O mne

Moja fotka

Poslaním môjho blogu je oboznámiť návštevníkov s jedným z najpozoruhodnejších úľov francúzskeho včelára Roger Delona, ktorý poznáme ako Alpský úľ. Včeláriť v tomto úli je v skutočnosti novostarý spôsob včelárenia. Je to včelia retrofarma používajúca metódu ošetrovania včelstiev s jednoduchou technológiou trámikového úľového systému. S touto technológiou potrebujete menej času a je oveľa modernejšia ako pri iných známych formách včelárenia. Pre mňa sa úľový systém s prirodzenou stavbou včelieho diela stal meradlom radosti zo včelárenia bez potu, ktorý som vydal pri ošetrovaní včelstiev všeobecne uznávaným spôsobom. Väčšina včelárov s desiatkami včelstiev najčastejšie myslí na prostriedky získané zo včiel. Ekonomika včelárenia bez dotácií, s vylisovaným medom pre seba a známych, je veľmi zaujímavá. A ja sa na prírodné včelárenie pozerám ako na relax ducha a včelnica sa stala pre mňa chrámom pre oddych. Užite si so mnou moje poznanie, keď som sa učil a rástol ako prírodný včelár. 

sobota, 19. júna 2010

Užite si svoju včelnicu.

Zdá sa, že môj internetový priateľ, Ján Hečlo z Liptovského Jána, si svoju včelnicu užíva dokonale. Včelárime v rovnakých horských podmienkach. Má to šťastie, že rád pracuje s drevom a tento jeho dar užitočne spája so svojím hobby - včelárením. Úle si robí sám a na ich ochranu pred nepriazňou počasia postavil túto jar domec - malý včelín pre štyri včelstvá. S jeho láskavým súhlasom si dovoľujem okomentovať prácu, ktorú bez nadsádzky možno prirovnať ku skúsenému stolárovi a v dobrom smere sa uberajúcemu snaživému začiatočníkovi včelárskeho koníčka.
Domce  v horských oblastiach odjakživa využívali včelári  na ochranu svojich včelstiev pred prudkým slnkom a silnými mrazmi, pred studeným vetrom zo severných stepí a snehovými fujavicami. Majú svoje opodstatnenie aj pre drobných včelárov. Poskytujú bezpečie nie iba pre samotné úle, ale slúžia zároveň aj na odkladanie potrebného včelárskeho náradia, pohodlné podávanie krmiva včelstvám, liečiv a skladovanie ochranných pomôcok potrebných pri ošetrovaní včelstiev. Tento domec je skutočne majstrovským dielom. Pripomína kus kvalitného dreveného nábytku.  Do svojich útrob pojme štyri úľové zostavy, každú s troma vysokými nadstavkami. Podľa mojich skúseností by sa predná stena domca v dolnej časti nad letáčmi mala dať odklápať smerom nahor. Tým by bola možnosť nechať slnku v jarnom období prehrievať prednú stenu plodiska. To je podľa mňa pri tenkostenných úľových zostavách v skorej jari veľmi dôležité. Odklápanie prednej steny domca v úrovni spodnej plodiskovej časti úľov tiež dáva možnosť manipulovať s úľovou zostavou pomocou zdvíhacieho zariadenia a také riešenie tiež nie je na zahodenie. V horúcich letných dňoch zas sklopná časť prednej steny poslúži ako clona proti slnečným lúčom a proti prudkému dažďu v letných búrkach.
Strecha je sedlová, v prednej časti domca upevnená na závesoch, otvára sa vysunutím smerom hore. Je možné ju zamykať s pomocou petlice a visiacej zámky. V zatvorenej polohe zároveň zaisťuje krídlové dvere domca, ktoré sa tým pádom nedajú otvárať. Je výhodnejšie riešiť strechu šikmú so sklonom dopredu, aby dažďová voda nepremočila terén za domcom, ktorý používa včelár pri práci so včelstvami a zároveň pri jej predĺženom prednom okape vytvára akúsi markízu a chráni vnútro domca pred nadmerným prehrievaním. V oboch prípadoch vodného spádu strechy je vhodné použiť okapový žľab.
Zadné dvere domca sú krídlové a umožňujú včelárovi prácu v úľoch po dvojiciach. Horná časť domca je po celej jeho dĺžke spevnená doskou, ktorá zároveň slúži na odkladanie náradia pri práci. Konštrukčné riešenie zadnej časti domca je výborne vymyslené na podmienky dnešných viacnadstavkových technológií včelárenia.
Priestor na uloženie úľov je dostačujúci. Umožňuje vcelku pohodlnú prácu s rámikmi, ale pre pohodlnú manipuláciu s nadstavkami by mal byť domec hlbší o 20 cm. V takom prípade vznikne ďalší prospešný priestor na manipuláciu s debničkami bez odretých hánok a zároveň využiteľná polica v domci pozdĺž prednej aj zadnej steny úľov na odkladanie obalov so včelami ožiarenou pitnou vodou, utepliviek, mriežok, kempových stoličiek, plynového variča, dymáka a iných užitočných pomôcok, ktoré ocení každý včelár so včelnicou niekde pokraj agátového lesa, za vŕbami pri potôčiku pozdĺž lánu so slnečnicou alebo na lesnej lúke pod rúbaniskom s malinčím.

streda, 16. júna 2010

Postavte dom pre včely samotárky.

Aké sú to včely samotárky? Včely medonosné a čmeliaky žijú v spoločenstvách, no na Slovensku žije niekoľko desiatok druhov voľne žijúcich včiel, ktoré nazývame včely samotárky, pretože individuálne stavajú hniezdo s bunkami pre ich larvy. Niektoré druhy hniezdia v malých tuneloch a dierach v zemi alebo v piesočnatých brehoch, hromadách piesku, i v rozpadajúcej sa malte. Iné používajú duté stonky mŕtvych rastlín, ako je suchý rákos, alebo žijú v dutinách, ktoré navŕtali chrobáky do starého dreva.
Solitárne včely sú neškodné a nemajú žihadlo, nežijú v úľoch, nestavajú plásty a neroja sa. Ak zistíte, že žijú napríklad v stene starého domu, prosím vás, nechajte ich na pokoji. Kolónie sú veľmi verné ich hniezdiskám a môžu tam žiť niekoľko desaťročí. Sú súčasťou bohatstva života v našom okolí a sú tvorcami čistého životného prostredia, sú niečo, čo treba chrániť. Množstvo druhov je bežne vidieť v záhradách, sú veľmi užitočné, pretože opeľujú ovocné plodiny. Je ľahké pre záhradkárov povzbudzovať život včiel samotárok. Môžu navŕtať diery v suchých kmeňoch alebo blokoch z dreva a vytvárať tak umelé hniezdiská pre ne.

Všetko, čo potrebujete na stavbu obydlia pre včely samotárky, je drevená škatuľa, na jednej strane otvorená, ktorú potom zavesíte na slnečnú stranu plota alebo na stenu. Naplníte ju hranolčekmi z dreva alebo malou guľatinou, v ktorých ste navŕtali malé dierky. Rôzne včely samotárky budú používať tieto tunely ako hniezdisko. Box nemusí byť hlbší ako 20 cm, ale musí mať previsnutú strechu, aby bol chránený pred dažďom. Z prednej strany je box vysoký 30 cm a široký tiež 30 cm. Môžete ho vyrobiť zo smrekovej dosky. Naklonená strecha ľahko odvádza dážď. Rozmery obydlia nemusia byť presné a môžete si ich stanoviť podľa ľubovôle. Ak je dom pre včely samotárky zavesený na plote musíte zadnú steny zakryť doskou, aby hniezda samotárok boli chránené pred dažďom a vetrom.

Rozmery nemusia byť presné. Je tiež možné do voľne stojaceho boxu postupne hromadiť navŕtané guľatiny a hranolčeky z reziva. Na stavbu obydlia môžete použiť akékoľvek drevo, ktoré nebolo konzervované. Otvory navŕtate do hĺbky až 17 cm a vyberáte diery rôznych priemerov od 2 mm do 10 mm, ale nie väčšie. Otvorené konce navŕtaných hranolčekov a polienok smerujú tvárou von z boxu, otvory musia byť hladké a bez triesok. Ak je to potrebné, použite zahlbovací vrták na úpravu čistého a hladkého vstupu do každej diery, inak včely nebudú používať otvory z roztriešteným drevom okolo nich. Starostlivo odstráňte piliny.
Dom pre včely samotárky musí byť umiestnený v plnom slnku, smerom na juhovýchod alebo na juh, aspoň meter nad zemou a nesmie byť pred ním žiadna vegetácia,ktorá by prekrývala vchody do tunelov. Včely samotárky sú chladnokrvné a spoliehajú sa na slnečné teplo, aby ich zohrievalo v dopoludňajších hodinách, preto je pre príbytok potrebné slnečné miesto. Samotárky nemajú chlpaté kabáty ako čmeliaky.
Rôzne druhy včiel samotárok budú zaberať rôzne priemery tunelov. Budú stavať sériu buniek v každej diere. Do každej bunky donesú obnôžku peľu a kvapku nektáru z blízkych kvetov, položia vajíčko a zaviečkujú bahnom. Samotárky do jedného otvoru dajú aj viac vajíčok, začnú od konca, dajú vajíčko s peľom, zahlinujú to, dajú ďalšie, zahlinujú, koľko vôjde.    
V lete môžete vyplniť väčšie otvory skrútenými lupienkami z kvetov divokých kríkov ruží. Vytvoríte tak diery s veľmi malým tunelom, napríklad 2 mm a nasťahujete do obydlia iné malé osamelé včely. Je dobré niektoré bloky navŕtať len s veľmi malým priemerom otvorov. Môžete tiež použiť rôzne rúrky. Kartónové trubice veľmi obľubujú včely samotárky, ale nehodia sa pre menšie druhy.
Zväzky z banbusu, rezané na dĺžku 20 cm môžu byť tiež obsadené včelami samotárkami. Rovnako im poslúžia zväzku z rôznych sušených bylín, záhradných rastlín, najmä maliny a černice. Niektoré druhy včiel samotárok preferujú tieto stonky a nebudú používať vyvŕtané otvory. Zväzky slamy musia byť úplne suché po celú dobu.
Včely samotárky končia svoju aktivitu najneskoršie v polovici septembra. Potom môžete odstrániť svoj úľ so včelami samotárkami zo záhrady a uskladniť ho počas zimy na chladné a suché miesto. Vhodným skladovacím priestorom je nevykurovaná hala, veranda alebo prístrešok pre auto. To je veľmi dôležité, vlhkosť im škodí, zima nie je ich nepriateľom. Neskladujte ich na teplom mieste, treba ich cez zimu držať v chladnom a suchom prostredí. Pretrvávajúci vietor a dážď môžu rozpustiť steny buniek z blata a zapríčiniť v tuneloch hnilobu. V jeseni a zime je daždivé a vlhké počasie, preto musíte vaše včelie rúrky chrániť pred nadmernou vlhkosťou, pred ďatlami a sýkorkami, ktoré napádajú tunely pri hľadaní lariev včiel samotárok. Na záhradu ho položíte opäť až v marci. Od apríla mladé včely samotárky, ktoré prezimovali sa objavia vo vnútri otvorov a začnú cyklus znova.
Moje včely samotárky from Milan Bencúr on Vimeo.

utorok, 15. júna 2010

Inšpekcia stavania panenského diela včelstvom.

V tejto sezóne sa mi vyrojili dve včelstvá. Prvý roj som osadil do kláta, ktorý som urobil v skorej jari z dutého polena a bude slúžiť ako prírodné observatórium na pozorovanie života včielok v dutine stromu. Samozrejme, že sa budem snažiť pomáhať mu ak to bude potrebné. Typické včelie hniezdo v prírode má tvar pozdĺžnej valcovitej dutiny v strome, ktorú včely obsadia. Objem takejto dutiny sa pohybuje medzi 30. a 60. litrami. Dutina býva vysoká okolo 150 cm a jej priemer býva asi 23 cm. Hniezdo včiel v prírode má zvyčajne rovnaký tvar a veľkosť. Včelstvo v mojom prírodnom úli určite využijem aj na znášku pre mňa, teda tak, ako ostatné produkčné včelstvá.
Druhý roj ma potrápil viac. Vyšiel z úľa až trikrát. Mal som to šťastie, že som bol vždy pritom keď sa rojili. Predpokladám, že v každom prípade s inou novou matkou. Keď vyletel prvý krát matku som v rojáku našiel a utratil. Roj som vrátil do materského úľa odkiaľ vyletel. V materskom včelstve som pred osadením odstránil deväť matečníkov a nechal iba jeden. Asi som niektorý matečník prehliadol, lebo po týždni roj z úľa opäť vyletel. Je možné, že prvý krát so starou matkou vyleteli aj mladé matky a tie sa s rojom dostali späť do úľa. Tu na blogu mám aj videozáznam z tejto udalosti. Tentokrát som roj osadil do nového úľa Warré. Po troch dňoch som zistil, že slabo lieta a keď som úľ otvoril tak ten bol prázdny, na dvoch rámikoch vystavané dielo veľkosti dlane a na ňom hŕstka včiel. Poprezeral som okolie včelnice a našiel som ho v tráve asi dvadsať metrov od úľov. V noci bola búrka, zmokol a ráno ochotne napochodoval z trávy kde sedel rovno do vedľa postaveného úľa. Úľ s rojom som postavil na miesto kde stál pred tým. To bolo pred dvanástimi dňami. Dnes som ho len zbežne skontroloval. Roj postavil na každom rámiku v dvoch nadstavkoch Warré krásne robotníčie dielo s prírodnými bunkami. Vôbec som ho nekŕmil, ešte nemá úplne dostavané plásty, ale zásoby do nich už ukladá. Len ma znepokojuje, že matka ešte nekladie. Neobjavil som ani jedno vajíčko.
Moja skúsenosť s B/Warré hybridným úľom je len tá najlepšia. Pri tejto technológii je výhodnejšie venovať sa tvorbe zmetencov ako odložencov, pretože zmetence a roje dokážu postaviť priam bezchybné prírodné robotníčie dielo v celom nadstavku a to sa dá každoročne využívať pri obnove diela vo všetkých včelstvách. V Amerike je pre produkčné včelstvá bežne používaný osem rámikový štandardný Langstroth. Vybavenie tejto úľovej zostavy môže byť upravené tak, aby plnila viac funkcií úľa Warré. Úľ môže byť riadený ako kompromis oboch metód, ako štandardný Langstroth alebo modifikovaný Warré, teda, ako potrebujete.



utorok, 8. júna 2010

Moja prvá kočovka.

Je tomu už dvadsaťpäť rokov čo som prvý krát vandroval so včelami na agátovú znášku. Prvý kočovný voz som postavil zo sedemtonovej vlečky. Vlečka mala točňu a to bola úžasná výhoda keď som mohol kočovný voz otočiť na stanovišti úplne na malom priestore. Ťažné vozidlo som mal Pragu V3S. Technický stav kočovného voza vtedy posudzoval príslušník z dopravného inšpektorátu VB obhliadkou na trvalom stanovišti a každý rok vydal papierové prepravné číslo s platnosťou na štyri mesiace.

Kočoval som s kamarátmi do Želoviec v okrese Veľký Krtíš. Stanovište sme mali kúsok za horárňou  vedľa cesty do Kiarova. Miško Stieranka, miestny horár, nám to každý rok rezervoval. Keď bolo treba ochotne pomohol Tibor Molnár aj Julo Oravec. Tiež výborní kamaráti. Môj starý pionier JAWA každý deň poslúžil na jazdu do dediny za nákupom potravín.   
Do kočovného voza sa zmestilo dvadsať úľov miery B9. Myslím, že ten počet rámikov bol na tú dobu akurát. Kamaráti mali síce desaťrámikové béčka, ale tých mojich bé deviatok vošlo presne desať na jednu stranu kočovného voza. Úle sa robili uteplené. Prvé medobranie agátového medu bolo pre mňa skromnejšie. Vytočil som po dvanásť kilogramov na včelstvo, ale kamaráti točili aj vyše dvadsať kilov. Nemal som ani tušenia ako treba pripraviť včelstvá na kočovku. Vtedy sa včelárilo len dvojpriestorovo, plodisko+medník a výnosy boli väčšinou od dvoch rodín jedna tridsaťpäť kilová kanva medu.
Na atmosféru z prvého kočovania sa nedá zabudnúť. Z Oravy sme odchádzali po zotmení o 22.oo hodine. Cesta tam v kľudnom tempe cez Pôtor a späť cez Horemov Laz trvala niečo cez štyri hodiny. V noci sa cez Želovce prehnala silná búrka, terén bol značne rozmočený a nám trvalo päť hodín kým sme sa s kočovnými vozmi dostali po rozmočenej ceste na stanovište. Od vtedy si pamätám výrok kamaráta Janka Sáreného, že Kristus moc vytrpel, ale na kočovke nebol.  O 9-tej ráno, už za slnečného počasia, sme otvárali sieťované voliéry na letáčoch kočovného voza. Tento moment je úžasný zážitok. Možno všetky včely vyjdu von na orientačný prelet, aby sa zoznámili s novým stanovišťom. Sadajú po stenách maringotky až sú úplne pokryté včelami. Fotografia z tohoto divadla sa mi však nezachovala. Vôňa agátového kvetu ich však natoľko láka, že po chvíli odlietajú v húfoch za znáškou. 
Kočovanie za agátom trvá na jednom stanovišti asi desať dní. Medzi tým je aj víkend a ten sme vždy využili na rodinné stretnutia. Bol to oddych pre všetkých pred náročným vytáčaním. Vytáčanie, to bola radosť, ale náročné bolo preto, že v kočovnom voze bolo aj 40 stupňov Celzia a mädokyš, ktorý sme chodili brať do bandasky z neďalekej studničky, hasil smäd aj teplý, dôležité bolo, že bol mokrý.     
V sobotu sa varil guláž, večer nesmel chýbať pstruh v alobale, upečený v pahrebe a všetky tieto dobroty sa zapíjali lahodným vínkom z pivníc miestnych vinárov.
Nálada bola celý čas dobrá, zábava pri ohnisku trvala do noci, harmonika hrala a všetci sme si zaspievali naše krásne slovenské ľudové pesničky. Deti sa tiež nenudili, každú chvíľu si našli nejakú hru.
Teplé popoludnie a večer pod korunami stromov agátového lesa všetkých pookrial na duši. Človek má pocit domova a v papučkách na nohách sa cíti lepšie ako doma v obývačke. Že sme si po príjemnej zábave vyberali navzájom kliešťov na neprístupných miestach nikomu neprekážalo. 
Nocovať v kočovnom voze je tiež zážitok, na ktorý sa nedá zabudnúť. Lôžko na úľoch je priam relaxačným centrom. Bzukot včiel pod vami vás ukľudňuje a odpočívate ničím nerušeným a pokojným spánkom. Nepochopí, kto nezažil a kto zažil, nezabudne! 
Na tých ďalších kočovkách som už mal samohybný kočovný voz. Bol urobený z autobusu Škoda 706 RTO. Do jednoducho riešeného priestoru vošlo 25 rodín, v prednej časti pre šoféra bola manipulačná miestnosť oddelená od úľov drevenou stenou.
Tretí kočovný voz som urobil z vlečky na prepravu osôb, ktorú voľakedy ťahali autobusy ČSAD. Pérovanie tejto maringotky je také jemné, že včelstvá ani necítia ich prevoz po hrboľatom teréne. Postavil som ho na 22 rodín s manipulačnou miestnosťou v strede. Dnes ho nepoužívam, čaká na odvoz do šrotu.  
Teraz som si uvedomil čaro čiernobielej fotografie z mojej starej zrkadlovky LOMO LUBITEL 166 B. Na počiatku všetkého bolo LOMO. Píše sa rok 1983, Sovietsky zväz je v plnom rozkvete, plány sa plnia na sto dvadsať percent, na každom kroku blahobyt a to bez kapitalistického vykorisťovania. Ľudia sú šťastní a majú všetko po čom túžia. Ale pekne poporiadku, čo to vlastne je to LOMO? LOMO je skratkou pre Leningradskoye Optiko Mechanichesckoye Obyedinenie čiže Leningradská Optická Mechanická Spoločnosť. Od založenia v roku 1914 v Petrohrade je LOMO popredným svetovým výrobcom optických zariadení. V začiatkoch bola najväčším dodávateľom ruskej armády, dnes vyrába nielen techniku pre armádu a vesmírne programy, ale aj pre vedecké účely a spotrebné produkty. Okrem mikroskopov, kamier a iných optických zariadení vypustili LOMO do sveta v roku 1983 aj jedinečný fotoaparát LOMO Kompakt Automat. 


Toto bol krátky príbeh loma, ktorý šíri svoje posolstvo už aj na Slovensku. Oficiálne vyhlásil vojnu digitálnej a klasickej fotografii. Prvá základňa vznikla v Exlibrise v Stredoeurópskom Dome Fotografie v Bratislave, ďalšie základne a lomografisti sa množia po celom Slovensku. Hlavným cieľom misie je spestriť si život, pobaviť sa a objaviť skrytú krásu vo všedných veciach. Tajnou zbraňou lomografie je množstvo nových a nevšedných uhlov pohľadu na svet. Tak neváhaj a cvakaj.


pondelok, 7. júna 2010

Čas rojenia.

Býva to obyčajne v máji alebo júni za jasného slnečného dňa prehriateho horúcim slnkom. Podľa situácie na letáčovej pätke môžeme pozorovať, že sa blíži kritická hodina.Tu sa bežne za horúceho a pokojného rána pohybujú nepretržite rýchlo a proti sebe dva prúdy včiel. Ale v túto hodinu, na výlet ako stvorenú, sa zrazu letáčová pätka vyprázdni a potom sa pomaly začne zapĺňať včelami, ktoré bezcieľne a chaoticky lezú sem a tam.  Potom sa v zástupoch, ako vlny, ako hrach z rozrezaného vreca, vylievajú a sypú z letáča, rozliezajú sa po letáčovej pätke, po stenách a odlietajú. Kadejako, krivolako, všetkými smermi víria včely nad úľom v šialenom rojovom tanci a napĺňajú vzduch bzučaním. Nastal čas rojenia, čas, keď sa včelstvo delí na dve časti. Starú matku odvádza roj so sebou. Na plástoch v úli zanechal roj voskové žalude materských buniek, v ktorých rýchlo dozrievajú a dospievajú na zaviečkovanie dobre vykŕmené larvy budúcich mladých matiek. 


Zavesený roj môže niekedy visieť bez pohybu celé hodiny. Pre človeka je táto zvláštnosť v správaní včiel veľmi cenná, roj akoby čakal na včelára. Z ničoho nič desiatky tisíc včiel, polovica včelstva zabudla cestu do starého domova a čaká, že osídli nové obydlie. Staré hniezdo, za ktoré každá včela je ochotná vždy položiť život, zrazu stratilo príťažlivosť.  



A zatiaľ sa v starom hniezde život vracia do starých koľají. Ďalej tu rastie na polovicu zmenšené včelstvo. Včelstvo ako celok rastie a rozvíja sa, ustavične sa mení v nových podmienkach a pre pozorovateľa je ako pružný jednotný organizmus s podmienkami života. Zberateľky lietajú z úľa do poľa a späť, staviteľky stavajú plásty, dojčičky a kŕmičky každú minútu podávajú potravu rastúcim larvám, mladé včely rodiace sa z buniek si čistia kolísky, matka, obklopená sprievodom, neúnavne kladie vajíčka, upratovačky čistia plásty a dno úľa, vetračky sedia a pohybom krídel svorne vyháňajú teplý a vlhký vzduch z úľa, strážkyne strážia letáč a pri vchode sa tlačia vypasené trúdy.

Čo má krídla všetko letí from Milan Bencúr on Vimeo.


nedeľa, 6. júna 2010

Údržba na včelnici.

Po Jurajovi sa rast vegetácie v prírode nedá zastaviť. Trávy prudko rastú a pretŕčajú sa pred vaším pohľadom v najrozmanitejších farbách kvetov ako modelky na móle pri módnej prehliadke. Keď je tráva vysoká treba ju pokosiť. Uvoľníme tým prístup ku včelínu, k úľom, k manipulačnej chatke, k oddychovej časti záhrady. Pri kosení vysokej trávy niekedy vykosíme užovku alebo medeného jaštera - slepúchom ho u nás ľudia volajú, ako sa to stalo mne. Chvíľu som ho pridržal pod kosou, potom som ho pustil na slobodu.


Mám síce sekačku na trávu, mohol by som údržbu trávnika na včelnici robiť každý týždeň, no zelená žatva s pomocou klasickej ručnej kosy mi pripadá romantickejšia a vo vzťahu k prírode aj ekologickejšia ako benzínová rotačná sekačka.


Zdravý pohyb na čerstvom vzduchu len prospeje. Hovorí sa, že najvšetrannejšie precvičenie všetkých svalov ľudského tela docielime pri lyžovaní na zjazdovke. Ometanie sa s ručnou kosou na trávnatom svahu obklopenom lesným porastom, ale aj na rovine niekde pri potôčiku za vŕbami, v mnohom pôsobí na náš organizmus tiež tak pozitívne ako zjazdové lyžovanie.


Kosenie trávy v záhrade from Milan Bencúr on Vimeo.

sobota, 5. júna 2010

Rámik Warré modifikácia "B".

Je niekoľko modifikácií úľa Warré, ktoré vychádzajú z potrieb samotných včelárov, z potreby kombinovať niekoľko technologických postupov pri opatrovaní včelstiev v sezóne a v neposlednom rade aj z potreby rešpektovať národné zvyklosti a legislatívu. Pôdorys úľovej zostavy je väčšinou zachovaný, zmena býva vo výške boxov. Moja modifikácia úľa Warré vychádza zo slovenskej národnej rámikovej miery "B". Legislatíva na Slovensku vyžaduje včeláriť v úľoch s rozoberateľným dielom, preto som začal v mojom Warré úli kombinovať polovičné rámiky s plecnatými drevenými rámikmi s výškou bočnej latky 275 mm.
Môj rámik Warré "B" má vonkajší rozmer 280 x 275 mm. Je plecnatý so šírkou pleca 35 mm. V hornej latke je drážka hlboká 5 mm a zaliata voskom. Na kompletovanie rámikov mi slúži úplne jednoduchý prípravok. Medzistienky nepoužívam. Celé rámiky zebrujem s polovičnými a aj s trámikmi. Na uvoľnenie trámikov som si pozváral nôž, ktorý je podobný nožu na vyrezávanie nerozoberateľného diela z košov.

   
Postup pri kompletovaní rámikov je jednoduchý. Najskôr pozalievam drážku v hornej latke rámikov. Používam pri tom pájkovačku, ktorou roztápam vosk z medzistienky rovno do drážky. Na spájanie jednotlivých dielov rámika nepoužívam sponky, ale dôverujem klasickému kladivu a klincom. Viac podrobností postrehnete na videozázname.


Untitled from Milan Bencúr on Vimeo.

streda, 2. júna 2010

Jar pri včelách 2010

I keď náležitým ošetrovaním včelstiev som dosiahol v máji tohto roku silné včelstvá so zreteľom na znášku z ovocných stromov, počasie je čo by len pre podnecovaciu znášku už dva mesiace nevyhovujúce. Celý apríl a máj sa striedajú chladné dni s teplými a daždivé so slnečnými. Jahňady z vŕb a kvet ovocných stromov pod ťarchou silných lejakov odpadol. Včelstvá nemali možnosť využiť jarnú znášku. Jarné kvety spolu s kvitnúcimi drevinami dokážu vytvoriť pre včielky príťažlivý voňavý záhon, ale daždivé a chladné počasie nedovolilo včielkam vyletieť z úľa za pašou. Keď farbami príroda lúky kreslí, povedal som si, že nesmiem byť skleslý, von choď a veľa foť. S mojimi jarnými radosťami pri včielkach sa chcem so všetkými podeliť prostredníctvom niekoľkých fotografií z webového albumu. Odkaz na prezentáciu uvádzam pod fotografiou.