O mne

Moja fotka

Poslaním môjho blogu je oboznámiť návštevníkov s jedným z najpozoruhodnejších úľov francúzskeho včelára Roger Delona, ktorý poznáme ako Alpský úľ. Včeláriť v tomto úli je v skutočnosti novostarý spôsob včelárenia. Je to včelia retrofarma používajúca metódu ošetrovania včelstiev s jednoduchou technológiou trámikového úľového systému. S touto technológiou potrebujete menej času a je oveľa modernejšia ako pri iných známych formách včelárenia. Pre mňa sa úľový systém s prirodzenou stavbou včelieho diela stal meradlom radosti zo včelárenia bez potu, ktorý som vydal pri ošetrovaní včelstiev všeobecne uznávaným spôsobom. Väčšina včelárov s desiatkami včelstiev najčastejšie myslí na prostriedky získané zo včiel. Ekonomika včelárenia bez dotácií, s vylisovaným medom pre seba a známych, je veľmi zaujímavá. A ja sa na prírodné včelárenie pozerám ako na relax ducha a včelnica sa stala pre mňa chrámom pre oddych. Užite si so mnou moje poznanie, keď som sa učil a rástol ako prírodný včelár. 

nedeľa 27. septembra 2009

Zrušenie spodných boxov Warré

V poslednú septembrovú nedeľu som využil krásne počasie babieho leta na odobratie spodných boxov v mojich úľoch Warré. Je to konečná operácia s touto úľovou zostavou, ktorú je vhodné urobiť nejneskôr v októbri, teda v období babieho leta. Na túto prácu som využil môj zdvihák na úle.

Práca mi šla od ruky, rýchlo a bez akéhokoľvek vyrušovania včelstiev. Robil som to po rozplynutí hmly, na poludnie a včielky ani netušili, že s ich obydlím niekto manipuluje.



Taký jednonohý, dvojramenný elevátor na úle je skutočne vynikajúcou včelárovou pomôckou. Má dobrú stabilitu, pri manipulácii s úľom nebalancuje a včelárovi ušetrí veľa včelích bodnutí. Tento zdvíhač úľov využívam počas celej včelárskej sezóny a musím konštatovať, že pri práci s ním som neutŕžil ešte ani jedno žihadlo. Odobratie najspodnejšieho boxu je jednoduché a pohodlné.

Vo zdvihnutých dvoch nadstavkoch bude včelstvo zimovať a na kontrolu jeho stavu stačí pohľad zdola.


Po odobratí spodného boxu spustím plodisko na celozasieťované dno a tým je manipulácia s úľom ukončená.

Odobratú debničku som skontroloval a z obrázka je zrejmé, že včielky dôkladne vytesnili v úli všetky škáry propolisom. Konce trámikov sú bohato zalepené čistým tmelom.
 

Aj keď spodné nadstavky nie sú vystavané dielom dokonale, myslím si, že mojich osem rodín úspešne zvládlo prechod z klasického langstrotha na technológiu Warré. Zaujímavým zistením pre mňa je, že včely vyhrýzli pásiky medzistienok na všetkých trámikoch a vodítkom pre stavbu diela kolmo na letáč im poslúžila iba drážka v trámiku. Do budúcnosti budem vedieť, že pásiky medzistienok sú na trámikoch nepotrebné, stačí zaliať drážku voskom.

Od letného slnovratu vystavalo všetkých osem čeladí po dva osemtrámikové nadstavky panenského diela a ten tretí, najspodnejší, bol vo všetkých prípadoch nedokončený. Na jar však poslúžia ako slušný základ pri stavbe nového diela.
 
Klasické plstené alebo textilné uteplivky sa pri tejto technológii nepoužívajú. Na  celoročné uteplenie stačí vzduchový vankúš, ktorý zároveň slúži  ako povalové kŕmidlo. Odobratý najspodnejší nadstavok nemusíme skladovať, môžeme ho položiť na vzduchový vankúš. Tam  nebude nikomu prekážať. Podobne  naložíme aj so štvrtým nadstavkom.


Po hravo zvládnutej práci je pre mňa odmenou krásny pohľad na plne obsadené plodisko v dvoch boxoch . Včielky budú zimovať na šestnástich plástoch Warré 300x200 mm, čo zodpovedá približne desať rámikovému nadstavku klasickej miery "B" 420x275 mm. Dúfam, že pokojne prezimujú.



 

sobota 19. septembra 2009

Vyfúkanie včiel z medníkov

Pri medobraní je najosvedčenejšou praktickou pomôckou vyfúkanie včiel z medníka k čomu nám poslúži zasieťovaný rám, ktorý plní funkciu plynulého prechodu vyfúkaných včiel z medníka do nadstavku pod ním.

Odstraňovanie včiel z medníkov pri vytáčaní medu, vyfukovaním. Ide o jednu z alternatív, vysoko efektívnu. Veľkou výhodou je, že nepracujeme so „sólo“ plástami, ale celými NN. Vyfukovať môžeme benzínovým kompresorom „BR – 400 STIHL“ alebo používať potápačskú bombu (certifikovanú) so stlačeným čistým vzduchom (150atm.). Jedna bomba vystačí na 15-25 boxov, podľa jej veľkosti. Na bombu je nutné namontovať regulátor výstupu tlaku (8 – 10atm.) a hadicu s koncovou „pištoľou“. Uvedená pomôcka sa dá zabezpečiť, pri zorientovaní sa, u špecializovaných predajní a nadviazaní kontaktu so športovým potápačom, prípadne s hasičmi. Tento vám zabezpečí naplnenie bomby k tomu určeným kompresorom, ktorý je vybavený výstupnými vzduchovými filtrami.
Box kolmo preklopíme na prednú, alebo zadnú stenu. Na prednú časť položíme smyk, ktorý má v prednej časti sito. Z uličiek včely vyfúkame. 
Tlakovú bombu môžeme efektívne využiť aj pri liečení aerosólovým prístrojom proti varoóze. Jedna bomba vystačí pri liečení na 25-35 včelstiev, podľa jej veľkosti.

Toto je model môjho priateľa Michala Vinca z Prešova.
 

pondelok 14. septembra 2009

Medobranie s cedákom

Je to super. Ak používate horizontálnu technológiu TBH alebo vertikálnu Warré, nepotrebujete pretechnizované vozíky na odviečkovanie plástov, temperovanú miestnosť na vytáčanie medu, ani drahý nerezový medomet. Postačia vám dve plastové vedrá s vrchnákom a elastické nylonové pančucháče.
Neexistuje jemnejší produkt ako čerstvý plástový med, ktorý neprešiel mechanickým spracovaním. Kto obľubuje plástový med môže si ho skladovať v menšom kýbliku v chladničke počas celej zimy. Pri medobraní s cedákom postupujeme klasicky. Včely z plásta ometieme alebo vyfúkame z medníka. Medový plást z trámika odlomíme a položíme do pripravenej nádoby. Pri vertikálne položených debničkách môžeme vyrezať odvčelený medník naraz. Nádobu s medovými plástmi prikryjeme a trámiky vrátime do úľa alebo s nadstavkom pod hniezdo včelstva.
 Na oddelenie medu od vosku potrebujete cedák. Zhotoviť si takýto filter je tá najjednoduchšia vec na svete. Potrebujete dve vedierka s vrchnákom a nylonové elastické pančucháče. Do dna jedného vedra navŕtate niekoľko menších otvorov, ktoré slúžia na odtekanie medu. Do vrchnáka druhého vedra urobte veľký otvor.
Na spodné vedro nasaďte pokrievku s veľkým otvorom. Druhé vedro s malými otvormi na dne postavte na vrchol spodného vedra. Ak ste nylonové pančucháče neupevnili pod pokrievku s veľkým otvorom na spodnom vedre, môžete ich upevniť na vrchol horného vedra a urobiť tak tašku na rozdrobené medové súše. Horné vedro prikryte vrchnákom v strede ktorého je navŕtaný otvor s priemerom najviac 3 mm. To je všetko. Postavili ste si cedák.
Plastovú nádobu, ktorú sme naplnili pozbieranými plástmi s medom, uzavrieme a po dovezení domov ponecháme chvíľu na slnku. Jej obsah sa zohreje oveľa lepšie ako vo vykúrenej miestnosti. Keď sú plásty s medom v nádobe primerane zohriate, podrvíme ich pučiakom priam na kašu. Takto podrvenú zmes medu a vosku prelejeme do nylonového vaku v hornom vedre cedáka. Cedák uzavrieme pokrievkou a med necháme cez noc odtiecť samospádom do spodného vedra. Vosk v nylonovom vaku necháme v hornom vedre dovtedy, kým sa odtok medu nezastaví.
Horné vedro cedáka môžeme plniť rozdrvenými plástmi s medom až po okraj. Z takto naplneného horného vedra zaplníme spodné vedro asi do troch štvrtín čistým medom. Takto zhotovený a uzavretý cedák je včelotesný. Med môžeme nechať odtekať aj na dvore. Na slnku alebo v polotieni dokážeme v cedáku udržať teplotu asi 30 stupňov Celzia a med odtečie za niekoľko dní. Tento postup funguje najlepšie počas letných teplých dní. Bez problémov zvládnete medobranie z repky olejky aj medovicu. Taká práca nás nič nestojí.
 Odtečený med v spodnom vedre cedáka sa počas tohto procesu zároveň aj čistí. Keď po niekoľkých dňoch odstránime horné vedro s voskom, stačí z hladiny medu stiahnuť penu a med plniť do pohárov. Stiahnutú penu tiež dajte do pohárov. Je to priam pochúťka. Chutí ako plástový med bez vosku.
Medobranie s pomocou cedáka je skutočne jednoduché. Žiadny veľký neporiadok. Žiadne veľké čistenie. Vedrá stačí položiť jedno do druhého, naplniť vodou, na druhý deň opláchnuť hadicou a máte hotovo. Maximálna hygiena bez bielej a drahej medárne.

Nylonový vak s voskom preperiete vo vode a sirup použijete na kŕmenie včiel. Vosk vytopíte v slnečnom rozpúšťači alebo v paráku. Solárne taviace zariadenie na vosk je najosvedčenejším príslušenstvom, s ktorým môžete bezpečne zaobchádzať pri práci okolo úľov s hornou lištou – trámikmi. Nemáte na včelnici a v sklade neporiadok, je účinné a bezpečné, vyžaduje minimálnu pozornosť a čas a vosk zo slnečného rozpúšťača je prirodzene zafarbený.

S touto technológiou sa môžete stať mini-komerčným včelárom. Komerční včelári s niekoľkými stovkami včelstiev zbierajú úrodu medu v tonách. Majú vo výbave svojho včelárstva viacnásobne veľké extraktory, špirály, čerpadlá, výmenníky tepla, nádrže, odviečkovače, prosto náradie používané v tomto procese. Ja som sa vždy považoval za hobby včelára a myslel som si, že aj pri ošetrovaní 50 alebo 80 včelstiev potrebujem to najmodernejšie technické vybavenie v podobe odviečkovačov, 18-rámikových nerezových medometov s automatom, množstvo kanví z antikoru na med, atď. To je omyl. Počas svojej včelárskej praxe som strávil veľa času a vynaložil veľa energie pri spravovaní veľkého neporiadku nepotrebných technických vecí. Predal som všetky moje technické pomôcky na ťažbu medu a preorientoval som sa na jednoduchý a rýchly zber úrody medu. Táto metóda asi nie je vhodná pre včelárstvo, ktoré musí za deň spracovať tisícky kilogramov medu. Ale v mojom prípade funguje skvele, keď ho ťažím niekoľko stoviek kilov.
Každý zamestnaný včelár, ktorý sa včelárstvu venuje popri svojej práci, hľadá tú najjednoduchšiu obsluhu svojich včelstiev. Úrodu potrebuje zobrať vtedy keď má on čas a nie raz v sezóne keď je koniec znášky. Jednoduchšie je pre víkendového včelára zbierať úrodu viackrát. Ležan TBH a aj malý medník Warré takýto postup umožňujú, pretože ich včely rýchlo zaplnia a je možné pridávať trámiky aj prázdne nadstavky. Včelárenie v úľoch s trámikmi sa stáva jednoduchým. S touto technológiou potrebujete menej času a je oveľa jednoduchšia ako pri iných známych formách včelárenia. Pre mňa sa úľový systém Warré stal meradlom radosti zo včelárenia bez potu, ktorý som vydal pri ošetrovaní včelstiev klasickým a všeobecne uznávaným spôsobom. Aj keď väčšina včelárov najčastejšie myslí na prostriedky získané zo včiel, ja sa na včelárenie pozerám ako na rekreačné zariadenie. Včelnica je chrámom pre oddych a nie prostriedkom na dojenie kapitálu. 

Zlato zo slovenských hôr


Napriek skutočnosti, že včelárim už len stacionárne a moje včielky majú každoročne v okruhu ich doletu zdanlivo rovnaké kvety i medonosné byliny, med, ktorý dorábajú, je každý rok iný. Dokonca aj v rámci jedného langstrotha či warré sa na rôznych poschodiach med od seba líši. Vôbec nie som prekvapený poznámkou mojich zákazníkov, ktorí kupujú moje zlatíčko zo dvora, keď s úsmevom spokojne podotknú, že im vždy predám gurmánsky vynikajúci originál, ktorý sa ani farbou, ani chuťou nepodobá medu z minulého roka. Preto sa chcem krátkymi poznámkami zmieniť o kvetene mojej lokality medzi Rozsutcom, Chočom a Oravským hradom, ktorej nektár ovplyvňuje farbu, chuť, hustotu, prosto zloženie medu od mojich včielok.

Vŕba rakyta. Všetky druhy vŕb sú významným zdrojom včelej pastvy. Na jar medzi prvými rastlinami poskytujú včelám výdatnú znášku nektáru a peľu, ako tomu bolo aj v roku 2009, kedy za priaznivých podmienok poskytli nektár nie iba na rozvoj včelstiev, ale po dva, tri rámiky aj na vytočenie pre včelára.

Podbeľ liečivý. V jeho kvetoch včely nachádzajú dostatok peľu a nektáru, keď v prírode ešte prakticky niet iných zdrojov. Včely kvety podbeľu veľmi usilovne navštevujú a do úľov prinášajú okrem nektáru bohaté obnôžky žltopomarančového peľu.

Púpava lekárska. V jej jednom kvete sa za 24 hodín môže vytvoriť až 5 mg nektáru s cukornatosťou 20 – 50 %. Med z kvetov púpavy je veľmi hustý a rýchlo kryštalizuje.
Slivka domáca. U nás kvitne koncom apríla a začiatkom mája. Poskytuje nektár a peľ a v prípade priaznivého počasia, ako v roku 2009, kedy sa na nej rozmnožila voška slivková, aj medovicu. Kvitne 6 – 10 dní. Kvety vylučujú spomedzi kôstkového ovocia najmenej nektáru s cukornatosťou 10 – 20 %.

Višňa obyčajná. Kvety rozkvitajú pred vypučaním listov, sú biele a voňajú po horkých mandliach. Kvitne krátko po čerešni, ale skôr ako jabloň. Včelám poskytuje bohatú podnecovaciu znášku nektáru a peľu. Nektár vylučuje v ranných a predpoludňajších hodinách.

 Ríbezľa. Hneď za humnami, asi 500 metrov vzdušnou čiarou od mojej včelnice, je 20 hektárová plantáž červených a čiernych ríbezlí. Ríbezle na plantáži kvitnú aj 20 dní od polovice apríla a pre moje včielky sú dôležitou nektárodajnou a peľodajnou rastlinou. Kvet rábezle vylúči za 24 hodín 2 – 10 mg nektáru s cukornatosťou okolo 30 %. Peľové obnôžky majú zelenosivú farbu.
                             
Egreš obyčajný. Egreše sa hojne pestujú v záhradkách. Kvitnú v apríli okolo 15 dní, o niečo skôr ako ríbezle. Je to dobrá nektárodajná a peľodajná rastlina. Kvet vylúči za 24 hodín až 22 mg nektáru s cukornatosťou okolo 32 %, čiže produkcia cukru je 5,4 mg.

 Jabloň. Je to náš najrozšírenejší a najobľúbenejší ovocný strom. Popri starej asfaltovej ceste v našom chotári, ktorá sa dnes už nepoužíva, sú ich vysadené stovky. Kvitne asi 7 dní v máji. Jeden kvet vylúči za 24 hodín priemerne 5 mg nektáru s cukornatosťou 40 – 50 %. Po odkvitnutí jabloní končí pre moje včelstvá včasná jarná znáška. Aj keď jeden kvietok z tej pestrej jarnej palety nedá také množstvo nektáru ako jeden kvietok z agáta, predsa umožňujú mojim včielkam prudký jarný rozvoj a pre mňa celkom výrazný výnos pri májovom medobraní.

 Jarabina obyčajná. Je rozšírená vo všetkých nadmorských výškach až po hornú hranicu lesa. U nás kvitne v máji a v júni. Po odkvitnutí ovocných stromov znamená podnecovaciu pašu pre moje včielky.

Ostružina malina. Rastie hojne od poľných ciest až po hornú hranicu lesa. Kvitne postupne od druhej polovice mája v údolí až do konca júna vysoko na lesných rúbaniskách. Pre včielky je predjedlom aj zákuskom na bohato prestretom stole začínajúcej letnej znášky z lúk v druhej polovici mája a končiacej lesnej znášky po letnom slnovrate. Jej kvety produkujú mnoho kvalitného nektáru. Jeden kvet za 24 hodín vytvorí priemerne 20 mg nektáru s cukornatosťou 40 – 60 %. Najviac nektáru produkuje pri teplote 18 – 26 stupňov Celzia a pri relatívnej vlhkosti vzduchu 70 %. V júni sú denné prínosy 2 – 3 kg. Pre mňa je to okolo 20.júna druhé medobranie.

 Lipa. Medzi včelármi je lipa už oddávna uznávaná ako najlepšia medonosná rastlina. Na Slovensku rastie asi 12 druhov. Kvitne koncom júna a začiatkom júla. V kvetoch lipy sa tvorí mnoho nektáru, ktorý je dobre viditeľný vo forme kvapiek na kališných lístkoch. Tvorba nektáru pri lipách veľmi závisí od počasia, pretože najviac nektáru sa tvorí pri teplote okolo 30 stupňov Celzia. Včely na lipách zbierajú aj medovicu, ktorá v čase ich kvitnutia prevyšuje tvorbu nektáru. Po odkvitnutí lipy, niekedy na konci prvej dekády júla, končí v chotári pre moje včelstvá znáška a pre mňa to znamená, niekedy po 10.júli, tretie medobranie v sezóne. Po tomto dátume nasleduje príprava včelstiev na zimovanie.

Naši dedovia nevedeli čo je to bio a eko, ale boli určite ochrancami prírody, pretože si z nej brali všetko čo rodina potrebovala na prežitie. U nás v obci bolo založené JRD až v roku 1974. Dovtedy sedliaci hospodárili šesťpoľným systémom, podľa ktorého jedna plodina podporovala urodnosť druhej, ktorá sa pestovala po nej. V tomto šesťročnom cykle sa začínalo oziminami – pšenicou a žitom, ktoré bolo v rodine treba na pečenie chleba. Tieto oziminy podporovali rast zemiakov, ktoré nasledovali po nich. Pôda pre zemiaky sa musela pripraviť už v jeseni predchádzajúceho roka tak, že sa pšeničnisko zúhorilo a do tohto úhoru sa zaoral maštaľný hnoj, ktorým sa pôda pre zemiaky prihnojila. Maštaľným hnojom sa hnojilo len raz za šesť rokov ako som uviedol. Zemiaky ponechali v pôde dostatok živín pre jačmeň, ktorý nasledoval po nich. Aby sa po jačmeni opäť doplnili v pôde živiny, siala sa do jačmeňa ďatelina, ktorá ornicu obohatila o potrebné dusičnany. Po ďateline nasledoval ovos a po ovse vika, ktorá zas pohnojila pôdu pre pšenicu čo nasledovala po nej. A kolobeh sa ďalej opakoval. Píšem o tom preto, že takýto pestrý dedinský chotár bol pre včielky skutočným rajom od včasnej jari do neskorej jesene. Verím obraznému rozprávaniu starých včelárov, že v tých časoch medoval aj kôl v plote a včely nosili med aj do rámikov, ktoré boli uložené medzi klátmi. Vtedy sa cukrom dopĺňali zimné zásoby veľmi málo. Biovčelárom bol v tých časoch každý.
Pri tradičnom chove včiel sa celý plást medu vybral, vylisoval, vosk sa zohrial a spotreboval. Všetko je to veľmi jednoduché: včely nektár zhromažďujú, spracúvajú, uskladňujú med. Ak človek bude zasahovať čo najmenej do života včiel, tie budú vždy produkovať 100 % čisté zlato v slovenských horách. Ak chceme dosiahnuť čistý prírodný produkt, musíme sa aj my, včelári, vracať k prírode čo najjednoduchšími metódami včelárenia. Len vtedy dostane slovné spojenie „100 % čisté zlato“ svoj zmyselný význam. Znovu objavované technológie prírodného včelárenia našich dedov, čo umožňuje aj úľ Warré, sa pre mnohých stávajú užitočné. Napriek dávnej histórii prírodného včelárstva sa med začal spracúvať priemyselne a vo veľkom s nástupom langstrothovej technológie. Je možné, že pri takom množstve manipulácií pri získavaní medu, počnúc lisovaním medzistienok, premiestňovaním rámikov a nadstavkov pokračujúc, a končiac oddelením medu z orámovaných plástov v medomete, aby sa dali ďalej použiť, získa včelár síce chutný med, ale so zmenenou farbou aj chuťou. Je to med? Podľa mňa je to pomocou množstva vymyslených a všeobecne uznávaných zásahov včelára získaný falzifikát. Pouvažujte nad tým, ktorá technológia včelárenia dorába skutočne prírodný produkt.

nedeľa 13. septembra 2009

Môj zdvihák na úle

Zdvihák na úle je vynikajúca technická pomôcka na včelnici, ktorá umožňuje bez námahy včelára zdvihnúť niekoľko nadstavkový úľ a urobiť tak potrebnú operáciu v dolných poschodiach viac debničkovej úľovej zostavy bez vyrušovania včelstva.
Zdvihák som pozváral z joklového profilu 25 mm a zo starého zdviháka na Škoda MB.
 Obsluha je jednoduchá a z fotografie jasná.
 Detail uchytenia zdviháka.
 A môžeme vyčistiť alebo vymeniť dno. Tieto fotografie sú robené 10.júna o 6.oo hod ráno. Včielky ani netušia, že s ich úľom niekto manipuluje.
Zdvihák môžeme zasúvať v pohode zo zadnej aj z prednej strany úľa. Zdvihák sa dá použiť v ktoromkoľvek poschodí úľa. Spodné ramená zdviháka položíš na bočné lišty ktorého chceš nadstavku a dvíhaš nadstavok nad ním. Nadstavky musia byť vybavené bočnými madlami. Je pomerne ľahký, nevážil som ho, sú to 3 metre jokla 25 mm, takže odhadom je jeho hmotnosť okolo 8 kilov.

sobota 12. septembra 2009

Medové víno

Sú tomu už dve desaťročia čo mi priateľ Július Boďa zo Svitu dal recept na výrobu medového vína. Medové víno podľa tohoto receptu je vysokohodnotný nápoj a to pre svoje zložky, lebo med nevaríme a nevystavujeme ho vysokým teplotám nad 45 stupňov Celzia.
 
Medové víno, ako nápoj, nesmieme medom oklamať a na 100 litrov medového vína musíme dať najmenej 40 kg medu. Dávka na 100 litrov zákvasu medového vína je 40 až 50 kg medu, 70 litrov pramenistej prevarenej vody, 5 litrov odvaru z byliniek, aby vylepšili chuť medového vína. Odvar si pripravíme zo zmesi lipového kvetu, materinej dúšky, 1 dielu mäty piepornej, komonice lekárskej a trezalky. Ďalej 10 gramov kaliumpyrosulfit – pyrosiričitan draselný – K2S2O5 alebo natriumpyrosulfit – pyrosiričitan sódny – Na2S2O5, 20 balíčkov sufitových kvasiniek alebo tekuté ušľachtilé kvasinky, ktoré dostaneme kúpiť vo vinárskych závodoch alebo si ich môžeme objednať v drogérii, 20 balíčkov živnej soli pre kvasinky značky Vínka – stredný fosforečnan amonný – čistý, asi 35 gramov, a 60 gramov kyseliny vínnej – vínny kameň.
Pri výrobe medového vína si 3 až 4 dni pred prípravou hlavného kvasu rozmnožíme kvasinky podľa návodu, ktorý je priložený v každom balíčku. Med rozriedime vo vode, dobre rozmiešame, pridáme rozmnožené kvasinky a ostatné prísady, ktoré rozmiešame každú zvlášť asi v jednom litri medového roztoku, ešte raz dobre rozmiešame a nádobu uzavrieme kvasnou zátkou, ktorú sme naplnili koňakom. Nádoba nesmie byť celkom plná. Postavíme ju na teplejšie miesto, kde sa udržuje teplota okolo 20 až 25 stupňov Celzia. Tu prebehne búrlivé kvasenie, ktoré nesmie byť príliš rýchle a trvá asi 4 až 5 týždňov. Prvé tri dni je roztok zdanlivo v kľude, len sa zakaľuje. To sa kvasinky rýchlo množia. Potom nasleduje vlastná práca kvasiniek. Kvasinky, ktorých v roztoku množením značne pribudlo, premieňajú cukor v roztoku na etylalkohol, pričom sa uvoľňuje oxid uhličitý a uniká z nádoby v podobe bubliniek. Pri búrlivom kvasení pracujú kvasinky z počiatku veľmi rýchlo, ale po 14 dňoch sa kvasenie značne spomalí, väčšina opotrebovaných kvasiniek je na dne nádoby a tak roztok dokvasuje. Aby sa tohto dokvasujúceho procesu mohlo zúčastniť čo najviac kvasiniek, necháme nádobu ešte ďalších 14 dní v tejto miestnosti v kľude.
Po búrlivom prekvasení, čiže asi po 6 týždňoch, keď sa medové víno začína čistiť, stiahneme ho do druhej nádoby. Stáčame gumovou hadicou takým spôsobom, že pripevníme hadicu k tenkej tyčke z dreva tak, aby koniec hadice v demižóne bol nad usadeninou kvasiniek. Robíme tak preto, aby sa mŕtve kvasinky nedostali do novej nádoby. A súčasne kmitáme voľným koncom v druhej nádobe, aby sme sa zbavili čo najviac oxidu uhličitého. Nádobu, do ktorej pretáčame, naplníme úplne, aby nedošlo k zoctovateniu medového vína. Kvasnú nádobu môžeme doplniť prevarenou a ochladenou vodou, prípadne kvasom z inej nádoby. Priateľ Boďa uvádza, že pri naplnení druhej nádoby môžeme nechať voľný priestor jeden liter.
Na takto naplnenú nádobu dáme znova kvasnú zátku a prenesieme do suchej pivnice alebo miestnosti, kde je teplota okolo 10 stupňov Celzia. Tu kvasenie pokračuje pomalšie, nádobu ponecháme v kľude asi 3 mesiace a dbáme na to, aby v kvasnej zátke bol vždy koňak. Počas týchto mesiacov medové víno dokvasuje. Časť medového vína ubudne, preto je nutné občas nádobu doplniť rovnakým druhom medového vína alebo prevarenou a ochladenou vodou. Počas dokvasovania sa medové víno čistí a dozrieva. Medové víno je zrelé a schopné plniť do fliaš, ak sa trocha medového vína v otvorenej fľaši nezakalí. Pri prvom pretáčaní, po búrlivom kvasení, sme plnili nádobu zhora, aby sa medové víno prevetralo. Pri druhom stáčaní medového vína do fliaš sa dáva voľný koniec hadice na dno fľaše, aby sa čo najmenej medové víno dostalo do styku so vzduchom. Medové víno stáčame do tmavých fliaš, dobre vyumývaných teplou sódovou vodou a dobre povyplachovaných a usušených. Fľaše uzavierame vlhkým korkom a ukladáme ležato, aby medové víno zvlhčovalo korok. Cez suchý korok má totiž vzduch prístup k medovému vínu a môže dôjsť ku zmene chuti. Fľaše uložíme do suchej pivnice, v tme, s teplotou okolo 10 až 14 stupňov Celzia, aby korok nesplesnivel, namočíme hrdlo fľaše do zmesi 3 dielov parafínu a 1 dielu vosku.
 Medové víno má buket po mede aký sme použili. Keď chceme mať víno inej chuti nemusíme pridať odvar z byliniek, ale hneď po naplnení prvej nádoby, pridáme v plátenom vrecku rôzne aromatické korenie, ako hrebíčky, zázvor, škoricu, chmeľ, hrozienka a podobne.
Takýmto postupom si môžeme vyrobiť medové víno aj v menšom množstve, napríklad 10 litrov, – skvasením ovocných štiav – muštu a medu, čím získame vynikajúci liečivý nápoj. Ak pridáme na 10 litrov medového kvasu 3 litre ríbezľovej šťavy, získame nápoj, ktorý nám účinne pomôže zbaviť sa jarnej únavy. Podobný účinok bude mať medové víno, ak do kvasu pridáme 3 kg umytých, na oboch koncoch poodrezávaných a nerozmiaganých šípok. Takéto medové šípkové víno je účinným pomocníkom pri chrípkovom ochorení, infekčnom ochorení dýchacích ciest, krvácaní z ďasien, zápale obličiek a močového mechúra. Medové bazové víno, ktoré získame pridaním 3,5 litra bazovej šťavy, lieči zachrípnutie, pomáha pri odkašlaní, je účinné ako preháňadlo, možno ho použiť na potenie a pri odtučňovaní. Ak použijeme ako prísadu do zákvasu 3,5 kg umytých trniek, ktoré zbavíme stopiek, rozmiagame, sparíme 1 a 3 litrom vriacej vody a ochladíme, získame medové trnkové víno, ktoré upravuje tráviace ťažkosti a pomáha odstrániť nadúvanie.
Nezabúdajme pri úvahách o užití medu aj na takýto nápoj – medové víno, ktoré už v staroveku ľudia pri rôznych slávnostiach popíjali.

streda 9. septembra 2009

Od duplovaného béčka k alpskému úľu Warré

Keď medzi včelármi spomeniem technológiu včelárenia s trámikmi v úľovej zostave Warré, mnohí ma považujú za čudáka, ktorý nevie čo chce a začnú sa mi posmievať s poznámkou, že sa vraciam do čias Márie Terézie. Konzervatívne myslenie o nemennosti všeobecne uznávaných zásad premiestňovania rámikov a prehadzovania nadstavkov v pracných moderných úľoch s priemyselnou ťažbou medu ich drží v presvedčení, že Warré úľ je určený pre zábavu hobbistom a nie pre včelárske farmy.
 
Viacnadstavkový Warré úľ Rožé Delona je tým čudom, o ktorý sa majú zaujímať včelári dneška pri pohľade do budúcnosti, pretože má jednoduchú obsluhu, pre včelstvo vytvára stabilnú klímu a predovšetkým je vhodný pre včelárske farmy s ekologickou výrobou včelích produktov. Táto úľová zostava spravidla vystačí so šiestimi nadstavkami a jeden včelár v pohode zvládne obhospodarovať aj šesťsto rodín. V úli sa na jar včelstvo rýchlo rozvíja a na zimu mu stačí 12 kg zásob. Úľový priestor vytvára včelstvu podmienky na rozvoj, ktoré sa približujú k ich prirodzenému spôsobu života.
  
Alpský úľ Warré je multikombinovaný typ, ale na rozdiel od tradičných vzorov má len jedno vetranie cez letáč a zasieťované varroa dno. Čerstvý vzduch obohatený kyslíkom je dolu včelím hniezdom zohrievaný a popri stenách úľa stúpa smerom nahor. Ako výsledok dýchania včiel, je vzduch nasýtený oxidom uhličitým. Oxid uhličitý vzduch ochladzuje, klesá smerom dolu a cez letáč i zasieťované dno odchádza z úľa von. Táto cirkulácia vzduchu v úli sa neustále opakuje.
 
Varroa dno slúži na čítanie z podložky v ktoromkoľvek období. Je vysoké 70 mm, dosky sú hrubé 20 mm, letáč je pevný, prevažná časť je zasieťovaná včelotesným pletivom. Drevené časti sú ošetrené ľanovým olejom. Na jar doporučujem dno vymeniť a očistiť. Je flexibilné aj disponibilné.
Stropové kŕmidlo hrá úlohu vzduchového vankúša a bráni kondenzácii zvlhčovaného vzduchu. Strecha  má hrúbku 30 mm a poskytuje ochranu pred prehrievaním a premŕzaním stropu.
 
Vnútorný rozmer debničiek je 300×300×210 mm. Moje trámiky majú rozmer 10×24×308 mm. Medzera medzi trámikmi je 12 mm. Hrúbka steny je 20 mm. V zadnej časti sú nadstavky vybavené pozorovacím okienkom. V prednej a zadnej stene je vyfrézovaná rímsa široká 5 mm a vysoká 12 mm, ktorá slúži na zavesenie trámikov.

V období letného slnovratu je vysoký viac ako 1,5 m a pretože nemá materskú mriežku, poskytuje matke dostatočný priestor na kladenie vajíčok v súlade so silou včelej rodiny. Približuje včelám ideálne prírodné podmienky pre ich životné činnosti. Poskytuje včelstvu bezpečie počas zimovania, intenzívny jarný rozvoj a vysokú produktivitu v čase znášky.
 
Včelstvá zimujeme v dvoch nadstavkoch. Na začiatku včelárskej sezóny, keď rozkvitne vŕba rakyta, podstavíme pod tieto dva nadstavky tretí. Robíme to s cieľom vytvoriť priaznivejšie tepelné podmienky pre hniezdo včelstva, zároveň umožníme včelám stavať nové dielo a matke rozšírime priestor na kladenie vajíčok. Ak je znáška, včely ho vystavajú v priebehu týždňa.
Keď rozkvitne čerešňa a začne stabilnejšia znáška, podložíme pod najvrchnejšiu debničku štvrtý nadstavok. Keď v ňom včely postavia dielo, čo môžeme sledovať cez okienko v zadnej časti každého nadstavku, podstavíme piatu debničku opäť pod najvrchnejší nadstavok, t.j. ako štvrtú od spodu. Po odkvitnutí jabloní a pri nastupujúcej znáške z repky, prípadne z maliny, by mali byť všetky nové nadstavky vystavané panenským dielom a to je čas na podstavenie šiesteho nadstavku, ktorý vkladáme medzi tretiu a štvrtú debničku. Keď vidíme, že je tento šiesty nadstavok plnený medom, tak môžeme robiť medobranie. Počet nadstavkov je však závislý od sily včelstva a znáškových podmienok. Pri podkladaní ktoréhokoľvek nadstavku treba vždy do jeho stredu vložiť aspoň jeden plást so zásobami, prípadne jeden plást s plodom a dvoma krycími plástmi, aby sme zabezpečili premostenie medzi ostatnými nadstavkami a posúrili včely k rýchlemu obsadeniu prázdnej debničky.
 
Pri medobraní je najosvedčenejšou praktickou pomôckou vyfúkanie včiel z medníka k čomu nám poslúži zasieťovaný rám, ktorý plní funkciu plynulého prechodu vyfúkaných včiel z medníka do nadstavku pod ním. Viac informácií nájdete tu : http://picasaweb.google.com/milan.bencur/DobreNapady#5380479046216679346 .
 
V mojom trámiku Warré je vyfrézovaná drážka na upevnenie pásika medzistienky a je vybavený dvoma medzerníkmi. Pásik medzistienky odkrojím nožom, v šírke 1 cm, podľa jednoduchej šablóny. Odrezaný pásik medzistienky zasuniem do drážky v trámiku. Pásik medzistienky pájkovačkou zatavím do drážky trámika na viacerých miestach. Skompletovaný trámik uložím do pripraveného nadstavku Warré. Výsledok bezchybnej inžinierskej práce včielok pri stavbe panenského diela môžem sledovať cez okienko v nadstavku.
 
Zdvihák som pozváral z joklového profilu 25 mm a zo starého zdviháka na Škoda embé. Obsluha je jednoduchá a z fotografie jasná. Včielky ani netušia, že s ich úľom niekto manipuluje. Zdvihák môžeme zasúvať v pohode zo zadnej aj z prednej strany úľa.
Alpský úľ Warré je kompatibilný a môžeme ho prispôsobovať akejkoľvek sile včelstva. Usporiadanie zmeny jednotlivých nadstavkov je spoločné pre všetky zostavy tohto úľového systému. Ak dodrží včelár tento postup, dosiahne, že včely budú ukladať med v horných poschodiach a v dolných poschodiach sa budú venovať plodovaniu. Po poslednom medobraní musia včelstvá zostať v troch nadstavkoch, aby bol zabezpečený priestor na uloženie zimných zásob a dostatok buniek na odchovanie zimných včiel.
V neskorej jeseni, niekedy v októbri, budú mať včelstvá vytvorené miesto pre zimný chumáč pod vencami medových zásob, čiže sa budú zdržiavať v hornej časti úľa. V tomto období môžeme odstrániť najspodnejší nadstavok. Včely budú zimovať v zostávajúcich dvoch debničkách na zasieťovanom dne.
 
Ak niekoho moje informácie zaujali, ďakujem vám za pozornosť pri čítaní. Ak som niekoho inšpiroval na postavenie ekologického alpského úľa Warré, budem sa spoločne s ním tešiť z dobrých výsledkov práce pri biovčelárení.