú sa ľahostajne k mojej práci. Krajinská včela sa hodí do oblastí s miernou dlhotrvajúcou znáškou. Dokáže efektívne využiť každú nárazovú znášku. Rodiny na jar rýchlo rastú a potom sa v bezznáškových obdobiach divoko roja. Dobre znáša aj kruté zimy.

utorok 21. júna 2011

Veľkorysý včelár

Letný slnovrat - 21. jún, keď sa slnko dostáva nad obratník Raka, dosahuje najväčšiu odchýlku od rovníka a zdanlivo sa začína vracať. V tomto roku pripadá tento okamžik na 19. hodinu a 16. minútu práve dnes. Ale vatry a čarovanie sa robia v noci z 23. na 24. júna, kedy je medzi ľuďmi zachovaný termín svätojánskej noci.  V túto noc sa spájajú duchovia ohňa /kult Slnka/ a vody /Juno/.  Všetky rastliny, ktoré na Jána kvitnú, majú  väčší účinok, niektoré dokonca magickú moc. Obozretný včelár sleduje pozorne vývoj včelstiev v období letného slnovratu. V tomto čase rast včelstiev vrcholí a približne polovica včiel z množstva, ktoré sa nachádzajú v úli okolo Jána, pôjde do zimy.






Zdravá a zdatná matka po medobraní zvyšuje činnosť v kladení vajíčok, bunky sa plnia plodom, letným medom, peľom a včelstvo očividne silnie s narastajúcou populáciou zimných dlhovekých včiel. Tvorivá činnosť včelára rozvíja odchýlky od pôvodného životného štýlu včiel a nový šľachtitelský materiál sa stal nevyčerpateľnou rozmanitosťou foriem života včiel, akou sa vyznačujú všetci predstavitelia zdomácnenej flóry a fauny. Nie je vylúčené, že pomocou včiel sa podarí vyriešiť širšie a ďalekosiahlejšie problémy ľudstva. Veľkorysý včelár nečaruje, uprednostňuje prirodzený chov včiel pred vyvolávaním k životu tvorov budúcnosti, ktoré by inak na svoj vznik museli čakať celé veky. Včely sú najväčšie dobrodejky ľudskej spoločnosti už celé veky.
Koncert letného slnovratu from Milan Bencúr on Vimeo.

nedeľa 19. júna 2011

Inšpekcia rojov 2011

Dnes som pozrel do rojov z tohtoročnej sezóny, s cieľom, ako sa im darí. Včely majú postavené dielo v dvoch nadstavkoch. Dielo je súmerné a smeruje kolmo na letáč. Dá sa skontrolovať pohľadom zhora do nadstavku. Dielo som nerozoberal, na niekoľkých miestach sú donesené zásoby v plástoch spojené do hromady. Sila včelstiev je primeraná, predpokladám, že si ešte v priebehu troch týždňov nahromadia dostatok peľu a nektáru na zimu. Pozrel som aj z pred dvoch týždňov vyrojené včelstvo, z ktorého vyletel po mesiaci roj druhák. Myslím si však, že včelstvo menilo mladú tohtoročnú rojovú matku, s ktorou nebolo spokojné. Nenašiel som vo vyrojenom včelstve ešte položené vajíčka, ale zásob majú dostatok. V rámikoch je dielo jeden rok staré. Ten roj druhák sa má k svetu, bez akejkoľvek mojej podpory úspešne stavia dielo, našiel som aj matku pekného vzrastu a veľa položených vajíčok. Takže, moje divoké stádo sa rozrástlo na sedem kolónií. Mohlo ich byť aj viac, ale päť neznámych rojov, ktoré prileteli do mojej a susedovej záhrady, som dal kamarátom.

Inšpekcia Rojov 2011 from Milan Bencúr on Vimeo.

sobota 18. júna 2011

Stavba naprieč plodiskom

Včely stavajú voľnú stavbu svojho diela pod uhlom 45 stupňov voči letáču. Je to normálne a ak včelár neurobí pre včely v trámiku vodítko naliatím vosku do drážky, tak včely nebudú stavať plásty kolmo na letáč, ale si vyberú svoju vlastnú cestu. 
Ivan z Nitry píše: ..."dnes sme s Ľubom dopĺňali trámiky do spodného nadstavca a doplnil som krmítko nad trámiky druhého nadstavca. Použil som na to zateplovací nadstavec. Mám ešte aj také isté väčšie krmítko, uvidím ako sa osvedčí menšie, a vymením ho. Posielam pár fotiek. Pri kontrole úľa sa Ľubo čudoval, že včely si pláty budujú šikmo na trámikoch. Je to v poriadku? Inak sú včely veľmi kľudné, ani jedna nás doteraz nepichla."





piatok 17. júna 2011

Kde sú včely, tam je zdravie

Nemáte televíziu? Úľ Warré je dobrou alternatívou. Nie je to len iný úľ, ale úplne nový spôsob pozerania na včelárstvo. Napríklad, je každoročné zmladzovanie včelstiev pridaním umelo odchovanej matky pre zdravie včiel užitočné? Je to správne riešenie, že všetky včelstvá na včelnici pochádzajú z rovnakej matky? Bolo by rozumnejšie urobiť si analýzu nákladov a prínosov preventívneho ošetrovania včelstiev v Langstrothte a porovnať si výsledok s prirodzeným chovom na trámikoch v takom istom úli? Ako by mohli pomôcť včelstvám esenciálne oleje a čajové odvary pridávané do vosku na výrobu medzistienok? Je to na každom včelárovi, ako dokáže spolupracovať s prírodou, aby vyriešil zdravotné problémy jeho včelstiev, ktoré sme všetci v priebehu jedneho storočia vytvorili.
Týmito otázkami sa včelári vždy zaoberali a môžme ich považovať za základ duchovných hodnôt vo včelárskej praxi. Jiří, veterinárny lekár a epizootológ, sa o prírodné formy včelárenia zaujíma, s cieľom, pomáhať včelám na každom kroku. Napísal: "...již delší dobu sleduji se zájmem Váš blog týkající se přírodního chovu včel, poprvé jsem se s touto metodou setkal v časopise Moderní včelař. V rámci své profesní činnosti se často setkávám s různými včelaři a také různými typy chovu včel. Váš přístup mne zaujal a rád bych začal včelařit v úlu  Warre...Byl bych Vám velmi vděčný,... zda bych mohl s Vámi konzultovat svoje začátky včelaření." Myšlienky z tých riadkov majú pre mňa obrovskú hodnotu, pretože ich autorom je inšpektor pre epizootológiu, ktorý sa s pochopením zaujíma o jednoduché formy včelárenia.
Začínajúci včelári, orientovaní na prírodné včelárenie,  sa však stretávajú aj s nepochopením medzi včelárskou verejnosťou. Stretol sa s ním aj Ján z Prievidze. Hovorí: "Včely som chcel mať už skôr, pred asi 20 rokmi, ale nakoniec z toho nebolo nič. Vlani sme na záhradke skonštatovali, že by sme potrebovali včely, lebo stromy sú slabo opelené. Povedal som si, že by som to mohol skúsiť. Strávil som na včelárskych stránkach skoro celú zimu. Najskôr ma zaujal TBH úľ, pretože som to chcel mať ako koníčka. Pozdával sa mi aj úľ na stránke Bienenkiste, ale najviac sa mi páčil úľ Warré. Koncom zimy som si urobil TBH úľ z OSB dosky podľa návodu a Warré z bukasu s piatimi nadstavkami. Naivne som dúfal, že možno nejaký roj nájde moje prázdne úle. Pre nesúhlas suseda som úle osadil pod horou v Bojniciach. Na internete nebola žiadna ponuka rojov v blízkom okolí, tak som sa začal vypytovať známych včelárov. Môj bývalý spolužiak mi sľúbil, že mi odloží roj, ale keď som si bol preň a povedal som mu, kde ho chcem osadiť, tak mi ho nakoniec nedal. Tvrdil, že je to krok späť. Aj ostatní včelári s ktorými som sa o tom rozprával krútili hlavami a vyjadrovali nesúhlas.
Už som si myslel, že tohto roku z toho nebude nič. Zavolal mi však kolega, že jeho brat má roj a mám si ho ísť vziať. Roj bol na strome dosť vysoko a nechcelo sa mu moc do rojnice a keď sme skončili už bola tma. Včelár nechcel za roj nič, lebo jeho otec vraj hovoril, že prvý roj sa dáva zadarmo a aj ja tak mám v budúcnosti spraviť. V sobotu, 11.6.2011, som ho po prípravách vysypal asi o jedenástej pred úľ a včely celkom v pohode mašírovali do úľa. Dostal som dve žihadlá cez odev. Kontroloval som ich v nedeľu, či tam sú - boli a veselo si lietali. Dnes som ich bol tiež pozrieť a chcel som pozrieť ako to vyzerá vo vnútri. Po nadvihnutí dekaboxu však po mne vyštartovali a dostal som ďalšie dve žihadlá. Nebol asi správny čas, lebo bolo po búrke. Trámiky boli po celej ploche obsadené včelami. Momentálne kvitne lipa. Aby som ich mohol kŕmiť, urobil som dnes ešte dva nadstavky s polovičnou výškou. Môžu slúžiť svojmu účelu aj ako zvýšenie priestoru na osadenie 4 litrového pohára. Posielam aj pár fotiek.
Predpokladám, že do štvorlitrového pohára ide zhruba dve kilá cukru a dva litre vody. Musím si však vyrobiť podložku s otvorom pre fľašu. Meral som pohár s viečkom a hrúbka dosky mi vyšla asi 25 mm a otvor, aby sa vošlo to viečko. To však ešte nemám, a tak dúfam, že pohár bude stáť bez problémov aj bez nej. Nemám skúsenosť za aký čas včely skonzumujú sirup a dokedy ich treba kŕmiť. Ten bukas som použil, lebo bol poruke a vhodné drevo som nemal. Jednu zimu to však hádam vydrží a potom sa to vymení. Ešte k úľovému dnu. Chcel som ho vyrobiť aj s peľochytom, ako som to videl na výstave v Trenčíne, ale akosi som netrafil drážky, tak dno je zasieťované a má vyberateľnú podložku. Tú som už kontroloval. Bola pokrytá "krupicou", ale roztoča som tam nevidel.



streda 15. júna 2011

Martin si splnil svoj sen

Díky vašim článkům v Moderním Včelaři jsem se seznámil s Warrého úlem a splnil si svůj sen a začal konečně po 5-ti letech váhání včelařit. Děkuji Vám za Vaši osvětu! Tady je můj první pokus.






















Zabývám se alternativní medicínou, a rád bych podobné postupy a uvažování uplatnil i u včel. Našel jsem nějaké diskuse o účinném využití aromaterapie a homeopatie při boji s varroázou a MVP, a rád bych se tomu věnoval hlouběji. Vyrobil jsem dva úly, ale zatím sehnal jenom jeden roj. Obávám se, že už je pozdě, ale rád bych zkusil vyzimovat oba úly. Známý mi nabízí oddělek, ale to asi není snadná cesta. Dnes se mi podařilo domluvit nové včely. Místní včelař má na jabloni už 14 dní miniroj tak 0.5kg. Tak mi je setřepal a přimete k nim něco dalších včel. Uvidíme jestli je tam matka, protože při dřívějším zkoumaní nebyla k nalezení. v případě potřeby matku dodám. Snad se to vydaří.


Bydlím v oblasti, kde dle místních včelařů většina snůšky představuje medovicový a hlavně modřínový med. Jsem bohatě odrazován od toho zimovat na medu, převážně, ale lidmi, kteří to nikdy nezkusili. Přečetl jsem Beekeeping for all takže nějakou představu mám, ale místní mi tvrdí, že ve Francii medovice není, tak nevím. Zimování na medu vyzkouším letos alespon z části, dokrmím cukrem. Předpokládám, že u včel to bude s nemocemi stejné jako u lidí - musí být ve správném stavu aby u nich nemoc pochodila (ne každý dostane chřipku když se setká s virem). Asi se odpíchnu od starých klasiků, kteří předpovídalí komplikace s rámky, cukrem, inseminací apod. a pokusím se pochopit jaký to má na včely vliv. Moje fotky a komentáře samozřejmě použít můžete, bude mi ctí.


piatok 10. júna 2011

Včelky v Návsí

Jak jsem Vám při své návštěvě sliboval, že se ozvu a dám vědět, jak to dopadlo, posílám teda konečně nějaké informace. Jako u mnoha dalších jste ve mně probudil zájem o jednoduché formy  včelaření. Během zimy a brzkého jara jsem postupem času vyhrazoval své volné chvilky stavbě úlů. Výsledkem byl jeden úl warré a jedná medná kráva nebo chcete-li keňan. Minimum nářádí a dřevo("co dům dal") se postupem času proměnily ve dva včelí příbytky. Míry nejsou ideální. Nástavky warré úlu maji na výšku jen asi 15 cm a medná kráva je, jak jsem zjístil podle plánků na biobees.com poměrně o dost větší. Úly jsem někdy během dubna umístil na kmeny, které zbyly po starých stromech na naší zahradě.


Nedočkavě jsem potom čekal, až mi konečně některý z oslovených včelařů zavolá, že má roj. Květen utekl jako voda a i akáty co rostou před barákem odkvetly a já jsem začínal být čím dál více zklamaný z toho, že ještě pořád včelky nemám. Tuto neděli jsem se však konečně dočkal a "vyfasoval" jsem od jednoho známého hned dva roje najednou. Dva nástavky se včelama uvnitř ve mě probudily obrovské nadšení. Hned navečer jsem se pustil do osazení medné krávy. Byla to moje první práce se včelama a přiznám se, že jsem se pro jistotu navlíkl od hlavy až k patě. Vzal jsem si napomoc i bráchu, který plnil roli hlavního rosiče. Po otevření nástavku včelky visely v hroznu zespod víka -  byl to ohromný pohled. Včely jsem setřásl do úlu a zbytek z rámku a nástavku na náběh z desky. Včelky poslušne pochodovaly a já se postupně osmělil a sundal jsem kuklu i rukavice. Ani jedno žihaldo. Bylo už skoro tma a tak jsem nechal druhé včelky až na další den. To už jsem šel "odvážně" jen tak nalehko v kraťasech. Opět bez žihalda.




Včelkám dávám roztok 1:1. V úlu warré je to pohodlnější. Tvoří ho teď tři nástavky. Včelky jsou v prostředním kde začly postupně budovat. Nad loučkami s dílem je kousek překližky a na ní miska se slámou a roztokem. V medné krávě jsem si "chytře" vymyslel krmítko z pet láhve připevněné horizontálně k jedné loučce. V láhvi byly otvory a sláma a roztok jsem doléval zkrz díru v loučce. No nápad úplně k ničemu. Včelky začaly budovat dílo kolem láhve a navíc se jich pár utopilo když jsem dolíval roztok. Láhev jsem teda odstranil a dal jim na dno stejnou misku jako do warré . Snad už to teď bude dobré. 











Jen mě trochu trápí mravenci a počasí, ale to zas asi není až taková hrůza. Jinak pozorovací okno na medné krávě je opravdu super věc. Když mám čas, koukám tam denně i 10x. Ve warré okénka bohužel nemám, ale vyřešil jsem to podle pana Chandlera očkama na protějších stranách nástavku, které při kontrole otevřu a zjístím jak na tom včelky s dílem jsou. Zatím teda docela bídně, je to roj slabší než v medné krávě a když byly poránu stažené do hroznu byly s bídou poloviční velikosti. Těm v MK to jde docela pěkně. Staví asi na 7 loučkách a k mému překvapení tak jak mají. Nejde přes ně sice moc vidět,ale nejvzdálenější a nejmenší plást jde hezky po loučce a tak doufám, že ty ostatní taky. Jen asi první čtyři loučky jsou s páskem mezistěny, ostatní mají jen drážku zalitou voskem, tak jsem zvědavý jestli to včelky i nadále udrží v lajně.







Jinak jsem v euforii po osazení obou úlů postavil za jedno dopoledne ješte jednu MK podle pana Chandlera. Jenom trošku kratší, protože mi nevyšly desky. Tak doufám, že ji taky ještě letos zabydlím. Taky semi zalíbily příbytky pro samotářské včely a tak jsem na zkoušku jeden vyrobil své přítelkyni k narozeninám. Letos si založila bylinkovou zahrádku a domeček už zdárně plní svůj úkol.









Tak to by snad bylo prozatím všechno. Teď už jen krmit, čekat, kochat se a doufat, že dostatečně narostotu aby zvládly zimu. V příloze Vám posílám pro ilustraci pár fotek. Omluvte prosím kvalitu fotek, jsou z mobilu. Přeju hodně zdaru! S přátelským pozdravem Tomáš Stefek.




štvrtok 9. júna 2011

Včeláriť by sme mali všetci

Vždy ma v došlej pošte poteší príbeh o krásnych začiatkoch mladého včelára. Napríklad tento: ...volám sa Peter, pochádzam z Ružomberka a som včelár začiatočník, aspoň sa tak cítim, mám zatial len jednu rodinku včielok. Mám ich v "béčku". Dôvod prečo Vám píšem je, že technika včelárenia, ktorú prezentujete na Vasej stránke ma tak oslovila, že som sa rozhodol pre Warré techniku včelárenia. Vždy som mal blízko k prírode a tento sposob včelárenia má k prírode určite najbližšie. ... S pozdravom Peter.
Alebo, Tomáš z Václavovic, tiež napísal krásny príbeh: ... chtěl bych Vám poděkovat za Váš blog o Warré úlech a nejen jich a vůbec i za působení v dalších fórech, kde propagujete jednoduché včelaření. Hlásím se jako další do klubu Warré včelařů. Jeden úl mi stojí na zahradě a vypadá to, že včelkám se v nich líbí. S myšlenkou na včelaření jsem si pohrával už od loňského roku, ale brzdilo mne co všechno bych si musel pořídit. Ono přeci jenom dětství jsem z části trávil v otcově kočováku a něco si o materiálové náročnosti dokážu vzpomenout i bez listování v katalogu. Až vaše stránky mně přesvědčily, že to jde opravdu s minimem věcí. Když se naskytla příležitost mít včely, tak jsem jim ve třech dnech postavil úl z odpadu. Tedy z odřezků podlahových palubek, které jsem slepil abych měl dostatečnou výšku nástavku. Jak to vypadalo se můžete kouknout na fotkách.

Moje početné úvahy, rozpravy a články o včelárení sú roztúsené po časopisoch a internetových stránkach, ktorými sa snažím uľahčiť prácu včelárom začiatočníkom a na blogu našapravda sa usilujem slovom, písmom i obrázkami šíriť a oživovať záujem o starodávne, jednoduché a zabudnuté formy včelárenia. Za sto rokov sa mnoho vo včelárstve zmenilo, prišli nové názory, ale v základných veciach k podstatným zmenám nedošlo a čo pred rokmi včelárstvu prospievalo, to doposiaľ platí. Úľ bukový veľmi biele plásty dáva, vrbový a topolový hnedé, zo smrekového sa včely hojne roja, v jedľovom mnoho medu dávajú. Verím, že starším včelárom poskytujem na mojom blogu informácie k povzbudeniu, premýšľaniu, porovnávaniu s vlastnými skúsenosťami a snáď aj prebúdzam lásku k včele medonosnej medzi novými jej priateľmi a priaznivcami. Myslím si, že pre mladých včelárov je môj blog spoľahlivým radcom a vodcom so stručným návodom, v ktorom rýchlo a ľahko nájdu najpotrebnejšie pravidlá, podľa ktorých môžu bezpečne, jednoducho a úspešne hospodáriť na svojej včelnici.
Aké ohromné množstvo peľu a medu včielky za rok naznášajú, nevčelár neuverí. Priemerné včelstvo poskytne v priaznivom roku 30 kg medu, zásoby na zimu do toho nepočítajúc. To je neobyčajný výsledok. Povážme obrovskú prácu, ktorú včely za necelých päť mesiacov vykonajú, Keď okrem odobratého medu sami spotrebovali najmenej dvakrát toľko a na zimu im ešte zostalo dostatok zásob. Museli urobiť veľké množstvo práce i námahy, aby toľko medu doniesli po nepatrných kvapôčkach. To ustavičné zbieranie a znášanie nektáru, ktorý potom upravujú na med a tým pre seba potravu a včelárovi dôležitú liečivú živinu pripravujú, je vlastne len starostlivosť o vlastný život včelstva. Koľko miliónov návštev kvetov musia včely urobiť cez jar a leto, akú dôležitú prácu vykonajú v prírode útle nepatrné včeličky, akú úžasnú úlohu majú v prírode? Z uvedeného pochopíme, aby v každom sade, v každej záhrade stálo niekoľko úľov oživených včelami. Nepatrné včielky robia v prírode veľkolepé dielo!

Už z tohoto dôvodu by sme mali včeláriť všetci, ktorí máme k tomu potrebné miesto a čas. Včelárenie by malo byť predovšetkým vedľajším zamestnaním roľníkov, kňazov, učiteľov, študentov, remeselníkov, živnostníkov aj úradníkov a robotníkov nevynímajúc, pokial majú kúsok voľného miesta v sebe menšej záhradke alebo niekde v prístreší svojho obydlia. Všetky rastliny príroda tak stvorila, že ich rozmnožovanie by razom prestalo, väčšina rastlín by zakrpatela a zanikla, keby sa včely prestali podieľať na ich opeľovaní. A včelárenie popri hmotnom zisku poskytuje toľko radosti, toľko milej ušľachtilej zábavy i poučenia, že určite málo kto prestane včeláriť, kto raz účelne začal.



streda 8. júna 2011

Warré v Čechách

Dobrý den pane Bencůre.
Posílám vám fotografie warre úlů kolegy Jana Fišera. Právě začíná a snažil se přeložit uříznuté plásty z 39/24 do warre, ale dopadlo tu špatně. Dílo se zhroutilo a bylo po včelstvu. Ostatní dvě včelstva už přemetl tak jak se sluší a patří.
Moc vás zdravím.
vašek i smolík
p.s. Honza je jeden z těch nás Pražáků, kteří jsme Vás navštívili na podzim.
Pokud prosím chcete dát ty fotografie či moje videa z diskuse na Váš web, bude nám velikou ctí.








Dobry den. Snad nebudu psát nějak mimo "mísu". Jen jsem chtěl pozdravit pana Bencůra, kterého jsme asi před půl rokem navštívili v jeho vísce a rád bych konstatoval, že vše letos testuju na deseti tbh langstrotech a že vše funguje parádně. Níž je video z pokusného stáčení rozdrcením. Jen mi prosím unikla konstrukce té dřevěné podložky či roštu co máte v bývalém medometu. Jinak včelky postavily dva nástavky divočiny bez mezistěn a jeden vrchní nástavek je komplet zavíčkovaný. průměrná hmotnost plástu je 1.8 kg v 2/3 lang, tedy cca 18 kg na nástavek. Potvrzeno stočením medu do sklenic.
S díky věrně vašek i smolík





nedeľa 5. júna 2011

"Pomyje" včelám

Po ukončení jarného medobrania z vŕb, púpavy a ovocných stromov, som rozdrvené voskové plásty, z ktorých med odkvapkal  cez sieťku do plničky, namočil do vody, v ktorej sa rozpustili posledné zvyšky medu. Vznikol sladký medový sirup, pomyje, ktoré som precedil cez sito a dal som ich včelám. Ako kŕmidlo na podávanie sirupu používam sklenené fľaše s presakovacím viečkom. Je dobre, keď včelár po medobraní včelstvám predstiera znášku. Včelstvá sú po odobratí medu šokované z náhlej straty zásob a ich rýchle podávanie včelstvá upokojí a predchádza ďalšiemu prehlbovaniu stresu. Podanie zásob zároveň včelstvá podnieti k neprerušenému plodovaniu a stavaniu nového diela. Medové pomyje z poumývaného medometu, náradia a prepláknutých voštín sú riešením, ako zúžitkovať sladké zvyšky po medobraní.   

sobota 4. júna 2011

Včielky sa zalietavali ostošesť

Zdalo by sa, že ten úľ je pripravený na vandrovku za agátom, no nie je tomu tak. Priateľ, Franta z Partizánskej Lupče, sa celú jar v tejto sezóne pokúša získať od včelárov vo svojom okolí roj, no nedarí sa mu, akosi mu nikto nie je ochotný výjsť v ústrety. Mne v máji prileteli do záhrady štyri neznáme roje. Samozrejme, že som ich prichýlil medzi moje "divožienky" včielky. Keď priletel ten štvrtý, zatelefonoval som Frantovi či má záujem o roj a či je ochotný ho prevážať v osobnom aute na vzdialenosť asi tridsať kilometrov. Potešil sa a asi po hodine si prišiel po roj. Nadšené boli aj jeho manželka s dcérou, ktoré mu robili doprovod. Prišiel vybavený novučičkým úľom miery "B". Medzistienky v rámikoch rozvoniavali a lákali včielky. Roj som presypal z papierovej kartónovej škatule od Karpatského brandy rovno do úľa. Včielkam sa v úli hneď zapáčilo a asi po dvadsiatich minútach sa všetky nasťahovali do nového príbytku. Letáč som utesnil novinami, úľ sme spoločne s Frantom zabezpečili lepiacou páskou a pavúkom proti pohybu jednotlivých častí a naložil som ho do kufra Frantovej Oktávie.
Cestovanie roja autom pár desiatok kilometrov na nové stanovište k čerstvému prateľovi včiel, Frantovi, prebiehalo celkom úspešne. Len niekoľko metrov pred bránou záhrady, ktorá bola cieľom prevozu, musela Františkova manželka aj s dcérou rýchlo opustiť auto, pretože tesniace noviny na letáči sa uvoľnili a včielky začali robiť spoločnosť osádke v kabíne automobilu. Po odstavení auta a otvorení kufra sa včielky opäť ukludnili, sadli na prednú stenu úľa a letáč, aby mohli brániť svoj nový domov. V záhrade, v tieni starých ovocných stromov, bude kolónia rásť, aby rozšírila v budúcich sezónach potomstvo svojho rodu.
Franta má zjavnú radosť zo svojho prvého včelstva a každý deň ma informuje o tom čo sa na jeho včelnici robí. Napísal mi mail: Na svém novém stanovišti včelky se zalítávaly ostošest. Dneska jsme to se sousedem prošli a dali jim 5-litrovou láhev s medovýma pomejema (opláchnutý medomet, nádoby a cedidla). Viditelně jim chutnalo, ale strážkyně byly i tak protivné. Jsem překvapený, kolik toho za tu malou chvilku stihli vybudovat.

Dbá aj na bezpečnostné opatrenia. Takéto upozornenie, to sa na iných včelniciach nevidí!


piatok 3. júna 2011

Mrakodrapy za garážou

Pred rokom, Róbert z Piešťan, o živote včiel nevedel nič. Dal sa s rodinou na jednoduché včelárenie a ako každý správny víkendový včelár, aj on oživil úľmi so včielkami krásnu rodičovskú záhradu s ešte krajšou prírodnou scenériou a kvetenou v kopcovitom chotári Starej Lehoty. Samozrejme, že svoje prvé roje osadil do vlastnoručne postavených úľov Warré s jednoduchou obsluhou. Tešil sa ako malý chlapec, keď roj osadený začiatkom júna mu koncom júla dal výnos 33 kg medu. Úspešný začiatok včelárenia.


Aby prenikol viac do tajomstiev života včiel, postavil si niekoľko ďalších úľov Warré, osadil ich rojmi a zriadil si aj druhé stanovište, zišiel z kopcov do doliny, domov, za garáž. Stal sa z neho aj mestský včelár. Kraj v okolí Piešťan je na znášku bohatý, v úľoch s rámikmi včely postavia prirodzené dielo a zanesú ho medom aj za šesť dní, Róbertove úle Warré rastú až do oblakov a jeho práve v týchto dňoch čaká urobiť medobranie tých 45 kg agátového medu, ktorý dozrieva v troch horných nadstavkoch každého komína Warré. K výnosu z agáta treba ešte pripočítať 14 kg medu z repky, ktorý odobral z každého včelstva pred dvoma týždňami. A to ho ešte o mesiac čaká medobranie z lúk na úpätí považských úbočí. Pripájam pár fotografií z Róbertovej ročnej histórie úspešného včelárenia v úľoch Warré. Tak, nech sa i naďalej darí!












štvrtok 2. júna 2011

Už týždeň včelárom

Ivan z Nitry sa pustil s láskou do fandenia včielkam. Svedčia o tom jeho obavy o prvú včeliu rodinu, ktorú nainštaloval na záhrade v úli Warré.

Dnes je tomu týždeň čo sme osadili včely do úľa. Každý deň ich pozorujeme minimálne dvakrát cez zadné okienko. Neviem, či ich tým veľmi nerušíme, pretože keď odokryjem okienko niektoré sa pokúšajú cez sklo vyletieť von. Mám pocit že by stačilo pozrieť ich pri práci raz za 3 dni. 
Včely sú zavesené na stropných latkách a budujú dielo. Zatiaľ ho veľmi nevidieť, ale miestami, keď sa včely hýbu, vidím, že prostredný plást diela (je bielej farby) je už vysoký okolo 20-22cm, možno aj viac ako je vysoký vrchný nadstavec. Momentálne je u nás po kvete agátu, takže teraz asi toho veľa nekvitne. Kamarát, včelár Ľubo, má pochybnosti či včely teraz budú mať z čoho dielo vybudovať, a či ich netreba prikrmovať.


V prvé dni som mal pocit, že včelám je v úli chladno. Pripchal som dva otvory v strieške štoplom. Včera, už večer asi o 9:30, som bol pozrieť na úľ a včely upchávali otvor letáčika. Myslím že bránili prúdeniu vzduchu v úli. Zapchal som aj tretí otvor, a nechal som len jeden vetrací otvor spredu striešky. 
Poprosím Vás o radu, na čo si mám dať pozor v najbližších dňoch, či týždňoch, aby som niečo nezanedbal. 
Videl som, že moje fotky z osádzania úľa včelami ste dali hneď na internet, a teším sa že sa rodina prírodných včelárov rozrastá aj o iných, podobne zmýšľajúcich. Máte na tom veľkú zásluhu. 

Ja ďakujem Ivanovi za uznanie, perfektnú komunikáciu, spoľahlivosť a vrelé jednanie. Mám radosť, že sa včielkam darí. Pozorovanie cez okienko ich neruší, to len idú za svetlom. A ten postavený plást nemôže byť dlhší ako 20 cm, pretože v pokračovaní stavby včielky zastavia trámiky v spodnom nadstavku, kde budú v stavaní prírodného diela pokračovať až keď vystavajú horný box. Včely treba prikrmovať sirupom 1:1, treba im dať aspoň 4 kg cukru keď už nie je znáška. Nech si dostavajú dielo a urobia minimálne zásoby. Špunty v strieške treba vybrať, tie štyri očká tam musia byť otvorené celoročne. Včely na letáči sú strážna služba, kontrolujú vchod do úľa. Sú teplé dni aj noci a musia vetrať. Úľ je živá odparka, musia zahustiť donesený nektár na 80 % sirup. Preto musia zabezpečiť výmenu vzduchu v úli. Včelám nie je zima, nezamrznú, zima a mráz im neškodí, škodí im vlhkosť a tú treba z úľa odvádzať. 
Želám veľa profesných úspechov.