O mne

Moja fotka

Poslaním môjho blogu je oboznámiť návštevníkov s jedným z najpozoruhodnejších úľov francúzskeho včelára Roger Delona, ktorý poznáme ako Alpský úľ. Včeláriť v tomto úli je v skutočnosti novostarý spôsob včelárenia. Je to včelia retrofarma používajúca metódu ošetrovania včelstiev s jednoduchou technológiou trámikového úľového systému. S touto technológiou potrebujete menej času a je oveľa modernejšia ako pri iných známych formách včelárenia. Pre mňa sa úľový systém s prirodzenou stavbou včelieho diela stal meradlom radosti zo včelárenia bez potu, ktorý som vydal pri ošetrovaní včelstiev všeobecne uznávaným spôsobom. Väčšina včelárov s desiatkami včelstiev najčastejšie myslí na prostriedky získané zo včiel. Ekonomika včelárenia bez dotácií, s vylisovaným medom pre seba a známych, je veľmi zaujímavá. A ja sa na prírodné včelárenie pozerám ako na relax ducha a včelnica sa stala pre mňa chrámom pre oddych. Užite si so mnou moje poznanie, keď som sa učil a rástol ako prírodný včelár. 

nedeľa 9. októbra 2016

Bezrámikový izolátor matky

Bezrámikový izolátor matky pre úplné zastavenie plodovania včelstva tvoria dve časti materskej mriežky vzdialené od seba 10 mm. Tento izolátor poskytuje viac možností pre izolovanie matiek. Jeho vonkajšie rozmery sú 362 x 242 x 16 mm. Také rozmery vyhovujú mojim Jednotným úľom - čechoslovákom. Bezrámikový izolátor má zatváracie očká na vypustenie matky z väzenia.

Techniku väznenia matky poznali včelári už začiatkom 20. storočia. Využívali ju na obmedzovanie matky v kladení vajíčok. Kuntzschov úľ v Nemecku včelári používajú dodnes. Snažili sa týmto spôsobom brániť rojeniu včelstiev. V období znášky zas takto zapájali čo najviac lietaviek do práce aby zvýšili medný výnos zo včelstva. Dnes sa dá táto technológia využívať na obmedzovanie počtu roztočov vo včelstve. Zmeny v prírode nás všetkých donútia k takému postupu pri včelárení s klieštikom.



V stredomorských krajinách techniku väznenia matky v období jeseň - zima používajú všetci včelári. Aj tí čo sa starajú o 10 rodín, aj tí čo obhospodarujú 600 úľov so včelstvami. Je tam teplo. Matky kladú vajíčka a včely chovajú plod celý rok. Včelárenie s klieštikom donútilo včelárov k takémuto zootechnickému postupu.
V literárnom diele, "Vladimír Megre - Anastázia, dcéra tajgy", Anastázia hovorí: " Súčasní včelári vymysleli mnoho rôznych konštrukcií úľov a všetky predpokladajú trvalé zasahovanie človeka do včelieho hniezda: rámiky s plástmi včelári premiestňujú, na zimu premiestňujú úle so včelami na iné miesto, ale to sa nesmie robiť. Včely stavajú plásty v presne definovanej vzdialenosti medzi nimi a samé vytvárajú ventilačný systém. Boje s nepriateľmi a akékoľvek zásahy tento systém poškodzujú. Namiesto toho aby zbierali med a vychovávali nové včielky, musia naprávať to čo je poškodené."

Sibírske  naklonené úle od Anastázie
Včely si tvoria zásoby na zimu do letného slnovratu. Ak majú včely vytvorené plásty do polovice dĺžky kláta - to je ich zásoba na zimu - takže med im budeme odoberať len o rok. Tak to robili naši predchodcovia. Už v júli a auguste musia mať včely zimný pokoj. Môj poznatok z Podbanského je, že vyššie v horách od konca júla do polovice septembra je ešte znáška. Počas tých dvoch mesiacov musia včely zabezpečiť pokračovanie rodu a odchovať dlhoveké zimné včely. My však zoberieme včelám med hneď po letnom slnovrate. Včelstvo dostane z toho šok. Aby sme tento stav zmiernili, včelár musí hneď po medobraní, do konca júla, doplniť včelstvu potrebné zásoby na zimu. Myslím si, že v septembri je tak zanedbateľná znáška peľu, ktorá už nemôže stačiť na výchovu zimných včiel. Z mlade, odchovanej v septembri, sa narodia krátkoveké včely. A určite budú poškodené klieštikom. Neviem ako sa robí precízna posledná fumigácia v horách niekedy v októbri, ale s istotou viem, že ak včelár uväzní matku 29.augusta, tak včelstvo nebude mať žiadny plod v poslednej dekáde septembra. Tiež s istotou viem, že keď koncom septembra matku pustím z väzenia, tak sa už nerozkladie. Včelstvo už nebude plodovať v jeseni počas babieho leta. Včelár dymič má istotu, že v takom prípade bude koncom septembra a začiatkom októbra ošetrovať fumigáciou včelstvá bez plodu. Cieľom predsa je, vysporiadať sa s roztočmi vo včelstve čo najskôr a nie naopak.
Leoš Dvorský mi vravel, že pozná v okolí Mladej Boleslavi včelára, ktorý metódu väznenia matky v jeseni a v zime úspešne praktizuje. Ako izolátor používa škôlkovaciu klietku s priechodom pre včely, ktorú osadí tesne pod horný veniec so zásobami do voskového diela na pláste, na mieste, kde včely pripravujú zimné sedenie chumáča.



Bezrámikový izolátor na matky je včelárova pomôcka, ktorá umožní včelárovi väzniť matky od septembra do marca. Včelstvo tak bude bez plodu pol roka v období jeseň - zima. Dá sa tak potlačiť vo včelstve rozvoj klieštikovitosti prirodzeným spôsobom. Klieštik žije počas sezóny šesť až osem týždňov a zimu dokáže prežiť na včele do šesť mesiacov. 



sobota 8. októbra 2016

Izolátor matky

Vo švajčiarskom včelárskom časopise z júla 2016 je inzerát, v ktorom predajcovia včelárskych pomôcok ponúkajú izolátor matky. Uvádzajú tam dvoma vetami aj metodiku. Je to pasca na klieštika. Izolátor matky treba použiť v júli. V období letného slnovratu včelstvo dosahuje vrchol svojho rastu. Vtedy treba matku uväzniť v izolátore na jednom prázdnom pláste. Keď ho matka zakladie vajíčkami a včely plod zaviečkujú, treba rámik so zaviečkovaným plodom odstrániť. Je možné pokračovať a vymeniť ho za druhý, prázdny plást, ktorý bude ďalším lákadlom pre klieštika pred zaviečkovaním plodu. Reklamný leták to síce neuvádza, ale cyklus väznenia matky by mal trvať pokiaľ sa nenarodia včely z plodiskových plástov mimo izolátora, čo je 21 dní. Tri týždne je matka obmedzená v kladení vajíčok iba na jednom pláste. Týmto zootechnickým postupom sa dá dosiahnuť výrazné zníženie populácie roztočov Varroa v úli pred začiatkom odchovania zimnej generácie včiel. V období po letnom slnovrate počty klieštikov v úli prudko narastajú. V júli je vo včelstve najväčší počet včiel. U nás, v horách, je to čas medobrania. S chovom dlhovekých zimných včiel by takto zootechnicky ošetrené včelstvo nemalo mať problém.


Bol som koncom septembra v Poľsku, v obci Klacza Dolna. Vo včelárskych potrebách Lysoň. Dá sa tam kúpiť všetko, od klinca po plniacu linku na med. Mali tam tiež veľa druhov izolátorov matiek. Aj som si dva druhy kúpil. Na skúšku. Jeden z nich izoluje na letáči matku od rojacich sa včiel a ten druhý izoluje matku v období zimovania včelstva, jeseň zima. Mali tam aj izolátor matky na zootechnické ošetrenie včelstva v lete, ako som tu opísal. Nekúpil som si ho. Musím si ho vyrobiť sám. To bude pre mňa zas zaujímavá práca v dielni. 


Na Slovensku nechodím po predajniach včelárskych potrieb, neviem ako sú zásobené tovarom. Ale tá vzorová včelnica u Lysoňa, pred predajňou včelárskych potrieb a v obci, to je radosť obdivovať.







streda 5. októbra 2016

Letáčová voliéra

Počas včelárskeho roka sú situácie, kedy je potrebné včelstvá zatvoriť. Je tak treba urobiť pri prevoze včelstiev na dlhšiu vzdialenosť alebo počas chemického postreku poľnohospodárskych plodín farmármi. K takému účelu dobre poslúži letáčová voliéra.
Letáčová voliéra je rám veľkosti prednej steny úľa. Z prednej strany je zasieťovaná a opatrená letáčom, ktorý je možné zatvárať alebo otvárať. Moja letáčová voliéra má objem asi 8 litrov, čo stačí ako únikový priestor pre včely. Voliéru je možné upevniť k prednej stene úľa gurtňou alebo vyriešiť jej upevnenie iným vhodným spôsobom. Konštrukčne sa dá riešiť aj ako celoročná súčasť úľa.
V zimnom období tiež poslúži ako zábrana proti vtákom a myšiam.









nedeľa 2. októbra 2016

Lapače rojov

Včelári vymysleli rôzne zariadenia, ktoré by prilákali roj a včelár by sa nemusel šplhať po stromoch za na konári sediacim chumáčom rojacich sa včiel. Letáčové rojolapky sú rôznych konštrukcií. Google nájde množstvo fotografií. Napríklad, je aj riešenie v polovičnom nadstavku. Ja mám Jednotný úľ čechoslovák, rámik 37x30 cm, a vybral som si rojolapku s tým najmenším konštrukčným riešením. Včely mám vo včelíne, aj tomu som rojolapku prispôsobil. Pri použití letáčovej rojolapky rojace sa včely sa vrátia a vytvoria chumáč na letáči. Potom len za rojolapku položím na odoberateľné dno nadstavok s rámikmi, matku z rojolapky do neho s hŕstkou včiel nasypem, povalu úľa uzavriem a včely z chumáča na letáči samé vôjdu do nového domova. Materské vyrojené včelstvo preložím ako veľký odloženec niekde vedľa alebo ho položím na medzidno, na úľ s rojom.   
Urobil som si letáčovú rojolapku. Našiel som v kúte dielne dávno odložený drevený odpad, staré falcované dosky, pár kúskov perodrážky z ruskej borovice, a aj zvyšky smrekových latiek s drážkou a perom. Materiál vhodný na postavenie letáčovej rojolapky, tak prečo ho nevyužiť? V sude na železný šrot už dlhšiu dobu čakali na transport do kovošrotu kúsky z materskej mriežky. Aj tento odpad z kovovej materskej mriežky som zúžitkoval.
Už pred rokmi som na fotografiách videl rojolapku, ale som nemal tušenia ako to funguje. Letáčový lapač rojov je debnička vnútorného rozmeru 5 cm krát šírka úľa. Ten môj má vnútornú výšku 15,5 cm. Približne v polovici výšky je rojolapka rozdelená na dve podlažia, ktoré sú základom úspešného fungovania letáčového lapača rojov. Cez dolné podlažie, vybavené pred vchodom do úľa materskou mriežkou, môžu včely volne prechádzať. Matka z úľa odletieť nemôže. Hľadá únikový otvor. V strede medzipodlažia je očko osadené lievikovitým výklzom pre matky. Čím je väčší letáčový lapač rojov, tým viac výklzov pre matku potrebuje. Výklz pre matky som urobil zo zvyškov, kúskov, drôtenej sieťky proti muchám a komárom. Cez výklz sa matka dostane do horného podlažia rojolapky. Predpokladám, že v medzipodlaží rojolapky tých výklzov pre matku bude treba viac. Ak bude jeden výklz málo, kedykoľvek môžem dorobiť ešte najmenej dva. S viac výklzmi je možný rýchlejší prechod matky do priestoru horného podlažia. V takom prípade matka nebude špekulovať s návratom späť do úľa ešte pred únikom do horného podlažia. Bočné steny horného podlažia sú vybavené vetracími očkami, ktoré sú zabezpečené kúskom plastovej materskej mriežky, aby matka nemohla uniknúť von. Vracajúce sa rojace sa včely sadajú na rojolapku a k uväznenej matke majú prístup zo všetkých strán. Na povale letáčového lapača rojov je položené sklo.
Roj neodletí. Rojace sa včely sú nútené urobiť chumáč priamo na letáči úľa, z ktorého roj vyletel. Letáčová rojolapka je vhodná pomôcka pre moju techniku včelárenia s rojmi. Roj má obrovské množstvo energie. Rojmi vitalizujem moje včelstvá. Keď roj osadím do nového nadstavka, na pôvodnom mieste odkiaľ vyletel, a po dvoch, troch týždňoch ho spojím s materským včelstvom (odložencom), neprídem v sezóne o výnos medu z vyrojeného včelstva. Z plodových plástov vyrojeného (materského) včelstva, robím veľký odloženec, ktorý má mladú rojovú matku nulového veku.
V zimnom období rojolapka na letáči poslúži ako prekážka pre dotieravé myši a sýkorky. 








Trúdy sa vypúšťajú pri kontrolách dočasným podložením nadstavku latkami.



Vyrojené včelstvo nestráca na výnose. Mám to odskúšané. Spájam roje s materským vyrojeným včelstvom už niekoľko rokov.

Včelár musí osadiť roj na pôvodné miesto odkiaľ vyletel. Aby som mal istotu, ktoré včelstvo sa rojilo, tak k tomu slúži letáčový rojochyt.