O mne

Moja fotka

Poslaním môjho blogu je oboznámiť návštevníkov s jedným z najpozoruhodnejších úľov francúzskeho včelára Roger Delona, ktorý poznáme ako Alpský úľ. Včeláriť v tomto úli je v skutočnosti novostarý spôsob včelárenia. Je to včelia retrofarma používajúca metódu ošetrovania včelstiev s jednoduchou technológiou trámikového úľového systému. S touto technológiou potrebujete menej času a je oveľa modernejšia ako pri iných známych formách včelárenia. Pre mňa sa úľový systém s prirodzenou stavbou včelieho diela stal meradlom radosti zo včelárenia bez potu, ktorý som vydal pri ošetrovaní včelstiev všeobecne uznávaným spôsobom. Väčšina včelárov s desiatkami včelstiev najčastejšie myslí na prostriedky získané zo včiel. Ekonomika včelárenia bez dotácií, s vylisovaným medom pre seba a známych, je veľmi zaujímavá. A ja sa na prírodné včelárenie pozerám ako na relax ducha a včelnica sa stala pre mňa chrámom pre oddych. Užite si so mnou moje poznanie, keď som sa učil a rástol ako prírodný včelár. 

pondelok, 18. októbra 2010

Dekontaminácia - boj s roztočmi Varroa mimo úľa.

Keď som sa pred rokmi preklikal k informáciám o ekologických krokoch pri predchádzaní chorobám včiel, všimol som si, že prioritou všetkých tých filmových a PDF dokumentov je celosezónna orientácia vo včelárskych postupoch na znižovanie populácie Varroa roztočov vo včelstvách. Pointou konkrétne uvedeného dokumentu je dekontaminácia vytváraných prirodzených rojov a zmetencov po hlavnej jarnej znáške v období rastu včelstiev do letného slnovratu a ich posilnenie včelami zo zrušených produkčných včelstiev po skončení poslednej znášky v auguste. Tieto otázky ma zaujímajú, pretože v mojej technológii vedenia včelstiev v úľoch Warré môžem prejsť na znižovanie počtov klieštika vo včelstvách ich delením prirodzenými a umelými rojmi, s následnou dekontamináciou mimo úľa, s pravidelnou každoročnou obnovou diela v plodisku. Predpokladám, že táto téma zaujme aj ostatných, pretože ide o ekologický krok v metodike, s cieľom včeláriť bez liekov v úli a liečiť včelstvá mimo úľa. Pridám kontakt na informácie o liečbe včelstiev mimo úľa v mojej knižnici.



sobota, 9. októbra 2010

Domáca výroba medzistienok.

Úľový systém Warré nepotrebuje medzistienky, život včiel v tomto úli je organizovaný na prirodzenej stavbe diela. Uzavreté rámiky, s možnosťou včelstva využívať stavbu diela na predlohe medzistienok, je možné uplatniť prakticky podľa modifikovanej metódy Roger Delon . Kto sa rozhodne pre domácu výrobu medzistienok , tak tá je pre včelára pri použití Delonovej metodiky veľkou hygienickou výhodou.


pondelok, 4. októbra 2010

Po Matúši čiapku na uši.

Veru tak. Minulý týždeň u nás napadol prvý sneh na Choči a dnes ráno sme mali aj v doline prvý prízemný mráz. Bolo na nule. Studený vzduch stiekol z hôr do podhorských dolín a zima nám dáva znať týmto primrznutým babským letom, že je za dverami. Máme tu opäť týždeň so slnečnými dňami a príjemnou poludňajšou teplotou, ale s mierne mrazivým ránom a dopoludním. Včielky to tušili, už neplodujú.
  

nedeľa, 3. októbra 2010

Vetrolam na letáči.

Obydlia včiel bez falcov a s jednoduchými stenami sú odjakživa tým najlepším riešením, ktoré umožňuje včelárovi bez zmeny úľového systému využívať všetky poznatky včelárskej praxe. Stačí do sústavy doplniť potrebný bezfalcový prvok. Navyše, takéto jednoduché bezfalcové stolárske práce nevyžadujú milimetrovú presnosť vyučeného stolára a každý zručnejší včelár si vystačí s jednou stolovou okružnou pílou.
Keď na včelnici prevažne fúkajú vetry rovnobežne s letáčmi úľov, dochádza k vysávaniu vzduchu z úľového priestoru. Ak fúka vietor kolmo na letáče alebo chrbát úľov, k tomuto fyzikálnemu javu nedochádza. Z toho dôvodu je vhodné mať celoročne zasunutú varroa podložku pod celozasieťovaným dnom. Ako vetrolam doporučuje postaviť hranolček v letáčovom trakte V.Križan v Ročenke včelára z roku 1963. Nemeckí včelári riešia lámanie vetra pred vchodom do úľa letáčovou clonou.
Od prvého jarného preletu až do posledného medobrania mám na úľoch otvorené letáče na celú šírku nadstavku. V čase kŕmenia zmenšujem prechod včiel do úľa položením hranolčeka cez letáč so zužujúcim letáčovým otvorom. Prierezová plocha hranolčeka je štvorcová, v mojom prípade o hrane 20 mm. Na jednej strane hranolčeka som vyfrézoval vybranie dlhé 150 mm a vysoké 8 mm, na susednej strane je vybranie dlhé 40 mm, ktoré je možné použiť v prípade veľkej sliedivosti včiel.
Keď nastanú studené jesenné vetry a snehové prehánky, prevrátim hranolček výrezom zvisle smerom k letáčovému otvoru. Táto poloha znemožňuje vetru vnikať priamo do priechodu, ale dovoľuje výmenu vzduchu i prelety včelám. Je to jednoduché riešenie ako zabrániť vysávaniu vzduchu z úľového priestoru, čo vyrušuje včelstvá pri zimovaní. Pred očakávaným jarným preletom hranolček odstránim.

piatok, 1. októbra 2010

Ešte raz o prírodných bunkách a včelárstve bez liekov.

Existuje vyše tridsať druhov roztočov, ktoré žijú v úli. Doteraz bolo v úli identifikované viac ako 8.000 mikroorganizmov, z väčšej časti prospešných, tie udržiavajú ostatné patogény v rovnováhe, a bez ktorých včely nemôžu žiť. Každé ošetrenie organickou kyselinou zabíja tieto mikroorganizmy. Každé ošetrenie amitrazom ničí všetkých článkonožcov žijúcich v úli, nie iba klieštikov. Antibiotiká ničia mikroflóru, ktorá je prospešná na udržanie rovnováhy v počte patogénov. Cukrový sirup má pH, ktoré škodí mnohým prospešným organizmom a vyhovuje mnohým patogénom /Nosema atď./, na rozdiel od pH medu, ktoré je oveľa nižšie, škodí patogénom, ale vytvára priaznivé prostredie pre mnohé známe užitočné organizmy. Viacročná rotácia starých plástov a neustála stavba diela na medzistienkach len vytvára čoraz priaznivejšie prostredie pre život škodlivých mikroorganizmov. Myslím, že sme diasiahli bod, kedy treba vo včelárskych technológiách prejsť na metódu prirodzenej stavby diela s každoročnou jeho obnovou v plodisku a v držaní plástov v medníku najviac v nasledujúcu sezónu po ich vystavaní, ale s vylúčením akejkoľvek liečby včelstiev.
Výber varroaodolných včelstiev neexistuje, taká cesta nie je možná. Existuje len varroaodolná metodika včelárenia bez liečenia kolónií. Pri použití tejto technológie včelstvo dokázalo prežiť až 8 rokov bez liečenia. Bežne prežívajú včelstva bez ošetrovania proti klieštikom 3 až 5 rokov. Metóda spočíva v každoročnej tvorbe oddielkov, zmetencov a rojov, aby sa udržal potrebný stav produkčných včelstiev. Aj keď je na jar pravidelne sa opakujúci pohľad na niektoré mŕtve úle veľmi smutný, včelstvá sa pri takomto vedení neliečia. Včelárstva pri neustálej tvorbe mladých včelstiev neprechádzajú do straty a udržujú si potrebný stav produkčných včelstiev.
U nás štát prihliada na záujmy veľkých včelárov a tomu prispôsobuje zákony. Neliečiť včelstvá proti Varroa sa považuje priam za trestný čin, pretože takýmto počínaním ohrozujete ostatných. Nikto kompetentný sa nepokúša overiť na včelstvách v praxi či je takýto zákonný názor opodstatnený! A postupy s liečbou tých ostatných, ktoré som uviedol vyššie vari neohrozujú nás ostatných, ktorí sme prejavili snahu o čistejší chov včelstiev? Akékoľvek aktivity o vytvorenie ekologickejšieho prostredia a hlavne prirodzenejšieho pre život včiel v úli sú zo strany štátu zákonom potláčané. Úradníci jednoducho rozhodnú, ktorý spôsob musíme považovať za ekologický a ktorý nie.
Možnosť šľachtenia varooaodolných včelstiev tu bude vždy. Každú aktivitu považujem za prospešnú. Natíska sa však takáto otázka: budete mať čistokrvného psa, ak ho nezaočkujete proti piatim alebo desiatim pliagam tak Vám uhynie aj na banálnu chorobu. Bez prevencie liečením nedokáže prežiť. Orechovi z pouličného výberu sa to nemôže stať. Podobne je to aj s varroaodolnou metódou bez liečenia včelstiev a s prirodzeným výberom. Nie je to tak dávno, myslím, že to bol rok 2007, kedy uhynuli rovnako včelstvá šľachtené a liečené ako neliečené z prirodzeného chovu. Vysvetlení tohoto javu je tiež veľmi veľa. U nás sme sa s tým stretli prvý krát, ale v Amerike sa tento jav už začína pravidelne opakovať.
Väčší včelári už niekoľko desaťročí s pomocou včelárskych spolkov, vysokých škôl a výskumných ústavov budujú tento neistý systém včelárenia, ktorý sa spolieha na chemikálie, antibiotiká a pesticídy, aby udržali svoje včelárstva v chode. Takouto technikou včelárenia prinútili nás všetkých vychovávať odolných škodcov a šľachtiť chovné kráľovné, ktoré nemôžu prežiť bez takejto liečby. V poslednej dobe prešli včelári na liečbu kyselinou mravčou, ktorá posúva pH k radikálne kyslým hodnotám a zabíja huby, kvasinky a ostatnú flóru a faunu, ktoré sú závislé na včelách a včely na nich. Liečebnými procedúrami je značne narušený ekosystém v úli, včelstvá používajú menej propolis a tým pádom schopnosť včelstva zvládnuť vírusy klesá. Máme geneticky a ekologicky oslabené včelstvá, ktoré sú schopné žiť v čistom, "neznečistenom" prostredí a ak im vysadíme liečbu veľmi rýchlo zomierajú. Technológiou varroaudržateľného prírodného včelárenia bez liečby ich musíme dostať do prostredia v ktorom môžu prežiť, lebo ak tak neurobíme budú nám stále zomierať. Životné prostredie a životné prostredie sú dve rôzne roviny a výber a výber tiež.
Mnohí včelári sa vyhovárajú, že vďaka mojim neliečeným desiatim včelstvám je zamorené klieštikom aj ich sedemdesiat úľov. Také tvrdenie je zavádzajúce. Je to klamstvo, veľké ako humanitárna vojenská invázia. Klieštiky z mojich úľov predsa neodpochodujú do susedových. Snaha nadšencov priblížiť včelárenie čo najviac k prírode spája slobodumilovných ľudí, ktorí chcú žiť nezávisle na miestnych štruktúrach a sú ochotní pre to aj niečo urobiť.
Z reakcií včelárov na mnohých fórach usudzujem, že o živote včiel nečítajú, zaujímajú sa len o liečivá v okolitých štátoch, ktoré potom napchajú do svojich včelstiev v snahe vytočiť metrák medu z každého úľa a čo najlepšie ho speňažiť. Nechcú si naštudovať niečo o živote roztočov Varroa a o spôsobe ich reprodukcie. Alebo aspoň prečítať reakcie ostatných priateľov na fóre, ktoré sú tiež poučné. Na to, aby sa oživila krv, nepotrebujú chodiť na zálety moje klieštiky k susedovým. Na to stačí samičke prejsť z rodnej trúdej bunky do susednej robotníčej, na tom istom pláste a v tom istom úli. Premnoženie klieštika v mojich úľoch nemá nič spoločné so zalietavaním a s tým, že sused včelstvá nelieči vôbec a ja liečim aj päť krát do roka. Nechcú pouvažovať nad tým, prečo tretina alebo polovica neliečených včelstiev na samotách v americkej prérii alebo ázijskej stepi každý rok zomiera a druhá polovica alebo dve tretiny prežívajú. Nestačí len myslieť si o tom svoje, treba aj vedieť a mať to odskúšané!
Od roku 1984 dymím 2x do roka, v septembri a októbri. Asi v troch sezónach sme mali nariadené tretí krát dymiť aj na jar po prelete. V mojom hornatom regióne bývajú včelstvá okolo 20.9. bez plodu alebo ho majú veľmi málo, potom sa matky začiatkom októbra opäť na chvíľu rozkladú a koncom októbra, začiatkom novembra sú včelstvá opäť bez plodu. To je každý rok ovplyvňované počasím a každý rok sa to opakuje. Ak sa včelár naučí rozpoznať tieto bezplodové obdobia a v čase ešte teplých dní včelstvá prelieči, nemusí mať obavu o ich zdravie v budúcej sezóne. Za tých 27 sezón sa mi nestalo aby bol v mojich včelstvách premnožený klieštik.
Ďalšia dôležitá skutočnosť je, že po poslednom vytáčaní, čo je v mojom prípade okolo 15.júla, ihneď včelstvá zakŕmim, to mám každý rok hotové asi do 15.augusta. Od tohto dátumu sú čeľade pripravené na zimu, zásob sa nedotknú a plodujú len do tej miery ako im príroda a slniečko v horách umožní. V mojom prípade stačí liečiť 1x do roka, druhé dymenie je len bezpečnostnou poistkou.
Už som tu o malých bunkách napísal. Veľkosť malých buniek je 4,9 mm. Medzistienky s touto veľkosťou buniek sa vo svete bežne vyrábajú. Výsledky v zápase s klieštikom sú pri používaní týchto medzistienok minimálne a nevýrazné. Keď sú všetky bunky rovnako veľké, samičky klieštika nemajú na výber a vôjdu do všetkých. Štandardne sú medzistienky lisované s veľkosťou buniek 5,4 mm. V oboch prípadoch núti včelár svoje včelstvá stavať iba bunky jednej veľkosti. V technológii sa tým pádom nič nezmenilo. To je možná príčina neúspešnej kontroly reprodukcie tohoto votrelca vo včelstve. Veľkosť malých buniek treba chápať úplne inakšie. Zdá sa, že úspešným riešením je včelárenie na voľnej stavbe diela. Včelárim tak už tri sezóny. Ako sa reprodukuje roztoč Varroa v prirodzenej stavbe včelieho diela neviem ešte posúdiť. Úspech tejto technológie môže potvrdiť alebo vyvrátiť budúcnosť. V každom prípade je veľkým úspechom každoročná obnova diela v plodiskových nadstavkoch. Posledné tri roky som liečil kyselinou mravčou a pri tomto spôsobe ošetrovania je ťažké mať pod kontrolou spád. Počet klieštika každoročne stúpal. Vlani pri septembrovom liečení jednorázovo spadlo 1000 ks na včelstvo. Tento rok som možno zaznamenal prvý úspech mojej metodiky včelárenia na prírodnom diele, spád bol len polovičný v porovnaní z vlaňajškom a vrátil som sa k avartínu. Od večera do rána spadlo v septembri po zadymení Avartínom od 300 do 500 klieštikov. V augustovom letnom odľahčení spadlo jednorázovo do 300 týchto parazitov. Roztoče však padali po septembrovom dymení ďalej celý týždeň. Po týždni som napočítal od 200 do 350 ks. Či stavy roztočov začali na prirodzenom diele klesať, to ukáže až budúca sezóna. Bunky s prirodzenou veľkosťou nepostaví včelstvo hneď v prvom roku. Až jednotlivé generácie včiel sa dopracujú k takémuto stavu asi v priebehu dvoch, troch sezón. Z mojej skúsenosti môžem dokumentovať len toľko, že roje a zmetence voľne stavajú len robotníčie dielo s veľkosťou buniek 4,9 mm. V čase znášky sú voľne stavané bunky väčšie a v čase rozmnožovania, prípadne pri tichej výmene matky pribúda aj v júli trúdovina.
Dovolím si teda tvrdiť, že skúsenosti s mojimi "divoko" žijúcimi kolóniami svedčia v prospech prírodného diela. Roje a zmetence stavajú na prírodnom diele robotníčie bunky prevažne vo veľkosti od 4,6 do 4,9 mm. Na pláste s prirodzenými bunkami sa nachádzajú včelie komôrky od veľkosti 4,6 mm do veľkosti 6,6 mm. Bunky s veľkosťou 4,6 mm až 5,6 mm sú určené ako inkubátory pre robotnice, pre trúdí plod stavajú včely bunky o veľkosti 6,4 mm až 6,6 mm a tie ostatné veľkosti v rozmedzí medzi bunkami robotníc a trúdov sú určené na ukladanie zásob.
Prírodný roj zvyčajne váži medzi dvoma a troma kilogramami. Tento rok som mal tie trojkilové roje a všetky stavali robotníčie dielo a bez trúdoviny. A keď boli ešte bez diela a bez plodu som ich ošetril Avartínom. Mám to zdokumentované na tomto blogu. Primárny roj opúšťa úľ na jar so starou kráľovnou. Je cenný, pretože je silný, nepotrebuje pomoc a dokáže využiť znášku aj pre včelára, postaví robotníčie dielo a ešte zhromaždí zásoby pre seba na zimu. Sekundárne roje sú malé, ale cenné sú v tom, že majú mladé kráľovné, včelár im však musí často pomáhať, čo veľakrát vedie k tichým výmenám matiek a ku stavbe trudích buniek. Na veľkosť prírodných buniek má vplyv viacej faktorov. Je to ročné obdobie, znáškové pomery, vzdialenosť medzi rámikmi a mnohé iné nálady včelstva. Veď aj v moderných komerčných úľoch včely neraz prejavujú zvláštne inštinkty, niečo ako chápanie svojich potrieb a schopnosť prispôsobiť sa podmienkam: dôkladne vystavajú voskovú medzistienku a zrazu ju prestavajú, prerábajú robotníčie bunky na trúdie alebo stavajú podpery pod poškodené plásty. Včelárenie bez medzistienok je dnes tou najistejšou cestou k zdravým včelstvám. Spochybňovači si nemusia sťažovať na moje "divoko" žijúce včelstvá kým plnia svoje plynové nádrže propán-butánom a stolujú so sójovými plátkami. Podpora zdravých postupov včelárenia vo svete pustošenom geneticky modifikovanými plodinami a pesticídmi je len dobrá vec. Ak je niekto taký láskavý a rozhodnete sa napísať komentár na môj názor, potom poprosím, napíšte svoju reakciu aj s informáciou z vašej praxe, pretože suché konštatovanie bez zdôvodnenia o ničom nesvedčí, bez ohľadu na to, čo hovoríte o mojej práci.
Pred niekoľkými rokmi údajne bol na pultoch obchodov umelý med z kukuričného sirupu. Skúste injekčnou striekačkou naliať do kvetu kukuričný sirup a pozorujte ako sa budú správať včely. Môžete to urobiť v bezprostrednej blízkosti svojej včelnice. Včelám bude trvať veľmi dlho než si všimnú tento kvet a keď mu privoňajú rýchlo ho opustia. Sirup z ovocného cukru nie je vhodný ako návnada. Keď ako návnadu použijete med z úľa od svojich včiel, tak včelu od kvapky medu nastraženého v kalichu kvetu ani prudkým pohybom ruky neodoženiete. Takáto skúsenosť možno potvrdzuje výsledky štúdií, že potenciálne škodlivé látky môžu byť v sirupe z ovocného cukru, ktoré môžu prispieť k úhynu včiel bez mŕtvoliek v úli a so zanechanými zásobami, čomu hovoríme Colony Collapse Disorder. Dávky na doplnenie zimných zásob včelstvám sú vyrábané aj z kukričného sirupu a mnohí včelári na tento účel využívajú aj sirup z hrozna. Medové zásoby problémy včelám nespôsobujú, preto sa snažím vo svojej praxi priblížiť čo najviac k prírodným spôsobom starostlivosti o včielky. 
Ing.Milan Kresák, vo svojom článku, "Ontogenetický vývoj včely medonosnej", v roku 1963 píše, že zárodok včely matky, robotnice i trúda sa vyvíja pri priaznivej teplote, t.j. pri 34-35 stupňoch Celzia tri dni. Ak je teplota nižšia, vývoj zárodku sa predlžuje. Na konci zárodočného vývoja po pretrhnutí obalových blán sa z neho liahne larva. Ďalej uvádza, že vcelku trvá vývoj pri matke 16, pri včele robotnici 21 a pri trúdovi 24 dní. Píše, že čas vývoja môže sa približne o jeden deň skrátiť pri optimálnych vývojových - najmä tepelných podmienkach alebo predĺžiť, ak za vývoja plodu nebolo v úli potrebné teplo. Toto tvrdí každá dostupná včelárska literatúra.
Z uvedeného sa dá predpokladať, že robotnica sa liahne na 21.deň ráno, na poludnie alebo večer, ale môže to byť aj na 20.deň ráno, na poludnie alebo večer, ak sú počas vývoja priaznivé teplotné podmienky. Keď je toto overená pravda, tak v prípade malých buniek 4,6 až 4,9 mm sa plodu dostáva v menšej bunke viac tepla a včela sa rodí o jeden deň skôr, teda aj na 20.deň ráno. To znamená, že klieštik má na reprodukciu až o 48 hodín menej času ako v prípade buniek veľkých 5,2 až 5,4 mm. K páreniu klieštika dochádza len pod viečkom, preto z malých buniek vyjde len jedna nová-mladá oplodnená samička Varroa schopná ďalšej reprodukcie. Ostatné sú neoplodnené, nestihli to a už sa nikdy neoplodnia, zahynú. V prípade veľkých buniek, v ktorých vývoj trvá aj o 48 hodín dlhšie, vyjdu aj dve alebo tri mladé oplodnené samičky Varroa. Na týchto poznatkoch je založená metodika včelárenia na prírodnom diele. Klieštika sa síce nezbavíme, ale je možné ho touto technológiou kontrolovať bez liečenia včelstiev. Uvádzam to aj na viacerých miestach tohoto blogu. Neviem potvrdiť pravdu tejto metodiky, ale pokúšam sa ju overiť. Michael Busch, TBH včelár, USA, je držiteľom
zdravotných certifikátov od roku 2004 o zdravotnej nezávadnosti jeho neliečených včelstiev. Veterinárna komisia mu ich každoročne prehliadne, posúdi zdravotný stav a vydá certifikát.