nedeľa 24. apríla 2016

Rojová nálada

Traduje sa, a určite je to pravda, že keď včelstvo na jar vylihuje na letáči, tak myslí na to, ako sa čo najskôr vyrojiť. Rojenie včelstiev je ich rozmnožovaním. Včelstvo postaví v úli niekoľko materských buniek. Asi polovica včiel sa so starou matkou vyrojí a usadí sa na novom mieste. Z materských buniek zanechaných v úli sa narodia mladé matky. Jedna z nich bude novou kráľovnou. Ostatné zahynú v súboji s najstaršou z nich. Toľko info len v krátkosti. Rojenie je oveľa zložitejší proces.



Celú noc a aj od rána máme upršané počasie. Je chladno, 5°C. Na Choči napadol aprílový sneh od úpätia až po vrchol. Včera bolo celkom príjemne, síce bolo pod mrakom, ale bezvetrie a teplota 18°C. To boli ideálne podmienky na znášku nektáru z ovocných stromov. Kvitnú slivky a čerešne. Včely sa vracali z paše s ťažkým nákladom, pri pristávaní padali popred úle, oddychovali a až po chvíli opäť vzlietli, sadli na letáč a ponáhľali sa do úľa odovzdať sestrám svoj vzácny náklad.


Ráno som pri obhliadke úľov zistil, že časť včiel z jedného včelstva nocovala aj počas chladnej noci na letáči. Včely vytvorili bradu, aby im nebola zima, a rozložili sa po stene úľa. Bradatý úľ je znakom toho, že za posledné dva dni sa v úli narodilo veľa mladých včiel a ich domov v ležane na 24 rámikov sa im stal príliš tesný. Potrebujú väčší úľový priestor.


Aj napriek chladnému počasiu som sa rozhodol urobiť vo včelstve zásah. Pripravil som na rozšírenie úľového priestoru ďalší nadstavok s medzistienkami. Medzistienky, to je vosková predloha s vylisovaným tvarom robotníčích buniek, ktoré včely z vosku na celom pláste dostavajú. Medzistienky kupujem od spoločnosti Agrospolok výmenou za vosk.


Medzistienky treba do rámikov upevniť zatavením na včelársky drôtik.


Na zatavenie medzistienok používam autobatériu. Odporový včelársky drôtik autobatéria okamžite zohreje a zatavenie medzistienky ide plynule a rýchlo. Včelársky drôtik zohrievam po častiach, nie naraz na celom rámiku. To preto, aby som prehriatím drôtika medzistienku neprerezal.


Odstránil som povalové latočky na tej strane ležana kde sa nachádza letáč. Uvoľnil som tak prechod včelám cez povalu z plodiska do medníka.


Na takto pripravenú polovicu úľa ležana som postavil debničku s medzistienkami. Vznikla úľová zostava, ktorej sa hovorí kolenáč. V mojom úli má 35 rámikov a tvar ohnutej včelárovej nohy v kolene.


Efekt pridanej debničky na úľ ležan bol okamžitý. Včely sa za pár minút stiahli do úľa a po brade na letáči nezostala ani stopa.


Z tohoto príbehu sa dá predpokladať, že aj v ostatných úľoch je podobná situácia. Keď prejde táto studená vlna a skončí nežiadúce ochladenie, v najbližší teplý deň prezriem všetky ostatné včelstvá. Zo skúsenosti viem, že keď sú včely na jar nútené pre nepriazeň počasia pobudnúť pár dní doma, tak rojová nálada sa vo včelstvách rýchlym tempom zväčšuje.



nedeľa 17. apríla 2016

Jarný postup s vysokým rámikom

Prehadzovanie nadstavkov je pre jarný rast včelstva priam raketovým štartérom. Moje prvé úle pred vyše tridstiatimi rokmi boli Béčka s odoberateľným dnom. Boli deväťrámikové, lebo literatúra doporučovala taký počet rámikov do hôr (dnes viem, že mala pravdu). Vyrobil som si ich vlastnoručne aj s kočovným vozom. Môj učiteľ včelárenia vždy zimoval včely v medníku. Aj mňa to naučil. Neskôr som pochopil, že zimovanie včiel v medníku je v podstate postup nepriamo celoročne udržiavaného plodiska v dvoch nadstavkoch B alebo JU. Môj učiteľ mal úle s pevným dnom. Na jar musel pri rozširovaní úľového priestoru manipulovať s rámikmi pri ich prekladaní z medníka do plodiska, a v lete zas manipuloval s rámikmi pri ich prekladaní z plodiska do medníka. V mojom Béčku s odoberateľným dnom som tento postup riešil jednoduchým prehodením plodiska s medníkom. Prenášanie zásob som tiež riešil otočením nadstavka s plodiskom o 180°. Na odoberateľnom dne to bolo jednoduché. Zásoby sa tým pádom dostali ku letáču a to bol krok s úžasným podnecovacím efektom. Vtedy sa včelárilo dvojpriestorovo, tiež bolo treba donútiť včely poprenášať a spotrebovať zimné zásoby. Keď bolo teplejšie a ustálenejšie počasie, tak môj učiteľ každý druhý rámik v plodiskiu otočil o 180°. Taký krok mal obrovský vplyv na rast včelstva. O takýchto postupoch som sa vo včelárskej literatúre a časopisoch nedočítal. Dnes včelárim viacnadstavkovo na vysokom rámiku JU. Mám za sebou skúsenosť z vedenia včelstiev na nízkych rámikoch. Zodpovedne a bez akýchkoľvek vykrúcačiek konštatujem, že nízkonadstavkoví včelári nevymysleli nič nového, len okopírovali naše staré postupy, postupy nás všetkých, ktorí sme začínali ako vysokonadstavkoví včelári, a prispôsobili naše dávne techniky úľovým zostavám s množstvom plytkých nadstavkov. Dokonca aj v ležane s obmedzeným priestorom je manipulácia so včelstvom taká istá ako v nadstavkových úľoch.


Pokúsim sa popísať môj tohtoročný jarný postup včelárenia na vysokom rámiku, ktorý praktizujem už niekoľko rokov.
U nás začala znáška z rakyty 27.marca 2016. Znáška bola výdatná, denné prínosy boli aj 5 kg nektáru, väčšinou však 3 kg. Trvala vyše týždňa.
Moje včely zimujem v dvoch nadstavkoch. Jarný rozvoj včelstiev začína spravidla v hornom nadstavku. Týždeň po začatí znášky z rakyty, 3.apríla 2016, bolo v úľoch najmenej 5 rámikov zaviečkovaného plodu a toľko nektáru a peľu, že som včelstvám prehodil nadstavky, aby matka mala kde klásť. Mám štyri nadstavkové JU-čechoslováky. Horný nadstavok s plodiskom som dal na odoberateľné dno a spodný nadstavok som dal na top pozíciu.


Včelstvo na obrázku, minuloročný odloženec, je od piatku, 15.4.2016, v troch nadstavkoch.


V piatok, 15.4.2016, som našiel v 2. nadstavku 6 plástov so zaviečkovaným plodom. Bunky so zaviečkovaným plodom boli až po hornú latku rámika. Preto som tento nadstavok rozdelil na dve časti. Do 3. nadstavku som dal šesť rámikov a 5 medzistienok. Rámiky sú uložené v poradí: pri stene je zásobný, potom sú tri rámiky s plodom, nasleduje peľový, za nim zásobný a na druhej polovici je 5 medzistienok.


V druhom nadstavku od spodu som ponechal 5 rámikov, dva so zásobami a tri s plodom, a druhú polovicu nadstavka som vyplnil šiestimi rámikmi s medzistienkami. Všetky plodové rámiky musia byť v nadstavkoch usporiadané nad sebou, aby nedochádzalo k tepelným stratám v hniezde.


Na odoberatelnom dne zostal nadstavok so starým dielom. Podľa včiel za sklom je zrejmé, že aj tam je väčšina hniezda na jednej polovici nadstavka. Keď dáme všetky tri fotografie dohromady, tak hniezdo je v celku od podlahy po povalu úľa. Tento nadstavok prehodím niekedy o dva týždne na top pozíciu, na mriežku, ktorú tam doplním, a bude z neho medník. V lete, po medobraní, pojdu rámiky z tohoto nadstavka do voskotopky.


Toto včelstvo, takisto odloženec z minulého roka, tiež zimovalo v dvoch nadstavkoch. Jeho jarný rozvoj však nie je taký výrazný ako vo včelstve v prechádzajúcom prípade. Zaostáva za ním asi o týždeň. V hornom nadstavku chová na manipulačnom rámiku  trúdí plod. V pitaok, 15.4.2016, malo v hornom nadstavku 5 rámikov zaviečkovaného plodu a veľa zásom medu a peľu. Matka je tam obmedzená v kladení vajíčok.


Dolný nadstavok bol bez plodu. Je tam však veľa peľu a aj zásob je tam dosť. Preto som v piatok nadstavky prehodil medzi sebou. Matka určite prejde klásť vajíčka hore, pretože včely tam majú oveľa viac možností pripraviť bunky na plodovanie. Keď včelstvo bude dobre postupovať, rozdelím jeden nadstavok s plodiskom niekedy o dva týždne tak isto ako som to urobil v už spomínanom včelstve včera. Tiež bude v troch nadstavkoch, len ešte na to nedorástlo.

Keď prezimuje včelstvo (roj alebo odloženec) v jednom nadstavku, a nemá ešte vystavané dielo, postupujem takým istým spôsobom. Ak včely husto obsadajú všetky uličky v nadstavku, plodisko rozdelím na dve polovice a rámiky s plodom uložím v dvoch nadstavkoch nad seba. Druhú polovicu v nadstavkoch vyplním holými rámikmi alebo medzistienkami. Postup funguje každý rok. Netreba sa unáhliť, treba počkať na dostatočný počet včiel v uličkách. Robím to v čase po odkvitnutí rakyty. Na rozširovanie úľového priestoru pre včelstvo a stavbu diela musí byť stabilnejšia znáška. Kvitnú vŕby, brezy, tŕne, slivky. Dnes rozkvitli čerešne. Na stavbu diela včely potrebujú teplo, preto ich musí byť veľa, musia mať prínos nektáru do úľa, aby mali čím kúriť, a dostatok peľu, aby vyprodukovali dostatok vosku. Ak stabilnejšia znáška pre zlé počasie nie je, treba včelstvo podnecovať sirupom.







sobota 2. apríla 2016

Peľochyt

Nie som zástancom odoberania peľu včelám. Je to predsa ich chlieb. Už niekoľko rokov mám v sklade odložených pár peľochytov. Nikdy som ich nepoužil. Nemám s odoberaním peľu žiadnu skúsenosť. Túto jar pozorujem, že mi v dvoch rodinách včely húfne lietajú cez očká. Na ostatných úľoch očká nemám. Dolný letáč používa len pár včiel. Tak som sa rozhodol niekoľko dní odoberať peľ založením peľochytov na očká - horné letáče. Peľ chcem len pre vlastnú potrebu. Snáď za pár dní tie dve rodiny dáko zvlášť na výžive neukrátim. Na ruských včelárskych stránkach som si všimol, že tam včelári odoberajú peľ zakladaním peľochytov na očká úľov. Také riešenie, podeliť sa so včelami o peľ, sa mi zdá celkom rozumné. Najskôr nechám včelám aspoň dva týždne voľný priechod cez peľochyty. To, aby si zvykli na nový tvar letáča. Keď bude v prírode viac zdrojov peľu, potom mriežky na peľochytoch sklopím a začnem s odberom.
Niekde som čítal, že peľ treba odoberať vo všetkých včelstvách naraz. Ak by tomu tak nebolo potom sa údajne lietavky vžobrú do susedných úľov, ktoré sú bez peľochytov. Ale ja to risknem s odoberaním peľu len v dvoch rodinách na jednom úli. Kamarát ma ubezpečil, že môj druh peľochytu nebude nútiť včely vžobrať sa do susedných rodín.