O mne

Moja fotka

Poslaním môjho blogu je oboznámiť návštevníkov s jedným z najpozoruhodnejších úľov francúzskeho včelára Roger Delona, ktorý poznáme ako Alpský úľ. Včeláriť v tomto úli je v skutočnosti novostarý spôsob včelárenia. Je to včelia retrofarma používajúca metódu ošetrovania včelstiev s jednoduchou technológiou trámikového úľového systému. S touto technológiou potrebujete menej času a je oveľa modernejšia ako pri iných známych formách včelárenia. Pre mňa sa úľový systém s prirodzenou stavbou včelieho diela stal meradlom radosti zo včelárenia bez potu, ktorý som vydal pri ošetrovaní včelstiev všeobecne uznávaným spôsobom. Väčšina včelárov s desiatkami včelstiev najčastejšie myslí na prostriedky získané zo včiel. Ekonomika včelárenia bez dotácií, s vylisovaným medom pre seba a známych, je veľmi zaujímavá. A ja sa na prírodné včelárenie pozerám ako na relax ducha a včelnica sa stala pre mňa chrámom pre oddych. Užite si so mnou moje poznanie, keď som sa učil a rástol ako prírodný včelár. 

utorok, 9. septembra 2014

Včelnicový dvoják JU

Na Slovensku máme ležan, ktorému hovoríme včelnicový dvoják. Mám štyri tieto úle a urobil som ich na rámikovú mieru Jednotného úľa. V ležane je 22 rámikov. V konštrukčnom riešení som zabudoval aj manipulačné okienko so stavebným rámikom, aby som mohol využiť niektoré postupy v štýle úľa Čechoslovák. Úľ má ešte aj dva nadstavky po 11 rámikov JU. Takéto riešenie umožňuje vytvoriť pre včelstvo veľký úľový priestor. Včelár má zas možnosť manipulovať so včelstvom viacerými metódami. S pomocou priehradky je možné z ležana urobiť dva nadstavkové úle Čechoslovák.











pondelok, 8. septembra 2014

Nová kniha o prírodnom včelárení

Milí přátelé,

chci Vám ještě jednou poděkovat za váš spoluautorský podíl na knize Včely jinak - alternativy v chovu včel a přístupu k nim (týká se především autorů včelařských příspěvků v knize). Kniha je v tisku a snad ještě v průběhu září bude hotová.
Cena knihy bude stanovena až po vydání. Jakmile kniha vyjde, bude její nabídka zveřejněna na stránkách www.fabula.cz, kde bude také možné si ji objednat.
Srdečně zdraví a za pomoc v cestě knihy mezi včelaře děkuje
Radomil Hradil





No Cropping Zone: Exposing for Two Light Sources

No orezanie Oblasť: Vystavovať pre dva svetelné zdroje : V poslednej dobe sa na svojej svokra farme stalo niečo zvláštne. Bolo už neskoro večer a našiel som čmeliak ...

Opeľovač - včela.

nedeľa, 7. septembra 2014

Robotnice v trúdích bunkách

Sezóna 2014. Prirodzená stavba.
Včelárim na prírodnom diele. Každý rok pozorujem, že včely stavajú bunky podľa momentálnej potreby a pri stavbe diela a v plodovaní držia krok s rozvíjajúcou sa prírodou. Je bežné, že vo včasnej jari sú trúdie bunky zakladené robotníčím plodom. Jedna skupina včelárov je presvedčená, že matka kladie oplodnené vajíčka do trúdích buniek iba vtedy, keď včely zúžia ústie, hrdlo trúdej bunky na 5 mm. Nikdy som nepozoroval, že by včely zužovali ústie trúdích buniek pred ich zakladením matkou. Slepé materské misky majú síce zúžené hrdlo, ale sú aj čerstvé materské bunky bez takéhoto zúženia. Aspoň ja som to tak pozoroval. Jednoducho, včely chovajú plod podľa potreby a nie podľa veľkosti buniek. Keď dokážu vychovať trúdov v robotníčích bunkách, prečo by nedokázali chovať robotnice v trúdích bunkách? 
Prikladám fotografiu z tohtoročnej sezóny. Na rámiku je prebiehajúca stavba buniek robotníčích aj trúdích. Je tam celkom jasne vidieť, že zaviečkovaný trúdí plod prechádza plynule do zaviečkovaného robotníčieho plodu v trúdích bunkách.
Sezóna 2014. Robotníčí plod v trúdích bunkách je v dolnej časti fotografie.

Z biológie matky vieme, že o osude vajíčka, či bude oplodnené alebo nie, rozhoduje matka. Z biológie včely vieme, že o osude oplodnených vajíčok rozhodujú včely. Z biológie včelstva vieme, že včely plodujú a matka len kladie vajíčka. Včely chovajú matku a určujú jej výkon. Včely rozhodujú o veľkosti hniezda a určujú jeho veľkosť a pohyb všetkými smermi v úli. Úpravu buniek, ich hrdla, teda ich "zosilnenie", robia všetky včelstvá na všetkých plodových bunkách vo svojom hniezde. Nie iba na trúdích bunkách. Kto si všimol čerstvú stavbu diela, povedzme práve osadeným rojom, prvákom, na medzistienkach, ten určite postrehol, že keď včely len začnú stavať bunky, tak ich matka okamžite zakladie vajíčkami ešte pred ich dokončením. Niečo podobné sledujem každú jar v mojich Jednotných úľoch, kde v manipulačných okienkach, v zadnej časti plodiska, včely stavajú trúdie aj robotníčie dielo. Tam sa dá veľmi dobre sledovať príbeh, že matka zakladie trúdie aj robotníčie bunky ešte pred ich dokončením. 
Myslím, že včely neupravujú trúdie bunky na odchov robotníc. Skôr si myslím, že včely prinútia matku klásť do trúdích buniek oplodnené vajíčka, tak, ako donútia matku zaklásť materské misky. Včely celkom určite a veľmi často svoje dielo opravujú, vyhrýzajú, prestavajú a upravujú. O tom niet pochýb. Ak matka zakladie vajíčkami ešte nedokončené bunky na panenskom pláste, tak je málo pravdepodobné, že by priemer ústiaceho hrdla bunky jej určoval položenie oplodneného a neoplodneného vajíčka. Kto sa venuje chovu matiek prelarvovaním, ten určite musí pri hľadaní poldňových larvičiek zrezať dĺžku buniek alebo rozširovať každú robotníčiu bunku, aby sa dostal prelarvovacou vidličkou na jej dno, pretože ústie každej robotníčej bunky je zosilnené.
Pre matku sa všetka starostlivosť o potomstvo končí tým, že nakladie do buniek vajíčka. Práve robotnice sú matkami - živiteľkami nových generácií. Mamou včelieho potomstva nie je len matka. Nie nadarmo sa hovorí: Matka nie je tá, čo porodila, ale tá, čo vychovala.
Jevgenija Vasilievová a Josif Chalifman, opisujú kladenie vajíčok matkou vo svojej knihe "Včely", ktorú vydalo nakladateľstvo Obzor Bratislava v roku 1985 takto: Matka chodí vo dne v noci po plástoch a hľadá prázdne a neporušené bunky, ustavične do nich strká hlavu, akoby si ich chcela dôkladne prezrieť. Keď sa zastaví, ohne bruško dopredu a vsunie ho do vyhliadnutej bunky, pričom ním opatrne krúti v smere chodu hodinových ručičiek, akoby sa chcela do plástu zavŕtať. Len teraz položí do bunky vajíčko, na dno bunky ho umiestni, presnejšie spustí kladielkom. 
Predložil som argument, fotografie, ktoré dokumentujú stav na čerstvo postavenom prírodnom diele s trúdími bunkami, kde sa dá zretelne rozoznať prítomnosť zaviečkovaného trúdieho aj robotníčieho plodu v diele s trúdími inkubátormi. Ak by potrebovala matka ústie hrdla bunky zúžené na určitý konštantný priemer na to, aby položila oplodnené vajíčko, tak sa pýtam, ako kladie oplodnené vajíčka v robotníčích bunkách s prirodzenou veľkosťou od 4,6 do 5,5 mm? Ja totiž nepozorujem nijaké zmeny na prirodzených bunkách robotníc, ktoré by v plodisku včely robili a upravovali ich.
Rituál kladenia vajíčok matkou som podložil informáciou z vedeckých kruhov. K tomu dodám, že včely rozhodujú o tom, či matka položí do bunky oplodnené alebo neoplodnené vajíčko. Matka je len "stroj" na kladenie vajíčok. Nie matka, ale včely rozhodujú aký plod budú momentálne chovať. "Voňavú" informáciu zanechajú pre matku v bunke počas prípravy inkubátora na položenie vajíčka. Preto matka každú bunku pred položením vajíčka skontroluje.
Veľakrát som sa stretol s javom, že matka nakladie oplodnené vajíčka do nedostavaných trúdích buniek. Pozorujem to na jar v mojich Jednotných úľoch - čechoslovákoch, ktoré majú v zadnej časti plodiska manipulačné okienko na stavebný rámik a vyrezávanie trúdieho diela. Nikdy som to nepovažoval za dôležité, pravidelne sa s tým stretávam v JU, B aj vo Warre, preto som to nedokumentoval. Mám len dve fotografie zaviečkovaného robotníčieho plodu v čerstvo postavených trúdích bunkách. Jedna fotografia je z úľa Warre v roku 2013 a druhá je z Béčka v sezóne 2014. Od budúcej sezóny určite začnem tento jav podrobne zaznamenávať.

Sezóna 2014. Dielo zo stavebného rámika s robotníčím plodom v trúdích bunkách.

Sezóna 2014. Trúdí plod na trúďom diele zo stavebného rámika.


Sezóna 2014. Stavebný rámik s trúdím plodom a v trúdích bunkách s robotníčím plodom vpravo dole.


Bunky na ukladanie medu včely stavajú v rozmedzí 5,5 až 6,3 mm. Je úplne bežné, pozorovať, že matka zakladie a včely zaplodujú celý rámik, od rohu k rohu, robotníčím plodom. Teda aj bunky určené na ukladanie medu. Nikdy som nepozoroval, že by hrdlo, ústie týchto buniek, včely zužovali, aby matka do týchto zväčšených buniek nakládla oplodnené vajíčka.
Zhrniem jednu časť o matke a jej družine z knihy Včely, ktorá vyšla vo vydaveteľstve Obzor v edícii Periskop v roku 1985, krátkou informáciou takto: Takmer súčasne na troch rozličných miestach Európy, rozličnými spôsobmi a nezávisle od seba V.Triasko neďaleko Moskvy, skupina výskumníkov pod vedením rakúskeho biológa F.Ruttnera na ostrove Vulkano v Stredozemnom mori a P.Wojke z Poľskej republiky dokázali, že matka po páriacich preletoch, ktoré môžu trvať týždeň, ba i dlhšie, po svojom definitívnom návrate do úľa po snubných preletoch, začne ako stroj klásť vajíčka a ako nástroj včiel až do konca života môže privádzať na svet včelie potomstvo.
Ak by sme dali matku na plást plný medu a peľu, zakrátko by zahynula, ak by tam s ňou neboli včely, čo by ju kŕmili, napájali, čistili a zohrievali.
Trúd by tiež nemohol žiť na tomto svete bez teplého hniezda s hotovými zásobami potravy.
Ani robotnica, plná síl, by nemohla dlho žiť osamotená. Jedna včela med neurobí a jedna včela na konzervovanie peľu nestačí. 
Anatomická stavba včely, trúda aj matky a ich fyziologické vlastnosti sú prispôsobené len životu vo včelstve.
Ako každý tvor prirodzeného výberu včelstvo rastie, vyvíja sa, dýcha, prijíma potravu, rozmnožuje sa. Včelstvo sa skladá z tisícov jedincov, ale zároveň tvorí jeden celok. Vzájomný kontakt a vzájomná podriadenosť častí tohto celku sú uspôsobené tak, že každý jedinec je spojený so všetkými ostatnými jedincami spoločenstva nespočetným množstvom vzájomne sa prelínajúcich závislostí.
Včela má centrálnu, periférnu a sympatickú nervovú sústavu. Včelstvo má súčasne sústavu spojov, ktoré spájajú celé spoločenstvo. Superorganizmus tak prijíma signály, odpovedá na podráždenia, usmerňuje pohyby včiel a zlaďuje ich činnosť. Včela môže vnímať chuť nôžkami aj tykadlami. Dlhé článkovité tykadlá sú ustavične v pohybe. Chĺpky po celom tele sú orgánom hmatu. Tie isté tykadlá so šiestimi tisícmi zmyslových pórov sú súčasne akýmisi čuchovými anténami. Včely s ostrihanými tykadlami nenájdu potravu podľa vône. Čuchové a hmatové podráždenia sa prelínajú v nervových bunkách a splývajú v jediný, človeku neznámy, čuchovo-hmatový "topochemický" pocit. A "bezdrôtová" nervová sústava včelstva koordinuje všetky životné procesy v superorganizme, teda aj kladenie oplodnených a neoplodnených vajíčok matkou.