nedeľa 13. decembra 2015

Vladimírsky ležan, úľ pre seniorov

Včelárenie v ležanoch je dostupné pre všetkých. Ležan si dokáže postaviť doma každý záujemca o včelárenie sám. Tu sú stránky Andreja Jakimova o včelárení v ležane na 32 rámikov 435x460 mm.
Ja uvažujem o riešení ležana s počtom rámikov okolo 30, ktorý by vychádzal z úzkovysokého rámika JU vonkajšej miery 370x480 mm. Kôš do medometu práve na takú veľkosť rámikov sa dá u nás bežne kúpiť vo včelárskych potrebách.


Andrej Jakimov uvádza veľa právd o včelárení v ležane, v ktorom je možné pre včely vytvoriť obydlie blízke prírodným podmienkam a používať techniku obhospodarovania včelstiev v súlade s prírodou. Včelárenie v ležane je metóda vedenia včelstiev s minimálnymi nákladmi na pracovnú silu pri celkom slušnom mednom výnose od včiel, čo je približne 60 kg. Zároveň úľ umožňuje každý rok na jednej jeho strane urobiť odloženec so 6. až 10. rámikmi.
Počas prvej jarnej znášky z vŕb včely postavia nové dielo na pridávaných rámikoch s medzistienkami alebo bez nich. Po prvom jarnom prelete je treba presunúť rámiky s plodiskom na jednu stranu úľa. Od steny úľa začne v sezóne včelstvo postupne rásť. Včelstvo rastie do strany len jedným smerom.
Počas jari robí včelár všetky možné úpravy v úli. Čistí dno od meliva, čiže podmetá. Rodina včiel, po presunutí na jednu stranu ležana, žije za prepážkou. V tomto prípade je možné úľ z vnútra ošetriť aj plameňom. Letáč treba otvoriť oproti hniezdu so včelami. Vo včasnej jari treba vyradiť rámiky so starým dielom. Ak také rámiky obsahujú aj medové zásoby, tak ich treba zohriať v teplej miestnosti, odviečkovať a položiť za prepážku, odkiaľ včely zásoby poprenášajú do plodiska. Za prepážkou je vo včasnej jari vhodné umiestniť aj 1 až 3 rámiky s dielom žemlovej farby. V prípade intenzívneho rastu včelstva alebo našej dlhšej neprítomnosti, môžu včely prechádzať z plodiska na druhú stranu popod prepážku, kde je medzera až po dno úľa 1 centimeter alebo je v hornej tretine prepážky vyvŕtané očko.
Ďalší zásah do včelstva je v období kedy končí kvitnutie vŕb a začínajú kvitnúť ovocné stromy. Je to obdobie stabilnejšej znášky a v úli začínajú pribúdať mladé včely. V mojej lokalite je to na prelome apríla a mája, čo záleží od vývoja počasia na jar. Je to obdobie tvorby odložencov. V ležane je možné robiť odloženec bez vyhľadávania matky. Odloženec robíme vo včelstve, ktoré husto obsadá aspoň desať rámikov. Takéto včelstvo rozdelíme na polovicu po päť plástov a jednu polovicu plodiska presunieme ku stene na druhú stranu úľa. Zároveň treba skontrolovať či je v rozdelených častiach plodiska aspoň jeden rámik s poldňovým otvoreným plodom. Obe časti rozdeleného včelstva uteplíme prepážkou. Novo vytvorenému včelstvu otvoríme letáč.
V ďalších deviatich dňoch sa musí včelár rozhodnúť, ktorú metódu použije pri odchovaní mladej matky. Buď nechá odloženec bez matky vychovať si vlastnú matku alebo mu pridá naštartovanú materskú bunku. V ďalšom čase treba obom rodinám pridať chýbajúce rámiky, aby mali obe včelstvá dostatočný počet plástov pre svoj vývoj do hlavnej znášky. Rozšírenie včelstiev je možné urobiť naraz alebo postupne po jednom až dva rámiky v priebehu dvoch týždňov.
Každé z včelstiev lieta svojim letáčom, každé má, povedzme po pätnásť plástov, rastie a využíva znášku samostatne v priebehu asi jedného mesiaca. Po uplynutí jedného mesiaca, niekedy začiatkom júna, obe včelstvá narastú natoľko, že obsadajú všetky zo spomínaných pätnásť rámikov. Začína hlavná znáška a treba otvoriť tretí letáč, ktorý je v strede úľa. Zároveň treba odstrániť prepážku medzi oboma včelstvami. V tomto momente sa musí včelár rozhodnúť, či jednu matku použije na rozšírenie počtu svojich včelstiev alebo nechá rozhodnúť včely, aby si vybrali jednu, pre ne tú najlepšiu matku.
Ak včelár plánuje rozšíriť počet svojich včelstiev, tak jednu z dvoch matiek v úli musí vyhľadať a preložiť ju aj s rámikom za prepážku na jednu stranu úľa. K rámiku s matkou treba pridať ďalšie dva rámiky s plodom a aspoň päť ďalších plástov na rozvoj. Tak vznikne veľká rodina, ktorá využije hlavnú znášku a tá menšia rozšíri počet včelstiev v budúcom roku.
Včelstvá nestresujeme medobraním v lete. Včelstvá zimujú na mede. Medobranie treba robiť až v novembri, za chladného počasia, keď sú už včely stiahnuté v zimnom chumáči. Včelám odoberieme iba rámiky s medom. Aj naši dedovia to tak robili. Pri medobraní v zimnom období nepotrebujete dymák a ani závoj. Kŕmenie a liečba včelstiev odpadá.


Ak je sezóna pre včely štedrá na bohatý prínos nektáru do úľa, treba urobiť medobranie po každej nárazovej znáške na jar aj v lete.