streda 25. apríla 2012

Zastrašovanie "démonizáciou" malých buniek

Pôda je najvrchnejšia časť zemskej kôry, ktorá vzniká na styku a za vzájomného pôsobenia biosféry, atmosféry, litosféry a hydrosféry v podmienkach určitého reliéfu. Skladá sa z neživej zložky, ktorou sú častice ílu, hliny, piesku, kamienky, pôdna vlhkosť, vzduch, odumreté časti rastlín a živočíchov (tvoriace humus), živou zložkou (tzv. edafón) sú korene rastlín, mikroorganizmy a drobné živočíchy. 1 cm pôdy vznikne za 100 rokov. Základnou vlastnosťou pôdy je schopnosť poskytovať živiny rastlinám, t. j. má produkčnú funkciu. 
Fridrich Wenz, propaguje tridsaťročné skúsenosti z "liečenia" chémiou zničenej pôdy pri jej obrábaní. Podobne, aj vo včelárstve, sú vysoké výnosy medu dosahované s pomocou chémie. Rodinné záhrady, sady a chotáre slovenských obcí nepotrebujú na dedine troch včelárov, ktorí obhospodarujú priemyselnou metódou po päťdesiat rodín, ale päťdesiat včelárov po troch rodinách, ktorí sa so záujmom starajú o jednoduché, prirodzené včelárstvo. Postavenie malých členov včelárskej obce je rovnako dôležité ako životy slávnych osobností z včelieho hospodárstva.
Znepokojuje ma poznanie, že len hŕstka z praktických včelárov venuje pozornosť malým bunkám, ktoré včely stavajú na prirodzenom diele. Trendy v úľovej otázke neustále prichádzajú a odchádzajú a smerovanie v spôsoboch včelárenia je určované príslušnými apoštolmi z včelárskych spolkov. Dnes je za dobro považované včelárenie vo veľkom, ku ktorému vyznaniu sa mnohí začínajúci včelári pripájajú, pretože chcú aj včelie produkty predávať vo veľkom. Opatrenia, ktoré chránia preteky a režimy prevádzok včelárenia s chémiou, sú považované za skutočný úspech. Liečenie včelárstva malými bunkami odmietajú ako švindel. Pritom niektorí anglickí včelári dokazujú veľmi jasne, že malé bunky skracujú inkubačnú dobu vo vývine včelej mlade. Ak je to tak, že malé bunky bránia roztočom v reprodukcii a narušujú ich vývojový cyklus, potom prírodné včelárenie nemôže byť zlé. Ázijské plemená včiel si veľmi dobre vedia poradiť s roztočmi Varroa na udržateľnej úrovni práve z dôvodu, že ich chov na prírodnom diele skracuje roztočom reprodukčný cyklus. Som rád, že sa k prírodnému včeláreniu hlásia takí fanúškovia včiel, ktorí to chcú skúsiť a chcú získať skúsenosti a nie nechať sa zastrašiť "démonizáciou" malých bubiek. Uvedomujem si, že šance získať pre prírodné včelárenie obchodných včelárov, rovnako ako hobby včelárov, sú obmedzené. V modernom včelárení je rojenie prevenciou proti chorobám a taký postup oni neuznávajú. Prírodné včelárenie je pre mňa jednoducho väčšia zábava, keď som včelár, ktorý nažíva so svojimi včielkami podľa vlastného presvedčenia a nie podľa toho, čo robí väčšina susedov, ktorí vo svojom včelárskom obchode popri predaji medu rovno ponúkajú aj LG, JU a B.
Včelárenie v rámikových úľoch je drahé a s postupom času včelstvá nebude možné v nich spravovať. Je to obeť pre vedu. Rámikový úľ je hlavnou príčinou ochorenia včiel. Každý si môže viesť včelárstvo v úli, ktorý mu vyhovuje, ale stále som šokovaný, keď včelári, ktorí používajú rámiky, krmivo a vosk z druhého konca republiky, už celé storočie hovoria lož, že choroby rozširujú divoko žijúce roje a včelári s chovom na prírodnom diele. Urobil som si vlastný obraz o tom čo chcem urobiť pre to, aby včely žili zdravo v budúcnosti. Ak si niekto zoberie niečo z mojich myšlienok o rozmeroch buniek včelieho diela pre seba, už vyhral. V mnohých včelárskych postupoch sa obraciame so žiadosťou o radu na skúsených včelárov bez toho, aby sme v našich mysliach odhadli dôsledky možností nášho konania. Najkontroverznejším príkladom sú geneticky modifikované organizmy. Myslím si, že by sme nemali robiť všetko, čo sa vo včelárskych postupoch robiť dá. My, včelári, si máme stanoviť svoje vlastné hranice. Včely majú žiť predovšetkým tak, ako ich príroda stvorila pre dobro nás ľudí.


pondelok 23. apríla 2012

Jasenová z včelej perspektívy

Je skorá jar, práve kvitnú vŕby, nedeľné dopoludnie a ja som išiel pozrieť synovu skvelú helikoptéru v akcii. Pripevnil k podvozku helikoptéry kameru a natočil úžasné obrázky, ktoré možno vidia včely cestou z paše pri návrate k rodnému úľu. Úľová váha je už tretí deň vyrovnaná a ten správny váhový prírastok dnes ešte chýba. Ale ak bude v piatok sľubovaných dvadsať stupňov, potom bude možné očakávať viac. Uvediem odkaz na možnosť založiť si vlastnú spravodajskú službu a cez internet môžete odkiaľkoľvek sledovať situáciu vo vašich včelstvách a na včelnici. Cena sa odvíja od počtu funkcií poskytovaných dát a pohybuje sa od 1200 do 1600 €.
http://www.bienenwaage.de/index.html


streda 18. apríla 2012

Včely na chalupe aj v záhrade

Opäť mi prišlo poštou pár fotografií, ktoré dokumentujú rastúci záujem o včelárenie v trámikových úľoch. Miloš, chalupár na Kysuciach, chce v tejto sezóne rozšíriť počet včelstiev v úľoch Warré na štyri rodiny. Hanka, milovníčka zvierat a prírody z Bratislavy, oživí  kúsok lesa vo svojej oddychovej záhrade jedným úľom so včielkami, ktoré samozrejme nasťahuje do trámikového úľa Medná krava. Nech sa im teda darí. Potešte si dušu pohľadom na ich krásne fotografie.






piatok 13. apríla 2012

Projekt s inkubátorom pre varroareguláciu hypertermiou

Čím menej o technických pomôckach premýšľam, tým lepší som včelár? Keď zomrie posledný strom a posledná ryba bude chytená v poslednej otrávenej rieke, až potom si uvedomíme, že peniaze nemožno jesť. Ak skupina kovovčelárov považuje technické riešenia pri ošetrovaní včelstiev za prvoradé, skupina prírodných včelárov sa snaží vyhnúť remeselným postupom vo vedení včelstiev. Oba tábory majú svojich "desatoro" a chcú podľa nich žiť. Pri všetkej úcte si dovolím tvrdiť, že súčasná úroveň všeobecne uznávaných praktík vo včelárstve sa nachádza už v nebezpečnej oblasti, pretože včely bez pomoci človeka nedokážu na včelnici prežiť. Pokiaľ ide o rozdiely v postojoch, tak preberať filozofiu prírodného včelárenia do praxe je nevyhnutné, pretože druhá strana neponúka žiadne iné nové riešenia.
Dnes som prehodil plodiskové nadstavky.
Kto chce produkovať kvalitný med a byť úspešným obchodníkom, musí sa vždy vyjadrovať zrozumiteľne. Hovoriť o liečení včelstiev je zavádzajúce a taká informácia je absolútne nepravdivá, pretože správny včelárov postup v skorej jari a v produkčnej sezóne je vo včelárskej terminológii pomenovaný ako Varroa regulácia včelstva! Do letného slnovratu a až do konca júla to je organické a biologické ošetrovanie včelstiev, čiže, práškový cukor, citrónová šťava, vyrezávanie trúdieho diela, delenie rojením a zmetencom. Predpokladám, že postupy a termíny si včelár naštudoval počas dlhých zimných večerov. V čase kvitnutia rakyty, keď skončí prvá vlna jarného ochladenia, pripadá do úvahy práškový cukor, pretože neskôr, s pribúdajúcou znáškou, ho nebude vhodné použiť.
Kočovanie so včelstvami je tiež významným technickým prvkom pre Varroa reguláciu včelstiev. Včely potrebujú rozmanitosť potravy. Dnešné chotáre na vidieku neposkytujú pestrú zložku výdatných znášok z ohnice, ďateliny, viky, strniskových miešaniek a iných poľnohospodárskych kultúr, ako tomu bolo v minulosti. Trávnaté lúky poľnohospodári kosia pred ich rozkvitnutím. Iba les poskytne včelám pestro prestretý stôl hojnosti. Veľké množstvo kvetín a peľu je dôležité pre zdravie včiel. Technológia kočovania zabezpečuje včelám nové zdroje prirodzenej potravy v čase znáškových prestávok, ktorú včelár nemusí nahrádzať cukrom. Včelstvá nehladujú a v plodisku majú stále dostatok medových zásob. Význam má premiestniť včelstvá hoci aj o jeden kilometer vo vašom chotári.
Včely sú jedným z najlepšie preštudovaného hmyzu na svete. Analýzy dokazujú, že včely sú dnes tiež sužované modernými chorobami: je to vírus, ktorý deformuje krídla včiel, sú to tiež rôzne hubovité ochorenia. Tieto patogény vidím ako príčinu hromadných úmrtí včelstiev. Pre mňa je úžasné úsilie narastajúceho počtu včelárov, ktorí vo fórach zakladajú a rozvíjajú vlákna s témami o prirodzenom živote včiel. Niektorí ustálení včelári totiž nevedomky odvracajú pozornosť od skutočných príčin ochorení včiel, a tými sú syntetické prípravky a organické kyseliny používané vo včelárskych technológách, ktoré ničia všetku, pre včely užitočnú a potrebnú faunu a flóru v úli. Ich názory vlastne ani nie sú prekvapujúce keď sa pohybujú v organizáciách včelárov, ktoré im všetko "zabezpečujú" a takéto vodenie na povrázku vyhovuje ich pohodliu.
Johann Thur, v roku 1946 napísal o dôležitosti zachovania celistvosti hniezda pre zdravie včiel a ich produkciu. Upozorňoval, že plodisko v rámikoch je otvorené na všetkých stranách a teplo je z neho odvádzané prievanom v uličkách medzi rámikmi a stenou úľa. Tento názor je podporovaný súčasným výskumom, ktorý dokazuje, že včely sú schopné reguláciou teploty v úli zabiť patogénov. Celý úľ dostane horúčku. Hypertermiu využívajú japonské včely na zabíjanie sršňov. Útočníka zoberú do klbka, v klbku zvýšia teplotu na štyridsaťdva stupňov Celzia a po minúte je sršeň mŕtvy. Teplotný rozdiel medzi životom a smrťou lariev, kukly a roztočov Varroa destruktor je iba 1 až 1,5 stupňa Celzia. Limit pre ošetrenie plodu termickou metódou je 42 až 43 Celziových stupňov počas dvoch hodín a to by v plodisku včely mohli dosiahnuť len s ťažkosťami. Nové pokusy len potvrdili tridsať rokov staré zistenie: producentky medu strávia len asi tretinu pracovného dňa vyhľadávaním nektáru. Zvyšok dňa strávia v úli, kde zdanlivo vôbec nemajú čo robiť. Lozia po prázdnych komôrkach, ostávajú v nich istý čas. Oddychujú tam, spia? Na otázku odpovedali až termokamery umožňujúce sledovať meniacu sa telesnú teplotu včiel. Už dávno je známe, že svoj domov vykurujú asi na 35 stupňov. Až termokamery ukázali, že úľ je akoby z rôznofarebných handričiek pozošívaný koberec poskladaný z teplejších a chladnejších miest. Najteplejšie sú pritom body, kde je práve zdanlivo úplne nečinná včela. Jej priemerná telesná teplota je 41, v niektorých prípadoch až 43 stupňov Celzia, čo už by povedzme človek neprežil. Analýza prekúrených bodov ukázala, že rozhorúčené včely sú v susedstve komôrok s larvami a kuklami a všetko je priestorovo usporiadané tak, aby sa komôrke s potomstvom dostávalo rovnomerne zvýšenej temperatúry. Zdrojom tepelnej energie robotníčok je pritom ich letové svalstvo mihajú krídlami blízko pri tele, na mieste lietajú. Pretože je to pre ne nanajvýš vyčerpávajúca robota, najneskôr po pätnástich, dvadsiatich minútach ich vystrieda ďalšia vykurovačka. Niektoré z nich sa navyše pritláčajú hruďou na voskový poklop komôrky s larvou, aby jej dodali ešte viac tepla. Pritom sa vedci domnievajú, že včely sú vybavené teplotnými senzormi, ktoré ich upozorňujú, kde treba prikúriť, a že larvy zasa vysielajú chemické signály, ak je im chladno. V tomto poznaní spočíva význam malých buniek na prirodzenej voskovej stavbe včelieho diela, na ktorom sa robotnice rodia skôr a skracujú klieštikovi čas na párenie dalších samičiek.
Varroaregulácia zootechnicko-chovateľskými metódami po letnom slnovrate je sťažená preto, že klieštik napáda plod i dospelé včely. Robenie zmetencov s následným ošetrením včiel termickou metódou je len polovica úspechu. Pri termickom ošetrení tridsať rokov starou metódou sa zmetú včely do drôteného valca s okami priemeru 2x3,5 mm, valec sa vloží do debničky, v ktorej sa udržuje teplota 45 až 49 stupňov Celzia. Celá procedúra trvá 15 minút. Tepelné ošetrenie plodu dnešnými technickými pomôckami trvá dve hodiny. Matku treba pred ošetrením zo včelstva vybrať a vložiť späť až po skončení varroaregulácie hypertermickou metódou.
Prajem vám príjemnú zábavu pri montáži cenovo dostupného zariadenia pre hypertermiu. Vývoj plodných samičiek roztoča Varroa najlepšie prebieha pri udržovaní teploty v plodovom hniezde medzi 32 až 36 stupňov Celzia. Pri zvýšení teploty nad 36 stupňov Celzia počet plodných samičiek Varroa rýchlo klesá z dôvodu tepelného stresu. Apis cerana, prirodzený hostiteľ roztočov Varroa v Ázii, reguluje teplotu v plodisku pre priaznivý vývoj mlade na 37,5 až 38,5 stupňa Celzia, čo je už teplota nepriaznivá pre vývoj roztočov, preto okrem hygienických návykov je súčasťou prirodzenej odolnosti týchto včiel považovaná zvýšená teplota v plodisku včelstva. Táto "hitzenmetóda" je naozaj dobrým znamením pre včelára, ktorý chce vyskúšať všetko sám a vyvodiť z pokusu vlastné nevedecké závery.

nedeľa 1. apríla 2012

Klub Šanca pre včely

V Čechách vznikla celkom spontánne vyvolaná iniciatíva, klub Šanca pre včely, ktorá ma okamžite zaujala a môj blog aj ja sme sa stali ihneď súčasťou klubového permanentného seminára. Záujem o toto hnutie prejavil aj jeden včelár z Poľska s cca 100 včelstvami, takže hnutie je od prvopočiatku medzinárodné, čo je asi len dobre. Technické prístupy ku včeláreniu vo včelárskej obci pretrvávajú a tak hlavným cieľom tohoto hnutia by malo byť začať toto meniť. V tomto hnutí ide predovšetkým o to, ako nebyť predovšetkým chovateľom včiel, ale ako byť predovšetkým včelárom!
  
Myšlienka klubu na zriadenie stanovišťa s divokým chovom včiel na každej včelnici je určite ušľachtilá, pretože populácia včelstiev za posledných dvadsať rokov klesá. Je smutné, že po objavení roztoča v našich včelstvách pred tridsiatimi rokmi, počet včelárov po súčasnosť klesol možno o polovicu. Metódy varroa-ošetrovania včelstiev sa menia každých pár rokov so známymi negatívnymi úspechmi. Ochrancovia prírody z radov včelárskej obce poznávajú prírodu len na papieri, účasť na akciách s poradenstvom včelári často ignorujú a potom šírená osveta nemá žiadny vplyv na zdravotný stav včelstiev. Mňa osobne hnevá ten nezmysel, keď včelár počas sezóny natisne do včelstiev množstvo chémie, jarným náterom plodu počnúc, letným kyslým kúpelom včiel pokračujúc, jesennou fumigáciou sa uisťujúc a zimným aerosolovaním končiac. Načo je tento vytrvalo šírený postup dobrý? Počas mojej včelárskej praxe som použil na ošetrenie včelstiev amitraz, gabon a kyselinu mravčiu. Nikdy som ich nekombinoval, v sezóne som použil iba jeden z uvedených prípravkov a z mojich včelstiev ani jedno nezomrelo. Prečo?

Nechápem včelára, ktorý zmení každých šesť mesiacov liečbu o účinnejší a bezpečnejší prípravok len preto, že včelár dôchodca so skúsenosťami, alebo veľký včelár, ktorý si nemôže dovoliť mať problémy, sa riadia nimi vymyslenými opatreniami na pravidelné ničenie roztočov Varroa. A na jar budúceho roka znovu a znovu prežívajú situáciu niekedy s 90-100 % stratami včelstiev. Poznám veľa včelárov, skúsených, neskúsených, mladých i starých, ekologických a konvenčných, ktorí sa starostlivo a zodpovedne venujú liečbe ich včelstiev. Každý z nich má jednoducho iný názor na ošetrovanie včelstiev. Viem, a z vlastnej záhrady poznám, že udržateľnú Varroa reguláciu včelstiev dosiahnem jednou z doporučovaných metodík, ktoré sú rovnocenné a sú to: zootechnicko-chovateľské, termické a chemické postupy. Neodsudzujem ani jednu z týchto metód, osobne sa snažím vo svojich včelárskych postupoch zvoliť jednoduchú cestu, ktorá je založená na minimálnom vyrušovaní včelstiev. Kto chce včeláriť v súlade s prírodou, musí prestať uvažovať v rovine priemyselmých postupov, tu vôbec nepomáhajú výhovorky na dodržiavanie nadiktovaných predpisov "zhora", pretože ste iba vy zodpovední za svoje včely.

Ak som správne pochopil "desatoro" hnutia, tak klub Šanca pre včely nie je o biovčelárení. Tu ide o to, že vyše štvrťstoročia sa pasujeme s roztočom Varroa s pomocou liečiv, ktoré nám doporučuje výskum. Výskum sa za celé toto obdobie zaoberá súbežnými vírusovými a bakteriálnymi chorobami, ktoré môže mať na svedomí tiež Varroa destruktor. Ale mor včelieho plodu sme tu mali dávno pred roztočmi Varroa. Toto bakteriálne ochorenie včelstva bolo na Slovensku prvý krát diagnostikované v roku 1939. Je možné predpokladať, že sa k nám choroba rozšírila až po zavedení rámikov a medzistienok do praxe. Pri včelárení v košniciach na prírodnom diele choroba nebola nikdy zistená. Aj jej pôvodný názov, Americká hniloba včelieho plodu, je odvodený od úľa Amerikán s rozoberateľným dielom na rámikoch. Preto dnes včelárov zaujíma štýl vedenia včelstiev na prírodnom diele. Trámikový úľ je od rámikového úľa starší o polstoročie, ale u nás nikdy nedostal šancu dokázať svoje kvality, aby bol súčasťou životaschopného včelieho organizmu. Zaslúži si pozornosť vedy a využitie v praxi. V trámikovom úli s prirodzenou stavbou majú včely uľahčenú starostlivosť o plod, udržia v plodisku dostatočne vysokú stálu teplotu jej jednoduchou reguláciou medzi uličkami, každú sezónu obnovia dielo a roztoče Varroa väčšinou obsadia plodové bunky po obvode plodového hniezda. Samozrejme, že môžem uviesť množstvo ďalších príkladov, s ktorými sa musia včely denne vysporiadať a ktoré im hádže pod nohy človek a jeho "jednoduché" postupy v poľnohospodárstve v súlade s heslom "viac je lepšie", ale z vyššie uvedeného vyplýva, že roztoč Varroa destruktor nie je najväčším nepriateľom Včely medonosnej.