streda 26. decembra 2012

Prirodzená cesta včelárenia


Na čínskom webe som čítal informáciu z roku 2005 o nutričnom krížení medzi ACC a AML, so zámerom, vypestovať odolnosť AML voči VD. Ak som strojový preklad článku správne pochopil, tak v experimente boli larvy matiek Apis mellifera ligustika, (ktorá je v Číne rozšírená), odchované materskou kašičkou vo včelstvách Apis Cerano Cerano. Výsledok dokázal, že výživový kríženec európskej talianskej včely je voči parazitujúcim roztočom Varroa odolnejší ako materské včelstvá, pričom v odolnosti včelstiev nebolo žiadnych významných rozdielov medzi hybridnými generáciami. Zdá sa, že v Európe nie je možné nasmerovať výskum a výber týmto smerom, čo väčšinu drobných včelárov s piatimi až desiatimi úľmi núti ošetrovať svoje včelstvá prirodzenou cestou.


Vedenie včelstiev prirodzenou cestou nabáda každého včelára k ošetrovaniu včielok bez chémie, pretože na jar, pri ich delení, umožní včelstvám očistu a obnovu ich sily, a v letnom období, po zbere úrody medu, tiež. Môže včelstvá deliť a spätne spájať v máji, júni, pred hlavnou znáškou, kedy sa včelstvá roja - delia. Včelár nedovolí im vyrojiť sa, ale robí odložence, prípadne roj odoberie. Nič sa však nedeje ak sa vyroja - v takom prípade nepotrebujem mať pripravený odloženec, ten vytvorím z vyrojeného včelstva. Včelstvo pripravené na rojenie zmetiem do rojáčika, osadím do úľa na triangel trámiky, včelstvo do týždňa postaví prirodzené robotníčie dielo v plodisku. Nepotrebujem medzistienky s predlohou, po týždni, dvoch položím na nové plodisko noviny, na noviny odloženec s mladou matkou a vykrojeným plodom, na odloženec medník, v ktorom sú plásty z pôvodného plodiska zbavené plodu - plodové vence sú vykrojené a so zaviečkovaným plodom sú zároveň odstránené roztoče Varroa. Keďže takýto ekologický krok sa robí niekedy v období kvitnutia jabloní, pred znáškou z agátu, ale aj neskôr, v júni pred letným slnovratom, pred znáškou z lúk a lesných rúbanísk, v období prudkého rastu včelstva, sila včelstva zostane zachovaná, nebude sa už v sezóne rojiť a využije každú nasledujúcu znášku. Včelstvo už nebude potrebovať ďalšie ošetrenie v sezóne, zvládne zimovanie aj s klieštikom do jari, kedy sa proces opakuje. Táto belgická metóda z prelomového obdobia 70. a 80. rokov minulého storočia vyhovuje mne v horskej oblasti s postupnou dlhotrvajúcou znáškou.


Každoročná obnova vosku je zameraná na zdravý chov včiel. Pretože metóda pri použití medzidna nie je založená na rotácii plástov a nadstavkov z jedného úľa do druhého, včelár eliminuje choroby na "100 %". V úli nepoužívam žiadne chemikálie, dezinfikujem ohňom. V prípade nutnosti liečim včelstvá (ako som už uviedol v iných príspevkoch, za posledných desať sezón 3x), to však súvisí s praxou a mojim postupným získavaním nových vedomostí. Produkujem tak prijateľné množstvo čistého a veľmi kvalitného medu, ktorého je nedostatok na súčasnom domácom trhu. V mojom regióne ťažím z úľa Warré aj 18 kg na včelstvo, pričom rovnaké množstvo si včely odložia na zimu. Zároveň ťažím vosk jeden rok starý aj propolis bez kontaminácie.

Metóda včelárenia na prírodnom diele bez liečenia včelstiev v úli Warré, používaná včelármi v Spojenom kráľovstve a Spolkovej republike po zbere medu, je veľmi podobná tvorbe zmetencov - umelých rojov v tom, že včely musia začať znova od nuly. To je dobre, pretože môžeme predpokladať zlom, prerušenie reprodukčného cyklu roztočov Varroa. Pri použití pozberovej, v mojej lokalite júlovej metódy udržania počtu roztočov Varroa vo včelstve pod kontrolou, vytlačíme včely z horných boxov smerom nadol pomocou dymu pričom donútime včely obsadiť prázdne debničky úľa Warré, ktoré sú nižšie. Všetky plásty s plodom a medom, ktoré sú v horných poschodiach, s nadstavkami odoberieme a odvezieme. Plod z plástov vyrežeme,  med z plástov vylisujeme a vosk vytopíme v slnečnom rozpúšťači. Včely za pomoci intenzívneho kŕmenia asi po piatich dňoch začnú stavať nové dielo, spracujú zimné zásoby a budú pokojne zimovať.

Väčšina drobných včelárov ošetruje prirodzenou cestou tri až päť úľov Warré. Prevažná väčšina z nich má prosperujúce včelstvá, ktoré pri použití metódy zmladzovania včelstiev po letnom slnovrate zásobujú včelárovu rodinu tým najkvalitnejším medom. Metóda vychádza z opisu včelárenia v knihe "Včelárstvo pre všetkých" od Abbé Warré ako cenný spôsob hygienických opatrení v úli, zároveň pri jej používaní včelár predchádza nákazám hniloby včelieho plodu a noseme, zvyšuje výnosy medu a znižuje počty roztočov Varroa na udržateľnú úroveň.

Pôvodným požadovaným účinkom metódy včelárenia na prírodnom diele bolo zvyšovanie výnosov medu. V čase pred letným slnovratom včelstvo nemusí chovať plod, preto je oveľa viac robotníc uvoľnené pre prácu lietaviek pri znáške nektáru. Zároveň je vo včelstve potlačený pud k rojeniu. Dosiahneme efekt s rovnakým výsledkom ako pri metóde s vytváraním zmetenca, ktorá sa v súčasnosti hojne používa. Dôvodom metódy odstránenia plodu je, nahradiť všetky plásty v plodisku naraz, čiže skôr ako pri rozširovaní plodiska niekoľkými medzistienkami každý rok. Metodika umožňuje všetky staré plásty odstrániť každý rok. To je v súčasnosti všeobecne uznávaný postup, pretože výmena všetkých plástov s plodom v jednej operácii môže pomôcť pri potláčaní chorôb včelieho plodu.
Metóda má tiež veľký vplyv na populáciu roztočov Varroa na udržateľnej úrovni, pretože všetky štádiá včelieho plodu sú so všetkými štádiami vývoja roztočov zo včelstva odstránené. Vo včelstve zostanú len roztoče, ktoré sa držia na včelách. Ak takéto včelstvo potom ešte ošetríme kyselinou mliečnou alebo práškovým cukrom, odstránime veľmi veľký podiel roztočov Varroa z kolónie. Koncepcia musí byť jednoduchá a jasná, taká, ktorá núti včelára samostatne a zodpovedne používať pri ošetrovaní včelstiev tie najlepšie postupy, a iba vo včelstvách s nápadne ťažkým napadnutím roztočmi Varroa.

pondelok 24. decembra 2012

Sviatok Vianoc je o prírode


Den přeslavný jest k nám přišel
v němž má býti každý vesel
radujme se veselme se
v tomto novém roce.

Aby sme k vám přes rok přišli,
a vás ve zdraví zas našli,
léto mine a pomine,

vás ve zdraví našli.

Podľa slovanského duchovna sa na Slnovrat znovuzrodí slnečné božstvo – slnečný syn Svaroga – boha nebeského ohňa. Ten môže byť označovaný ako Svarožič, Dažbog, alebo iným zástupným menom pre vlastné – obrodené Slnko. Sviatok je dôležitý z hľadiska duchovného, prírodného, spoločenského i hospodárskeho. Pôvodná koleda postavená na úcte k Slnku, predkom a rodu je načisto pretextovaná cirkvou a scenár obradnej hry je prekrútený. Tisíc rokov cirkevného útlaku znamená, že naša pôvodná kultúra, naše rodné duchovno sa stalo prenasledovaným. A tak keď budete pozerať halyvudské filmy a príhovory tých, čo popierajú a hania našu pôvodnú kultúru a rodné duchovno, nezabudnite, že pravda žije, aj keď ju nevidno. Slnko žije aj v noci. To umenie vidieť za problémami svetlo jarných dní, to umenie uvítať vracajúce sa slnko pri jeho prvých krokoch späť,  ma stále fascinuje a je pre mňa znakom Vianoc. Pre mňa je to posolstvo, že vždy je potrebné pozerať sa ďaleko dopredu. Rozpoznať v budúcnosti čo nás čaká, tak ako to poznávali jednoduchí ľudia dávno pred nami. A nebáť sa v pravý čas osláviť návrat slnka, aj keď je ešte okolo hlboká a pochmúrna zimná noc. Popri totalitných náboženstvách presvedčených o svojej „vyvolenosti“ žíjú vo svete aj duchovné prúdy, ktoré nepopierajú slobodnú podstatu ľudskej duše. Im patrí slnečné znovuzrodenie. Je čas naučiť sa žiť v duchovnej slobode, ale aj v skutočnej úcte k hodnotám, ktoré sa nedajú zakázať.
Takže – Vianoce sú našim sviatkom, a to sviatkom slnovratovým.


piatok 21. decembra 2012

Ó, ty Štedrý večeru...!

PF 2013
Keď na Štedrý večer budú pri večeri hlavy rodín natierať medom oblátky, málo komu napadne myslieť na včeličky, ktoré ten med tak pilne zbierali a ukladali, o ktorý sa potom so starostlivým včelárom rozdelili. Hlava rodiny natrie medom oblátku a tiež aj čelá svojich milých, aby boli po celý rok tak dobrými, ako je ten med. V mnohých rodinách, hoci by sa med mal užívať denne, je to jediná doba v roku, kedy je med na prestretom stole. Snáď ako ten pekný starý zvyk, natrieť čelo dieťaťa medom, aby ono bolo tak dobré po celý rok ako ten med, pobáda i toho menej úspešného (dnes sa už nehovorí najchudobnejšieho) ku kúpe kvapky medu. Hovorím kvapky preto, lebo sa ho kupuje pol kila, alebo najviac jeden kilogram. Ale aby Vianoce boli čím okázalejšie, popri tom sa kúpi hodne alkoholu na to hriatô. Ak chceme byť zdraví, užívajme denne med. Jedna čajová lyžička medu na raňajky deťom navodí každému pocit dobrého telesného stavu, pretože med obsahuje neobyčajne veľké množstvo výživných látok. Starším ľuďom, trpiacim poruchami trávenia, je zvlášť prospešný. Sklenica medovej vody, alebo lyžica medu vo víne, prípadne požitá v grogu na večer, spôsobuje kľudný spánok. Pri kašli, prsných prechladnutiach a bolestiach hrdla, každé dve hodiny užívaný med spôsobuje zmiernenie bolestí a podporuje uzdravenie. Med rozkladá v ústnej dutine tvoriace sa hlieny, preto je dobrým a príjemným kloktadlom. Koľko potrebujeme, my včelári, ešte urobiť osvetovej činnosti? Ale aby tie Vianoce neboli takým suchým rozjímaním pre nás, nezaškodí, keď si niečo o včelárstve povieme.
V čase zimného slnovratu panuje na včelnici ticho. Na nás je, aby sme všetkým včeličkám zabezpečili nerušené zimovanie. Letáče treba tak zúžiť, aby sa cez ne neprepchala myš. Sýkorky odvábime, keď ich na inom mieste záhrady budeme kŕmiť. Okolo včelína nedovoľme robiť žiadne hrmotné práce, hlavne nie také, ktoré otriasajú pôdou, ako je rúbanie dreva a pod. Iba na Štedrý večer ľahúčko zaklopeme na úle a tichúčko oznámime: "Ježiško sa narodil! Slniečko sa už vracia!" To si môj deväťdesiatročný sused neodpustí ani v najväčšej metelici.
V Jasenovej deti roznášajú vianočné oblátky

Tradícia nás učí, že naši predkovia, starí včelári, chodili po štedrovečernej večeri ku včelínu, klopali na úle a tak svojim včeličkám dokazovali svoju lásku, že na ne ani v tých najradostnejších chvíľach svojho života nezabúdajú. Ba považovali to akosi za svoju povinnosť. Niektorí dokonca, keď sa vracali domov z kostola, išli na včelnicu a koľkokrát fúkli do letáča, toľko rojov dostali. Je to pekná tradícia a musím sa vám priznať, že i ja každoročne pred vianočným večerom idem na včelnicu, nie aby som klopal na úle alebo aby som fúkal do letáčov, ale počúvam potichu pri letáči, ako včielky pokojne šepkajú, pozriem, či je všetko v poriadku, a len potom spokojne zasadnem k štedrovečernému stolu, na ktorom určite nechýbajú vianočné oblátky a sladký med od mojich včielok. Zachovávam túto tradíciu, túto pamiatku našich predkov, a pokladám si za povinnosť, na Štedrý deň prezrieť včelnicu a počúvaním pri letáči zistiť, či včielkam niečo nechýba.
Pokoj ľuďom dobrej vôle, spokojné Vianoce a lepší Nový rok!


sobota 1. decembra 2012

Výskum v priamom prenose



Stránky Würzburgskej univerzity mám preklikané už niekoľko rokov. Okrem mnohých dôležitých výskumov zo života včiel je tam aj informácia týkajúca sa jednotlivých fakúlt. Hovorí sa tam, že mať na školskom dvore aspoň jeden trámikový úľ, ponúka študentom možnosť niečo aktívne skúmať naviac a tým sa učiť vedecky analyticky myslieť. Pre biológa sú bunky na včelom pláste maternicou včelieho superorganizmu. Pre matematika slúžia ako štatistický základ pre vyjadrenie ich geometrického obsahu a grafického tvaru. Ale sociológovia (etológia), teológovia (historické aspekty), ekonómovia (optimalizačné modely), fyzik (bionika) alebo chemik (veda o materiáloch), všetci môžu skúmať život včiel a ich voskové dielo ako materiál efektívne využívaný včelami. Včely sú sympatický hmyz a veľa ľudí sa o ne zaujíma. Na živote včelstva sa dajú ideálne pozorovať také vlastnosti, ako je adaptácia, komunikácia, rovnováha a spätná väzba. Všelstvá sú superorganizmy, ktoré jedinečným spôsobom spracovávajú a využívajú informácie.

Včely, ako opeľovače, majú nezastupiteľnú úlohu pri udržovaní diverzity divoko rastúcich rastlín i pri poľnohospodárskej produkcii. V postupoch pri mojom prírodnom včelárení využívam rozmanitosť informácií rôznych výskumov, čím vyjadrujem úctu dôležitej úlohe prírodných vied dneška pre budúcnosť Včely medonosnej. Včelárenie na prírodnom diele, v trámikových úľoch, pre každého otvára bránu k poznaniu života včiel. K poznaniu tajomstiev jediného hmyzu, ktorý je najdôležitejší pre nás ľudí. V trámikových úľoch, s pozorovacím okienkom v zadnej stene, sa ocitnete uprostred úľa, kde môžete včely pozorovať zblízka a ešte bez rizika, že dostanete žihadlo.
Celý včelársky svet skúma voskové dielo včiel ako materiál efektívne využívaný včelami, pretože v úli, vo včelom superorganizme, nikdy nie je príliš horúco, ani príliš zima. Už dávno, pred výskumom pána Tautza z Würzburgskej univerzity, včelári poznali, že teplota vo včelom chumáči klesá od jeho stredu smerom von všetkými smermi a na jeho okraji sa pohybuje v hodnotách niekde nad 20°C. Šírenie tepla v úľovom priestore a jeho ochladzovanie popísal pred päťdesiatimi rokmi Martin Lindauer, pričom jeho riešenia objasňujú efektívny pohyb vlhkého vzduchu organizovaného včelami priamo v uličkách medzi plástami alebo pred dverami úľa na letáči. Je to len jedna časť skladačky množstva informácií o dlhodobom udržaní stálej teploty v úli, pretože samotná drevená, kamenná, slamená, hlinená, či iná konštrukcia úľa je tiež súčasťou tela včelieho superorganizmu. Niekoľko desaťročná práca Tautzových študentov, ich profesorov a v priamom prenose verejnosťou kontrolované ich prebiehajúce inovatívne a progresívne projekty, ktoré sa v oblasti vedy zaoberajú problematikou ekológie a udržateľnosti, je dôležitým zdrojom inšpirácie pre každého včelára pri získavaní vlastných argumentov, podložených aspoň pozorovaním na svojej včelnici. 
Tautzove výskuny dokumentujú, že teplota plástu, v ktorom sa plodové teleso nachádza, je viditeľná pod telami včiel, pohybuje sa v oranžovej zóne, čo zodpovedá 36°C. Väčšina včiel v uličke je farebne v modrej zóne, čo zodpovedá teplote nad 30°C. Ale pohybujúce sa oranžové body včiel v uličke, svietiace prázdne bunky a ostatné poskladané farebné handričky dokumentujú, že včely vyhrievajú plodový plást cez steny a viečka buniek, a nevyhrievajú uličku, v ktorej by včelami zohrievaný vzduch ohrieval plást s plodom. Pritom, prezentácia za sklom je len ukážkou pre verejnosť. Pán Tautz tam nedal zábery na celý úľ termokamerou v zime. Na takých záberoch aj za drevenou stenou úľa vidieť rozloženie teploty v celom chumáči a v uličkách. Mal som možnosť sledovať úle mojich včiel cez termokameru. Myslím, že pán Tautz dokazuje dôležitosť stálej teploty pre zdravý vývoj plodu, keď teplotné diferencie v rámci plodového telesa sú minimálne, do 1°C. Tá diferencia 1°C v dodávaní stálej teploty plodu rozhoduje aj o tom, či sa robotnica narodí o deň skôr alebo neskôr. A zvýšením hustoty prirodzených buniek robotníc získa včelstvo vyššiu stálu teplotu oproti plástu s veľkými bunkami. 
Teplo zvyšuje inteligenciu včiel. V chladnejšom prostredí odchované včely boli menej učenlivé než tie, čo sa zakuklené pod viečkom vyhrievali pri 34 alebo 36 stupňoch. Vedci teda uzatvárajú, že vo vývoji tohoto hmyzu je zrejme istá kritická fáza, počas ktorej sa jeho nervový systém správne vyvinie len pri dostatočnej teplote. Domnievajú sa dokonca, že včely teplo vždy odstupňujú podľa toho, či treba viac robotníčok na jednoduchšie práce v úli, alebo bystrejších na činnosť v teréne. Dosial sa za rozdielnym stupňom schopností včiel hľadala len ich genetická výbava. A ako je to vôbec s inteligenciou včiel? Napriek ich zarážajúcej schopnosti učiť sa je jednotlivá včela v porovnaní s cicavcom alebo vtákom poriadne hlúpy tvor. Roj ako celok však funguje inteligentne a nanajvýš flexibilne. Počítačoví odborníci sa preto veľmi zaujímajú o túto ich emergentnú inteligenciu, pred očami im už nepoletujú včely, ale malé a cenovo výhodné roboty, schopné ako skupina pôsobiť inteligentne, napríklad pri nasadení v kozme.