piatok 20. decembra 2013

Sila slnka sa opäť začína navracať



Tisíc rokov cirkevného útlaku znamená, že naša pôvodná kultúra, naše rodné duchovno sa stalo prenasledovaným. Podľa slovanského duchovna sa na Slnovrat znovuzrodí slnečné božstvo – slnečný syn Svaroga – boha nebeského ohňa. Sviatok je dôležitý z hľadiska duchovného, prírodného, spoločenského i hospodárskeho. Pôvodná koleda postavená na úcte k Slnku, predkom a rodu je načisto pretextovaná cirkvou a scenár obradnej hry je prekrútený. Popri totalitných náboženstvách, presvedčených o svojej „vyvolenosti“, žíjú vo svete aj duchovné prúdy, ktoré nepopierajú slobodnú podstatu ľudskej duše. Im patrí slnečné znovuzrodenie. Je čas naučiť sa žiť v duchovnej slobode, ale aj v skutočnej úcte k hodnotám, ktoré sa nedajú zakázať.
Takže – Vianoce sú našim sviatkom, a to sviatkom slnovratovým.
Deň zimného slnovratu je na severnej pologuli najkratší deň v roku. Na Slovensku nastane okamih zimného slnovratu v tomto roku v sobotu 21. decembra o 18:11 hod. stredoeurópskeho času (SEČ). Sila slnka sa opäť začína navracať a dni sa začnú predlžovať.
Symbolické znovuzrodenie Slnka si ľudia uctievali už od pradávna. Deň zimného slnovratu patril k najväčším sviatkom v roku a spájal sa s rituálmi, ktoré mali človeku zabezpečiť zdravie, silu, bohatú úrodu a odvrátiť od rodiny nešťastie a choroby. Ľudia si na začiatku zimy vysväcovali príbytky a hospodárske budovy, uctievali si zvieratá, privolávali hojnú úrodu a vyháňali z domov zlých duchov. Dievčatá sa venovali ľúbostným čarám, ktoré im mali zabezpečiť dobrý vydaj. K pekným zvykom patrilo uzmierovanie rozhádaných susedov, ako opísal Martin Kukučín v poviedke Rysavá jalovica. Nový rok sa nemal začínať hádkami a zlobou.
Obdobie adventu, očakávania nového svetla, je časom rekapitulácie spomienok a pretože podľa biblického učenia Boh je v nás, tak advent je aj zmenou božieho plánu s nami a svet v jednom živote od toho druhého oddeľuje.
Ja som ateista a svetský humanista. Vieru nezlučujem s nejakou cirkevnou inštitúciou. Som prírodný včelár a viem, že s mojimi včielkami nie som nikdy sám. Verím univerzu a prírodným zákonom, verím sebe a ľuďom okolo mňa. Určite by veriacim neuškodilo a ateistom tiež, keby sme si všetci v čase zimného slnovratu uvedomili, že tu nie sme na veky, ale na veky tu môže zostať po nás niečo iného. Potom by sa ľudia správali a rozhodovali inakšie.
Tak vám na tohto Kračúňa, túto pamiatku našich slovanských predkov, šťastia a zdravia vinšujem, pokojné Vianoce, veselý Silvester a úspešný Nový rok. Vinšujem vám na tento boží hod, aby ste mali zdravý rod, ženu zdravú, deti zdravé, pokoj v dome, statku hodne, škoda nech vás obíde, šťastie radšej nech príde, suseda dobrého, zaťa šikovného a šťastný úsmev na tvári každý deň.
Pokoj ľuďom dobrej vôle a lepší rok 2014!



nedeľa 1. decembra 2013

Kondenzácia - teória a prax prírodného včelára

V ruskom časopise Včelárstvo číslo 8 z roku 1983 napísala dvojica I.A.Akimov a I.V.Piletskaya z Ústavu zoológie Akadémie vied Ukrajinskej SSR, Kyjev, odborný článok o pozorovaní vývoja roztočov Varroa v uzavretej bunke. V experimentálnych podmienkach študovali životaschopnosť vajíčok roztočov Varroa v plodových bunkách trúdov 2 až 6 dní po zaviečkovaní bunky, pri rôznych teplotách od 30 do 40°C a pri rôznej vlhkosti od 20 do 100%. Podľa popisovanej štúdie pri teplote 32°C a 38°C klieštik nie je schopný reprodukcie bez ohľadu na relatívnu vlhkosť. Pri teplote 34°C a relatívnej vlhkosti vzduchu 60 až 80% má klieštik najoptimálnejšie podmienky na reprodukciu a len 10% vajíčok roztočov Varroa nebolo pri tejto teplote a vlhkosti životaschopných. Pri tých istých teplotných podmienkach, 34°C, ale na hranici extrémnych hodnôt relatívnej vlhkosti, t.j. 20 a 100%, bolo 50 až 72% vajíčok roztočov Varroa neschopných ďalšieho vývoja. Avšak Alexander Yerko v ruskom časopise Včelárstvo č. 6 z roku 2001 k tomu poznamenal, že pri dlhodobom pôsobení teploty 35 až 36°C zničenie vajíčok roztočov Varroa môže dosiahnuť 50 až 95%.
Určite sú to zaujímavé a dôležité dáta, ktoré je možné využiť pri termickom ošetrovaní včelstiev v úli. Kamarát na slovenskom včelárskom fóre napísal informáciu, ktorá potvrdzuje aj moju skúsenosť. Citujem: "Keďže mám Jednotné úle čechodlovák, vzadu ešte s okienkom a pevným trúdim rámikom, vyrezávam trúdovinu keď je úplne zaviečkovaná. Samozrejme robím aj pitvu a zistil som, že VD nekladie vajička a nemnoži sa z vonkajšej strany stavebného rámika - od skla v okienku - nikdy tam nie je ani jeden napadnutý trúdí plod v bunke, ale na vnútornej strane uľa je napadnutá hádam každa piata bunka a v nich sú už aj staršie klieštiky a veľké množstvo mladých - v bunke aj 15." Taká skúsenosť len potvrdzuje aj moje poznanie, že na strane od skla manipulačného okienka je teplota pre vývoj plodu nižšia (menej ako 32°C) a pri tak nízkej teplote, bez ohľadu na relatívnu vlhkosť v plodisku, klieštik nie je schopný ďalšej reprodukcie. Naopak, na vnútornej strane manipulačného okienka, od plodiska, je teplota v uličke vyššia (okolo 34°C) a relatívna vlhkosť vzduchu tiež, čo sú priam ideálne podmienky pre rozmnožovanie roztočov Varroa. Pri 70% vlhkosti v úli a teplote do 35,7°C (33 - 34°C) majú roztoče Varroa najideálnejšie podmienky na maximálnu reprodukciu, zatiaľ čo pri 80% vlhkosti sa takmer úplne prestanú rozmnožovať. Inými slovami, každé 1% zvýšenej vlhkosti nad 70%, znižuje počty roztočov Varroa. Z toho vyplýva, že ideálny úľ pre tepelnú Varroa reguláciu môže byť taký, ktorý umožňuje, aby včely udržiavali v úli vysokú vlhkosť, a ak je to možné, tak hlavne v plodových bunkách. Úľ v sezóne by mal mať malý letáčový otvor, zatvorené horné letáče - ventilačné očká, pevné dno pod sieťou, v plodisku tmavé plásty na vyrovnávanie úrovne vlhkosti, malé bunky a nepriepustné steny nadstavkov.
Chcú včely takú vysokú vlhkosť v úli? Snáď áno, ak zoberieme do úvahy, že nektár obsahuje 80% vody a 20% cukrov. Treba to odskúšať, odmerať, hľadať riešenie. V stenách dutiny stromu vlhkosť prúdi celoročne.
Včelári sa začínajú vracať k zasieťovaným úľovým dnám s lomeným letáčom, kde sa pod zasieťovanou podlahou nachádza kŕmidlo, ktoré zároveň celoročne slúži ako podložka. Kŕmidlo včelári udržujú celú sezónu naplnené vodou, mokrým lístím, mokrými hoblinami, aby zvyšovali vlhkosť v úli. Včelstvá údajne prežívajú bez liečenia. Treba to vyskúšať. Netreba sa báť kacírskeho uvažovania a netreba čakať, že niekto problém za nás vyrieši. Pýta sa niekto z nás sám seba: pri akej teplote a s akou vlhkosťou sa musia včelstvá vysporiadať v domovine klieštika, na Jáve? Aké sú podmienky pre kondenzáciu v malej bunke a aké vo veľkej? Pri dvojpriestorovom včelárení v béčku a v čechoslováku som nikdy včelstvá nezužoval na zimu. Vyberám však v októbri dva krajné rámiky so zásobami od steny. Vzduch, ktorý popri stene prúdi kondenzuje a voda steká dolu stenou ku dnu. Až na jar, po prelete, ak treba, včelstvá zužujem a pridám im po zohriatom a odviečkovanom rámiku so zásobami. Niekoľko zím po sebe som včelstvám v úľoch Warre podkladal pod plodisko prázdny nadstavok. V nadstavku sa vodné pary zrážali v takom množstve, že na letáči namŕzali ciagle a keď som koncom februára čistil dná, tak z prázdneho nadstavku vypadol po obvode stien namrznutý ľadový útvar, ktorý pripomínaľ fľašu zo skla. No aj napriek takýmto "krutým" podmienkam v zime, boli práve tieto včelstvá v sezóne najvitálnejšie.
Polystyrénový úľ s elektrickým zariadením na likvidáciu klieštikov teplom je finančne náročnou akousi saunou pre včelí superorganizmus. Včelárov však zaujíma jednoduché a lacné riešenie, ktoré by bolo použiteľné pre ktorýkoľvek úľ na svete. Niečo ako terakotová dlaždica položená na povale úľa, Riešenie, ktoré by fungovalo pri teplote včelstva 35,7°C. Skúmal už niekto podmienky pre život včelstva v gréckom úli? 
Musíme však myslieť v rovine, že včelstvo+úľ+dielo je jeden superorganizmus, ktorý nesmie byť hladný ani smädný a nesmie byť dlhodobo ohrozovaný zvýšenou teplotou ako v presklenom termosolárnom úli - horúčkou, a zároveň nedostatkom tekutín. Aby zdravo organizmus pracoval musí mať ustálenú prevádzkovú telesnú teplotu. Ak uvažujem správnym smerom, tak včelstvá v rámikových úľoch žijú už vyše 160 rokov podchladené na 34°C.
Uvažujem vo svete prírodného včelára kde si včely budujú vlastný ventilačný systém v úli. Včelári chcú pomôcť včelám výrobou dekaboxov s ovčou vlnou a kondenzačnými nadstavkami s nerezovou strechou. Pri vedení mojich včelstiev vychádzam z dutiny v strome, v ktorej celú zimu steká vlhkosť dolu stenami a niekde na dne dutiny sa hromadí aj s mŕtvolkami včiel, pričom to včelstvu nevadí a prežíva desaťročia. 
Čiže, ako prírodného včelára ma zaujíma teplota a vlhkosť v úli, pretože sú to dve fyzikálne veličiny, ktoré majú rozhodujúci vplyv na reprodukciu klieštika a teda aj na termické ošetrovanie včelstiev žijúcich na prírodnom diele. Ak sa v prázdnom nadstavku pod plodiskom hromadí studený vzduch, tak pre teplý vzduch vznikne dostatočne veľký priestor v plodiskových nadstavkoch nad tým prázdnym. To znamená, že včelstvo začne včas plodovať a klieštikov tiež pribúdať. Z toho usudzujem, že je v súvislosti s varroázou pre včelstvo zdravší neskorší termín začiatku plodovania, preto aj zimovanie včelstva bez akýchkoľvek klimatizačných a termoizolačných nadstavkov je v našich zemepisných šírkach výhodnejšie. Moje včelstvá zimujú len v dvoch nadstavkoch Warre. Odpozoroval som, že zimný strapec vždy sedí v dolnom nadstavku, pod zásobami, ako pod klobúkom hríba. Ja som si Warre úľ upravil a nadstavky mám vysoké 285 mm. Tie dva nadstavky včely vždy prirodzenou stavbou premostia a vznikne priestor veľký ako v luneburgskej košnici alebo v starom slovenskom kláte. Pre lepšiu orientáciu ostatných uvediem, že zimujúce včelstvo má k dispozícii plástovú plochu, ktorá zodpovedá 12-tim rámikom vysokej slovenskej národnej miery B, čo už je veľké plodisko. Výhodou môjho riešenia úľového priestoru je práve malý pôdorys 30x30 cm, ktorý s celkovou výškou dvoch nadstavkov, 57 cm, vytvára veľkosť hniezda so zabezpečeným ventilačným systémom v každej uličke, bez neobsadeného priestoru včelami po uvoľnení zimného chumáča, čo zabraňuje plesneniu diela. Plásty totiž neplesnejú počas zimovania, ale až po uvoľnení chumáča a začatí plodovania. Väčšie hniezdo ako 30x30x50 cm včelstvo nevytvorí ani vo veľkých úľových zostavách. Aj keď včely môžu byť uložené na veľa spôsobov, predsa len z pohľadu ich tepelného zabezpečenia (ošetrovania teplom) je výhodnejší úľový systém s malým pôdorysom, v ktorom včely vytvárajú chumáč v tvare hroznového strapca a nie stlačenej elipsy, ako je tomu v úľových systémoch s veľkým pôdorysom a dlhou a hrubou hornou latkou rámika, s nízkymi nadstavkami, ktorých podlažia sú od seba oddelené včelármi vymyslenou včelou medzerou.
Zdá sa, že pre roztočov Varroa je rozdiel teplôt v plodisku 1 až 2°C a zodpovedajúca relatívna vlhkosť skutočnou prekážkov pri ich reprodukcii. To znamená, že uvádzané limity teploty a relatívnej vlhkosti sú dôvodom úspešného parazitovania klieštika na včelách. V ruskom časopise Včelárstvo č.4 z roku 2000 A.D.Trifonov píše o ideálnom pohybe matky a včelieho hniezda v úli.Tento pohyb hniezda smerom hore a nadol nie je v rámikových úľoch plynulý a je narušený včelou medzerou medzi poschodiami. Z toho dôvodu matka veľmi neochotne prechádza klásť vajíčka z horných poschodí do dolných a naopak, čo včelár, aby predišiel rojeniu, rieši prekladaním rámikov s plodom, čím urobí bolestivý chirurgický zásah do včelieho superorganizmu. Existujúca konštrukcia úľov je prispôsobená pre včelárov a nie pre včely. Neoprávnene rozširujeme objem úľa, aby sme zabránili rojeniu a potom včely pravdepodobne nie sú schopné zaistiť optimálnu mikroklímu v úli. Ideálnym úľom, v ktorom sa včely budú cítiť ako v dutine, je vertikálny Japonský tradičný úľ, horizontálny úľ Kenyan a naklonený úľ Anastázie zo Sibíri.

V zime vlhkosť v úli kondenzuje, steká po stenách úľa ako na zadnej stene chladničky, takže teplo v podobe suchého vzduchu zostane v úli. Ako kondenzuje vlhkosť na stenách malej bunky a ako na stenách veľkej? Vyhovuje klieštikovi vlhkosť a teplo? Ako ovplyvňuje voda z kondenzácie kvalitu pripravovanej stravy pre plod? Je pripravovaná strava pre plod kvalitnejšia do slnovratu alebo po slnovrate? Prečo sa po slnovrate klieštik reprodukuje 3 až 4 krát násobne viac ako do slnovratu? To je množstvo otázok, ktoré nie je možné od seba oddeľovať, pretože všetky súvisia s varroázou. Dnešné poznanie hovorí, že úľ je v lete živá odparka vody. Keď to uvážime matematicky, tak faktom je, že ak sa pri teplote 20°C nachádza v jednom metri kubickom 10 g vody, tak včely musia pri výrobe jedného kilogramu medu odpariť tri kilogramy vody, pretože nektár obsahuje 60 až 80% vody. Čiže musia odvetrať 3000 g vody, čo je pri 20°C 300m3 vzduchu. Jeden prázdny nadstavok Warre má objem 0,02 m3, čiže včely by museli pri výrobe jedného kilogramu medu odvetrať vzduch v objeme 15000 nadstavkov Warre. To však nie je možné keď si uvedomíme, že pri vetraní je do úľa nasávaný vlhký vzduch z vonkajšieho prostredia. Znižovanie vlhkosti v úli v lete nemôže fungovať cez ventiláciu, ale cez spotrebovanie superorganizmom. Čo si myslíte o vlhkom počasí v máji? Prečo roje vyletia vždy za sparného počasia, po búrke alebo po období daždivých dní?
Podľa uvedenej analýzy, úľ, ktorý má nepriepustné steny s vrstvou propolisu a vosku zostane teplý a suchý, čo je v úplnom protiklade s myšlienkou paropriepustnej steny alebo dekaboxu. Z toho vyplýva, že v zime ako izolácia stačia na povale 5 mm hrubé povalové doštičky alebo medzi trámikmi uložené povalové latočky a v lete by mal byť materiál v dekaboxe schopný odsávať vlhkosť, a zároveň, aby pôsobil ako knôt a privádzal vlhkosť do úľa. V prípade, že včely žijú v dutine stromu, ktorý ešte stále žije, tak aktívny systém čerpania vody do koruny stromu môže odstrániť veľké množstvo vody aj z dutiny stromu.
Teplý vzduch stúpa nahor a pojme pritom väčšinu vlhkosti. Kondenzácia prebieha v úli celoročne. Vlhkosť sa vyzráža na chladnejších miestach úľa, na povale a na stenách každého nadstavku. Aby strop a steny úľa nenasávali vyzrážanú vlhkosť, ale aby táto stekala dolu stenami ku dnu, tak včely tieto plochy poťahujú propolisom a voskom. Tu som sa dostal k bodu, že je predsa len užitočné natrieť vnútorné steny úľa vhodným, vode odolným a prírodným náterom. Už niekoľko rokov používam výborný prírodný náter na vonkajšie steny úľov, ktorý si pripravujem z vosku a jedlého oleja. Náter na úle: 1 diel vosku a 5 dielov rastlinného oleja, ktorý môže byť aj prepálený, alebo 20 dielov ľanového oleja a 1 diel vosku. Na náter vnútorných stien úľov je vhodné zmes vosku a rastliunného oleja obohatiť o živicu z ihličnatých stromov. Existuje mnoho receptov na náter úľov prírodnými materiálmi, ale nikdy nie sú presné. Všeobecne možno povedať, že sa vo vriacom jedlom oleji rozpustí živica s voskom, (2 diely živice a 1 diel oleja, v ktorom je zahrievaním rozpustená 1/5 vosku). Vznikne kolofónia. Pridáte rozpúšťadlá, ako terpentín alebo alkohol, denaturák a potom natierate úľ zvonku aj z vnútra. Náter schne a vytvrdne asi za tri mesiace.
Doma sa dá pripraviť aj jemný propolisový náter na vnútorné steny nadstavkov. Na prípravu varením potrebujete 400 g ľanového oleja, 125 g včelieho vosku a 200 g propolisu. Výsledný produkt po prevarení zmäkčíte denaturovaným liehom. Vznikne jasná tmavočervená jemná tekutina, ktorú za tepla nanášate na vnútorné steny úľa.
Skúsenosti praktických včelárov jednoznačne potvrdzujú, že zasieťované dná úľov a otvorené očko v top nadstavku, umožňujú v zime odvádzať vlhkosť z úľa, čo podporuje chov zdravých a vitálnych včelstiev. Zdalo by sa, že kondenzácia, vlhkosť, zlé vetranie, nepriedušné steny, neuteplené nadstavky, sú tá posledná vec, ktorú by si včelár želal v úli. Košnice umožňujú odvádzať vlhkosť cez slamené steny úľa a včelstvám sa v úľoch so slamenými stenami veľmi dobre darí. Z vlastnej skúsenosti viem, že včely v slamených úľoch na jar sedeli na vlhkých slamených stenách a nasávali vyzrážanú vodu. Ľahké polystyrénové úle, ktoré neprepúšťajú vlhkosť, si včely tiež obľúbili a včelstvám sa v nich mimoriadne dobre darí. 
Od priateľa z Ružomberka som dostal e-mail, v ktorom píše: "Na udržanie vlhkosti v úli po slnovrate, používam už niekoľko rokov utierku, ktorú dávam na 2 sieťky na horné latky rámikov a každý 3. deň musím dolievať vodu. Dve sieťky sú na sebe preto, lebo včely mi odoberali vodu. Začínam po vytáčaní a končím v polovici septembra. Spád po preliečení bol vždy pod 100 klieštikov. Vlhkosť ich neničí, ale sa málo rozmnožujú. Občas kontrolujem, či nie je veľa vlhkosti v úli, čo poznám podľa nazelenalých latiek rámikov - vtedy zmenším utierku. Na včelách ani na plode som nenašiel poškodenie."
Teória kondenzácie a odvod vlhkosti z úľa cez steny alebo dekabox, tieto protiklady, sú v skutočnosti oba pravdivé. Kondenzovaná voda je dôležitou súčasťou potravy pre zdravý vývoj plodu. Určite je rozdiel medzi vlhkosťou v úli a vlhkosťou v bunke. Vo vnútri bunky je vlhkosť určite vyššia, a je potrebná pre prežitie plodu. Nové dielo obsahuje iba 3% vody. Starý plást má až 11% vody z jeho váhy. Staré dielo vyrovnáva potrebnú vlhkosť v úli, ak hladina vlhkosti vzduchu v úli klesá alebo stúpa. Nameraná relatívna vlhkosť v uličkách úľa medzi plástami sa pohybuje okolo 40%. Optymálna vlhkosť pre odchovanie zdravého plodu je medzi 90 až 95% (Doull 1976). Vo svete skúmané dutiny stromov obsadené včelami majú relatívnu vlhkosť 75%. Pri vlhkosti nad 70% reprodukcia roztočov Varroa výrazne klesá a pri vlhkosti 80% nie sú schopné ďalšieho rozmnožovania. Rozdielna vlhkosť je aj medzi malými a veľkými bunkami. V malých bunkách (v strede hniezda) je vlhkosť určite vyššia (90%) oproti väčším bunkám na okraji plásta (70%). To by vysvetlovalo, prečo roztoče Varroa uprednostňujú trúdie bunky. To je ďalší argument ako môžu malé bunky prostredníctvom kondenzácie zvýšiť účinok pri tlmení reprodukcie roztočov Varroa, a že cesta späť na prírodné dielo s jeho malými bunkami je opodstatnená. 
Viem, že náter vnútorných stien úľa vodovzdorným prírodným materiálom umožní vlhkosti kondenzovať na stenách nadstavkov, čo vytvára nehostinné prostredie pre roztočov Varroa a kondenzovaná voda v kombinácii s propolisom je ďalším, rovnako dôležitým vektorom. Nezodpovedanou otázkou zostáva príbeh o dlhodobo prežívajúcich rojoch v dutinách stromov. Pokúsim sa na ňu odpovedať skúsenosťou zo sezóny 2013. Jeden môj úľ Warre katapultoval naraz primárny aj sekundárny roj. V materskom úli zostal tretiak veľkosti ľudskej päste. Prvoroj aj druhoroj po päťdňovom nocovaní na konári vo vysokej korune stromu sa naraz zobrali a odleteli do dvoch starých prázdnych úľov, kde asi za desať dní postavili deväť plástov prírodného diela mery "B" a nanosili ešte aj zásoby medu. Tretiak v materskom úli takmer dva mesiace nerobil nič, neplodoval, vyzeralo to, že matka je neoplodnená. Po dvoch mesiacoch začala matka klásť vajíčka a s mojou podporou tretiak do polovice septembra narástol na silné včelstvo, ktoré obsadá všetky uličky a má predpoklady, aby úspešne prezimoval. Ja takéto materské včelstvo považujem ze veľmi úspešné. Vyslalo dva roje, ktoré kolonizovali ďalšie dva úle a všetky tri sú potomkovia z rodiny, ktorej gény sú predpokladom ich úspešnosti v budúcnosti. Niektorí včelári by tento príbeh považovali za tri zlyhania. Podľa skúseností našich predkov, prvák je hoden za voz sena, ale málokedy so starou matkou prežil zimu, postaví v kláte nové dielo, aj medu donesie, ale podľa našich skúseností, pretože má starú matku veľa ploduje, to znamená nárast počtu klieštikov a zimu pravdepodobne nezvládne. Aj keď primárny roj zomrie hneď v prvej sezóne, zároveň poskytne nové, len párkrát zaplodované dielo pre mladícky štart niektorého druháka v novej sezóne. Moja teória je, že primárne roje sú stavitelia plodiska, zatiaľ čo sekundárne roje sú dodávatelia mladých matiek. Preto všetky moje úvahy a moju prax musíte chápať v rovine prírodzeného vývoja včelstiev. 
Že je vlhkosť v úli veľmi dôležitá fyzikálna veličina môžem argumentovať aj tým, že včelstvo pri vetraní odstráni len nepatrné množstvo vody z úľa a že prevažnú časť vody z nektáru spotrebuje včelí superorganizmus. Včely predsa vyrábajú med odovzdávaním si nektáru jedna druhej postupne od letáča až po bunku v medníku. Ak včelstvo nanosí do úľa cez deň 10 kg nektáru, tak 6 kg z nektáru je voda a 4 kg sú cukry - med pre zimné zásoby, výživu a údržbu plodu. Ak nektár obsahuje 60% vody a med len 18%, muselo by včelstvo pri vetraní odpariť 42% vody. 1 m3 vzduchu pri teplote 30°C môže pohltiť maximálne 30 g vody. Keď predpokladám, že 1 kubický meter vzduchu pôjme 30 g vody, tak pri dennej znáške 10 kg nektáru musí včelstvo odstrániť 5000 g vody. Z toho dôvodu by včelstvo muselo vysať z úľa Warre 555000 litrov vzduchu. A to neberiem do úvahy, že včelstvo pri vetraní nasáva vzduch do úľa z vonkajšieho prostredia, ktorého vlhkosť je 40 až 60%. Nie je možné aby včelstvo vymenilo za hodinu v úli Warre 428 krát vzduch, aby získalo 6 kg medu za deň. Ako si potom poradí s vodou len pri 5 kg dennej znáške nektáru trvajúcej niekoľko dní za sebou? Musí jednoducho existovať iný spôsob, iný mechanizmus ako včely odstránia vodu z nektáru a vlhkosť z úľa. Je to spotreba včelím superorganizmom. Vetranie na to nestačí.
Podľa najnovších poznatkov výskumu o podmienkach vlhkosti v úli má ideálny úľ včelstvu v sezóne poskytnúť takéto prostredie:
1. Musí umožniť včelárovi znížiť na minimum alebo úplne odstrániť horné vetranie. V sezóne má byť strop nepriedušný. Prípadné očká na nadstavkoch musia byť v sezóne zatvorené. Na horných latkách rámikov má byť celoročne položená propolisová mriežka, z ktorej môžu včely odoberať prípadnú vodu z kondenzácie.
2. Uzavretý úľ by mal mať v sezóne povalu s vysokou teplotnou kapacitou, ktorá bude v chládku, zatiaľ čo jednotlivé steny úľa sú postupne cez deň slnkom ohrievané, budú teda uvoľňovať v úli vlhkosť, ktorá bude kondenzovať na povrchu stien úľa v chládku. Riešením povaly by mohli byť aj pieskovo vápenaté tvárnice silka a superizol. Tie dosky sú ľahké ako pierko a vypijú obrovské množstvo vody, pričom voda z nich neodkvapkáva ako zo špongie. Je to prírodný materiál, ekologický, zdravotne nezávadný. Tie keramické dosky sú vzdušné, neprepúšťajú teplo a nasávajú vlhkosť. Konštrukčne sa to určite bude dať riešiť umiestnením v nejakom ráme - dekaboxe, tak, aby sa včely ku doske nedostali. Tá doska veľkosti povaly úľa vypije niekoľko litrov vody, ktorá nebude odkvapkávať. V čase znášky a v zime pohltí prebytočnú vlhkosť a po znáške a v skorej jari zas dodá chýbajúcu vlhkosť.
3. Takto riešená povala úľa nastaví podmienky klímy v úli tak, že kondenzátor (silka) bude bezpečne pohlcovať úľovú vlhkosť, ktorú môžu spätne včely využívať (ak chcú), voda nebude zo stropu odkvapkávať na rámiky so zásobami a na plodové hniezdo. Možný problém vlhkosti v úli sa tak môže zmeniť na výhodu.
Spraviť takú povalu na každý úľ je dobrou domácou úlohou. Mám čo robiť.





Prieskumy termoregulácie v úli naznačujú, že vymeniť 50% až 100% plástov v plodisku za sezónu nie je vhodné.

nedeľa 3. novembra 2013

"Lovenie" lesných včelstiev

Hlboké rozsiahle lesy sú domovom nielen lovnej zveri, ale boli aj prirodzeným domovom našej včielky, vtedy ešte divoko žijúcej v dutých stromoch. Bujné, divoké, ľudskou rukou ešte nedotknuté rastlinstvo rozsiahlych lúčin a strání poskytuje včielkam bohaté a rozmanité zdroje pastvy. Tieto prirodzené, veľmi dobré podmienky pre život včiel majú za následok, že lesy vo velmi hojnej miere boli obývané divoko žijúcimi včelstvami. A ako naši predkovia hladali a lovili v lesoch divú zver, tak isto hľadali a "lovili" lesné včelstvá, lepšie povedané, požehnanie ich usilovnej práce - med, z ktorého potom robili starý slovanský nápoj - medovinu. A ak dnes včelári nechajú svoju medovinu zrieť šesť rokov, spoznajú čo pili starí Slávi, a keď budú trpezliví a nechajú ju zrieť dvanásť rokov, spoznajú čo pili bohovia na Olympe.
Často zájdem na kus reči ku môjmu susedovi, priateľovi včelárovi, horárovi, vyše osemdesiat ročnému stále vitálnemu starcovi, ktorý od svojej mladosti včelári, a v jeho začiatkoch samozrejme ešte v úľoch so slamenými stenami. Ešte aj dnes si hocikedy rezko vykračuje do okolitých lesov Chočského pohoria, že vraj včely hľadať. A tak z reči do reči môj starý priateľ včelár mi vyzradil, akým spôsobom plánovite, "stopovaním", vyhľadáva lesné včelstvá. Myslím, že sa na mňa nenahnevá, že túto metódu vyzradím celej včelárskej rodine.
Tak, v duchu, vyberte sa s mojim starým priateľom i vy do okolitých hôr. Musíte ísť ďaleko, aspoň 6 km ďaleko od najbližších včelínov, kde je predpoklad, že tam už z včelstiev ošetrovaných na včelnici včely nelietajú. Treba sa vybrať hneď ráno, aby sme okolo deviatej hodiny už boli na stanovišti. Nájdeme si čistinku kde je dobrý rozhľad na všetky strany. Zapálime turistický vyrič a na tomto, ako obetu, najlepšie na papieri, upražíme med. Za chvíľu sa vôňa spaľovaného medu bude šíriť okolím. Pretože tento lov robíme po znáške, v mesiaci auguste, kedy už niet takmer žiadnej znášky, včielky len sliedia a za chvíľu prilietajú k nám, prilákané dráždivou vôňou spaľovaného medu. Na vhodnom mieste dáme včelám medu. Akonáhle sa dve tri napijú, letia domov z radostnou novinou, že objavili zdroj mlsania. Na spiatočnú cestu privedú si už aj družky na hostinu. Napijú sa a zase letia domov. Vtedy už musíme pozorovať odkiaľ prileteli a ktorým smerom odlietajú. Ak sa vracajú dosť rýchlo, predpokladáme, že majú bydlisko neďaleko v niektorom strome, v ktorého útrobách zub času vyhlodal dutinu. Ak sa vracajú neskoršie, vtedy bude ich obydlie dosť ďaleko. Medzitým si nachytáme do prichystanej škatuľky asi dvadsať mlsajúcich včeličiek. Základný smer odletu včiel sme už odpozorovali, teda sa dáme v tú stranu na cestu. Po nejakom čase vypustíme zo škatuľky jednu uväznenú včielku a pozorujeme smer jej odletu, ktorým pokračujeme v našej ceste. Takto to robíme počas cesty dovtedy, dokiaľ nám zásoba chytených včielok stačí. Keď ešte nie sme pri cieli a včielky už nemáme, musíme celú procedúru začať znovu. Prilákame včielky, nachováme, pozorujeme smer letu, napité chytáme do škatuľky a v ceste pokračujeme. Keďže je už podvečer a niet výhľadu, že obydlie včiel nájdeme, ideme domov a v práci pokračujeme na druhý deň na tom mieste, kde sme včera večer prestali. Celá procedúra sa zas opakuje. Keď je naša práca korunovaná zdarom, v korune blízkeho stromu počujeme hukot, sme v cieli.

V skutočnosti si táto práca vyžaduje veľkú trpezlivosť, vytrvalosť a dôslednosť, akú môže dokázať len včelár, skutočný milec včiel. Takýmto spôsobom môžeme prísť k čistému plemenu pôvodnej našej domácej včely. Samozrejme, že len v krajoch odľahlých, vzdialených od ľudských obydlí a včelínov. Lesné včelstvá sú väčšinou zaletené roje z včelníc, ktoré sú tak silné a vitálne, že sa v dutine stromu udržali a častokrát sa vyvinuli v pravých obrov. Keď ku spomínanému zdĺhavému postupu "šľakovania" lesného včelstva pridáme ešte prácu s jeho vyberaním a prenášaním, vidíme, že výsledok je naozaj zaslúžený, že mnohokrát práca prevyšuje hodnotu nájdeného včelstva. Nuž, ale i v tom môže byť včelárska záľuba, ako u poľovníka, ktorý chodí na lov a vracia sa skoro vždy s prázdnym batohom. Kto chce takto "lacno" prísť ku včelám a býva v kraji rozsiahlych lesov, môže vyskúšať svoju včelársku trpezlivosť. Snáď naša práca bude korunovaná úspechom. Samozrejme, ak nás "stopované" včielky nezavedú niekde do horárovho včelína.

piatok 1. novembra 2013

WBC včelí úľ

Dáme včelám luxusný a priestranný uteplený domov, o ktorom si myslíme, že im slúži dobre, a potom zistíme, že bez našej pomoci nedokážu v ňom prežiť. Dnes mnoho komerčných aj hobby včelárov zaťažuje svoje drevo-polystyrénové úle s liekmi a chemikáliami, pričom zdôrazňujú, že chcú "pomôcť" včelám vysporiadať sa so všetkými škodcami a chorobami. 
Chemické látky, používané napríklad na dezinfekciu úľov, budú v dlhodobom horizonte viesť len k väčším problémom pre včely aj pre včelárov. Vnucujeme včelám životný štýl podľa nášho uvažovania. Mali by sme si však začať uvedomovať, že včely vedia oveľa lepšie, čo majú robiť, ako ktokoľvek z nás. To znamená, že keď včelári v záujme svojho pohodlia a pre svoj dôchodok intervenujú nejakým riešením na prospech včiel, často vytvárajú väčšie problémy práve tam, kde žiadne nie sú. 
Pri tradičnom chove včiel na prirodzenom diele sa celý plást medu vybral, med sa precedil alebo vylisoval, vosk sa zohrial a spotreboval. Všetko je to veľmi jednoduché: včely nektár zhromažďujú, spracúvajú, uskladňujú med. Ak chceme dosiahnuť čistý prírodný produkt, musíme sa aj my, včelári, vracať k prírode čo najjednoduchšími metódami včelárenia. Znovu objavované technológie prírodného včelárenia našich dedov, čo umožňuje aj WBC úľ, sa pre mnohých stávajú užitočné. Je možné, že pri dnešnom množstve manipulácií pri získavaní medu, počnúc lisovaním medzistienok, premiestňovaním rámikov, ošetrovaním nadstavkov pokračujúc a končiac oddelením medu z orámovaných plástov v medomete, aby sa dali ďalej použiť, získa včelár síce chutný med, ktorý je zaručene vynikajúcim prírodným produktom, ale so zmenenou kvalitou, farbou aj chuťou.
Podobne, ako vo Francúzsku zľudovel trámikový úľ Warre, tak v Spojenom kráľovstve sa stal ľudovým rámikový úľ WBC. Veľkosť rámika WBC je 356x217 mm. Vnútorné rozmery 10 rámikového nadstavku úľa WBC sú 372x386 mm. Podobnú dĺžku rámika ako má WBC úľ, používajú včelári v Nórsku 365x260 mm. Na Slovensku máme tiež podobné miery dĺžky rámika ako úľ WBC, keď od roku 1912 používame Baloghov rámik s rozmerom 366x366 mm s polovičným rámikom v medníku 366x183mm, od roku 1956 normalizovaný rámik miery "D" 376x310 mm a od roku 1960 rámik Jednotného úľa 370x300 mm s pôdorysom nadstavku 386x386 mm. Dôležitým rozmerom týchto úľových zostáv je veľkosť a tvar ich pôdorysu, ktorý sa približuje k priemeru plodiska 35 až 30 cm, ktorý sa používa v slamených košniciach.  
WBC včelí úľ, je pomenovaný podľa Williama Broughton Carr, ktorý ho skonštruoval. Veľkosť rámika má 356x217 mm. Je to úľ s dvojitými stenami, z ktorých vonkajšia stena chráni obydlie včiel pred nepriazňou počasia, pretože samotné obydlie včiel, pozostávajúce z niekoľkých tenkostenných nadstavkov, je ukryté za vonkajším došteným plášťom úľa, s ktorým majú spoločné dno. Úľová zostava WBC je v mnohých ohľadoch "klasický" úľ, ako je znázornené na obrázkoch, ale určite zabezpečuje pre včelstvo vyššiu úroveň izolácie ako ostatné tenkostenné úle, ktorú ponúka svojou dvojplášťovou konštrukciou, ktorej sa mnohí včelári snažia vyhnúť, vzhľadom k väčšiemu množstvu pre nich nepríjemnej práce, ktorú budú musieť urobiť pri odkladaní Vonkajšieho plášťa úľa pred manipuláciou so včelstvom.
William Broughton Carr sa narodil v Yorkshire v roku 1837 a zomrel v Londýne v roku 1909. Carr bol obchodníkom v Liverpoole, kde žil a venoval sa chovu včiel. Keď ho pozval do Londýna Thomas William Cowan pomôcť zostaviť mu Bee Journal, Carr sa stal redaktorom časopisu "Bee Journal a Record", a zároveň prispieval článkami do Encyclopédia Britannica, ktorá bola vydaná v roku 1911.
William Broughton Carr navrhol štýl včelárenia v úli WBC a publikoval jeho dizajn v roku 1890 v "Journal Bee a Record", kde bol redaktorom. WBC úľ bol vždy veľmi populárny, nie však preto, že má obzvlášť dobrý dizajn, ale preto, že si ho mohol každý postaviť z ľahko dostupných debničiek na ovocie. Včely sa tiež cítia celkom dobre v tom obydlí, pretože sú vždy chránené vonkajším plášťom a strechou pred dažďom, slnkom aj vetrom, hoci žijú v nadstavkoch s pomerne chatrnými stenami. Ďalším dôvodom pre blaho včiel je to, že vonkajšia stena úľa vo veľkej miere tlmí zvuk a umožňuje pravidelné a nepretržité prúdenie vzduchu celým systémom, čo vylučuje možnosť akejkoľvek stagnácie vlhkého vzduchu, a v dôsledku toho akákoľvek výsledná kondenzácia je relatívne malá. Plášť úľa je tiež preto populárny, pretože tam je priestor asi tri palce medzi vnútornou a vonkajšou stenou úľa, ktorý môže byť vyplnený slamou v zime, čo bola bežná prax v minulosti. Plášť WBC úľa môže byť použitý pre ktorúkoľvek tenkostennú vertikálnu úľovú zostavu. To bol tiež veľký skok vo včelárskych technológiách koncom 19.storočia.
A nakoniec ešte poznámka k rámikom. V časopise Slovenský včelár č.5 z roku 1940 sa neznámy včelár pýta: "V medíku mám široké 35 mm rámiky, potrebujem mriežku?" Odpoveď redakcie znie: "Nie. Matka veľmi zriedka tam zájde a len nepatrnú plochu zakladie. Po vyliahnutí tejto plochy mladé včely bunky zanesú medom. - Dbajte, aby v tých rámikoch boli len robotničie bunky." Moje doplnenie: V tom čase používali včelári v plodisku rámiky široké 32 mm. Užšie uličky, to sú menšie bunky robotníc na prirodzenej stavbe, to je viac tepla pre plod, to je lepšia starostlivosť o mlaď,  rýchlejší vývoj včely pod viečkom a menej roztočov.

štvrtok 24. októbra 2013

Včely sa stávajú vzácnejšie

Podobne, ako na Slovensku, aj vo Francúzsku klesla produkcia medu za posledných dvadsať rokov o 50%. Ubudlo kočujúcich včelárov. Včelstvá sú ničené pesticídmi používanými v poľnohospodárstve, aj ázijský sršeň ich decimuje. Domáci med sa stáva vzácnejším, ale dopyt po mede sa zvyšuje. Stále častejšie dochádza ku krádežiam úľov so včelstvami. Okrádajú sa navzájom profesionálni včelári. V deň očakávaného medobrania znášky z levandule, agátu, facélie, slnečnice, vresu... včelári nachádzajú kočovné stanovištia prázdne. Odcudzenie včelstiev znižuje včelárom ich produkciu medu o 20% a viac. Francúzski včelári sa obávajú nízkej ceny medov dovážaných z krajín strednej a východnej Európy. Zákazníkov lákajú nízke ceny týchto medov, na ktoré si veľmi rýchlo zvykajú. V záujme udržať si klientelu včelári dúfajú, že šírením informácií o domácich medoch udržia si kontakt so zákazníkmi prostredníctvom akcií "medových dní" a "medových týždňov". Každý včelár je osobne zodpovedný za odbyt svojej produkcie, a nie je možné osobnú vinu a vlastnú neschopnosť zvádzať na nejaký systém, ktorý by nevznikol bez zodpovedných jednotlivcov.
Rozmery úľa Warre sú natoľko blízko veľkosti dutín v kmeňoch stromov, že právom tento úľ označujeme ako ekologický. Prirodzená stavba s pritmeleným dielom ku stenám úľa zabezpečuje včelstvu dostatok tepla počas chladných období roka a poskytne včelám ľahký prístup ku zásobám potravín aj vo veľmi chladnom počasí.
Ale to nestačí, že máme zelený úľ Warre, s ktorým sa tiež dá kočovať za poľnohospodárskymi plodinami a produkovať jednodruhové medy. Včela totiž nie je kočovný hmyz. Včelstvo "kočuje" iba pri rozmnožovaní. Ale aj pri rojení zostane polovica včelstva s mladou matkou v pôvodnom úli, doma. Inými slovami, kočovanie za znáškou nerešpektuje prirodzený život včiel na trvalom stanovišti, ktoré lietajú za nektárom a peľom v kruhu nie väčšom ako tri kilometre od úľa.
Okrem toho rastliny v okolí trvalého stanovišťa včelstiev nerozkvitnú naraz, ale kvitnú postupne počas celej sezóny. Takže ak by všetci včelári kočovali so svojimi včelstvami za znáškou z poľnohospodárskych kultúr, prestali by uprednostňovať reprodukciu všetkých rastlín v okolí svojho trvalého stanovišťa. To by bol už negatívny vplyv včelárstva na biodiverzitu. Preto majú význam aj po tri úle umiestnených včelstiev v záhradách, povedzme piatich včelárov, na každej dedine. Včelár totiž nekočuje za bohato prestretým stolom pre včely, ale za finančným ziskom zo svojich včelstiev.
Na mojom trvalom stanovišti č.1 v obci, ktoré mám doma za stodolou, je 7 včelstiev. Na stanovišti č.2 je 5 včelstiev, táto včelnica je bezprostredne za dedinou a s kamarátom sme ju pokrstili ako "včelín košnicový spací", pretože sa pri tých včielkach dá pohodovo na celú noc alebo nedeľné odpoludnie zdriemnuť v regáli na košnice, zabalený v spacáku. Je tam atmosféra ako na kočovke. Na stanovišti č.3, ktorým je nádherný starý včelín, sú 3 včelstvá. Všetky včelstvá žijú na prírodnom diele a ich vitalita je obdivuhodná. Vždy vravím, že pôvodom sú moje včely potomkovia neznámych rojov, ktoré prileteli do mojej záhrady, čo je aj pravda, ale ak môžem podľa výsledkov merania lakťového indexu predpokladať, že príslušnosť k rase Krajinská včela je až 88%-tná a variačný koeficient vyjadruje ustálenú vzorku rasy, tak sa môžem dať na odchov matiek z vyrojených včelstiev. Rojové matky sú starými včelármi považované za najkvalitnejšie. Môj plemenný výber je síce prirodzený, postupujem však podľa metodiky U.Kramera z roku 1902. Mohol by som teda počítať s tým, že s mojou metodikou vedenia včelstiev na prírodnom diele mám každoročne možnosť odchovať 50 až 70 najkvalitnejších matiek krajinskej včely, takmer čistej AMC. Doposial som vždy matky daroval a roje tiež. Nikdy som sa nezaujímal o včely ako o majetok, a neviem v akých cenových reláciách sa dnes so včelami obchoduje. Tých pár kilogramov medu, ktoré každý rok predám zo dvora, mi postačuje na krytie nákladov spojených s údržbou včelstiev počas roka. Nie som organizovaným včelárom, no istý som si však v tom, že aj moje rodinné malé včelie hospodárstvo pre potešenie ducha dokáže dosiahnuť zaujímavé a nezanedbateľné pozitívne čísla vo finančnom vyjadrení, a som presvedčený o tom, že s produkciou tej najvyššej kvality a bez mnohými včelármi očakávaných štátnych dotácií.
Uvedomujeme si všetci, že v týchto časoch neustále sa meniacej klímy v sezóne, pesticídov, jednotvárnych poľnohospodárskych plodín a mnohých importovaných škodcov, je v niektorých lokalitách ťažké pre naše včely zabezpečiť dostatok rôznorodej stravy. Včelár je tak nútený presúvať svoje včelstvá a dúfa, že od svojich včiel získa viac prebytkov, ale pred pesticídmi určite neunikne. Prírodné včelárenie je síce veda, ale s neustálym čerpaním nových informácií sa to dá naučiť. Myslím, že je to spôsob ako ísť ďalej, a to aj napriek tomu, že mnohé pokusy včelárov bez praxe skončia neúspechom. To je len chvíľkové sklamanie. Aj keď ročné obdobia nie sú dnes priaznivé, nesmieme byť pesimisti, ale realisti. Úľ Warre sa tým pádom stal skutočne zeleným domovom pre včely, pretože ho používajú včelári so záujmom o udržateľné včelárstvo na trvalom stanovišti. Na rozdiel od obchodného včelárenia s premiestňovaním včelstiev, včelárenie na stabilnom mieste zaisťuje dobré opelenie všetkých miestnych rastlín, a tým aj podporu biodiverzite.


pondelok 21. októbra 2013

Tabak a včely, "akčný plán" pre včelárstvo

Dva európske právne predpisy, vydané 4.marca 2013 v úradnom vestníku, zavádzajú nové požiadavky na údaje týkajúce sa uvádzania na trh účinných látok a prípravkov na ochranu rastlín. Tieto nové údaje sa týkajú aj možných účinkov na včely (neurotoxicita, endokrinné disruptory, alebo potenciálne reziduá nachádzajúce sa v potravinách). Predpisy budú platiť od roku 2014 pre účinné látky a od roku 2016 pre prípravky na ochranu rastlín.
Nariadenie Komisie (EÚ) č.283/2013 podľa nariadenie (ES) č.1107/2009 Európskeho parlamentu a Rady o uvádzaní na trh účinných látok na ochranu rastlín
Nariadenie Komisie (EÚ) č.284/2013 podľa nariadenia (ES) č.1107/2009 Európskeho parlametu a Rady o uvádzaní na trh prípravkov na ochranu rastlín 
Skúsme uvažovať o tvrdej chémii používanej vo včelárstve. Včelárske spoločenstvo v skutočnosti funguje s pomocou desiatok rôznych chemických prípravkov, ktoré spoľahlivo regulujú život včelstiev počas roka a včelár zvyčajne nemá čas uvažovať nad postupmi, ktoré mu odborník v kravate s akademickým titulom predpísal od kancelárskeho stola. Ponoriť sa do myšlienok o súčasných technikách v poľnohospodárstve je niekedy pre včelára priam povznášajúce. Objavil som na internete tabuľku, ktorá hovorí o smrteľnej dávke pesticídov pre včelu (merané v nanogramoch, ng=desať na mínus deviatu gramu). Pozrime sa laicky na používanie chemických prípravkov v poľnohospodárstve, ktoré spĺňajú klamlivý názov ako "systém pre posúdenie rizika na životné prostredie a včely medonosné" (Apis mellifera), ktoré boli publikované v roku 1992.
Metodické dokumenty (1992) určujú včelárom a farmárom, okrem iného, ako majú agrochémiu používať, aby bola zaistená bezpečnosť včiel pri použití pesticídov. Metodika pôsobí celkom presvedčivo, pretože je zvyčajne prezentovaná logickými vysvetleniami, no aj napriek tomu pretrvávajú záhadné a rýchle úhyny včelstiev.
Aby sme jav rýchleho úhynu včelstiev pochopili, možno bude užitočné urobiť malý myšlienkový experiment. Zoberme skupinu mladých mužov v dobrom zdravotnom stave. Uistime sa, že všetci vážia 70 kg. Potom ich zamknime na dva dni do miestnosti a núťme ich fajčiť cigarety 48 hodín. Toxikológovia to nazývyjú "smrteľná dávka 50", štyridsaťosem hodinová (alebo DL50). To je toxické množstvo, ktoré pri podávaní po dobu dvoch dní môže zabiť jednotlivca.
Skúsenosti a výpočty dokazujú, že cigarety sú výrobok s nízkym rizikom "," u ľudí, pokiaľ fajčia menej ako päť cigariet denne.
Práve týmto spôsobom sa posudzujú riziká vyvolané novou generáciou insekticídov (neonikotinoidov) pre včely. Ak je niekto presvedčený, že včela je denne vystavená dávke asi jedna desatina insekticídu z toho, čo je pre ňu smrteľné, potom je (podľa novej metodiky) agrochemický výrobok považovaný za nízko rizikový. Ak som tomu dobre porozumel, tak 1/10 zo smrteľnej dávky amitrazu na jednu včelu je zároveň aj nízko rizikovou dávkou pre bezpečné potraviny. Čiže z priloženej tabuľky si môže každý včelár vypočítať ako potravinovo bezpečné včelie produkty dorába. Ak je moja laická úvaha mylná, opravte ma.
Nové pokyny, ktoré boli navrhnuté toto leto Európskym úradom pre bezpečnosť potravín na základe skutočného stavu vedeckého poznania, čo som tu v mojej laickej úvahe uviedol, boli predložené na schválenie členským štátom EÚ a Európskej komisii práve teraz, v októbri 2013, žiaľ, rozhodnutie bolo odložené a bude trvať určite niekoľko mesiacov kým budú schválené. Medzitým úrady budú postupovať podľa starých pokynov. Trvalo pätnásť rokov, aby bolo prijaté nové regulačné pravidlo pre používanie agrochémie, a hoci včelári celú tú dobu varujú a upozorňujú na hromadné zomieranie včelstiev, predsa zodpovední úradníci len laxne odložili schválenie novej normy o agrochemickom ošetrovaní poľnohospodárskych kultúr.


pondelok 14. októbra 2013

Ako upevňovať medzistienky

K prírodnému včeláreniu sa hlásia aj včelári, ktorí sa rozhodli viesť svoje včelstvá na doma, z vlastného vosku vyrobených medzistienkach s veľkosťou buniek 4,9 mm na predlohe. Veľkosť robotníčích buniek 4,9 mm je všeobecne považovaná za prirodzenú a postupy pri včelárení na týchto medzistienkach za biologické. Aby medzistienka mohla byť spoľahlivo upevnená v rámiku, tak našou snahou je upevniť ju tak, aby stála presne v prostriedku rámika, aby bola upevnená pevne a nebortila sa.
Na bortenie medzistienok má veľký vplyv teplota, pri ktorej sa medzistienka zatavuje do rámika. Podľa mojej skúsenosti je zatavovanie medzistienok najlepšie robiť za teplého slnečného dňa. Najskôr medzistienky položím za okno osobného auta, do ktorého vniká množstvo slnečného svetla a v kabíne je teplo. Koeficient rozťažnosti vosku je už aj pri malých tepelných rozdieloch veľmi veľký a ideálne by bolo takto zohriate a následne do rámika zatavené medzistienky ihneď vložiť do úľa. Vtedy by medzistienky zostali rovné, pretože by povrchové napätie medzistienku v úli nezdeformovalo.
Pri použití medzistienok treba rámiky väčších rozmerov, ako sú v úli Warre, povypletať včelárskym drôtom. V rámiku Warre stačia v hornej latke dva pozdĺžne otvory, do ktorých sa medzistienka zasunie a na vrchnej ploche hornej latky rámika sa medzistienka zahne do strán, alebo sa zataví do 3 mm hrubého nerezového drôtu, ktorý je náhradou za bočné a spodnú latku rámika. Dierky na vypletanie drôtom robím len na hornej a dolnej latke rámika. Najúčinnejšie sú drôty napnuté zvislo alebo mierne šikmo. Do drôtom vypleteného rámika medzistienky zatavujem autonabíjačkou. Postup zatavovania medzistienok je všeobecne známy, nebudem ho popisovať.
Včelár zaiste najradšej vidí taký plást, ktorý je úplne dostavaný, rovný a na všetkých štyroch stenách rámika po celých dĺžkach pritmelený. To sa dá dosiahnuť jedine správnym zatavením medzistienok. Ak zatavíme do rámika celú plochu medzistienky, plást síce včielky dostavajú úplne, vykazuje však na naše nemilé prekvapenie veľké nepravidelnosti a zborteniny, a to aj vtedy, keď bol rámik riadne drôtovaný. Skúšal som rôzne nápady, ale žiaden z nich sa neosvedčil úplne. Nechcem tým povedať, že môj spôsob je najdokonalejší a že sa osvedčil na sto percent. Pri mojom postupe poznal som len veľmi mierne deformácie vystavaných plástov na medzistienkach. Spomínal som teplotu a spôsob vypletania rámikov drôtom. Teraz spomeniem už len veľkosť medzistienky. Tú odrežem podľa veľkosti rámika tak, aby od spodnej latky zostávala medzera 3 cm široká. Tento prázdny priestor považujem za najdôležitejší, ak chcem mať rovné plásty. Pri čiastočnom posunutí vystavanej medzistienky nadol (bortení) nedôjde k jej deformácii. Aby mi toto prázdne miesto až k dolnej latke včely riadne dostavali, prilepím voskom na spodnú latku asi 7 mm vysoký pásik už postaveného diela, ktorý odrežem teplým nožom zo staršieho, už nepotrebného plásta.
Zaručene spodná časť čerstvo postaveného diela na medzistienke, zaťažená medom, peľom a mlaďou, sa nebude deformovať pre nedostatok miesta na posunutie, ako je tomu v prípade zatavovania medzistienok po celej ploche rámika, kedy sa v skutočnosti predlžujú bunky v hornej časti plásta, čím trpí následnou deformáciou jeho spodná časť. Vyskúšajte.

pondelok 7. októbra 2013

Reportáž zo Šance 2013 v Brne

Vážení přátelé,
ve dnech 4. - 5. 10. 2013 se v Brně uskutečnilo podzimní setkání Hnutí Šance pro včely. Pro ty, kteří se ho nemohli zúčastnit, je zde několik řádků.
Někteří z hostů dorazili do Brna již v pátek večer. 17:30 byl sraz na ulici Česká, „pod hodinama“. Z tohoto místa vyrazila trojice Bencúr, Kuřik a Urík do místní známé vinárny „U žíznivého papouška“. Postupně sem dorazili další a koštovali jsme bílé i červené, téměř všechny odrůdy, co měli k dispozici a povídali, samozřejmě hlavně o včelách a bolo to moc příjemné, především zážitky a zkušenosti pana Bencúra. V pokročilé hodině jsme se rozešli, všichni trefili, kde měli.
V sobotu ráno se první netrpěliví z nás objevili v otevřené zahradě, kde se konalo setkání již od 8:00. Otevřená zahrada i prostory tohoto institutu jsou zcela v eko provedení a jejich posláním je ochrana životního prostředí a ekologie. Hned ráno jsem měl příjemný rozhovor s ředitelem institutu, který k našemu hnutí a projevil velké sympatie a rád by nás v budoucnu podpořil, je zde tedy možnost, že tato instituce nám v budoucnu pronajme prostory pro setkání jen za symbolickou cenu nebo zcela zdarma.
I přes malé technické potíže jsme program zahájili něco málo po 9:00, dle plánu. Program začal pan Bencúr s jeho přednáškou o možnostech včelaření v košnici. Jeho povídání bylo v doprovodu zajímavých a pěkných videí a filmu o včelaření v košnicích. Kromě jiného upozornil na to, že i dnes v našich úlech používáme metodiky a postupy podobné a převzaté z režimu včelaření v košnici. Já osobně jsem na závěr konstatoval, že včelaření v košnici je krásné, ale v situaci většiny z nás málo reálné. S nadsázkou řečeno, musíte zaset žito, sklidit ho a uplést košnice, musíte mít krávu, aby jste mohli košnici natřít lajnem, musíte mít více času věnovat se tomu. Ale dá se to….je to jen na nás.
Pokračoval přítel Antonín Karas z farmy Vilémov, který prezentoval včelaření v Japonském úlu. Musím říct, že do přednášky dal vše, vžil se do toho, je pěkné vidět, když někdo prezentuje s radostí a oduševněním. Věřím, že japonský úl svou jednoduchostí a nenáročností, co se týče jak jeho zhotovení, tak včelaření v něm, mnohé zaujal. Mně určitě. A to nejpodstatnější je, že je to (dle mého názoru) úl nejvíce se přibližující včelaření v přirozené dutině. Jednoduché pevné dno, jednoduché nízké a malé nástavky, žádné rámy, trámky ani mezistěny, jednoduché medobraní, žádné očka, jen jedno malé česno, do úlu nasypete včely a vše ostatní je na nich. Prezentace byla doplněná povídáním o léčivých účincích včelích produktů a konkrétních přípravků z nich a receptů, které má přítel Karas odzkoušené na sobě a svých známých. Poprosím ho, zdali by alespoň část svým tipů a rad dodal na fórum ŠPV do sekce apiterapie.
Následovala přestávka na oběd, většina z nás se přesunula do nedaleké restaurace Suzies restaurant, kde jsme si dali pivo, pizzu a někteří dobrý řízek a i když se nám oběd trochu natáhnul, spokojení a najezení jsme pokračovali dále. Nemusím připomínat, že i u obědu se živě diskutovalo nejen o včelách.
Po obědě vystoupil pan Kamil Kramný, který jak je známo, věnuje se apiterapii a dlouhodobě i termické léčbě včelstev na kleštíka včelího. Představil nám téměř všechny své pokusy a vynálezy v termoterapii a možno jen konstatovat, že cesta českého včelaře a amatérského vědce je spletitá a lemována i mnoha neúspěchy, ale to k bádání patří a i jemu patří dík za to, že tuto cestu prošlapává i za cenu omylů a nezdarů a my ostatní víme, co již zkoušet nemáme a jakým směrem se v této oblasti zaměřit. Prezentoval svoji „pračku na včely“, což je zařízení, které si vynalezl sám a provádí v něm termické ošetření svých včelstev bez chemie. A funguje to. Letos měl možnost testovat termosolární úly docenta Linharta. Všichni jsme netrpělivě čekali, jaké budou výsledky u tohoto vynálezu, který od počátku doprovázeli vášnivé debaty mezi včelaři. Pan Kramný však schladil naše očekávání (respektive potvrdil očekávání některých zkušených a znalých včelařů) a prezentoval neuspokojivé výsledky s léčbou v tomto úlu. Je zde mnoho faktorů a zatím nedomyšlených věcí a nejasných informací. Jedním z problému je neznalost vědy o tom, při jaké teplotě umírá larva plodu pod víčkem. I když Milan Bencúr díky své sečtelosti přišel s odpovědí. Tu však bude u naší včely potřeba ověřit. Vše zlé je však na něco dobré a úl se dá využít ke zlepšení tepelné pohody včelstva na jaře.
Na toto téma navazovala přednáška Leoše Dvorského, který povídal o varoóze trochu jinak než je běžné. I když ho pořadatel, tedy já, donutil původně 3 hodinovou přednášku zkrátit, povedlo se to a určitě mnozí z nás po vyslechnutí začali přemýšlet a již cestou domů plánovali, jak s kleštíkem v další sezoně zatočí a použijí co nejméně chemie. Pro mě osobně je vždy nesmírně zajímavé poslouchat tohoto pána, protože se dozvím fakta a souvislosti, které se v literatuře ani od většiny včelařů nedozvíte. A hlavně mně vždy přinutí zapnout mozkové závity a více o včelách přemýšlet.
Následovala pauza na kávu, ve které přítel Karas mile překvapil všechny přítomné. Když z kouzelného koše vytáhnul a rozdával výborný sýr a další dobroty ze své farmy. Já jsem ochutnal jak kravský sýr, tak sladké, ale zdravé dobroty a byl jsem nadšen, moc jim fandím. Když pojedete na tachovsko, určitě se u nich stavte a něco ochutnejte a nakupte.
Čas se krátil a tak jsme ve finále zvýšili tempo. Finále začal doktor Hubač s poutavou přednáškou nejen o falšování medu. Krásné povídaní, kde jsme se dověděli, jak to funguje na světovém trhu s medem, a myslím, že mnozí z nás neměli ani zdaleka představu, že je to s medem a jeho falšování až tak zlé a jak neskutečně daleko může mít med ze supermarketu od skutečného medu. Kromě jiného vyvrátil pověru o tom, že med je po děti do jednoho roku nevhodný a řekl nám, jak tato fáma vznikla. Já osobně jsem za toto rád, takových pověr je v médiích i kolem nás hodně. Slíbil, že svou přednášku dá k dispozici na web, budu ho uhánět.
No a program jsem završil já krátkou prezentací o nosematóze. Tuto prezentaci dám taktéž na web, protože je to onemocnění, které je u nás na vzestupu a z různých provozních i preventivních důvodů je dobře na tuto nemoc myslet.
Na závěr zbylo jen několik minut, řešili jsme převzetí správcovství webu ŠPV, protože Karel Crha nás na čas opustí, bude si užívat na Novém Zélandu. Probírali jsme aktivity členů ŠPV, pan Dvorský prezentoval představu o možném vzniku „pracovních skupin“, tematicky zaměřených. Jednalo by se o to, že se v rámci hnutí dají dohromady lidi se zájmem o určitou problematiku, třeba apiterapie, včelaření v dutině, léčba, včelí pastva a podobně a tito lidé se budou aktivně podílet na prezentaci daného problému, na šíření nových myšlenek v jejich oblasti, budou bádat a různé vědomosti a materiály by se mohli shromažďovat na našem webu. Je to jakýsi návrh nebo vize, jak dále. Já osobně jsem pro, a proto zřídím na fóru sekce, do kterých se lidé se zájmem o konkrétní problematiku můžou hlásit. Je to však vše postavené jen a jen vůli a ochotě každého z nás dělat něco navíc.
Přátelé, to je vše. Díky všem účastníkům za příjemnou atmosféru a přednášejícím za pěkné a obohacující prezentace.
Milan Urík

utorok 1. októbra 2013

Prečo prirodzené dielo, prečo alternatívy

Vnútorné včelárstvo

Vnútorné včelárstvo je o tom, ako nás naša spolupráca so včelami ovplyvňuje vnútorne. Skúsenosti všetkých prírodných včelárov sú určite rôzne, ale naše skúsenosti sa v mnohom zhodujú. Učiť sa od včiel, to je filozofia prírodného včelárenia. Po rokoch pokusov a chýb pri experimentovaní vo vedení včelstiev som sa usadil na štýle včelárenia v trámikových úľoch Warre, ktorý mi umožnil používať pracovnú metódu podľa vzoru ošetrovania včelstiev pred asi 160. rokmi, ktorá umožňuje včelám ich prirodzenou schopnosťou strážiť svoj úľ proti škodcom a chorobám, pretože im ponúkam domov, v ktorom môžu budovať svoje vlastné dielo, žiť tam bez syntetických chemikálií a liekov, v ktorom môžu samostatne riešiť svoje vlastné problémy
.
Ako na klieštika? 

Od prvého príspevku na mojom blogu našapravda mám na pamäti a pripomínam to stále celej včelárskej obci, že "normálne" bunky majú veľkosť až 5,4 mm a prírodné bunky od 4,6 mm do 5.0 mm. Všeobecný poznatok však dokazuje, že V-roztoče dávajú prednosť väčším larvám v bunkách (a podľa skúseností vo svete aj u ACC aj u AMC). Je to pravdepodobne preto, že väčšia larva produkuje silnejšiu vôňu, ktorá ženie roztočov k reprodukčnému procesu do týchto buniek. Klieštik nevie, ktorá bunka je trubčia a ktorá robotničia. Vedci Nového Zémandu a Austrálie, ktorí už niekoľko rokov pracujú na projektoch, ktoré sa orientujú na život V-roztočov, vypracovali niekoľko štúdií, ktoré dokazujú, že čím silnejší pach, tým istejšia zábezpeka väčšej reprodukcie. Táto myšlienka aj japonským a čínskym vedcom naznačuje, že V-roztoče sú poháňané do reprodukčného procesu predovšetkým pachovými impulzmi. Možno práve umelo zväčšená robotníčia bunka až na 5,4 mm je príčinou, že sa klieštikovi tak darí úspešne parazitovať na európskej včele, ktorá je najrozšírenejšia vo svete.
Aký veľký rozdiel je medzi prírodnými a "normálnymi" bunkami? Podľa informácie, ktorú som si vygúglil, publikovanej v ABC XYZ Bee Culture z roku 1945 vydanie č. 126, je to až 109 mm3. Podľa posledných výskumov na Wurzburgskej univerzite sa v malej bunke larve dostáva oveľa viac tepla ako v bunke veľkej, preto sa robotnica môže prehrýzť spod viečka aj 24-48 hodín skôr ako sa narodí robotnica z veľkej bunky. Podľa vedeckých poznatkov od našich protinožcov táto skutočnosť spôsobí, že sa ďalšie V-samičky nebudú páriť, nie sú dospelé a už nikdy sa neoplodnia, pretože tento proces prebieha len pod viečkom.

Ako s klieštikom?

Podľa štúdií japonských vedcov, prírodné bunky sú dostatočným dôvodom pre mnohých včelárov vo svete na to, ako udržateľne včeláriť s klieštikom bez liečby včelstiev. Podľa výsledkov čínskych vedeckých pokusov (Ústav pre výskum včelárstva, čínskej akadémie poľnohospodárskych vied), ktoré sú zverejnené v časopise Včelárstvo Číny 04/2009, je pre včelstvo dôležité z hľadiska udržateľného počtu V-roztočov udržať priaznivé teplotné podmienky v úli v čase jarného rastu, kedy biologická charakteristika včelstva spočíva v rýchlom množení sa včiel. Spôsob vedenia včelstva vytváraním teplých zón v úli a zamedzovaniu studených zón v plodisku na jar, môžeme zlepšiť a rozšíriť modernú techniku včelárenia s nízkymi nadstavkami, pretože trámikové úle a úle s prirodzenou stavbou sú modelom udržiavania stabilnej klímy medzi uličkami, a tým pádom aj v celom plodisku, čím prírodní včelári položili dobrý základ pre vedenie včiel v budúcnosti.
Za optimálnych tepelných podmienok sa robotnica rodí v 21. deň po položení oplodneného vajíčka. Môže to byť aj neskoršie, ale aj skôr. Teda, za priaznivých teplotných podmienok to môže byť aj za 19 a 1/2 dňa od položenia vajíčka. Larve v menšej bunke sa dostáva viac tepla, čiže teplota v tejto bunke je stabilnejšia, nekolíše a takáto teplota vývoj včely nepredlžuje, ale skracuje. François Huber v roku 1791 odpozoroval, že včela robotnica sa rodí na 20. deň po položení oplodneného vajíčka do bunky 4,9 mm. Vtedy ešte o umelých bunkách 5,4 mm nechyrovali. Teda, za priaznivých teplotných podmienok sa môže robotnica v prirodzenom diele narodiť už po 18 a 1/2 dňoch od položenia vajíčka. Dnes to tvrdí Michael Bush, a vedecký včelársky svet to tiež tak pozoruje.
S možnosťami dnešného technického zabezpečenia sa termickou metódou vytváraním teplých zón a zamedzovaniu studených zón dá úspešne postupovať v každom úli. Vedomosť, že samičkám V-roztočov spôsobude teplota pod viečkom okolo 36 stupňov Celzia šok, a tie nie sú schopné ďalšej reprodukcie, je inšpiráciou pre každého včelára, vylepšiť si svoje zaužívané postupy v súlade s poznatkami vedy. Robotníčí plod ACC sa vyvíja pri teplote až do 38°C a robotníčí plod AMC pri teplote do 35,7°C.

Udržateľné včelárenie bez chémie

Moje včelárenie nie je zamerané na liečbu. Štýl prírodného včelárenia funguje všade vo svete, a dnes môžem konštatovať, že metóda prirodzeného vedenia včelstiev funguje aj v mojom prípade. A k takémuto riešeniu patria mnohé iné nápady, aj, povedzme, v odstraňovaní zaviečkovaného plodu.
V novembri 2010 som na mojom blogu napísal článok s názvom Zelený úľ Warre, v ktorom píšem o ekologickej metóde ošetrovania včelstiev v tomto úli. Doposial hovoríme o vedení včelstiev na prírodnom diele varroa udržateľným spôsobom. Postavím metodiku hore nohami a pokúsim sa uvažovať o vedení roztočov Varroa pod úrovňou poškodenia včelstva.
Moje včely prežívajú už desať rokov v lokalite, kde ostatní včelári používajú pri zaobchádzaní s ich včelstvami organické kyseliny a syntetické fumiganty, no stále dochádza na ich včelniciach k stratám včelstiev. Vidiecke včelárstvo je veľmi ohrozené, pretože farmári robia polia v dedinských chotároch sterilnými. Uvedomujem si túto situáciu a tak z obavy pred premnožením roztočov Varroa v mojich včelstvách som ich v priebehu posledných desať sezón preliečil trikrát. Som však presvedčený o tom, že moje včely za tých desať rokov mali možnosť prispôsobiť sa štýlu života na prirodzenej stavbe. Michael Bush, Solomon Parker, Sam Comfort, Les Crowder, Dean Stiglitz,  Kirk Webster, Dee Lusby a ďalší profesionálni včelári úspešne včelária bez liečby po dobu najmenej desiatich rokov. Neviem však, koľkí z nich včelária v odľahlých oblastiach. Prečo by som to neskúsil aj ja? Nemá zmysel vlastniť včeliu Zoo so sterilným prostredím v úli! Veď všetky včelstvá, ktoré žijú s klieštikom po dobu najmenej päť rokov majú šancu prežívať bez liečby aj naďalej. Mám pocit, že mám super včely a je čas s tým niečo urobiť. Nemám včely pre podnikanie, tak prečo by som im nemal dať možnosť udržať sa na mojej včelnici bez chémie a s ohľadom na zavčelenie v mojom okolí pomáhať im v spolunažívaní so mnou len zootechnicko-chovateľskými postupmi. S určitosťou viem, že kto to nechce skúsiť, nikdy nebude vedieť výsledok!
Každý sa musí pozorne poobzerať po svojej lokalite ešte pred rozhodnutím o svojej stratégii. Výhodou mojej lokality je, že včely majú v dosahu svojho doletu les s divokou flórou a lúky s pestrým zložením nektáru a peľu. Pesticídov na poliach ubudlo, ale pribudla GMO kukurica a začali sa objavovať pravidelné obdobia sucha a dažďa, ktoré si vyžadujú raz za čas kŕmenie včelstiev. V obci sme piati včelári a všetci zabezpečujeme reprodukciu našich včelstiev prostredníctvom rojov. Naše včely sú neznámeho pôvodu. Sú však zvyknuté žiť v prostredí našej lokality odjakživa, na rozdiel od iných "dovezených" šľachtených včiel. Prišiel som k záveru, že aj keď podľa odborníkov je Varroa znášanlivosť/odolnosť veľmi zložitá vec, predsa len v takomto prípade prirodzeného výberu tých mnoho rôznych faktorov vstupujúcich do hry je v mojej lokalite čo najmenej. Viem, že moje včely "Varroa rezistentné" nie sú, ale s určitosťou viem, že pri ôsmich stupňoch Celzia lietajú, prinášajú peľ, zatiaľ čo šlachtené včely sedia v úli, jedia med a strácajú čas. To je rozdiel medzi nimi. Viac prirodzenej potravy pre ich zdravie, znamená väčšie šance na prežitie bez cudzej pomoci. Preto sa pre mňa stáva zaujímavým "postup o vedení" roztočov Varroa pod úrovňou poškodenia včelstva.

Plávať proti prúdu 

Najlepším liekom proti Varroa, je poznať, a vedieť výsledky z vlastných pozorovaní. Keď budem pozorne sledovať roztoče Varroa, tak sa veľa dozviem o včelách. Je to dobre prispôsobený parazit. Neexistuje lepší učiteľ včelárstva. Problémom pre začínajúcich včelárov je, že dlhoroční včelári im predpisujú režim s jednoduchým chemickým ošetrovaním včelstiev a o alternatíve zootechnických postupov stále mlčia. Alternatíva zootechnických postupov je na prvom mieste vo veterinárnych predpisoch. Nie je to alternatíva mŕtvych kolónií, čo je príliš hrôzostrašná myšlienka asi pre väčšinu začínajúcich včelárov, ktorí vo svojich začiatkoch idú radšej s prúdom, poučení od tých viac znalých ako sú oni sami. Je veľmi ťažké plávať proti prúdu a byť rebelom proti konzervatívnym názorom v nadväznosti na systém, ktorý zorganizoval niekto v obleku a kravate. Yin-Yang je v tomto prípade tabu! A tak sa vytvára každá nerovnováha. Pre začínajúceho včelára je dôležité vedieť urobiť Bond test. To je riešenie na liečenie včelstiev iba v prípade potreby. Skutočnosť na každej včelnici je taká, že 30% až 50% včelstiev nepotrebuje každoročnú liečbu. Chemickým ošetrovaním včelstiev a pôdy sme narušili prirodzenú rovnováhu v úli. Určite sme zničili aj predátora, ktorého potravou je aj škodca Varroa.

Stratégia prežitia roztočov varroa

Pre manipuláciu so zaviečkovaným plodom, jeho vyrezávanie, je dôležitý poznatok, že znižovanie počtu položených vajíčok matkou v zlom počasí alebo v čase príprav včelstva na rojenie, nie je výhodou pre včelstvo v obmedzovaní počtu roztočov Varroa. Keď včely zmenšia plodové teleso, samičky Varroa zrýchlujú reprodukciu. Obvykle je vo včelstve 50% foretických roztočov a 50% je v bunkách pod viečkom. Akonáhle sa plodové teleso zmenšuje, tak viac ako 70% roztočov sa nachádza v plodových bunkách pod viečkom. Samičky Varroa jednoducho cítia, že budú mať na reprodukciu k dispozícii malý počet buniek s plodom, "napadnú" plod a poškodia ho. To je dôvod, prečo rojenie neznižuje populáciu roztočov. Tým dochádza k poškodeniu plodu a zvyšuje sa počet včiel s poškodenými krídlami a pod. Čiže, načasovať správne odstránenie zaviečkovaného plodu vo včelstve je veľmi dôležité. Podľa nášho uvažovania by sme mohli predpokladať, že roj, ktorý opúšťa rodný úľ, bude roztočmi Varroa zaťažený minimálne, a že vyrojené včely si tak udržujú náskok pred časťou včelstva, ktoré zostalo v materskom úli. S tým náskokom to nie je pravda, pretože prudké zníženie počtu roztočov Varroa vedie k explózii narastania ich populácie. Po osadení roja do nového úľa počet roztočov s rozvojom mladého včelstva rýchlo narastie aj na 2000 jedincov. A to je dostatočné množstvo na zabitie mladého včelstva ešte pred zimou. Treba sa veľa každému učiť, aby dokázal predchádzať kolapsom včelstiev a vyskúšať si vlastné kontrolné liečby a presvedčiť sa tak o tom, či sa mojim skúsenostiam dá veriť. Apis Cerana sa rojí niekoľkokrát ročne. Opúšťa plod, plásty a všetko necháva za sebou. Roztoče Varroa sa už pred vekmi najlepšie prispôsobili práve k rojeniu. Včelstvo sa pripravuje na rojenie mesiac a viac, takže roztoče majú dosť času pripraviť sa na rojenie včelstva. Tento mechanizmus v skutočnosti slúži každému včelárovi k vytváraniu pasce pre roztočov Varroa. Je to stará známa technika o vytváraní väzenia pre matku. V tomto príbehu roztoče utekajú do zostávajúceho plodu vo väzení matky a môžu byť pohodlne včelárom odstránené. 
Tiež prax potvdila, že včelstvá so šľachtenými matkami sa veľmi rýchlo prispôsobia miestnym podmienkam. Počas jednej sezóny alebo dvoch sa včelstvo úplne prispôsobí miestnym podmienkam a bude sa rovnako správať ako domorodé včelstvá.

Reštartovanie“ slabých včelstiev

Samičky roztočov Varroa žijú v lete 2 až 3 mesiace a počas zimy 6 až 8 mesiacov. Uvedené poznatky o živote roztočov Varroa umožňujú každému včelárovi ošetrovať svoje včelstvá zootechnickými postupmi. Podľa mojej skúsenosti riešením nemôže byť včelárenie bez zásahu, ani obmedzovanie medobrania. Ani malé bunky 4,9 mm na predlohe nepomôžu. Problémom včiel nie je klieštik, ale znečistené životné prostredie. Včely totiž ukazujú vyššiu úroveň problému.
Doterajšia prax s tvorbou odložencov zo silných včelstiev je výsledkom potreby rozširovania počtu včelstiev a na posilňovanie slabých včelstiev. To je však pomalé a bolestivé riešenie pre včelstvá. Aj túto prax treba obrátiť hore nohami a vrátiť sa k starému postupu. Treba deliť slabé včelstvá (nie silné) a ich plod bez včiel ukladať do silných rodín, na ich posilnenie. Resetnutím slabých včelstiev pomôžete včelám zbaviť sa neprospešných mikroorganizmov v úli. Včely sú závislé na správnej zmesi užitočnej a neužitočnej mikrofauny a mikroflóry v úli, čo umožňuje udržiavať stabilitu včelieho superorganizmu. Straseným včelám môže každý včelár dať ešte jednu šancu vytvorením zmetenca. Týmto spôsobom je možné "vyrobiť" silné včelstvá a presvedčiť sa, či zlyhala matka alebo microbiom v úli. Keď reset pomôže včelám začať znova, tak to je spôsob, ako ísť ďalej.
Včelárstvo je remeslo veľmi závislé na miestnych podmienkach a kde jeden včelár má úspech za určitých okolností, práca iného včelára, v inej časti sveta, môže s rovnakým snažením sa vyústiť k zániku jeho včelstiev. To je dôvod, prečo musíte prísť na to, čo funguje vo vašej lokalite. Preto všetci musíme mať na pamäti, že moje skúsenosti a predstavy nemusia byť opakovateľné inde.

štvrtok 26. septembra 2013

Včelárenie v Jednotnom úli

Včelárska ročenka z roku 1963, od Júliusa Komoru a kol.., je venovaná včeláreniu v Jednotnom úli, ktorý včelárska obec pozná pod ľudovým názvom Čechoslovák. Z menovanej ročenky som vybral niektoré state, ktoré tu v skrátenej podobe uvádzam. http://issuu.com/milanbencur9


utorok 24. septembra 2013

Sluneční hodiny

Blíží se doba podzimní rovnodennosti. Slunce nám překročí rovník a vydá se na zemskou jižní polokouli a to mi připomělo že jsme se v zimě bavili o slunečních hodinách. Tenkrát jsme to pro nedostatek času nedopověděli, proto ti posílám pár fotografií a slov o jejich realizaci
Sluneční hodiny (SH) jsem od počátku plánoval především jen jako zajímavý doplněk letního zahradního posezení. Jejich přínos, nebo účel jsem vnímal spíše jako estetický. Dúvodem je jednak plánovaný rozměr SH, jednak přesnost jejich vyhotovení a jednak fakt, že sluneční čas plyne poněkud jinak, než bychom si představovali. Jinými slovy, že je určitý rozdíl mezi námi používaným SEČ a slunečním časem vztaženým k poledníku na kterém se konkrétně nacházíme. Pro zjednodušení konstrukce jsem využil předpoklad, že hodiny budou nasměrovány přesně na jih, což znamená, že obě poloviny ciferníku budou shodné. Mechanické provedení, jak vyplývá z přiložených obrázkú je vcelku jednoduché. Zužitkoval jsem zbytek desky z výroby úlu, kousek dřevěné násady ze zlomeného smetáku a nadbytečnou špici z kola. Špice z kola tvoří polus, jehož stín bude na ciferníku označovat aktuální čas. Jeho sklon je dán naší polohou vzhledem k zeměkouli, tedy rovnoběžkou na které se nacházíme. Pokud je to kupříkladu 50-ka, pak 90 - 50 = 40 to znamená, že sklon polusu bude 40 stupňú. Na ciferníku je pravé poledne označeno 13-tou hodinou, vzhledem k tomu že SH zobrazují letní čas. 14-tá hodina je vzdálena o 10 stupňú vpravo. 15-tá o 21 stupňú, ostatní pak -- 33,5 -- 49 -- 68 a 90 stupňú. Analogicky levá polovina ciferníku má stejné úhly ovšem vlevo od 13-ky. Při montáži na stanovišti musí být obě osy SH svislé a nesmí docházet k jejich změně deformací použitého materiálu, anebo například větrem. Hrubé nasměrování jsem odhadnul podle orientace satelitní paraboly. Někdo by mohl namítnout, že pravé poledne u nás nastává o pár minut dříve oproti SEČ. Ano, ale toto jsem ve finále dorovnal jemným pootočením SH tak aby ukazovaly správný čas podle SEČ, s vědomím malé nepřesnosti času. Přesněji řečeno, v tomto případě letního času. Grafická úprava hodin je na vás, tam se múže každý vydovádět. Několik možných, ale ne příliš povedených alternatív jsem přiložil. Jak říkám, je to laciný a vděčný doplněk stanoviště anebo pergoly.
Pokud by si někdo chtěl hodiny vytvořit pro nějaké komplikovanější umístnění, pak jestli mohu poradit je vhodné si zjistit svoji aktuální polohu podle GPS. Dnes už je GPS téměř v každém mobilu a navigaci. Údaje získáme také na www.mapy.cz. Potom použijeme následující stránku http://sundial.damia.net/vertical/index-cs.html . Zde vložíme požadované údaje našeho stanoviště. Celý proces výpočtu slunečních hodin je v češtině. Výsledný produkt po vytištění múžeme použít jako SH, případně jako šablonu pro tvorbu svých vlastních hodin. Púvodně jsem sluneční hodiny vnímal jako takovou hračku. Náramkové hodinky nenosím od té doby co mám mobil a to už je hodně dávno. Vlastně všude okolo nás je přesný čas. Na mikrovlnce, na kombinovaném sporáku, na kávovaru, na tranzistoráku, na satelitu, na televizi, na přehrávači všeho co se přehrát dá i nedá. Mám pocit, že na vysavači i na vodovodní baterii jsem hodiny ještě neviděl, ale mohu se mýlit. Každopádně na zahradě, pokud nemám v kapse mobil, musím si čas ověřit na slunečních hodinách. Ony mají s náma cosi společného, také potřebují ke své činnosti slunce. Pokud slunce zajde za mrak, prší anebo dokonce sněží, což u nás je často a trvá to dlouho, viď Milane,tehdy nejdou. Ovšem tehdy obvykle na zahradě nejsem ani já, proto mi to nevadí. Je fajn, když jdou, nepotřebují natahovat, nepotřebují žádné baterky. A tak jsem si vlastně ověřil, že i dnes svúj smysl přece jen mají. 
Franta Rusek




streda 11. septembra 2013

Včely - prví padlí v chemickej vojne

O čemže je tady vlastně řeč? Herbicid Agent Orange používali na základě zfalšovaných studií o jeho bezpečnosti Američané během vietnamské války; poté, co jím pokropili rozsáhlé oblasti jižního Vietnamu, se otrávily nejméně 4 miliony lidí a i 40 let po válce způsobuje rakovinu a těžká genetická poškození všeho druhu. Více na: http://zen.e15.cz/pribehy/vcely-jsou-prvni-padli-v-chemicke-valce-1019346

Americké monštrum Monsanto vedie chemickú vojnu vo svete. Pre slovenských farmárov začalo utrpenie, pretože im hrozí možná strata ich živobytia. Sú zdrojom vytvárania dobrých pracovných miest pre Slovákov a dodávajú na trh naše najčistejšie potraviny. Stále sú z nich, v porovnaní so zahraničím, ekologickí poľnohospodári, ktorí ponúkajú Slovákom zdravé jedlo, takže môžeme byť zdravý národ, namiesto podvyživených a obéznych ľudí, pretože naše poprevratové vlády si nerobia o nás veľké starosti a nechcú o nás stáť. Čo to naši najvyšší predstavitelia štátu robia, keď sa šíria informácie o tom, že na ambasáde USA v Bratislave vyvíja aktivity spoločnosť Monsanto? Viac na: http://www.occupyforanimals.org/the-monsanto-monster.html


nedeľa 1. septembra 2013

Volné rozprávanie o prírodnom včelárení

V roku 2011 uverejnil časopis Moderný včelár sériu mojich článkov o prírodnom včelárení. Vznikla tak krátka osemnásť stránková poblikácia, kalendárium o včelárení v úli s prirodzeným včelím dielom pod názvom, Ide to aj bez medzistienok. Kalendárium si môžete prečítať v mojej internetovej knižnici na adrese http://issuu.com/milanbencur/docs/ide_to_aj_bez_medzistienok.


V roku 2012 vzniklo video, dokument, ktorý je pokračovaním písaného kalendária a zároveň mojim volným rozprávaním o prírodnom včelárení v úli Warre. Kto má účet google+, moje volné rozprávanie si môže pozrieť tu https://plus.google.com/113039800380132546414/posts/9NRxfe9pt35