sobota 26. mája 2012

Béčko, Zander, JU, Lang na jednom pôdoryse

O kompatibilných úľoch som už na tomto blogu písal. Sú to úle, ktoré majú jednotné odoberateľné dno a jednotnú strechu. Ich výhodou je, že je možné v nich včeláriť prakticky so všetkými rámikovými mierami,  pretože všetky nadstavky na seba pasujú. Nie je potrebné prechádzať z používanej rámikovej miery na iný rozmer rámika.
Kompatibilné úle vyrába firma HDV Engineering Consulting s.r.o. . Sú to úle tenkostenné, vyrobené z dosky hrubej 30 mm. V prípade záujmu sa môžete priamo obrátiť na výrobcu mailom alebo telefónom. Myslím si, a v Pracovnej spoločnosti nadstavkových včelárov SK sme tiež toho názoru, že vývoj v úľovej otázke sa musí do budúcnosti uberať práve smerom v riešeniach, ktoré vychádzajú z jednotného pôdorysu pre všetky úľové zostavy.





sobota 19. mája 2012

Ráno mráz, na poludnie roj

Ľadoví muži prišli v tomto roku s hodinovou presnosťou. Včielky celý týždeň nevystrčili nos z úľa.  Pršalo, bolo veterno, teploty cez deň sa motali len okolo desiatky Celziovej stupnice a v noci klesali takmer k nule. Včera, nad ránom, však teplota klesla pod bod mrazu. Mráz mnohé rastliny spálil a ráno sa beleli strechy áut aj tráva na nepokosených trávnikoch. To veštilo, že bude slnečný deň a po chladnom týždni chotár začali opäť zohrievať slnečné lúče. Na poludnie robili mladé včely hromadné prelety.  Včely v úli, ktorý mám na váhe, sa po týždni núteného domáceho väzenia rozhodli, že sa idú rojiť. Z úľa vyletel silný roj. Podvečer váha ukazovala o štyri kilogramy menej. Roj som podaroval  kamarátovi, Dušanovi. Sú to jeho prvé včielky. Našli sme pre rodinu divovčielok krásne miesto v lone prírody. Samozrejme, že ich domovom sa stal novučičký trámikový Christov úľ.






sobota 12. mája 2012

Slovenský nadstavkový úľ a nadstavkový klát

Nie som tým čím ma chcú mať ostatní, som sám sebou. Akokoľvek sa to však zdá byť zvláštne, ľudia trávia takmer jednu tretinu svojho života na školách a univerzitách bez toho, aby vedeli čokoľvek o tichu, relaxovaní, čokoľvek o sebe samých. Poznajú celý svet - a je to ich obrovská chyba, že pritom zabudli sami na seba.
Človek má tendenciu zabúdať sám na seba. Človek vlastne môže prežiť celý život a pritom si sám seba neuvedomuje. Všetkých ostatných vidí, všetkých pozná - len na seba zabúda. Ľudia sú jedinečné bytosti a každý by mal byť rešpektovaný ako svet sám o sebe. Nikomu nie sme podriadení ani nadriadení, sme tu my sami. V samostatných názoroch je krása. Prestávate byť kolieskom v súkolí, davom, ste sami sebou.
Ja tiež tu - chtiac byť objektívnym posudzovateľom dnešného stavu úľovej otázky - chcem informovať o slovenskom nadstavkovom úli z 20. rokov minulého storočia, vhodného tak pre začiatočníka ako aj pre pokročilého včelára a volám: Späť k prírode! Koše a kláty patria dnes pri racionálnom včelárskom hospodárení minulosti. Narastá však počet tých, ktorí sú ochrancovia tohoto druhu včelárenia, dokazujúci jednoduchosť a nedotknuteľnosť včelstva pred zvedavým zrakom začiatočníka.

Ján Zemaník, v časopise Slovenský včelár číslo 1 z roku 1930, píše o jeho spôsobe včelárenia. Typ jeho úľov bol v prevažnej väčšine nadstavkový na rámikovú mieru 42x36 cm v plodisku, kde sa zmestilo 12 rámikov. Mal polomedníky s rámikmi na tučnú stavbu, ktoré pridával podľa potreby. Niektoré včelstvo potrebuje aj štyri, kým druhé sa uspokojí aj s jedným. Ako náhle cez hlavnú znášku včely medník napĺňajú natoľko, že bunky vyťahujú do šírky, podložil prázdny medník pod plný. Keď nemal hotových vystavaných plástov, dával celé medzistienky. Materskú mriežku nepoužíval. Plásty v medníku mal tučné, 4 cm široké. Matka mu v medníku nikdy nekládla. Med vymetal asi týždeň po znáške. Aj agátový med mal hustý, krásny a veru aj cennejší, ako ten riedkej vode podobný. To je Eldorádo včelára. My v tých chudobných hornatých krajoch sme radi, keď jeden medník je úplne plný a nie 2-3-4.
Miera rámikov Slovenského nadstavkového úľa je 42x36 cm. Je to vlastne miera Boconádyho. Medníkové nadstavky sú na polovičnú rámikovú mieru 42x18 cm. Odporúčaný počet rámikov bol najprv 12, potom 10, ale sa ustálil pri 9. rámikoch po skúsenosti, že i v tých chudobných krajoch sa s týmto počtom rámikov dosiahlo dobrého výsledku, čo sa týka vývinu včelstva, ako i množstva medu. Úľ bol konštruovaný s odnímateľným dnom, bol bez falcov a jednotlivé nadstavky sa kládli na seba natupo.
Dr. Ján Gašperík, bol vo Viedni v roku 1925 na včelárskej výstave s týmto úľom. Všetci tí tamojší priatelia hovorili: "Nie je to pre naše okolie, my si nemôžeme nechať zamrznúť naše včely, to je veľký úľ, no áno, na Slovensku, pravdaže, tam sú agátové lesy....". Tak isto hovoria ešte aj dnes, v 21.storočí, naši včelári. Čo tak skúsiť túto na Slovensku sto rokov známu, ale zabudnutú technológiu? Áno, to je ťažšie, lebo tam treba trochu práce, vytrvalosti a obetavosti. Kritika je najľahšia.
Neznámy autor popisuje v 12. čísle časopisu Slovenský včelár z roku 1930 jeho výsledky včelárenia v kláte. Vo včelíne má jeden klát osadený včelstvom už asi dvadsať rokov. Jeho predchodca si na moderné veci nepotrpel. Keď vyšiel roj, vzal truhlicu, zhotovenú z dosák, striasol do nej včely, postavil truhlicu do včelína a viac sa o ne nestaral. Aj výsledok takéhoto včelárenia rovnal sa 10-15 kg medu a asi 3-4 kg vosku. Ale k veci. V už spomínanom kláte tak včeláril, že na povalu kláta v čase znášky pokladal medník s rámikmi a vystavaným dielom. Včely v tomto kláte si cenil nad všetky ostatné. Včielky v kláte neokúsili nikdy cukru, ba ani v roku 1926, keď všetky ostatné zomierali hladom. Dajú každý priemerný rok 20-25 kg medu a ešte sa zásobia aj na zimu celkom dostatočne. Každý tretí rok dajú roj, niekedy aj dva. Čo sa zimovania týka, s tým je tiež spokojný. Klát je len z cólových dosák zhotovený. A aj krutú zimu v roku 1929 prežili tieto včely bez väčších strát. Nôž, tento jediný nástroj starých včelárov, rok po rok odreže v kláte jeden-dva plásty. Včely teda žijú si v tomto kláte tak trochu podľa prírody na divoko. Tento klát je rozmerov asi 65 cm výšky, 30 cm šírky a asi 50 cm hĺbky. 
Poprosím čitateľov môjho blogu, aby moje myšlienky boli správne pochopené. Nehorlím za kláty a za včelárenie v nich. Len chcem upozorniť na to, aby si vynálezci úľov všímali trochu aj prírodného života našich včielok, aby heslo "Späť k prírode", ktoré dnes všade platí, uskutočňovalo sa i v našich moderných úľoch.




štvrtok 10. mája 2012

Rojochyt z roku 1928


Roje pre prírodného včelára sú do istej miery vítané, ale niekedy je ich množstvo také veľké, že potom zbieranie rojov zaberá včelárovi mnoho času, pretože doba rojov pripadá na mesiace máj a jún, kedy je práve mnoho iných poľnohospodárskych prác na dedine. Pre včelára, ktorý sa venuje včielkam popri svojom hlavnom zamestnaní, je vhodné zhotoviť si rojochyt z tenkých doštičiek vo forme debničky, ktorú môže i nevčelár na tyči pomocou šnúry vyťiahnuť do výšky a umiestniť priamo nad roj tak, aby šnúra priamo zasahovala do roja.
Rojochytu prospeje, keď steny debničky potrieme tenkou vrstvou vosku a rovnako tak šnúru zasahujúcu do roja. Roj, nad ktorým je zavesená debnička, je prilákaný vôňou vosku a za krátky čas sa sťahuje do debničky, odkiaľ môže byť včelárom, keď sa vráti domov z práce, preložený do úľa.

streda 9. mája 2012

Dzierzonov trámik

Láskavosťou p.prof. D.Horku zo Sp.Kapituly obdržal pisateľ článočku včelí trámik pôvodnej Dzierzonovej sústavy. Tento drobný včelársky pozoruhodný predmet, ako pozostatok zo začiatkov novodobého včelárstva, bol zachránený zo starého včelína, ktorého majiteľ pred desiatkami rokov pokrokove včeláril. Spomenuté náradie vymizlo z terajších včelínov a bude preto na mieste osviežiť si spôsob včelárenia Dzierzonových časov a zoznámiť sa s prostým zariadením, ktoré v minulom storočí zmodernizovalo včelárenie.
Dr. Ján Dzierzon, 1811-1906, zaviedol v polovici 19.storočia novinku - včelí trámik - do vystrojenia včelích príbytkov a tým sa zaslúžil o rozvoj včelárstva. - Predtým sa všeobecne včelárilo v neumelých úľoch, neodlišujúcich sa podstatne od prostých obydlí včiel, žijúcich vo voľnej prírode v dutinách stromov. Vtedajší včelár zniesol roj do kláta, v ktorom včely stavali podľa prirodzených vloh dielo šikmým smerom k otvoru, určenému na vyletovanie. Plásty pristavili včely k horným a bočným stenám dutiny a budovali ich v zakrivených plochách, udržujúc potrebné uličky. So stavbou tejto divočiny stretávame sa ešte aj dnes v miznúcich košoch a klátoch. V úľoch s dielom pohyblivým je, pravda, nemožné využiť rad výhod, ktoré novodobé včelárstvo poskytuje.
V čase svojho výhradného užívania vykonali však i primitívne nerozberné úle svoj úkol, keďže jedinou prácou včelára bolo odoberanie medu. Výťažky medné, o ktoré sa včelár delil so včelami, boli iste slušné, keď si spomenieme na zastaralé poľné hospodárenie, nedokonalé obrábanie pôdy, úhorenie a väčšie plochy pastvín a lesov.
Dzierzon opravil nedostatky súčasných klátov vsunutím vyberateľných drevených trámikov pod povalu úľa, na ktoré včely stavali známym spôsobom dielo. Lepším sprístupnením plodiska, ako bolo predtým, boli umožnené začiatočnácke prehliadky včelstiev a ich ošetrovanie, pokiaľ ich dovoľovali vtedajšie znalosti života včiel. Otázku udržania šírky plástov v potrebnej vzdialenosti od seba vyriešil Dzierzon rozšírením oboch koncov trámikov a tým boli dané počiatky dnešných medzerníkov. Trámik, zobrazený na pripojenom obrázku je z mäkkého dreva, jeho dĺžka je 27 cm, šírka v prostriedku 26 mm, na rozšíreniach 35 mm, hrúbka trámika je 6 mm. Tento vynález zdokonalil neskoršie Dzierzonov vrstovník A.Berlepsch pristavením drevených bočníc a spodného trámika a tak vznikol skutočný včelí rámik zhruba v podobe, ako ho používame. Z náčrtku vidíme, aké jednoduché myšlienky zapríčinili vo včelárstve veľký pokrok a sú v podstate stále platné. Dzierzon sám, živo činný vo včelárskej verejnosti, bol veľkým šíriteľom zlepšeného spôsobu včelárenia.
Pre svoj vynález je považovaný Dzierzon za objaviteľa úľa s pohyblivým dielom, hoci pôvodnosť tejto myšlienky - pokiaľ možno dnes zistiť - patrí nadanému prírodovedcovi Fr.Huberovi, 1750 - 1831, ktorý prvý zostavil rozoberateľný úľ, pomenovaný podľa podoby úľom listovým.
Ing.Dr. Ján Hejtmánek, časopis Slovenský včelár, číslo 9.-10., 1940



pondelok 7. mája 2012

Medomet pre TBH včelárov

Pre zvedavejších čitateľov môjho blogu uvádzam kontakt na nášho výrobcu horizontálneho medometu. Horizontálna odstredivka bola vyvinutá zámerne pre včelárov, ktorí používajú trámikové úle ležany štýlu Kenyan a Tanzánian. S narastajúcim záujmom verejnosti o prírodné včelárenie firma Apidomia.cz začala s výrobou ručne poháňaných horizontálnych medometov pre včelárov odmietajúcich lisovanie plástov s medom a oddelenie medu od vosku precedením. Medomet si môžete priamo u výrobcu objednať.

sobota 5. mája 2012

Úľ Warre, môj obľúbenec


Na požiadanie zabezpečím výrobu a cestou firmy HDV http://www.hdv.sk/index.php/kontakt  dodám základnú zostavu trámikového úľa Warre. Základná výbava je zložená zo zasieťovaného varroa dna s možnosťou odoberať peľ, každý z troch nadstavkov vysokých 21 cm je vybavený delta trámikmi v počte osem kusov, steny hrubé 30 mm, k tomu delta trámikmi vybavené dva plytké nadstavky o výške 11 cm, ktoré je možné využiť ako nízky nadstavok na stavbu trúdielo diela, alebo ako medník na produkciu jednodruhových medov. Strecha úľa môže byť sedlová, alebo rovná, čo záleží od želania zákazníka. Je oplechovaná a sedlová môže byť pokrytá šindlom. Dodanie úľov zabezpečím v rozloženom stave, tiež aj skompletované. Doporučujem osobný odber. 


piatok 4. mája 2012

Môj Kenyan

Medná krava. Úľ mám skonštruovaný podľa vlastného návrhu a inšpirácie z webu WOJTEKS BEE HIVES. Má 35 delta trámikov a 2 mobilné prepážky. Je to Kenyan a na oboch koncoch šikmej bočnej steny  má vyfrézované 20 cm dlhé a 8 mm vysoké letáče. Takéto riešenie umožňuje v úli umiestniť a zimovať jedno produkčné včelstvo a jeden odloženec, prípadne roj. Zasieťované varroa dno je len štrbina, široká 25 mm, pod ktorou je zasúvacia varroa podložka, ktorá vyhovuje požiadavke veterinárov na kontrolu spádu roztočov a odber meliva. Strecha je rovná a oplechovaná. Steny úľa sú hrubé 30 mm. Zadná šikmá stena úľa je po celej dĺžke vybavená sklom širokým 20 cm, cez ktoré je možné pozorovať život včielok v úli. Pozorovacie okienko je možné zatemniť na obrtlíkoch upevnenou odoberateľnou okenicou. Úľ je zo smrekového dreva. Na jeho výrobu spotrebujete veľa materiálu. Viac ako na dva úle Warre. Samotná výroba je tiež pracnejšia, pretože vyžaduje veľa operácií.

Je to trámikový horizontálny úľ podľa mojich predstáv. Môj návrh vychádza zo slovenskej a českej ľudovej tvorivosti. Je ako vzácny kus nábytku od starej mamy. Pohľadný živý doplnok na každú terasu a do každej oddychovej aj úžitkovej záhrady. Snáď splní očakávania všetkých prírodných včelárov.

Kto sa prírodným včelárstvom nezaoberá, má len hmlisté predstavy o tom ako včely zbierajú med a koľko sa treba o ne starať. Potrebné je premyslieť si odobratie časti plástov naplnených medom. Podľa včelárenia štýlom Anastázia, ak majú včely vytvorené plásty do polovice dĺžky klátu - to je ich zásoba na zimu - takže med im budeme odoberať len o rok. A ako odoberať med? Otvorte úľ, odlomte visiace plásty a zoberte prilepený med a peľ. Ale nesmiete byť lakomí, pretože niečo musí zostať včelám na zimu. V prvom roku je lepšie vôbec med neodoberať.

Anastázia tiež hovorí: " Súčasní včelári vymysleli mnoho rôznych konštrukcií úľov a všetky predpokladajú trvalé zasahovanie človeka do včelieho hniezda: rámiky s plástmi včelári premiestňujú, na zimu premiestňujú úle so včelami na iné miesto, ale to sa nesmie robiť. Včely stavajú plásty v presne definovanej vzdialenosti medzi nimi a samé vytvárajú ventilačný systém. Boje s nepriateľmi a akékoľvek zásahy tento systém poškodzujú. Namiesto toho aby zbierali med a vychovávali nové včielky, musia naprávať to čo je poškodené. V prirodzených podmienkach včielky žijú v bútľavinách stromov a samé perfektne zvládnu všetky problémy. Vravela som ti ako sa majú udržiavať čo najbližšie k prírodným podmienkam. Je to veľmi užitočné. Vtedy sú zdravé, najefektívnejšie opeľujú všetky rastliny a zvyšujú úrodnosť, ale to určite dobre poznáte."


"Kouknul jsem na tvoje stránky", napísal mi priateľ Franta. "Čím déle si MK prohlížím tím víc se mi líbí. Tak jak je zkonstruovaná vypadá tak normálně, přirozeně, že se tvarově hodí do moderního i historického prostředí. Myslím, že je naprosto fajn a že to bude velký úspěch. Udělal jsi velmi dobrou konstrukci a Robo odvedl perfektní práci. Konečně MK která nevypadá jako truhla. Je to prostě super."
Ďakujem za uznanie. Táto medná krava je symbolom nového života, pretože pripomína jasličky, belčov pre novorodenca, maľovanú truhlicu mladej nevesty, ktorú zdedila ako vzácny kus krásneho nábytku od starej mamy. Maroš Bujňák ju na facebooku okomentoval krátkou vetou: "ešte nejaké tie ornamenty vyrezať alebo namaľovať :)". 
S tými chlapcami v dielni firmy http://www.hdv.sk/index.php/kontakt sa výborne spolupracuje. Poviem im iba jednu vetu a už vedia čo chcem a ako to chcem. 



utorok 1. mája 2012

1.máj, Sviatok práce a vstupu Slovenska do EÚ

Dostanú dnes aj slušní ľudia šancu, oslavujúci minulosť a starajúci sa o budúcnosť? Určite je pekné, keď ľudia chcú spoločne pomáhať tejto republike, čo vyjadrujú v každých parlamentných voľbách. Málokedy si ale uvedomujeme, že to, čo nie je zdravé v našej spoločnosti a čo by sa malo liečiť na prvom mieste sme my ľudia. Keď budeme liečiť seba samých, vydáme sa tou najrýchlejšou cestou k uzdraveniu nás, nášho kolektívneho vedomia a tým i našej krajiny. Takže to, čo je teraz najviac potrebné, je rozširovanie vedomia v nás samotných. Tým sa uvoľní viac miesta pre svetlo, ktorým potom môžeme pozitívne pôsobiť na naše okolie, pretože to, čo našu republiku najviac zaťažuje, sú naše nagatívne energie a emócie. V Biblii sa hovorí, že je krásne keď si človek podmaňuje Zem a ja si myslím, že je to pravda. Tú vetu musíme domyslieť. Je krásne podmaniť si prácou Zem, ale s úctou k životu. Teda, nie armádou ďaleko od svojich hraníc! Kým sa ľudia nezmenia, ono si to politici budú riešiť sami po svojom. Podobnosť s príbehmi vo včelárskej obci je čiste náhodná.

Máme veľmi, veľmi zlých politikov. Najhorších politikov na svete. Na Slovensku je 99,9999% ľudí, ktorí sú na dne a 0,0001% abnormálne extrémne bohatých jedincov. Títo boháči parazitujú na slovenskom národe. Máme zlé spôsoby v medziľudských vzťahoch, ktorých výsledkom je po roku 1989 veľká čierna diera s rozbitým hospodárstvom. Peniaze z výroby tečú do politiky, nie na údržbu alebo nové technológie. Politici z kresťansky orientovaných vlád rozdali národný majetok zahraničným "investorom", kupujú si hotely, penzióny, pozemky, aj ostrovy z peňazí od chudobných slovenských ľudí. Máme 20% DPH, veľmi malý dôchodok od 300 do 400 € za mesiac a strava je drahšia ako v Nemecku. Peniaze idú do politiky, politici sú skorumpovaní a švédsky socializmus je v nedohľadne. Národne orientované vlády z polovice deväťdesiatych rokov rozdali všetky štátne podniky svojim priateľom, vytvorili nové oligarchie a veľké finančné skupiny, ktoré ovplyvňujú s ich ekonomickou silou politiku v tomto štáte. Pochybujem o skvelej budúcnosti, ktorú sľubujú ľuďom naši politici, pretože skvelé časy tu už boli v rokoch šesťdesiatych, sedemdesiatych a osemdesiatych. V tých skvelých časoch ma odchovali rebeli Bob Dylan, Jimi Hendrix aj nesmrteľní Beatles, a tie skvelé časy si pamätám dobre.