pondelok 1. decembra 2014

Ekonomika a medobranie

Včelár by sa mal pozerať na včelárenie aj romanticky a nie iba cez peniaze. Musí si vážiť prácu svojich včiel. Koľkokrát to musia otočiť aby nazbierali nektár na kilo medu? A čo ich celospoločenský prínos pri opeľovaní kvetov? Včelár s desiatimi rodinami, a takých je medzi nami hádam vyše 95%, predsa ponúka kvalitu. Produkty jeho včiel sú ako kvalitné ručné výrobky od Baťu alebo Rolls Royce. Sú to gurmánske špeciality poctivej ručnej práce drobného včelára, ktoré nikdy neprešli priemyselnými technikami spracovania pri včelárení. Za kvalitný ručný výrobok sa vždy platí viac. Prečo by mali drobným včelárom určovať cenu medu kovovčelári, ktori pre svoje pracovné zaradenie na pracovisku nemajú čas na manažérske povinnosti okolo odbytu produktov zo svojho včelárstva? Pri ošetrovaní včelstiev postupujú technikou amerických veľkovčelárov, vytočia tonu medu alebo dve, nevedia čo s ním, a aby sa ho zbavili, tak ho strelia za pár drobných. Kazia cenu ostatným. Ale usácky med nie je možné vyvážať do sveta. Na včelárenie sa nemôžme pozerať ako na obchod s ponukou a dopytom. Včelárenie, aj ako remeslo, je poslaním. V cechu včelárov sa cena medu vždy rovnala cene masla. Stáva sa mi, že niektorý špekulant zo zákazníkov utrúsi poznámku, že v Tescu majú med lacnejší ako ponúkam ja. Takému zákazníkovi bez okolkov doporučím, aby si ten med išiel kúpiť do Tesca, pretože ja nevčelárim pre peňažný zisk zo včiel a prácu mojich včiel si cením oveľa viac ako obchodníci s medom.
Ja mám ekonomický rozbor nákladov a výnosov v mojom včelárení dávno spracovaný. Chcem však pripomenúť niekoľko skutočností o ekonomike vytáčania medu a poznamenať, že cena medu, to nie je len elektronikou riadený medomet, elektrický odviečkovač plástov, elektrický rozpúšťač medu, hydraulická plnička na med, ale že tú drahú techniku v postačujúcej miere nahradí drobnému včelárovi aj príťažlivosť zemská, a že s cenou medu súvisia aj iné hodnoty. Pre mňa sa úľový systém s prirodzenou stavbou včelieho diela stal meradlom radosti zo včelárenia bez potu, ktorý som vydal pri ošetrovaní včelstiev všeobecne uznávaným spôsobom. Pri všeobecne uznávanom množstve manipulácií pri získavaní medu, počnúc lisovaním medzistienok, premiestňovaním rámikov a nadstavkov pokračujúc, a končiac oddelením medu z orámovaných plástov v medomete, aby sa dali ďalej použiť, získa včelár síce chutný med, ale so zmenenou farbou aj chuťou. Je to postup, pri ktorom väčšina včelárov s desiatkami včelstiev najčastejšie myslí na prostriedky získané zo včiel. Malá retrofarma má však mnohonásobne vyššiu pridanú hodnotu. Ekonomika včelárenia bez dotácií, s vylisovaným a precedeným medom pre seba a známych, je veľmi zaujímavá. Napriek skutočnosti, že včelárim už len stacionárne a moje včielky majú každoročne v okruhu ich doletu zdanlivo rovnaké kvety i medonosné byliny, med, ktorý dorábajú, je každý rok iný. Dokonca aj v rámci jedného rámikového Langstrotha či trámikového úľa Warre sa na rôznych poschodiach med od seba líši. Vôbec nie som prekvapený poznámkou mojich zákazníkov, ktorí kupujú môj med zo dvora, keď s úsmevom spokojne podotknú, že im vždy predám gurmánsky vynikajúci originál, ktorý sa ani farbou, ani chuťou nepodobá medu z minulého roka. Že im môj med pripomína chuť medu z ich detstva. A ja sa na prírodné včelárenie pozerám ako na relax ducha a včelnica sa stala pre mňa chrámom pre oddych. Takže ekonomika vytáčania medu je jedna vec, ktorá musí súvisieť s vyváženým celkom, ktorý vytvárajú včely a včelár.
Moja medáreň je len kút letnej kuchyne zariadený potrebným náradím. Mám tam odviečkovací stôl zo starého kuchynského nerezového dresu. Potom tam mám nerezový odviečkovací tanier aj s vidličkou na odviečkovanie plástov s medom. Medomet je tiež nerezový, štvorrámiková volnobežka. Druhý nerezový medomet je dvojrámikový, ale ten, po vytiahnutí koša na vytáčanie plástov, sa dá použiť ako plnička na med, pretože sa do neho pohodlne vojde 100 kg medu. Cedidlo na med je tiež nerezové. Nádoby pod medomet sú plastové, vyrobené z plastu pre styk s potravinami. Hodnota vybavenia v mojej medárni je asi 800 €.
Drobný včelár, ktorý chce produkovať kvalitu, musí dbať aj na obnovu včelieho diela, obnovu trámikov a rámikov. Moje včely žijú na prirodzenom diele a do prírodného diela tiež ukladajú med.
Ekonómovia vyrátali, že priemerná hodinová mzda v roku 2014 je na Slovensku 3,9 € a v Čechách 4,4 €.
Včely mám doma v záhrade, takže náklady na cestovanie ku nim mám nulové.
Ak za 10 hodín pri použití štvorrámikového medometu vytočím med z 10. rodín tak mzdové náklady budú predstavovať 39 €.
Predpokladám, že vytočím 20 kg medu z jedného úľa, čo je pri desiatich rodinách 200 kg. V takom prípade sú náklady na vytočenie 1 kg medu 0,2 €.
Týždenne strávim pri ošetrovaní včelstiev 10 hodín. Ak tak robím 5 mesiacov v roku, od začiatku apríla do konca augusta, tak pri ošetrovaní včiel odpracujem 200 hodín. Za ten čas mi prislúcha mzda 780 €. Z toho pripadá na 1 kg vyrobeného medu 3,9 €.
Na doplnenie zimných zásob potrebujem pre jedno včelstvo 10 kg cukru po 0,6 €, čo predstavuje náklady 6 € na jednu rodinu. Ak som vytočil zo včelstva 20 kg medu, tak to sú náklady na 1 kg vytočeného medu 0,3 €.
Pre 10 rodín potrebujem na sezónu 100 ks medzistienok, čo je asi 10 kg. Ak mením vosk za medzistienky, tak zaplatím za 1 kg medzistienok 1,9 €. Pri 10. kg je to 19 €, čo sú náklady na 1 kg vyrobeného medu 0,09 €.
Tiež potrebujem na sezónu 100 ks rámikov po 0,5 €, čo sú náklady vo výške 50 €. Z toho na 1 kg vyrobeného medu pripadnú náklady 0,25 €.
Keď to zrátam, tak tieto základné náklady sa premietnu do ceny medu vo výške 4,74 €. Cenu medu ešte zvýšia ďalšie výdavky ako je telefón, benzín, liečivá, internet, ochranné pomôcky, odpisy... .
Ekonomika vytáčania medu, to je v podstate spôsob jeho spracovania a postup pri jeho "dopestovaní". Každú priaznivú jar odoberám zo včelstiev po jednom čerstvo postavenom pláste s medom z vŕb. Považujem ho za najkvalitnejší med, ktorý u nás včely vyprodukujú, pretože má priam liečivé účinky na choroby z prechladnutia. V ideálnom prípade odoberiem z desiatich rodín 10 plástov s medom z vŕb, čo je asi 20 kg. Cena tohto prvého medu v sezóne bude určite mnohonásobne vyššia (aj o 500%) ako cena medu vytočeného v období letného slnovratu.
Podobne je to s určovaním ceny plástového medu, medu lisovaného, precedeného, odtečeného, pastového, z ovocných stromov, z lesnej znášky, atď.. Záleží len od šikovnosti včelára koľko druhov medu zo svojej produkcie dokáže v sezóne spracovať a vo svojom okolí aj ponúknuť a predať. Malý včelár musí hľadať iné odbytištia produktov svojich včiel ako obchodníci s veľkým množstvom medu, ktorí zmiešajú medy dohromady a potom predávajú na trhu. Drobný včelár s desiatimi rodinami má veľa možností ako vylepšiť ekonomiku malej retrofarmy. Totiž, laboratórnym rozborom sa dá určiť či ide o med vytáčaný, precedený, odtečený, lisovaný, pastovaný, repkový, agátový alebo malinový. Repkový med, už na pohľad, nepriťahuje pozornosť zákazníkov, ale kto ho dokáže spastovať, tak ponúkne zákazníkom med výbornej chuti, kvality a bezproblémového natierania na chlieb s maslom.