pondelok 18. apríla 2011

Zastav se na chvíli a čti!

Když jsem včera vystupoval z vlaku, přede mnou šla pomalým tempem stará žena. Pospíchal jsem a nevěděl, jak ji předběhnout. Nepříčetně mě vytáčela. Vtom jsem se zarazil a říkám si, kam vlastně pospíchám? Ozvaly se ve mně výčitky svědomí, že jsem se v duchu zlobil na ženu, která měla dost času a navíc za svoji pomalost nemohla. Celý život pracovala a možná si i hodně vytrpěla. A možná i všechno trpělivě nesla. A já jsem takový netrpělivý a malicherný. A to všechno jen proto, abych byl o 10 minut dřív doma. Ty minuty i tak promrhám na internetu nebo u televize.
Alibisticky to shodím na dobu, ve které žijeme. Všichni jsme hrozně uspěchaní. A večer zjistíme, že jsme toho zase moc nestihli. Frustrovaní zalehneme a usneme spánkem spravedlivých. Přes SMS si vyznáváme lásku, komunikujeme přes chat a do očí si nemáme co říct. Trápí nás účty, kariéra. Ve schránkách se nám hromadí maily, protože nemáme čas odepsat. Na polici se nám hromadí knihy, neboť nemáme čas číst, nevíme, jak voní příroda, protože nemáme čas k ní přivonět. Do kdy to ale vydržíme? Čím víc toho chceme stihnout, tím méně toho stihneme. Věnujeme mnoho času věcem, které si to nezaslouží. Neumíme se zastavit a uvědomit si hodnotu věcí. Nafotíme spoustu fotografií, ale už si je ani neprohlédneme. Vypálíme je na CD a tím to končí. Počítače máme plné hudby, na kterou nemáme čas, máme množství televizních kanálů, které ani nestačíme všechny sledovat. Místo zábavy stres! Stále kontrolujeme mobil, jestli nám někdo nevolal, přestáváme si vážit krásných věcí, kvůli kterým se vyplatí žít.
Můj děda má 87 roků. V životě nebyl v zahraničí, nemá mobil, poslouchá jednu stanici na svém starém rádiu. A přitom si myslí, jaký krásný život prožil. S úsměvem vzpomíná, těší se z pěkného dne, z vůně dřeva, ze svých vnoučat. Žil těžký život, ale váží si ho! To my dnes neznáme. A tak máme infarkty, rakovinu, deprese. A možná by stačilo jen zpomalit! Tvrzení, že se to nedá, neobstojí. Zamysleme se, kolik času věnujeme nepodstatným věcem. Zkusme vypnout mobily, počítače a porozprávět si. Snad jsem si uvědomil svůj rychlý život včas, abych zpomalil. Kamarád má chalupu v malé osadě obklopené horami, není tam signál, žádná televize, obchod otevřený jen v úterý a ve čtvrtek a jedna hospoda 5x5 metrů. Asi tam zaběhnu, abych zpomalil a nezlobil se na staré lidi, kteří si váží zbytku života a zbytečně nespěchají za smrtí, tak jak mnozí z nás!


nedeľa 17. apríla 2011

Je to obranný mechanizmus, ktorý zlyhal?

Keď je študent pripravený na štúdium, učiteľ sa určite objaví. Včelstvá sa dajú chovať čo najprirodzenejšie a s minimom stresu. Ázijské včelie medy sú ziskové pre mnohé spoločnosti, ktoré sa chcú presadiť na trhu v obchodných reťazcoch. O matky ázijských včiel má záujem včelársky priemysel v Európe už celé polstoročie a možno aj dlhšie. Obchod s ázijskými a európskymi včelstvami a matkami sa stal dopravcom včelích parazitov medzi európske včely. Európska včela sa dokáže prispôsobiť životu na všetkých kontinentoch. Včelár však nesmie byť ako slepý človek, ktorý nevie kam mieri. Osoh zo včiel, to nie je iba finančný zisk. Med a ostatné včelie produkty sú len malým percentom z prospechu tohto hmyzu. Včelársky priemysel prispieva miliónmi euro ročne priamo do slovenskej ekonomiky. Včela slúži človeku oveľa viac ako ostatné zvieratá, nie preto, že pracuje na výrobe medu, ale preto, že pracuje pre ostatných. Väčšina ľudí nemá potuchy o všetkých tých zložitých životných dejoch vo vnútri úľa. Včely majú tajný život, nevieme o tom nič. Včela putuje celý deň po poliach, lesoch a záhradách, aj na podhorských lúkach je úplne závislá na poľnohospodárstve, aby zhromaždila pre svoj rodný úľ zásoby na zimu. Zbiera nektár, opeľuje kvety a tak nás živí a šatí. Plnými dúškami nasáva kvapky sladkého nektáru z kalichov "škodlivých" burín, ale vo väčšine prípadov sú to pre včelu lahôdkové poháre s jedom. Rozvoj prírodného včelárenia si zaslúži oveľa viac pochopenia a pozornosti zo strany poľnohospodárov, veterinárov a celej spoločnosti. Prírodné včelárenie, to znamená, venovať sa s láskou a čo najväčšou pozornosťou lokálnemu plemenu včely, ktorá tu žije odjakživa, a my chceme, aby prežívala naďalej, aj keď už nie je tou našou pôvodnou včelou.
Pamätám si metódu z osemdesiatych rokov minulého storočia, keď sme počas zakrmovania včelstiev do sirupu pridávali fumagilín. Včelár z nevedomosti, že Nosema je huba, používal v úli doporučované antibiotikum, testované ako protinádorová látka, ktorá cicavcom úplne vygumuje imunitný systém. Je na čase, aby včelárove jedy prestali znečisťovať včelám ich útulný domov v úľoch.
Praktické riešenie pre hubenie roztočov Varroa je založené na chemických procesoch v úli. Včelári tak nevedomky likvidujú plemeno svojich matiek, ktorých potomstvo je schopné čeliť premnoženiu klieštikov a skôr alebo neskôr by prežívali bez liečby. A tak bludný kruh každý rok po medobraní začína odznova. Liečba pomáha včelám pri vývoji ich bezstarostného spolužitia s roztočmi Varroa v úli. Chemické látky riešia problém okamžite, ale v dlhodobom horizonte sa hromadia vo vosku a následne vraj spôsobujú sterilitu trúdov.
Ešte v roku 1987 získal kolektív katedry bioekológie Univerzity v Bruseli dostatočné množstvo pre parazita klieštika príťažlivej látky na biologický spôsob boja proti varroatóze. Táto metóda funguje tak, že biolátka sa rozpráši na rámik s plodom v izolátore, značne zvyšuje príťažlivosť plodu pre parazita a rámik je pre klieštika pascou, po zaviečkovaní sa z úľa odstráni. Je to spoľahlivá biologická metóda, pretože klieštiky sa nemôžu vzoprieť vlastnému rozmnožovaciemu pudu. Ak je táto cesta biologického boja proti klieštikovi známa už vyše dvadsať rokov, prečo sa tento pozoruhodný objav ešte nedostal do praxe? Ak je táto metóda skutočne BIO a EKO, tak je pre včelstvá prijateľnejšia ako kyselina mravčia! 
Nepoznám odpoveď na otázku položenú úvodom, preto sa zatiaľ spolieham na priekopnícku metódu bez liečenia včelstiev v úli, podľa ktorej včely musia začínať znova od nuly.

utorok 12. apríla 2011

Roj neuletí!?

Mám rád ruské včelárske stránky, pretože tam nachádzam množstvo inšpirácií, ktoré môžem využiť v mojom prírodnom včelárení. Na mnohých z týchto stránok včelári tvrdia, že roj neuletí bez dovolenia včelára, že nesadne vysoko do koruny stromu, ak mu to včelár nedovolí. Tú istú skúsenosť má aj môj ruský priateľ.
Včelár vie sluchom odpozorovať rojovú náladu vo včelstve, no pre včelára je ťažké pozorovaním správania sa včelstva zistiť, kedy roj vyletí z úľa, ktorý deň a hodinu to bude. Ja osobne som odpozoroval, že roje v záhrade zvyknú sadnúť na ten istý strom, dokonca aj na ten istý konár. Akoby ich na to miesto lákala zvláštna vôňa. Vetvička, na ktorú roj sadne, určite uschne. Z podobného zistenia vychádza aj metóda ruských včelárov na ovládanie včiel, ktoré sa práve roja. Včelárovi stačí v priestoroch včelnice, alebo kočovného stanovišťa, postaviť trojnožku z dvojmetrových konárov, ktorá pripomína trojbokú pyramídu. Na vrchol takto pripraveného rojochyta treba zavesiť plátenú prikrývku, stiahnutú z povaly hociktorého úľa, ktorá je zatmelená propolisom. Teplé lúče slnka zohrejú propolis v textýlii a jeho vôňa sa bude šíriť po celej včelnici. Priláka rojace sa včely svojou arómou. Všetci včelári, ktorí túto metódu vyskúšali, jednotne tvrdia, že roj vždy bude sadať na túto konštrukciu a nie na konáre stromov. Druhá skupina včelárov zas píše, že roj v ich záhrade nikdy nesadol na dosku natretú propolisom. Prikrývku s usadeným rojom stačí zvesiť z trojnožky a striasť z nej včely do pripraveného úľa. Podľa veľkosti včelnice je vhodné pred úľmi, v koridore letu včiel, postaviť v čase rojenia primeraný počet rojochytov. Vo filozofii môjho spôsobu jednoduchého ošetrovania včelstiev je to výborná vychytávka. Určite ju v tohtoročnej včelárskej sezóne vyskúšam.
Kliknutím na fotografie ich zväčšíte.


Prečo ten výkričník s otáznikom na začiatku? Včelstvo, ktoré sa rojí, na trojnožku prilákate, keď prikrývku zatmelenú propolisom natriete syntetickým feromónom matky. 

sobota 9. apríla 2011

Šľachtenie v prírodnom včelárení

Za posledných stopäťdesiat rokov je včelárstvo orientované na maximálne zisky, čoho výsledkom sú prešľachtené včely s nedostatkom vitality včelstiev. Včelstiev, v chove ktorých vo všeobecnosti zaznamenávame úhyny, ktoré v modernom toxickom poľnohospodárskom systéme nedokážu prežiť bez užívania drog. Pri mojom včelárení v úľoch s uzavretými rámikmi som sa presvedčil, že naše vymyslené metódy sú nevyvážené alebo pre včely zle prispôsobené, a cesta späť do rovnováhy, stability, odolnosti a zdravia včelstiev môže viesť cez včelárenie na prírodnom diele. Prax mnohých včelárov vo svete svedčí o tom, že odolnejšie včelstvá môžeme získať prirodzeným výberom v udržateľných chovoch. Prírodné včelárenie je chovom so šľachtiteľským cieľom, kedy včelstvo najlepšie prežíva s geneticky rozmanitou populáciou. To znamená, že matka sa pári s 15. až 20. trúdmi, čím sa do úľa dostane komplexný genetický fond včelnice. Všeobecné zásady ekologického poľnohospodárstva sú vo vzťahu k ekologickému chovu včiel veľmi všeobecné a sú iba odporúčaním, ktoré sú vo včelárstve využívané v osobitných právnych predpisoch, ktoré podporujú konvenčné šľachtiteľské metódy a komerčné chovateľské ciele.
Princípy a prax prírodného včelárenia požadujú od nás zmenu myslenia a zvýšenú snahu pochopiť nutnosť sytému udržateľného včelárenia. Včelárstvo orientované na prirodzený život včiel sa orientuje na výber odolných včelstiev z vlastného lokálneho chovu a je možné ho definovať ako nazeranie do genetického inžinierstva svojou vlastnou cestou. Vzhľadom k týmto špecifickým črtám prírodného včelárenia, nemôže ono byť dnes považované za všeobecne známe, čo si vyžaduje nutnosť neustále sa vracať k niektorým základným faktom o biológii včelstva.
Prirodzenou cestou rozmnožovania včelstiev je rojenie. V procese rojenia sa včelstvo rozdelí nezávisle a organicky, kedy stará matka odchádza za rojom z úľa až s poslednými včelami a zvyšok včelstva s mladými liahnucimi sa matkami zostáva na starých plástoch so zanechanými zásobami medu.
V 19.storočí objavený umelý chov matiek zmenil postupy vo včelárskych technológiách. Umelý chov matiek dáva včelárovi príležitosť, bez ohľadu na prírodné javy vo včelstve, kedykoľvek a odkiaľkoľvek odobrať plemenný materiál na chov veľkého množstva matiek toho istého pôvodu. Včelárom ovplyvňované zásahy do života včelstiev nechajú matky rozvíjať sa vo včelstve v obmedzenom časovom úseku a vyradia mladšie ako štyri roky staré matky z procesu ich prirodzeného životného cyklu. V modernom komerčnom včelárení sa stalo zvykom vo včelstve vymeniť matku každý rok. Toto opatrenie zabezpečuje včelstvu večnú mladosť a včelárovi maximálny výnos medu. Reprodukčný proces včelstiev rojením včelár nahradil tvorbou odložencov z niekoľkých plástov plodu, ku ktorým pridá umelo odchovanú matku. Nové včelstvá sú tvorené montážou, ktorá neberie do úvahy prirodzený rytmus života vo včelstve.
Včelári s viacnadstavkovou úľovou zostavou sú s umelým chovom matiek a tvorbou odložencov nadšení, pretože im tento postup zabezpečuje zisky z predaja matiek aj odložencov a bez každoročného posilňovania svojich produkčných včelstiev odložencami s matkami nulového veku by ich medné výnosy bez tohoto spôsob včelárenia nepriniesli úspech. Táto metodika používaná vo včelárskych postupoch posledných sto rokov, priniesla vo včelárstve dneška veľké zdravotné problémy včelám, pretože sily organického pôvodu vo včelstve boli mechanizované a boli značne narušené blízke vzťahy medzi matkou a včelami, ako keď tieto určuje samotná príroda. Krátkodobé motívy maximalizovať zisky zo včelárenia ovplyvnili životaschopnosť včelstiev natoľko, že v posledných desaťročiach včely nemôžu prežiť bez trvalého užívania drog.
Včely sa stali závislé na ľudskej starostlivosti. Pre ich trvalé spolužitie s človekom má definícia jeho chovateľských cieľov veľký význam. Dnes je jediným kritériom výberu maximalizácia ziskov na úkor zdravej vitality včelstva. Vitalitu treba chápať ako schopnosť včelstva stavať svoj organizmus s pomocou vlastných matiek niekoľko generácií. Prírodné včelárenie je ekvivalentom pôvodného prejavu života včiel. K vitalite patrí schopnosť včelstva obsadiť primerane veľký úľový priestor a jeho úsilím postaviť si vlastné voskové dielo. Preto včelárenie na prirodzenom diele ponúka tie najlepšie vodítka na zabezpečenie vitality včelstva. Pre včelára je dôležitým kritériom ľahká manipulácia so včelstvami. To znamená, že včely nemajú byť vyrušované častým rozoberaním. Potom budú včely pokojné a tiché, keď včelár pri starostlivosti o ne v úli potrebné opatrenie vykonáva. Aby im nová perspektíva umožňovala dosahovať výnosy medu na vysokej úrovni, prírodné včelárenie je logickým vývojom výberu v kultúre včelárenia na základe najnovších poznatkov z biológie včiel.

piatok 1. apríla 2011

Technika s prirodzenou stavbou, úľ len na zbieranie medu

Tento článok nie je žiadna teória. Inšpiroval ma k jeho napísaniu Bojo z Cífera, ktorý uvádza svoje stokilové výnosy medu v diskusnom fóre na stránke včely.sk. Myslím, že to nie je náhoda. Podobné výsledky dosahuje aj kamarát z obce Svederník pri Žiline, ktorý kladie na seba aj 6 "B" nadstavkov a dosahuje výnosy, o ktorých sa môže ostatným včelárom len snívať. Keď začal používať techniku Warré kamarát z Piešťan, jeho roje z polovice júna mu vystavali dielo a mali ešte do konca júla výnos 33 kg medu. Podobné skúsenosti mám aj ja a v mojich skromných Warré debničkách donesie včelstvo 80 kg medu za sezónu. Aj Vasilisa, ktorý ma sústavne podpichuje, uvádza, že rozloží rámiky s plodom aj do ôsmych nadstavkov nad seba, aby včelstvo donieslo čo najviac medu, čo ja považujem za veľkú chybu v jeho postupe, pretože do plodiska sa nesmie zasahovať.  Aj priateľ Turčáni, zo Závady v okrese Veľký Krtíš, nazýva jeho metódu kombajnom na zber medu a uvádza, že spojí aj štyri roje dohromady, osadí ich do priestranného úľa zloženého zo štyroch nadstavkov miery "B", poskytne tak včelám veľký úľový priestor, v ktorom včelstvo dokáže využiť nárazovú znášku z agáta na uloženie bohatého množstva nektáru do voľných buniek a následne ho spracuje na med, čo však nemožno porovnávať s vývojom včelstva počas jari bez vyrojenia v dostatočne veľkom priestore úľa pre plod aj pre med.