štvrtok 23. júna 2011

Moja "talianka"

V roku 2008 som v jednom úli spozoroval do zlatista zafarbenú matku. Tá zlatá matka by mohla byť talianka. Aj keď už nie čistokrvná. Vždy ju rýchlo nájdem na pláste pre jej výraznejšiu žltú farbu. Pozorujem jej správanie v skorej jari a porovnávam to s krankou. Jeden Američan v diskusii písal, že pár dní bolo u nich pekné a teplé počasie so znáškou peľu. Má v záhrade dva úle. V jednom je talianska včela a v druhom kranská. Obe rodiny majú dostatok zásob. Zo zvedavosti a pre istotu dal im obom na rámiky cesto. Talianske včely vraj spotrebovali polovicu dávky, krajinské sa ho údajne ani nedotkli. Aj ja mám takú skúsenosť, len dodám, že moja "talianka" každý rok využije včasnú znášku z vŕb aj ovocných stromov a donesie plný nadstavok jarného medu. Jej žltú farbu a aj žlté zafarbenie niektorých včiel z jej sprievodu je dobre viditeľné na videu.
 


Talianska včela je celosvetovo známa. Je žlto zafarbená, ako by bola pozlátená. Včely majú krásne žlté pruhy na ich brušku. Zavčasu začínajú plodovať a vytvárajú silné rodiny. Nehodia sa do oblastí s chudobnou nektárovou znáškou, pretože všetko čo donesú spotrebujú na kŕmenie plodu. Vyhovuje im región so silnými nárazovými znáškami, ktorých nasleduje niekoľko po sebe, to znamená, že sú vhodné pre celosezónne kočujúcich včelárov. Je pomerne ťažké pre taliansku včelu vydržať dlhú zimu. Je to včela mierumilovná. 
Kraňka je sfarbená do striebro-sivej farby a má pokojnejšie správanie. Kranské včelstvá môžeme pokojne ošetrovať bez dymáka, bez závoja, s holými rukami, v tričku a v bermudách. Preto používam rozprašovač a niekedy sa mi zdá, že si ma vôbec nevšímajú a správajú sa ľahostajne k mojej práci. Krajinská včela sa hodí do oblastí s miernou dlhotrvajúcou znáškou. Dokáže efektívne využiť každú nárazovú znášku. Rodiny na jar rýchlo rastú a potom sa v bezznáškových obdobiach divoko roja. Dobre znáša aj kruté zimy.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára