O mne

Moja fotka

Poslaním môjho blogu je oboznámiť návštevníkov s jedným z najpozoruhodnejších úľov francúzskeho včelára Roger Delona, ktorý poznáme ako Alpský úľ. Včeláriť v tomto úli je v skutočnosti novostarý spôsob včelárenia. Je to včelia retrofarma používajúca metódu ošetrovania včelstiev s jednoduchou technológiou trámikového úľového systému. S touto technológiou potrebujete menej času a je oveľa modernejšia ako pri iných známych formách včelárenia. Pre mňa sa úľový systém s prirodzenou stavbou včelieho diela stal meradlom radosti zo včelárenia bez potu, ktorý som vydal pri ošetrovaní včelstiev všeobecne uznávaným spôsobom. Väčšina včelárov s desiatkami včelstiev najčastejšie myslí na prostriedky získané zo včiel. Ekonomika včelárenia bez dotácií, s vylisovaným medom pre seba a známych, je veľmi zaujímavá. A ja sa na prírodné včelárenie pozerám ako na relax ducha a včelnica sa stala pre mňa chrámom pre oddych. Užite si so mnou moje poznanie, keď som sa učil a rástol ako prírodný včelár. 

sobota 3. decembra 2016

Rámikové kŕmidlo

Ide o rámik, ktorý má v priestore pod hornou latkou válovček na podávanie tekutého krmiva. Je to plodiskový rámik a pod žliabkom s tekutým krmivom sa nachádza vystavané včelie dielo. Pretože časť s podávaným krmivom je pomerne nízka, asi do 5 cm, a spodnú časť rámika tvorí vystavané dielo, možno rámikové kŕmidlo nechať v úli celý rok. Sirup možno podávať cez lievik v malých dávkach alebo z balónového kŕmidla vo väčších objemoch. Výhodou kŕmidla je, že včely dostanú sirup priamo do hniezda a môžu ho odoberať za každého počasia.



Včelári si často mýlia kapsové alebo priehradkové kŕmidlo s rámikovým kŕmidlom. Moje prvé včelstvo, kotré som aj s úľom kúpil od starého včelára v skorej jari, malo v plodisku rámikové kŕmidlo. Podľa mňa je to úžasná pomôcka v skorej jari pre včelára aj pre včely. Cez rámikové kŕmidlo má včelár možnosť hneď po očisťovacom prelete predstierať znášku a podnecovať tak včelstvá k plodovaniu. Z vlastnej skúsenosti viem, že s pomocou rámikového kŕmidla sa dá aj zo slabého včelstva, ktoré po prezimovaní obsadá len dve alebo tri uličky, vychovať silné včelstvo, ktoré maximálne využije letnú znášku.
Moje rámikové kŕmidlo som si urobil z lipového hranolčeka s rozmerom 35x30 mm a na dĺžku rámika JU, ktorý používam. Je to vyfrézované korýtko, do ktorého sa zmestí 1 dcl medového sirupu. Je jedno či ten medový sirup urobíte v pomere 1:1 alebo 3:2. Keď po prvom jarnom prelete každý druhý deň nalejem cez lievik do rámikového kŕmidla 1 dcl medového sirupu, a budem to robiť každý druhý deň dva týždne, tak po 21 dňoch mi včely husto obsadia aj 10 uličiek v hlbokom nadstavku. Pri desiatich včelstvách potrebujem na takéto podnecovanie v skorej jari asi 5 kg medu. Ak použijem na sirup cukor, nič sa nedeje. Včely ten 1 dcl sirupu neuložia, ale spotrebujú. Rámik s rámikovým kŕmidlom môže byť zároveň stavebným rámikom. Včely v ňom postavia prírodzené dielo s prevažujúcimi bunkami na odchov trúdov. Po 21 dňoch trúdie dielo vyrežem a počiatočný nárast roztočov Varroa tak v skorej jari zootechnicky zredukujem. 





piatok 2. decembra 2016

Peľové zrnká v mede

Pri mojom prírodnom včelárení už jeden a pol desaťročia robím medobranie rozdrvením plástov a precedením medu. Tak to robili naši predchodcovia pri včelárení v klátoch. Touto technikou sa do medu dostane vela  peľu, ktorý je zakonzervovaný v bunkách pod medom. Stalo sa mi, že po otvorení pohára s medom za niekoľko sekúnd, možno za minútu, vystúpil smerom nahor klobúčik v tvare zmrzliny na kornútku. To sú tie popukané peľové zrná. Takto "zapracovaný" peľ do medu je pre ľudský organizmus ľahko stráviteľný. Kto by chcel konzumovať samotné peľové zrnká na čajovej lyžičke, "nepopukané", náš organizmus nestrávi.
Mňa učili, že po vymetaní medu treba v kanvách uskladnený med nechať aspoň štyri dni stáť. Za ten čas sa vyčíri. Peľové zrnká, úlomky propolisu a vosku, za ten čas vyplávajú na hladinu a túto penu treba polievkovou lyžicou pozbierať. Až potom je možné plniť med do pohárov. Biela pena na hladine vyčíreného medu je najhodnotnejšia časť z medu. Včelárova smotana.
Našiel som fotografiu toho môjho precedeného medu s množstvom peľu z rozlámaného prírodného diela. Zdalo by sa, že ten med kvasí. Nie je to tak. Medu nič nechýba, je tuhý, skryštalizovaný, chutný. A tá vrstva napučaného peľu, to je pochúťka. Stretol som sa s tým iba raz. V decembri 2013, a iba v jednom pohári. Je možné, že to bola posledná dávka medu s väčším množstvom vyplávaného peľu na hladinu v plniacej nádobe pri plnení do pohárov.





Jarný med z vŕb a ovocných stromov obsahuje veľa peľu. Nikdy nestuhne na kameň, ale má štruktúru pastovaného medu. Krémovému medu zákazníci väčšinou nedôverujú. Má bielu farbu a konzistenciu ako skutočné maslo. Je to však med rovnakej kvality ako ktorýkoľvek iný tekutý med. V zahraničí sa predáva 300 g krémového medu za 6,- dolárov. Tento kašovitý a doma pastovaný med má mnoho praktických výhod pre včelára aj zákazníka. Predáva sa v plastových obaloch ako ktorékoľvek rastlinné maslo. Krémový med nikdy nestvrdne. Vždy je pohodlne rozotierateľný a deťom nikdy na krajci chleba netečie. Je to 100% čistý med. Krémový med stačí jemne zahriať a bude opäť tekutý.