O mne

Moja fotka

Poslaním môjho blogu je oboznámiť návštevníkov s jedným z najpozoruhodnejších úľov francúzskeho včelára Roger Delona, ktorý poznáme ako Alpský úľ. Včeláriť v tomto úli je v skutočnosti novostarý spôsob včelárenia. Je to včelia retrofarma používajúca metódu ošetrovania včelstiev s jednoduchou technológiou trámikového úľového systému. S touto technológiou potrebujete menej času a je oveľa modernejšia ako pri iných známych formách včelárenia. Pre mňa sa úľový systém s prirodzenou stavbou včelieho diela stal meradlom radosti zo včelárenia bez potu, ktorý som vydal pri ošetrovaní včelstiev všeobecne uznávaným spôsobom. Väčšina včelárov s desiatkami včelstiev najčastejšie myslí na prostriedky získané zo včiel. Ekonomika včelárenia bez dotácií, s vylisovaným medom pre seba a známych, je veľmi zaujímavá. A ja sa na prírodné včelárenie pozerám ako na relax ducha a včelnica sa stala pre mňa chrámom pre oddych. Užite si so mnou moje poznanie, keď som sa učil a rástol ako prírodný včelár. 

piatok 17. júna 2011

Kde sú včely, tam je zdravie

Nemáte televíziu? Úľ Warré je dobrou alternatívou. Nie je to len iný úľ, ale úplne nový spôsob pozerania na včelárstvo. Napríklad, je každoročné zmladzovanie včelstiev pridaním umelo odchovanej matky pre zdravie včiel užitočné? Je to správne riešenie, že všetky včelstvá na včelnici pochádzajú z rovnakej matky? Bolo by rozumnejšie urobiť si analýzu nákladov a prínosov preventívneho ošetrovania včelstiev v Langstrothte a porovnať si výsledok s prirodzeným chovom na trámikoch v takom istom úli? Ako by mohli pomôcť včelstvám esenciálne oleje a čajové odvary pridávané do vosku na výrobu medzistienok? Je to na každom včelárovi, ako dokáže spolupracovať s prírodou, aby vyriešil zdravotné problémy jeho včelstiev, ktoré sme všetci v priebehu jedneho storočia vytvorili.
Týmito otázkami sa včelári vždy zaoberali a môžme ich považovať za základ duchovných hodnôt vo včelárskej praxi. Jiří, veterinárny lekár a epizootológ, sa o prírodné formy včelárenia zaujíma, s cieľom, pomáhať včelám na každom kroku. Napísal: "...již delší dobu sleduji se zájmem Váš blog týkající se přírodního chovu včel, poprvé jsem se s touto metodou setkal v časopise Moderní včelař. V rámci své profesní činnosti se často setkávám s různými včelaři a také různými typy chovu včel. Váš přístup mne zaujal a rád bych začal včelařit v úlu  Warre...Byl bych Vám velmi vděčný,... zda bych mohl s Vámi konzultovat svoje začátky včelaření." Myšlienky z tých riadkov majú pre mňa obrovskú hodnotu, pretože ich autorom je inšpektor pre epizootológiu, ktorý sa s pochopením zaujíma o jednoduché formy včelárenia.
Začínajúci včelári, orientovaní na prírodné včelárenie,  sa však stretávajú aj s nepochopením medzi včelárskou verejnosťou. Stretol sa s ním aj Ján z Prievidze. Hovorí: "Včely som chcel mať už skôr, pred asi 20 rokmi, ale nakoniec z toho nebolo nič. Vlani sme na záhradke skonštatovali, že by sme potrebovali včely, lebo stromy sú slabo opelené. Povedal som si, že by som to mohol skúsiť. Strávil som na včelárskych stránkach skoro celú zimu. Najskôr ma zaujal TBH úľ, pretože som to chcel mať ako koníčka. Pozdával sa mi aj úľ na stránke Bienenkiste, ale najviac sa mi páčil úľ Warré. Koncom zimy som si urobil TBH úľ z OSB dosky podľa návodu a Warré z bukasu s piatimi nadstavkami. Naivne som dúfal, že možno nejaký roj nájde moje prázdne úle. Pre nesúhlas suseda som úle osadil pod horou v Bojniciach. Na internete nebola žiadna ponuka rojov v blízkom okolí, tak som sa začal vypytovať známych včelárov. Môj bývalý spolužiak mi sľúbil, že mi odloží roj, ale keď som si bol preň a povedal som mu, kde ho chcem osadiť, tak mi ho nakoniec nedal. Tvrdil, že je to krok späť. Aj ostatní včelári s ktorými som sa o tom rozprával krútili hlavami a vyjadrovali nesúhlas.
Už som si myslel, že tohto roku z toho nebude nič. Zavolal mi však kolega, že jeho brat má roj a mám si ho ísť vziať. Roj bol na strome dosť vysoko a nechcelo sa mu moc do rojnice a keď sme skončili už bola tma. Včelár nechcel za roj nič, lebo jeho otec vraj hovoril, že prvý roj sa dáva zadarmo a aj ja tak mám v budúcnosti spraviť. V sobotu, 11.6.2011, som ho po prípravách vysypal asi o jedenástej pred úľ a včely celkom v pohode mašírovali do úľa. Dostal som dve žihadlá cez odev. Kontroloval som ich v nedeľu, či tam sú - boli a veselo si lietali. Dnes som ich bol tiež pozrieť a chcel som pozrieť ako to vyzerá vo vnútri. Po nadvihnutí dekaboxu však po mne vyštartovali a dostal som ďalšie dve žihadlá. Nebol asi správny čas, lebo bolo po búrke. Trámiky boli po celej ploche obsadené včelami. Momentálne kvitne lipa. Aby som ich mohol kŕmiť, urobil som dnes ešte dva nadstavky s polovičnou výškou. Môžu slúžiť svojmu účelu aj ako zvýšenie priestoru na osadenie 4 litrového pohára. Posielam aj pár fotiek.
Predpokladám, že do štvorlitrového pohára ide zhruba dve kilá cukru a dva litre vody. Musím si však vyrobiť podložku s otvorom pre fľašu. Meral som pohár s viečkom a hrúbka dosky mi vyšla asi 25 mm a otvor, aby sa vošlo to viečko. To však ešte nemám, a tak dúfam, že pohár bude stáť bez problémov aj bez nej. Nemám skúsenosť za aký čas včely skonzumujú sirup a dokedy ich treba kŕmiť. Ten bukas som použil, lebo bol poruke a vhodné drevo som nemal. Jednu zimu to však hádam vydrží a potom sa to vymení. Ešte k úľovému dnu. Chcel som ho vyrobiť aj s peľochytom, ako som to videl na výstave v Trenčíne, ale akosi som netrafil drážky, tak dno je zasieťované a má vyberateľnú podložku. Tú som už kontroloval. Bola pokrytá "krupicou", ale roztoča som tam nevidel.



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára