piatok 30. apríla 2010

Ochrana solitárnych včiel.

Na plote okolo rodinného domu mám už niekoľko rokov upevnené rákosové  rohože. Plot mám chránený pred dažďom aj snehom po celej dĺžke strieškou. Rákosové rohože nezatekajú vodou a diery v stonkách sa stali domovom pre včely samotárky a útočiskom pre ich potomstvo. Je priam ukľudňujúce sedieť poblíž a sledovať prácu rôznorodého množstva tohoto užitočného hmyzu pre každú záhradu. Urobil som aj pár obrázkov, nie sú to až tak kvalitné zábery, ale určite mnohých milcov eko a zelenej čokoľvek potešia.
 Dlho som netušil, že som sa aj nevedomky stal ochrancom solitárnych včiel.

Moje včely samotárky from Milan Bencúr on Vimeo.


nedeľa 25. apríla 2010

Klát je dokončený.

Pre môj klát z palivového dreva som použil to najjednoduchšie riešenie. Je to duté poleno postavené na doske a prikryté kúskom jaseňového tažkého a tvrdého dreva.

Zadné dvierka slúžia na ošetrovanie včelstva v interiéri a na prípadné odoberanie plástov s medom.  Zaistené sú obrtlíkom.

Rám zadných dverí je presklený a po odložení krycej dosky je možné pozorovať život včelstva v dutine kláta. Pre včelára je to najjednoduchšie prírodné observatórium. 

Strecha je riešená aj ako povala, na ktorú včely upevnia voskovú stavbu a smerom  ku dnu kláta  budú plásty istiť pritmelením o steny v dutine. Je to len kúsok odpíleného skladu z guľatiny pokrytý zvyškami z perodrážky. 
Budúcnosť ukáže, či sa také obydlie včelám bude páčiť.



nedeľa 11. apríla 2010

Brť aj klát.

Medzi palivovým drevom som objavil bútľavé poleno. Hneď mi pripomenulo lesné obydlie včiel. Bez rozmýšľania som sa okamžite rozhodol, že urobím z neho pre vnuka Maxa včelárske observatórium. Môj jazvečík Boris, ktorý mi vždy pri všetkom rád pomáha, tiež takú skvelú myšlienku schválil spokojným vrtichvostikovaním. 

Poleno nie je veľký macko,  na observatórium je však ako stvorené. Väčšinou takéto bútľaviny horské včely obsadajú. Dúfam, že sa májovému roju bude páčiť a zabýva sa v ňom.   

V priestore tejto hrče bude letáč. Najskôr to vyzeralo tak, že tam vyvŕtam tri očká, ale keď pri odstraňovaní práchnivého dreva hrča z vnútra vypadla, musím ju z dnuká vyplniť kúskom doštičky a očká budú navŕtané v nej.  

Zo zadnej strany bude pozorovacie okno so sklom. Bude to rám, ktorý sa bude dať otvárať a aj zakrývať, aby mali včielky súkromie. Takéto riešenie pripomína v mnohom sekerou vyrúbanú brť v lese.
Steny kláta sú dosť hrubé. Zdravé drevo je husté, tvrdé, poznať, že rástlo vysoko v horách. Práchnivé drevo sa mi podarilo celkom ľahko odstrániť. Najviac času som venoval odstráneniu vnútorných hrčí po konároch. Šlo to dosť ťažko aj s dlátom. Najbližšia úloha je, stiahnuť ho drôtom na oboch koncoch. Ak na teplom slnku praskne nech sa nerozsype na niekoľko triesok. Pokračovanie na budúce.
 

streda 7. apríla 2010

Jar už mocnie aj v horách

Dnes bolo síce dopoludnia chladno, bolo zamračené a okolité kopce pokrýval čerstvo napadaný sneh, ale poobede sa oblačnosť roztrhala, vykuklo slniečko a teplota vystúpila na +13 stupňov Celzia. Príjemné jarné odpoludnie vylákalo včielky von. 
Pre včelára je vždy príjemné sledovať zdravím kypiaci let včiel.  Som spokojný, keď všetky včelie rodiny úspešne prežili zimu.
V skorej jari netreba včielky rušiť rozoberaním úľa a prehliadaním plástov. Pre včelstvo je teraz kľud oveľa dôležitejší ako v zime. Jedinú operáciu, ktorú treba v skorej jari urobiť je podloženie tretej prázdnej debničky s trámikmi pod dvojboxové plodisko. Včelstvu to neuškodí, teplo stúpa pod povalu a keď bude znáška z vŕb rýchlo ju vystavajú panenským dielom.
 Pozorovať správanie sa včiel na letáči v tomto období je pre včelára tá najdôležitejšia úloha.
Let včiel a ich bzukot sú rečou včelstva, ktorej sa postupne včelár naučí rozumieť aby mohol správne zasiahnuť ak včelstvo potrebuje jeho pomoc. 
Dnes využili moje včielky dve odpoludňajšie slnečné hodiny na zber peľu z vŕby rakyty, podbeľu a liesky, ktoré teraz u nás kvitnú. Predpokladám, že asi tak o týždeň začnú kvitnúť ostatné vŕby.
Pohľad cez okienka v úli tiež poteší včelárovi dušu, keď včielky kontrolujú všetky uličky dvojpriestorového plodiska.  Práve sa začína rodiť nová mladá generácia včiel, ktorá postaví nové zdravé hniezdo a  s pribúdajúcimi slnečnými dňami zabezpečí rast a rozvoj novozrodeného včelieho organizmu.

 
 

nedeľa 4. apríla 2010

Zdravie je možné kupovať i v lekárni u včelára

Alergia - čím viacej budete o nej vedieť, tým menej vás bude trápiť. Mnoho ľudí si prestalo kupovať zdravie v lekárni, radšej majú denne po ruke med na osladenie čaju, kávy alebo krajca chleba s maslom. Miestny med vám pomôže výrazne vplývať na domáce liečenie sennej nádchy a podobných alergií, čo je jeden dobrý dôvod, prečo kupovať med od miestneho včelára a nie v supermarketoch, v ktorých väčšina medov pochádza z krajín tisíce kilometrov vzdialených. Ak je to možné, vyhľadajte v regióne svojho bydliska včelára, ktorý včelári prírodnými metódami a spýtajte sa ho na pohár čistého lúčneho alebo lesného medu, ktorý obsahuje aj 7x viac  mikročastíc ako komerčný med. V tom spočíva úspech medu pre skutočnú liečbu. Je dokázané, že ľudia majú požívať med z regiónu kde žijú. Aj medy z Číny, Austrálie, či Brazílie sú vynikajúce, ale na náš stôl patria len občas ako exotická pochúťka. Zdravie sa kupovať nedá, no predchádzať alergickým ochoreniam môžete aj cez prírodnú lekáreň vášho včelára. 

piatok 2. apríla 2010

Brtníctvo sa vracia do poľských lesov

Do 19.storočia bolo brtníctvo v Európe dedičným povolaním. V súčasnej Európe sa iba v Baschkirii na juhu Uralu včelári zaoberajú brtníctvom v jeho pôvodnej nezmenenej podobe. Preto boli baschkirskí včelári v roku 2007 pozvaní polskými včelármi na pomoc pri realizovaní projektu navrátiť brtníctvo do poľských borovicových lesov. Cieľom tohto projektu je vrátiť včelu do jej pôvodného prirodzeného prostredia a s pomocou človeka udržať jej život v lese. 

Brtníctvo je náročný spôsob včelárenia. Ak sa chcete dostať ku včelám, musíte ísť hlboko do lesa. Obchôdzka borovíc trvá osem, deväť hodín, pretože brte so včelami sú výrazne vzdialené od seba. Pri tomto spôsobe včelárenia je najdôležitejšie naučiť sa odhadnúť koľko medu môže brtník včelám zobrať. Medobranie treba robiť s citom, pretože na rozdiel od chovu včiel v úľoch včely v brtiach nie sú prikrmované cukrom. Medobranie v neskorom lete treba robiť opatrne. Najbezpečnejšie je odoberať med v čase hojnosti od mája do slnovratu. Trik úspechu brtníctva spočíva v ponechaní dostatku medu včelám na zimu a včasný jarný rozvoj. 


Horský med je vyhľadávaná pochúťka od brtníkov, je predávaný za vysoké ceny. Má preslávenú jedinečnú príchuť, množstvo stopových prvkov a liečivé vlastnosti. Aj vysokohorský úľ Warré umožňuje včelárovi  prístupnejším spôsobom dorábať v zdravom prostredí lesa kvalitný horský med  s jedinečnými vlastnosťami tohoto sladkého produktu horských včiel.   


štvrtok 1. apríla 2010

Sibírske šikmé úle od Anastázie

Anastáziin opis úľa.
Je potrebné spraviť klát. Môžete použiť brvno s dutinou a vydlabať, zväčšiť ju. Alebo klát môžete urobiť z dosiek z listnatých stromov. Hrúbka dosiek má byť aspoň 6 cm, vnútorný prierez aspoň 40 x 40 cm, dĺžka minimálne 120 cm. Kvôli miernemu zaobleniu rohov pripevniť latky s trojuholníkovým profilom z vnútornej strany spojov dosiek. Latky stačí trochu prilepiť, včely ich neskôr samé prilepia. Jeden z otvorených čelných koncov klátu môžete trvale uzavrieť doskou rovnakej hrúbky, druhý koniec klátu urobte otvárateľný. Preto upravte dosku tak, aby ju bolo možné upevniť, utesniac trávou, alebo handričkou. Zároveň handričkou pokryte celé dno. Po celej dĺžke jedného zo spojov dosiek (rohov) urobte škáry široké približne 1,5 cm. Škáry, alebo jedna škára, majú byť vzdialené od otvárajúcej sa čelnej strany úľa viac ako 30 cm.
Takýto klát môžete umiestniť niekde na pozemku, na koloch. Aspoň 20-25 cm nad zemou. Škárami na juh, ale lepšie je postaviť ho pod strechu domu. Potom ani človek nebude rušiť včielky pri vylietaní z úľa a ani ony mu nebudú prekážať. Klát má byť položený horizontálne s uhlom sklonu asi 20 až 30 stupňov. Otvárajúca sa čelná strana musí byť nižšie.

Súčasní včelári vymysleli mnoho rôznych konštrukcií úľov a všetky predpokladajú trvalé zasahovanie človeka do včelieho hniezda: rámiky s plástmi včelári premiestňujú, na zimu premiestňujú úle so včelami na iné miesto, ale to sa nesmie robiť. Včely stavajú plásty v presne definovanej vzdialenosti medzi nimi a samé vytvárajú ventilačný systém. Boje s nepriateľmi a akékoľvek zásahy tento systém poškodzujú. Namiesto toho aby zbierali med a vychovávali nové včielky, musia naprávať to čo je poškodené. V prirodzených podmienkach včielky žijú v bútľavinách stromov a samé perfektne zvládnu všetky problémy. Majú sa udržiavať čo najbližšie k prírodným podmienkam. Je to veľmi užitočné. Vtedy najefektívnejšie opeľujú všetky rastliny a zvyšujú úrodnosť, ale to určite dobre poznáte. Možno neviete, že včielky okrem iného svojimi cuciakmi otvárajú tie kanáliky v rastlinách, cez ktoré do nich vstupuje prídavná informácia odrazená od planét, ktorú potrebujú rastliny a následne aj človek.
A ako odoberať med?
Otvorte čelnú dosku, odlomte visiace plásty a zoberte prilepený med a peľ. Ale nesmiete byť lakomí, pretože niečo musí zostať včelám na zimu. V prvom roku je lepšie vôbec med neodoberať.

Hmyz v rannej rose

Ohromujúce sú fotografie spiaceho hmyzu, ktorého telo je pokryté kvapkami rosy. Ako rosa pribúda na jeho spiacom tele leskne sa v skorých ranných hodinách a zdá sa že je úplne pokrytý diamantami, vyzerá ako bytosť z inej planéty. Vážky, muchy a chrobáky s kvapkami rosy na čele je možné loviť fotoaparátom s bleskom len zo vzdialenosti v milimetroch od nich. Aj keď je hmyz o tretej ráno pokrytý rosou, je ospalý a fotenie je ľahké, pre lovca s fotoaparátom je veľmi ťažké nájsť ho pod listami rastlín s baterkou v ruke. Pán Swietek, ktorého koníčkom je fotografovať "sprchujúci sa" hmyz, žije so svojou rodinou v Poľsku asi 30 km od mesta Wroclaw.