O mne

Moja fotka

Poslaním môjho blogu je oboznámiť návštevníkov s jedným z najpozoruhodnejších úľov francúzskeho včelára Roger Delona, ktorý poznáme ako Alpský úľ. Včeláriť v tomto úli je v skutočnosti novostarý spôsob včelárenia. Je to včelia retrofarma používajúca metódu ošetrovania včelstiev s jednoduchou technológiou trámikového úľového systému. S touto technológiou potrebujete menej času a je oveľa modernejšia ako pri iných známych formách včelárenia. Pre mňa sa úľový systém s prirodzenou stavbou včelieho diela stal meradlom radosti zo včelárenia bez potu, ktorý som vydal pri ošetrovaní včelstiev všeobecne uznávaným spôsobom. Väčšina včelárov s desiatkami včelstiev najčastejšie myslí na prostriedky získané zo včiel. Ekonomika včelárenia bez dotácií, s vylisovaným medom pre seba a známych, je veľmi zaujímavá. A ja sa na prírodné včelárenie pozerám ako na relax ducha a včelnica sa stala pre mňa chrámom pre oddych. Užite si so mnou moje poznanie, keď som sa učil a rástol ako prírodný včelár. 

štvrtok 2. decembra 2010

Získajte zdravšie včelstvá a jednoduchšie včelárstvo.

Bohužiaľ, drastické zmeny na prelome tisícročí, ktoré narušili vzťahy medzi ľuďmi a prírodou, sú výsledkom úspešnej manipulácie s občanmi kapitalistickej kultúry. Mám však pocit, že pribúda ľudí, ktorí majú dojem, že bod zvratu v živote nás všetkých sa blíži. Existuje toľko nových/starých myšlienok, s ktorými je možné produktívne experimentovať v praxi a mnoho úspešných včelárov dokazuje, že veci sa dajú robiť aj prirodzeným spôsobom. V 70. rokoch minulého storočia zaznamenal veľký bum rozvoj záhradkárskych osád s produkciou ovocia a zeleniny pestovaných na organických hnojivách. V 80. rokoch pribúdali nikdy nerealizované projekty na výrobu bioplynu v poľnohospodárskych družstvách s následným zásobovaním domácností na vidieku týmto bioproduktom. V 90.rokoch začínajú pôdohospodári produkovať biopotraviny. Dnes, v prvom desaťročí nového milénia, sa ako najlepšie a najchytrejšie javia malé, efektívne drevosplyňujúce kachle, ktoré takmer eliminujú znečisťovanie spojené s otvoreným ohňom. Spaľujú rastlinný a lesný odpad, ktorý nie je vhodný pre pec s otvoreným ohňom. A spaľujú to efektívne. Zem je však preplnená ľuďmi, ktorých spotreba energie, potravín, vody a vlákniny si vyžaduje nevyhnutne zmrzačiť takmer každý prirodzený proces.
Keď včelár sústredí svoju pozornosť na prírodné včelárenie, tak toto zameranie je vlastne o vzťahu k svetu. Včely sú začiatok. Zdravie a kvalita života včelára a planéty bude výsledok.  
Staré tradičné metódy včelárenia sú motiváciou pre všetkých včelárov, ktorí chcú v priebehu roka tým najjednoduchším spôsobom použiť nevyhnutné ekologické kroky v dnešnej modernej praxi podľa starého modelu včelárenia.
Ak sa rozhodnete pre priemyselný štýl včelárenia s odstupom času sa presvedčíte, že to nie je lacný spôsob výroby maximálnych množstiev medu. Potrebujete veľa drahého vybavenia, pomôcok, musíte kupovať krmivo, lieky, dezinfekčné prostriedky, recyklovať vosk a kým zvládnete metodiku, potrvá to niekoľko rokov. V dlhodobom horizonte zároveň obetujete zdravie včiel a ich životné prostredie v úli. 
Prírodné včelárenie nemôže byť o metodike. Včelárenie s prírodou je múdrejšie, zdravšie, jednoduchšie, ekonomickejšie, zodpovednejšie, je o partnerstve, o vzťahoch a nie o metódach. V procese včelárenia s prírodou prežívajú včelstvá zdravé a produktívne, ktoré splnia svoj účel a partnersky sa rozdelia so včelárom. Včely sú prispôsobivé, pružné, prežívajú veky bez pomoci človeka a budú tak robiť aj naďalej bez toho, aby ich včelár neustále vyrušoval rozoberaním a oslaboval ich imunitný systém chémiou. Ak si včelár dokáže vybudovať so včelami partnerský vzťah a nie otrokársky, má zdravú myseľ a pozorné oko, príroda a včely ho naučia všetkému čo potrebuje vedieť. Jednoduché formy včelárenia sú skutočne jednoduché, pretože včely vedia najlepšie spravovať všetky veci vnútorné a včelár vie najlepšie spravovať všetky veci vonkajšie.
Ak sa rozhodnete pre prírodné včelárenie, nemusíte často manipulovať s úľom, ako je to bežne nutné praktizovať pri priemyselných formách včelárenia. Jednoduchý úľ otvoríte len v nevyhnutných prípadoch, neotvárate ho zo zvedavosti a už vôbec nie z neznalosti. 
Prírodné včelárenie nie je včelárstvo starého otca hoci sa podobá jednoduchým úľovým zostavám, ktoré boli používané pred vynájdením moderných priestranných úľov s rozoberateľným dielom. Dnes je považovaná maximálna produkcia medu za meradlo úspechu včelára. Problémy so životným prostredím v úli aj okolo nás a systémové následky sú odkladané bokom. Vkladanie medzistienok s malými bunkami do včelstiev, chov trúdov a následné liečenie čeľadí kyselinou mravčou sú povrchné metódy podobné prírodnému včeláreniu, ktoré nemôžu nahradiť unikátne včelárenie na prírodnom diele s menšími plástami, pretože včely ich každoročne obnovujú čistou prirodzenou cestou.
Počas mojej včelárskej praxe som sa tiež snažil o maximálnu produkciu medu. Nikdy som si neuvedomoval, že včely žijú v znečistenom úľovom prostredí a pretekajú o život na bežeckom páse s pesticídmi. Po rokoch som moju včelársku prax prehodnotil a začal som experimentovať s alternatívnymi riešeniami včelárenia jednoducho, čisto, s prírodou. Teší ma, že nie som jediný kto dospel k týmto záverom. Narastajúci záujem o tieto myšlienky sa stáva fungujúcim superorganizmom s kolektívnou inteligenciou, ktorý režíruje postupy s prírodou tým správnym smerom. Prírodné včelárstvo je včelárením pre 21.storočie, ktoré nalieva energiu do včelstiev a pri súčasnom pribúdaní šedín v priemyselných metódach včelárenia určite oživí pokrok aj v komunite včelárov.

streda 10. novembra 2010

Zelený úľ Warré.

Prečo zelený úľ? Ekologický úľ má zabezpečiť pohodlie včelám, včelárovi jednoduché pozorovanie kolónie, nízke náklady na jeho stavbu a prevádzku, ťažbu medu najvyššej kvality a ľahkú manipuláciu. S úľom Warré sa môžete postaviť tvárou v tvár roztočom Varroa tak, že používanie chemických látok v úli nie je nevyhnutnou povinnosťou. V tomto úli môžete včeláriť s klieštikom bez použitia chemikálií a ťažiť čistý med výnimočnej kvality. Konštrukčne je úľ riešený tak, že vývoj včelstva sledujete bez otvorenia úľa cez okienko v zadnej stene každého nadstavku. Jednoduchá metóda včelárenia na prírodnom diele berie do úvahy prirodzený životný štýl včiel a množstvo trúdov je v súlade s požiadavkami včelstva a nie včelára. Rozmery úľa sú odvodené z pozorovaní divoko žijúcich rojov a úľ rešpektuje ekologický priestor, ktorý kolónia potrebuje na prirodzený spôsob výstavby včelieho diela. Podľa pozorovania včiel na letáči a vývoja voľne rastúcich rastlín včelár vždy rozpozná stav v rozvoji včelstva vnútri úľa a vždy bude vedieť zasiahnuť v pravý čas, t.j. v správny čas pre včely.
Filozofia včelárenia v úli Warré je založená na rešpektovaní prirodzeného životného štýlu včiel a na zdieľaní ich včelárskych produktov a medu výnimočnej čistoty. Pre dosiahnutie tohoto cieľa treba dodržať niekoľko zlatých pravidiel: Kočovaním alebo voľbou trvalého stanovišťa musíme zabezpečiť včelstvám pašu s maximálne možnou ochranou životného prostredia. Včelstvá necháme počas celého roka pokojne pracovať. Nesmieme používať žiadne chemikálie v úľoch, dezinfikujeme plameňom. Nepodávame včelám žiadne vyrábané krmivá, ani cukor, necháme im len medové zásoby. Medobranie robíme vždy v prospech včiel, pretože ponechané zásoby medu sú absolútne nevyhnutným faktorom pre udržanie dobrého zdravotného stavu včelstva a ďalší včelárov úspech v budúcej sezóne.
Včelárska prax už tretie desaťročie experimentuje so základným modelom likvidácie klieštika v úli chemickým ošetrovaním včelstiev. Aktuálny vývoj v zdravotnej situácii vo včelstvách naznačuje, že v neúspešnom experimentovaní s týmto modelom budú včelári pokračovať ďalších tridsať rokov. Každoročná migrácia včelstiev do hlavných produkčných oblastí repkového, agátového a slnečnicového medu nie je pre včelára len zberom bohatej úrody nektáru, ale aj zberom všetkých známych a neznámych škodcov vo včelstvách. Komerční truckeri prevážajú choroby späť do všetkých kútov tejto republiky. Nič lepšie ich nezaujíma. Zákony o včelách sú založené na dotovaní včelárov, ktorí na veľké vzdialenosti približujú svoje včelstvá k poľnohospodárskym kultúram. Chemoterapia v úľoch, ako prevencia proti chorobám včiel, je len zákonnou zámienkou na podporu včelárskych veľkofariem. Je iróniou, myslieť si, že práve ľudia, ktorí zákony o včelách presadzujú, chcú zabrániť šíreniu chorôb včiel, pretože sú zrejme hlavným vektorom pri šírení ich nákazy.
Po invázii klieštika na naše územie, začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia, sa začali na našich včelniciach, vybavených modernými priestrannými úľmi, objavovať choroby včiel, s ktorými nemuseli pred storočím zápasiť milovníci včiel v košniciach, krajinských úľoch a podobných konštrukciách včelích príbytkov. Ekologický prínos úľovej zostavy Warré, a podobný úľ, malý Boconády a Němeček, spočíva dnes v pozitívnej reakcii včelstva na všetko, čo včelár očakáva na zlepšenie zdravotného stavu svojich kolónií. Vedenie včelstiev je veľmi jednoduché, čisté a v súlade s prírodou. Úľ má ideálnu veľkosť, umožňuje včelám kontrolovať vlhkosť a teplotu, čo je najväčším problémom moderných priestranných úľových zostáv. Včelstvá prezimujú v ideálnych podmienkach. 
Včely sú veľmi pokojné, nie sú agresívne, pretože úľ otvoríme najviac dvakrát v sezóne. Na jar, pri ich delení, ktoré umožňuje včelstvám očistu a obnovu ich sily a v letnom období zberu úrody medu. V máji, kedy sa včelstvá roja, včelári nedovolia im vyrojiť sa, včelstvo pripravené na rojenie zmetú do rojáčika, v rojáčiku chemicky ošetria, osadia do úľa na triangel trámiky, včelstvo do týždňa postaví prirodzené robotníčie dielo v plodisku, nepotrebuje medzistienky s predlohou, po týždni položia na nové plodisko mriežku, na mriežku medník v ktorom sú plásty z pôvodného plodiska zbavené plodu - plodové vence sú vykrojené a so zaviečkovaným plodom sú zároveň odstránené roztoče Varroa. Keďže takýto ekologický krok sa robí niekedy v období kvitnutia jabloní, v období prudkého rastu včelstva, sila včelstva zostane zachovaná, nebude sa už v sezóne rojiť a využije každú nasledujúcu znášku. Včelstvo už nebude potrebovať ďalšie ošetrenie v sezóne, zvládne zimovanie aj s klieštikom do jari, kedy sa proces opakuje. Táto metóda vyhovuje mne, v horskej oblasti s postupnou dlhotrvajúcou znáškou.
Každoročná obnova vosku je zameraná na zdravý chov včiel. Pretože metóda nie je založená na rotácii plástov z jedného úľa do druhého, včelár eliminuje choroby na 100 %. V úli nepoužívame žiadne chemikálie, dezinfikujeme ohňom, včelstvá liečime mimo úľa. Produkujeme tak prijateľné množstvo čistého a veľmi kvalitného medu, ktorého je nedostatok na súčasnom domácom trhu. V mojom regióne vyťažím z úľa Warré 18 kg na včelstvo, pričom rovnaké množstvo si včely odložia na zimu. Zároveň ťažím vosk jeden rok starý a propolis bez kontaminácie.   
Pre koho je ekologické včelárstvo? Včelári sú rozdelení do dvoch kategórií: profesionálov a iných profesionálov. Pre niektorých je to práca, ktorá prináša živobytie rodine, pre druhých je to príjemná kratochvíľa spojená s dorábaním včelích produktov pre rodinu a priateľov. Sú ľudia, ktorí by chceli začať včeláriť, nevedia však ako to urobiť, aké potrebujú vybavenie. Úľová zostava Warré je nová príležitosť pre každého, ktorá doteraz tu nebola a dáva každému možnosť chopiť sa jej. Potrebujete len úľ a včely. Nepotrebujete žiadne ďalšie vybavenie, nemusíte mať žiadnu prax, môžete úspešne začínať na nule. Včelár, začiatočník s úľom Warré, je v tej najlepšej pozícii, pretože má v domácnosti všetko, čo ku včeláreniu potrebuje, nemusí absolvovať učňovské roky a nemusí čeliť problémom z ťažkopádnych postupov a sklamaniam spojených s tradičným včelárením.
Ak sa pre túto metódu rozhodne včelár s praxou, musí svoje zvyky z vedenia včelstiev priemyselnou metódou dať bokom, bude musieť ignorovať to, čo už zo včelárskej praxe vie, pretože technológia Warré bude radikálnou zmenou v jeho zvykoch vo včelárskej praxi tradičnými metódami. To nebude ľahké zbaviť sa zaužívaných postupov, musí sa znova učiť všetko čo táto metóda prírodného včelárenia vo viac nadstavkovej úľovej zostave vyžaduje a to od rotácie boxov po delenie včelstiev pri ich rozmnožovaní. Všetko je to inak ako pri tradičnom nn včelárení. Ekologické postupy sú s tými všeobecne uznávanými nekonzistentné. Všetci včelári si musia položiť otázku, či chcú ťažiť veľké množstvo medu zo súšov, ktoré prídu do styku s procesom chemoterapie v úli aj trikrát do roka a vo včelstve rotujú možno pätnásť rokov alebo chcú ťažiť med vysokej kvality z prírodného diela, ktoré neprišlo do styku s liečivami vôbec, keď preliečime včelstvo mimo úľa. Aj dlhoročná spotrebiteľská klientela každého z nás sa stáva čoraz náročnejšou v otázkach kvality a zavádzaním ekologických prvkov vo včelárení je načase pre zákazníkov urobiť konverziu v ponuke kvalitného medu v dobrom stave pri predaji zo dvora, pretože podvodníci sa už konečne musia mať pred našim včelárskym cechom na pozore. Aj keď taký med stojí trochu viac, než med, ktorý zvyčajne vidíme na policiach v hypermarketoch, bude sa predávať rýchlejšie. Okrem toho, úľ, z ktorého je možnosť ťažiť zelený produkt už v prvom roku, je významným bodom vo včelárení pre každého, kto zvažuje zmenu v súlade s prírodou pre všetky alebo časť svojich kolónií.
Prečo som sa rozhodol pre úľ Warré? Po prvé, pre rozpočet, ktorý vyžaduje rozumné investície do včelárenia a postavenie si ekologického úľa Warré je vhodné pre toho, kto chce začať včeláriť lacno. Úle si každý môže postaviť sám, nepotrebujú žiadne rámiky ani medzistienky, medomet tiež nie je nutnosťou. Zrelý med, ktorý získate pri ťažbe, oddelíte od vosku samospádom v cedáku.
Po druhé, môžete pracovať v zahraničí alebo ďalej od svojho bydliska, aj vlastná živnosť vám nedovoľuje povedať si padla a idem sa venovať koníčkom, čo je náročné pre vás na čas, ale aj v takom prípade môžete s úľovým systémom Warré úspešne včeláriť. Úle sú tak jednoduché, že každá vaša návšteva včelnice sa zaobíde bez ich otvárania. Stačí byť dobrým pozorovateľom, keď viete čo treba pozorne sledovať.
Tretím dôvodom môjho rozhodnutia sa pre úľ Warré je med, ktorý táto metóda môže produkovať. Je to čistý med, ktorého je na trhu málo. Je to med, ktorý zrel v čerstvom vosku prírodných buniek zvyčajne menej ako tri mesiace, čo je tak akurát. Je to med, ktorý neprešiel turbínou medometu, ktorý má stále všetky väčšinou prchavé zložky. Med, ktorý precedením za niekoľko hodín bude čistý bez toho, aby utrpel zmeny manipulovaním akéhokoľvek druhu. Je to najlepší med.
Po štvrté, táto metóda sa úplne vyhýba používaniu chemických látok v úľoch. Chemoterapia je dnes v širokej miere používaná v boji proti roztočom Varroa, čo je najnebezpečnejší parazit, ktorému musia včely čeliť, a hoci sa určité pravidlá uplatňujú pri ich používaní, bolo by zbytočné namýšľať si, že je možné pri dodržaní liečebných procedúr úplne chrániť úľ, vosk a med pred kontamináciou niektorých aktívnych výrobkov.
Po piate, metóda Warré je založená na prirodzenom životnom stýle včiel, včelstvá sa rýchlo dostávajú do sily, ktorá je potrebná na ich obranu proti chorobám a škodcom. Na začiatku experimentu môže dôjsť k určitým problémom v dôsledku oslabenej kolónie, čo je prejavom predchádzajúcich nevyhnutných postupov založených na obhospodarovaní moderných priestranných úľov, ale ak sa im podarí usadiť sa v ekologickom prostredí úľa Warré, to sa určite prejaví v podobe zdravím kypiaceho včelstva.
Po šieste, zimné obdobie je pre včelstvá vždy najťažším testom v ich živote, najmä ak žijú v priestrannom modernom úli. K podmienkam života v ekologickom úli Warré môžem konštatovať, že včelstvo má v tejto úľovej zostave v zime vytvorené tie najlepšie možné podmienky. A konečne nezabudnete na vzdelávanie sa, pretože začnete objavovať skutočný svet včiel v ich prirodzenom prostredí, čo je vzrušujúce dobrodružstvo. Okienkom v zadnej stene úľa sa budete dívať ako žijú, pracujú, ako to robia v prírode bez pomoci človeka, objavíte ich perfektnú organizáciu a dostane sa vám veľkej lekcie múdrosti a pokory. Pochopíte, aké sú nebezpečné chyrurgické zásahy včelára pri rozoberaní včelstva, ktoré narušujú život včiel v moderných úľových zostavách so všeobecne uznávanými tradičnými postupmi včelárenia. Svet okolo vás sa zrazu objaví v celej svojej krehkosti.
Posledný argument: to máme stále čakať a starať sa o choré včely, ktoré nedokážu prežiť bez používania stále potrebných nových chemických látok? To máme stále ťažiť med z úľov ošetrovaných chémiou? Dnes máme na výber.
Prečo je úľ Warré ekologický?  Preto, že jeho koncepcia vychádza zo štúdií správania sa divých včiel v prírode a vytvára veľmi dobré podmienky pre život včiel, podobné aké majú v dutom strome. Je to úľ pre včely aj včelára na mieru. Úplne sa líši od moderných úľov, nemá uzavreté rámiky, nepozná medzistienky a to je to, čo včelári nechápu, že tento úľ pracuje inak. Postup včelára nie je založený na sledovaní včelstva jeho rozoberaním, ale je odvodený z pozorovania života na letáči a sledovaním vývoja v úli cez okienko.
Úľ sa skladá z troch nadstavkov, ktoré do seba zapadajú na tupo a sú zameniteľné. Dno je odoberateľné, je to len doska s letáčom pre včely. V každom rohu môže byť vybavená 100 mm vysokými nohami. Nadstavok má štvorcový pôdorys o vnútornej strane dlhej 300 mm a je 210 mm vysoký, na zadnej strane je vybavený okienkom. Zmestí sa doň 8 triangel trámikov, na ktoré včely postavia plásty s prirodzenými bunkami. Strecha môže byť rovná alebo sedlová, podľa chuti. Súčasťou strechy je doska, ktorá zabezpečuje vetranie úľa prostredníctvom otvorov v každom rohu s priemerom 60 mm. Plochá strecha má tú výhodu, že je možné ľahko na ňu umiestniť veľký kameň alebo betónovú dosku 30x30 cm, ktorá zabezpečuje veľmi dobrú stabilitu úľa v silnom vetre.
Základná zostava úľa Warré sa skladá z odoberateľného dna, dvoch plodiskových nadstavkov a strechy, ktoré sú na seba natupo položené. Presklené steny úľa sú zvyčajne otočené dozadu. To je štandardná konfigurácia. Môžeme regulovať teplotu a vlhkosť v úli, čo je možné urobiť otočením dna alebo boxov o 90 stupňov a tak zmeniť usporiadanie okien s ich orientáciou na bok úľa. Medzi povalu a nadstavok vkladáme moskytiéru - propolisovú mriežku, ktorá spoločne s povalou tvorí základný prvok pre reguláciu teploty a vlhkosti v úli a tiež je miestom značných zásob propolisu. Pri zoskupení jednotlivých dielov úľa je dôležité zladiť hrany, pretože ich včely zvaria dohromady propolisom. Na jar a v lete rozširujeme úľ smerom nadol podkladaním prázdneho nadstavku pod plodisko na dno úľa. Úľový priestor takýmto spôsobom rozširujeme podľa potrieb včelstva a celkový počet boxov úľa Warré sa zvyšuje podľa geografickej polohy včelnice, klimatických podmienok a flóry, ktorá je k dispozícii pre včely. Včelár vystačí s troma nadstavkami, ale v lepších podmienkach, kde sa vyskytuje niekoľko znášok v sezóne alebo ak trvajú niekoľko kilové denné nárazové znášky dlhšie, počet boxov sa môže podstatne zvýšiť a tým aj produkcia medu. Ešte raz poznamenám, že úľ rozširujeme smerom nadol prázdnymi nadstavkami a zmenšujeme odoberaním najvrchnejších nadstavkov s medom. Zimujeme v dvoch nadstavkoch, ktoré nám zostali po medobraní. Tie budú obsadené včelami cez zimu bez problémov.
Udržiavať v úli stálu teplotu a určitý stupeň vlhkosti je nevyhnutné pre zachovanie kvality medu a výchovu zdravého potomstva. Nadmerná vlhkosť môže spôsobiť plesnenie úľa a plástov a tým sa zvyšuje možnosť ochorenia včelstva. Úľ Warré je navrhnutý s tak dômyselným systémom regulácie tepla a vlhkosti, že spĺňa požiadavky včelstva. Regulačný systém - klimatizácia - v moderných priestranných úľoch neexistuje, pretože princíp pohyblivých rámikov to neumožňuje a je úplne protichodný s úľom Warré bez rámikov. 
Letáč v odoberateľnom dne má dve rôzne veľkosti, ktoré meníme v závislosti na ročnom období. Otvor letáča v normálnej polohe na celú šírku je dosť veľký, aby umožnil v rušnej sezóne plynulý priechod lietavkám pri ich práci a výrezom v zástrčke môžeme na zimu obmedziť prívod studeného vzduchu do úľa. Túto zmenu robíme včelám po poslednom medobraní zasunutím zimných dverí do letáčového otvoru, ktoré zmenšujú normálny priechod. Napriek tomu vidíme, že včely vedia, že prívod vzduchu do úľa je dôležitý, môžu ho ešte tlmiť alebo zosilňovať ich vlastným telom tak, že obsadia vchod do úľa alebo mávajú krídlami pred letáčom pri vetraní úľa.
Voskové dielo včely stavajú od povaly nadol. Plásty s bunkami v nadstavku visia a sú určené na vytváranie nepravidelného prietoku vzduchu v nepravidelných dráhach a na zastavenie tohto prietoku. Včely postavia v priestore debničky osem plástov, ktoré sú pritmelené na vnútorné steny úľa, tak vytvoria deväť rôznych uličiek, z ktorých každá má svoju vlastnú reguláciu prúdenia vzduchu, tepla a vlhkosti. Každú škáru v stenách nadstavku aj v povale včely uzavrú propolisom, takže steny úľa sú dokonale vodotesné. Štyri otvory v povale zabezpečujú veľmi efektívne a nemenné vetranie úľa.
Princíp regulácie tepla a vlhkosti vzduchu v úli Warré je veľmi jednoduchý, ale prekvapivo účinný. V závislosti na potrebách, samotné včely otvárajú alebo zatvárajú jednu alebo viac uličiek tejto siete určenej na vytvorenie prúdu vzduchu práve tam, kde je to potrebné. To znamená v priestore ktorejkoľvek uličky medzi dvoma plástami, kde potrebujú, na severnej strane, na južnej alebo v strede, v závislosti na potrebe okamihu. Tento proces je nepretržitý, udržuje konštantnú optimálnu teplotu a určitú mieru vlhkosti, ktorú včely dokážu odhadnúť presne. 
Tento úľ umožňuje včelárovi pomáhať včelám pri udržiavaní stabilnej klímy v ňom zmenou úľovej zostavy jej otáčaním o 90 stupňov. Od Juraja do Michala sú nadstavky voči letáču orientované na studenú stavbu, teda, aby plásty smerovali kolmo na letáčový otvor,čo zaisťuje včelám maximálnu ventiláciu úľa. Keď nastúpi chladnejšie obdobie roka, od Michala do Juraja, zmeníme otočením debničiek orientáciu plástov rovnobežne s letáčom, teda na teplú stavbu. Takáto zmena v úľovej zostave je vynikajúca, operácia trvá len chvíľu a včelstvo vôbec nie je vyrušené. Stabilná teplota v úli je veľmi dôležitá, pretože striedanie teplejšieho a chladnejšieho počasia v zime má za následok zvýšenú spotrebu medu včelstvom. Najlepšie usporiadanie je také, ktoré vyžaduje od včiel málo práce počas zimovania, ale všeobecne platí, že je lepšie mať v úli teplejšie ako chladnejšie. Pre včely je jednoduchšie teplo z úľa odvetrať. To znamená, že pozmeňujúce návrhy v úľovej zostave nerobíme kedykoľvek, len dvakrát do roka a v termíne, kedy sa včelstvá môžu ľahko vyrovnať s nejakou variácou klímy. 
Úľ potrebuje relatívnu vlhkosť, ktorá je produkovaná v systéme, o ktorom som práve hovoril. Ekologický úľ Warré má ešte jednu výhodu, ktorá využíva cyklus vyparovania a kondenzácie. Teplo, po začiatku plodovania včelstva, niekedy okolo Mateja, stúpa smerom k povale, ktorej moskytiéra je dokonale utesnená propolisom. Tu sa teplý vzduch zráža, kondenzovaná voda je propolisom obohacovaná, včely kvapky vody na povale zbierajú alebo tieto padajú do uličiek na včely, ktoré tam pracujú. Včelstvo je tak napojené na pravideľný prísun vody s propolisom, ktorý posobí trvale ako dezinfekčný prostriedok. Cyklus odparovania a zrážania v predjarí pokračuje a v úli Warré vytvára atmosféru,kde je neustále priestor dezinfikovaný, čo sťažuje mikróbom situáciu bez problémov sa usadiť.
Úľ Warré bol vyvinutý dávno predtým ako roztoče Varroa obsadili Európu, takže včelárovi samozrejme neponúka žiadnu jednoznačnú Varroa kontrolu. Priekopnícka metóda včelárenia v úli Warré vytváraním umelého roja pred vyrojením včelstva výrazne znižuje populácie Varroa a môže byť doplnená o ošetrenie umelého roja proti Varroa mimo úľa. Ale akákoľvek liečba kolónie proti Varroa iba brzdí adaptáciu včiel a roztočov na nové prirodzené prostredie v ekologickom úli Warré. Avšak všeobecne uznávaný názor vo včelárskej obci je založený na liečebných procedúrach, ktoré značne narušia ekosystém v úli, včelstvá používajú menej propolis a tým pádom schopnosť včelstva zvládnuť vírusy klesá, takže podľa takto prezentovaného komerčného názoru neliečenie môže mať za následok stratu včelstiev na Varroázu a vírusové choroby, ktoré roztoče šíria. Pre včelára s dvoma alebo piatimi kolóniami táto strata môže byť neúnosná. Liečenie alebo neliečenie podľa filozofie Warré je teda záležitosťou osobnej voľby, a voľná stavba a stavba na trámikoch tiež.    
Keď včelár pochopí pri pozorovaní letáča a cez sklo v zadnej stene čo sa v úli deje, naučí sa včeláriť bez otvárania úľa a určí kroky, ktoré musí neodkladne urobiť. Tak spoločne s dôkladným pozorovaním kvitnutia okolitých rastlín dokáže viesť svoje včelstvá bez otvárania úľa s výnimkou medobrania a strasenia včelstva pripraveného na rojenie s následným ošetrením proti Varroa. Jedným z dôvodov, prečo sú včelstvá v úli Warré prekvapivo tiché, je práve pokojné zaobchádzanie keď ich nerušíme zvedavým rozoberaním. Operáciu, ktorou zväčšujeme úľový priestor a podkladáme prázdny box pod plodisko na odoberateľné dno úľa, nemožno považovať za otvorenie úľa a narušenie života kolónie. Vedieť, čo má včelár pozorovaním hľadať a čo z toho odvodiť sa rýchlo stane rutinou a dokáže vždy určiť správnu diagnózu bez straty času a bez rušenia včiel.
1. Včely prichádzajú a odchádzajú pravidelne z letáča: včelstvo funguje normálne.
2. Letáč je pokalený: včely sú postihnuté a je tu riziko ochorenia. Treba včelstvo sledovať a ak je choroba potvrdená zlikvidovať.
3. Vchod do úľa včely obsadia a snažia sa nevetrať a udržať teplo v úli: Treba zúžiť letáč a zistiť či majú dostatok zásob. Opatrenia sú závislé na ročnom období, v ktorom správanie včiel pozorujeme.  
4. Nad letáčom a pod letáčom visia nečinne včely, v úli stagnuje stavba nového diela, je koniec mája a začiatok júna: keď včely vytvárajú v tomto období brady a nezaujíma ich znáška, sú pripravené rojiť sa. Rojenie zastavíte tým, že celé včelstvo strasiete do rojnice a osadíte do nového úľa.
5. Včely pristávajú na jednej strane úplne otvoreného letáča: To je normálne, vchádzajú do úľa na mieste, ktoré zodpovedá miestu kde sa práve nachádza kráľovná.
6. Vysoká aktivita abnormálne veľkého počtu včiel na letáči: Na úľ útočia včely z inej kolónie. Táto situácia môže nastať najmä po medobraní. To je dôvod, prečo po zbere medu zakladáme menšie otvory na letáčoch. Včelám treba okamžite pomôcť čo najrýchlejším provizórnym zúžením letáča na jednu včelu a pokiaľ je to možné postriekať ich jemne vodou z rozprašovača.
7. Ak je na letáči veľa trúdov a ich mŕtvoliek po 15.júli a včely ich nechcú pustiť do úľa, to je prirodzené, stali sa zbytočnými v novo organizovanej kolónii.
8. Včely intenzívne vetrajú úľ v ktorom je príliš horúco: Ak úľ nadmerne zohrieva slnko, je nutné ho chrániť vhodným tienením, narýchlo hoci aj odrezanými vetvami.
9. Včely pobehujú po letáči a pôsobia dojmom, že sú zmätené a hľadajú niečo: Stratili kráľovnú, úľ je osirotený. 
10. Sklo je teplé alebo horúce: Úľ "funguje" dobre. Ak toto zistíte vo februári okolo Mateja, včelstvo prezimovalo, úľ "reštartoval" a včelstvo chová prvé potomstvo.
11. Na konci zimy cez okienko sledujeme, či bunky s medom sú ešte zaviečkované, či má včelstvo dostatok zásob. Ak po očisťovacom prelete vidíme cez okienko, že včelstvá nemajú žiadne rezervy potravín, môžeme im podávať medový sirup.
12. Ak na jar a v lete zistíme, že včely vystavali najspodnejší nadstavok pridáme im ďalší na odoberateľné dno a umožníme im stavať celú sezónu.
13. Keď včelstvo zmetieme do nového úľa bez preliečenia a stavba diela mu ide pomaly, včely sú oslabené a pravdepodobne moc zamorené klieštikom.
14. Výkaly na podlahe: včely sú pravdepodobne choré.
15. Sto mŕtvych včiel na podlahe úľa koncom zimy je normálna úmrtnosť.
16. Keď začne voňať úľ a včely uzavreli bunky s medom v medníku: med je zrelý a medník je plný medu.
17. Ak bunky s medom nie sú zapečatené viečkami med ešte nie je zrelý alebo ešte nie je medník naplnený medom. Treba počkať na znášku. Ak problém pretrváva aj po znáške treba včelstvo vyšetriť.
18. Keď vidíme cez okienko na jar mladé včely na plástoch, narodilo sa prvé potomstvo.
19. Príliš veľa trúdov v úli po polovici júla: kolónia sa chystá na tichú výmenu matky. Úľ treba monitorovať.
20. Včely prinášajú peľ, prílety a odlety sú pravidelné a disciplinované: všetko funguje v najlepšom poriadku.
21. Zadným oknom možno ľahko pozorovať s pomocou lupy na bruchu včiel prítomnosť roztočov Varroa a určiť do akej miery je úľ klieštikom kontaminovaný.
S ohľadom na príznaky ochorenia varroaza musíte sa vedieť rozhodnúť či včelstvo necháte žiť v úli ďalej alebo ho zmetiete, preliečite a začne novú etapu v čistom úli. Čistý úľ včelám poskytne všetko čo potrebujú: zdravé prostredie, ideálnu veľkosť, med, peľ a propolis v dostatočnom množstve. Včelám sa treba venovať bez podvádzania. Starostlivý výber len silných včelstiev je zárukou úspechu.  
Očista včelstva od Varroa destructor v úli Warré. Ide o najväčšiu operáciu v živote včelstva v sezóne, s cieľom, zachovať zdravé životné prostredie v úli, bez chémie, ktorá ničí užitočnú mikroflóru a mikrofaunu, potrebnú pre život včiel. Ide o tranzakciu, ktorú môžeme chápať ako klasickú jarnú prehliadku včelstva, ktorú robia včelári v moderných priestranných úľoch. Je to preloženie dospelého včelstva z pôvodného úľa do čistého, ohňom dezinfikovaného plodiska. Dekontamináciu včelstva od roztočov Varroa môžeme urobiť dvoma spôsobmi: preložením včelstva z úľa do úľa bez preliečenia včiel proti klieštikom, alebo strasením včelstva do rojnice, kde včely v prvej etape prenosu preliečime a dekontaminované včelstvo v druhom kroku po 3 až 4 dňoch osadíme do nového úľa. 
Výhodou tohto prevodu včelstva je, že operáciou dosiahneme účinné zníženie počtov Varroa vo včelstve, radikálne sa vyhneme rojeniu, obnovou voskového diela preventívne zasiahneme aj proti ostatným chorobám a iným vírusom akútnych ochorení včelstiev. Výsledkom bude čerstvé zdravé včelstvo. Vzhľadom k tomu, že liečba prebieha v rojniciach postavených pre dekontamináciu, vosk, med a priestor úľa nemôžu byť znečistené chémiou použitou na zabíjanie roztočov.
Základom tejto operácie je nasledovná úvaha: Ovocné stromy odkvitli, kvitnú lúky, prípadne repka a po nej bude kvitnúť agát, alebo malina. V medníku je dostatok zásob čerstvého jarného medu. Lietavky vylihujú na letáči, je znášková prestávka a po jej skončení bude čas hojnosti ešte pokračovať. Ideálne obdobie na rojenie. Roj odnáša so sebou cez 1 kg medových zásob. Pretože matku včely niekoľko dní výdatne nekŕmia, aby schudla a mohla lietať, tá nekládla už niekoľko dní vajíčka, roj zanechá v úli malé plochy zaviečkovaného plodu a niekoľko rojových materských buniek. Vo včelstve prevládajú mladušky, ktoré produkujú materskú kašičku a včelstvo má tým pádom nadbytok potravín. Vo včelstve nie je otvorený plod. Výhody plynúce z takto energeticky bohatej stravy môže včelár využiť na rýchle postavenie nových panenských plástov včelstvom. Zmetené včelstvo vytvorí silný roj a ak sú priaznivé podmienky, mierne teploty a bohatá flóra, zmetenec postaví za deň aj 6 dm2 panenského diela. Vyrezaním zaviečkovaného plodu v pôvodnom úli zničíme všetkých klieštikov pod viečkom bez chémie. 
Samozrejme, musí to byť urobené v čase prirodzeného rojenia včelstiev, t.j. v máji. Ak chcete túto operáciu vykonať v jednom z troch období vývoja flóry v prírode, je potrebné, aby boli splnené určité kritériá: V úli musí byť na tvorbu vosku veľké množstvo mladých robotníc vo veku 1 až 21 dní. Musí byť znáška a nočné teploty nesmú klesať pod 10 stupňov Celzia. Pozorovaním letáča a zadného okna sa presvedčíte, že tieto podmienky sú splnené. 
Zmetené včely osadíme do úplne prázdneho úľa. Dielo so zásobami a plod sme odstránili. V takejto situácii sa včely zbavia trúdov do 48 hodín. Zabijú ich a nepustia do úľa. Vzhľadom k tomu, že trúdy sú zodpovedné za znečistenie včelstva klieštikom, pretože veľa cestujú z úľa do úľa, ich odstránenie včelami v zmetenci je veľmi pozitívne a je určujúcim faktorom v boji s roztočmi Varroa. Materská kašička je distribuovaná po celej kolónii, ktorá spoločne pracuje na obnove diela. S pribúdajúcou stavbou panenského diela sa táto situácia bude meniť, predovšetkým s pribúdajúcimi príležitosťami pri hľadaní potravy.
Pri prevode včelstiev na nové prirodzené dielo máme dve možnosti: Transfer včelstva priamo do čistého a ohňom dezinfikovaného úľa robíme ako preventívne opatrenie v prípade, keď je kolónia málo infikovaná parazitom Varroa. Prevod včelstva na nové dielo spojíme s dekontamináciou v prípade, kedy infekciu  roztočmi Varroa považujeme za vážnu a chceme dať kolónii novú šancu.
Prevod včelstiev z úľa do úľa bez dekontaminácie je samozrejme najjednoduchšie pre tých včelárov, ktorí nemajú zásadný problém s roztočmi Varroa. Pri tejto príležitosti je úľ otvorený prvýkrát v roku. V druhej polovici mája a začiatkom júna sa tento úľ skladá najmenej z troch nadstavkov. Dva horné nadstavky, v ktorých včelstvo zimovalo, sú plné medu. Asi pred mesiacom pridaný tretí box je vystavaný, zaplodovaný a čiastočne naplnený medom. Včelstvo "prešikujeme" do nového úľa, ktorý vytvoríme z dvoch prázdnych čistých nadstavkov, a máme ich pripravené poblíž na naplnenie.     
Na odoberateľné dno podstavíme prázdny nadstavok. Druhý je zatiaľ odložený bokom. Bude pridaný neskôr na ten prvý. Otvoríme strechu úľa a vyfúkame alebo vydymíme včely z medníka do nadstavku pod ním. Včiel v medníku nie je príliš veľa a po ich vyfúkaní nadstavok s medom odložíme do plastového vreca. Potom postupujeme rovnakým spôsobom pri vyfúkaní včiel zo zvyšných nadstavkov. V poslednej fáze pridáme na nadstavok zaplnený včelami ten druhý a úľ uzavrieme strechou. Preložené včelstvo kŕmime aspoň 5-6 dní aby postavilo nové dielo. Plod z odobratých plástov vyrežeme a med precedíme. Vosk vytopíme v slnečnom rozpúšťači. Táto operácia preruší cyklus reprodukcie roztočov Varroa tým, že ich veľa zničíme s vykrojeným zaviečkovaným plodom a keďže včely v novom plodisku odstránia do 48 hodín všetkých trúdov, prevažná časť roztočov bude tiež s nimi odstránená. Pri použití tejto metódy si musia včely až do budúcej jari poradiť s roztočmi Varroa jedine svojou prirodzenou obranyschopnosťou.
Trochu dlhší postup než ten predchádzajúci, je metóda spojená s preliečením včelstva mimo úľa. Táto očista včelstva od roztočov Varroa trvá 3 až 4 dni, čo ovplyvňuje stupeň zamorenia a druh použitého liečiva. V súčasnej dobe, vzhľadom na šírenie tohto parazita, je toto druhé riešenie lepšie, pretože Varroa je nosičom ďalších nebezpečných chorôb včiel. 
Tento úľ a pionierske metódy likvidácie roztočov Varroa v ňom sú sľubné, pretože kolónie každý rok začínajú znova, ale vo veľmi dobrom stave. Včely žijú v priaznivejších podmienkach, pretože v úli všetko bezpodmienečne nutné správne funguje ako vo voľnej prírode, čeľaď má dostatok jedla a je v dobrom zdravotnom stave.
Nepárny počet, číslo 21, je číslom včiel. 21 dní trvá od položenia vajíčka do narodenia mladej včely a ďalších 21 dní prežíva včela v úli vyťažená prácou v niekoľkých špeciálnych funkciách podľa potreby kolónie. Ako lietavka prežije záverečných 21 dní svojho života vyťažená tvrdou prácou staviteľky, hľadaním potravy, zberom peľu, nektáru a propolisu, aby zabezpečila pokojné prežívanie svojho rodu v úli Warré, ktorého každá deliteľná časť s prirodzeným včelím dielom je vysoká 21 cm. 

nedeľa 7. novembra 2010

Warré úľ, ten je ako tradičný japonský úľ.

Tradičná metóda včelárenia v Japonsku je podobná technológii Warré. Tradičný systém včelárenia, ktorý používajú japonskí včelári dnes, bol zaužívaný počas obdobia Edo v rokoch 1586 až 1911. Je to úľ deliteľný, nadstavkový, s výškou boxu 150 mm, vnútornou stenou dlhou 220 mm a hrubou 35 mm. Včely stavajú v úli prirodzené dielo. Stavba takéhoto úľa je veľmi jednoduchá a hlavne lacná.

pondelok 18. októbra 2010

Dekontaminácia - boj s roztočmi Varroa mimo úľa.

Keď som sa pred rokmi preklikal k informáciám o ekologických krokoch pri predchádzaní chorobám včiel, všimol som si, že prioritou všetkých tých filmových a PDF dokumentov je celosezónna orientácia vo včelárskych postupoch na znižovanie populácie Varroa roztočov vo včelstvách. Pointou konkrétne uvedeného dokumentu je dekontaminácia vytváraných prirodzených rojov a zmetencov po hlavnej jarnej znáške v období rastu včelstiev do letného slnovratu a ich posilnenie včelami zo zrušených produkčných včelstiev po skončení poslednej znášky v auguste. Tieto otázky ma zaujímajú, pretože v mojej technológii vedenia včelstiev v úľoch Warré môžem prejsť na znižovanie počtov klieštika vo včelstvách ich delením prirodzenými a umelými rojmi, s následnou dekontamináciou mimo úľa, s pravidelnou každoročnou obnovou diela v plodisku. Predpokladám, že táto téma zaujme aj ostatných, pretože ide o ekologický krok v metodike, s cieľom včeláriť bez liekov v úli a liečiť včelstvá mimo úľa. Pridám kontakt na informácie o liečbe včelstiev mimo úľa v mojej knižnici.



sobota 9. októbra 2010

Domáca výroba medzistienok.

Úľový systém Warré nepotrebuje medzistienky, život včiel v tomto úli je organizovaný na prirodzenej stavbe diela. Uzavreté rámiky, s možnosťou včelstva využívať stavbu diela na predlohe medzistienok, je možné uplatniť prakticky podľa modifikovanej metódy Roger Delon . Kto sa rozhodne pre domácu výrobu medzistienok , tak tá je pre včelára pri použití Delonovej metodiky veľkou hygienickou výhodou.


pondelok 4. októbra 2010

Po Matúši čiapku na uši.

Veru tak. Minulý týždeň u nás napadol prvý sneh na Choči a dnes ráno sme mali aj v doline prvý prízemný mráz. Bolo na nule. Studený vzduch stiekol z hôr do podhorských dolín a zima nám dáva znať týmto primrznutým babským letom, že je za dverami. Máme tu opäť týždeň so slnečnými dňami a príjemnou poludňajšou teplotou, ale s mierne mrazivým ránom a dopoludním. Včielky to tušili, už neplodujú.
  

nedeľa 3. októbra 2010

Vetrolam na letáči.

Obydlia včiel bez falcov a s jednoduchými stenami sú odjakživa tým najlepším riešením, ktoré umožňuje včelárovi bez zmeny úľového systému využívať všetky poznatky včelárskej praxe. Stačí do sústavy doplniť potrebný bezfalcový prvok. Navyše, takéto jednoduché bezfalcové stolárske práce nevyžadujú milimetrovú presnosť vyučeného stolára a každý zručnejší včelár si vystačí s jednou stolovou okružnou pílou.
Keď na včelnici prevažne fúkajú vetry rovnobežne s letáčmi úľov, dochádza k vysávaniu vzduchu z úľového priestoru. Ak fúka vietor kolmo na letáče alebo chrbát úľov, k tomuto fyzikálnemu javu nedochádza. Z toho dôvodu je vhodné mať celoročne zasunutú varroa podložku pod celozasieťovaným dnom. Ako vetrolam doporučuje postaviť hranolček v letáčovom trakte V.Križan v Ročenke včelára z roku 1963. Nemeckí včelári riešia lámanie vetra pred vchodom do úľa letáčovou clonou.
Od prvého jarného preletu až do posledného medobrania mám na úľoch otvorené letáče na celú šírku nadstavku. V čase kŕmenia zmenšujem prechod včiel do úľa položením hranolčeka cez letáč so zužujúcim letáčovým otvorom. Prierezová plocha hranolčeka je štvorcová, v mojom prípade o hrane 20 mm. Na jednej strane hranolčeka som vyfrézoval vybranie dlhé 150 mm a vysoké 8 mm, na susednej strane je vybranie dlhé 40 mm, ktoré je možné použiť v prípade veľkej sliedivosti včiel.
Keď nastanú studené jesenné vetry a snehové prehánky, prevrátim hranolček výrezom zvisle smerom k letáčovému otvoru. Táto poloha znemožňuje vetru vnikať priamo do priechodu, ale dovoľuje výmenu vzduchu i prelety včelám. Je to jednoduché riešenie ako zabrániť vysávaniu vzduchu z úľového priestoru, čo vyrušuje včelstvá pri zimovaní. Pred očakávaným jarným preletom hranolček odstránim.

piatok 1. októbra 2010

Ešte raz o prírodných bunkách a včelárstve bez liekov.

Existuje vyše tridsať druhov roztočov, ktoré žijú v úli. Doteraz bolo v úli identifikované viac ako 8.000 mikroorganizmov, z väčšej časti prospešných, tie udržiavajú ostatné patogény v rovnováhe, a bez ktorých včely nemôžu žiť. Každé ošetrenie organickou kyselinou zabíja tieto mikroorganizmy. Každé ošetrenie amitrazom ničí všetkých článkonožcov žijúcich v úli, nie iba klieštikov. Antibiotiká ničia mikroflóru, ktorá je prospešná na udržanie rovnováhy v počte patogénov. Cukrový sirup má pH, ktoré škodí mnohým prospešným organizmom a vyhovuje mnohým patogénom /Nosema atď./, na rozdiel od pH medu, ktoré je oveľa nižšie, škodí patogénom, ale vytvára priaznivé prostredie pre mnohé známe užitočné organizmy. Viacročná rotácia starých plástov a neustála stavba diela na medzistienkach len vytvára čoraz priaznivejšie prostredie pre život škodlivých mikroorganizmov. Myslím, že sme diasiahli bod, kedy treba vo včelárskych technológiách prejsť na metódu prirodzenej stavby diela s každoročnou jeho obnovou v plodisku a v držaní plástov v medníku najviac v nasledujúcu sezónu po ich vystavaní, ale s vylúčením akejkoľvek liečby včelstiev.
Výber varroaodolných včelstiev neexistuje, taká cesta nie je možná. Existuje len varroaodolná metodika včelárenia bez liečenia kolónií. Pri použití tejto technológie včelstvo dokázalo prežiť až 8 rokov bez liečenia. Bežne prežívajú včelstva bez ošetrovania proti klieštikom 3 až 5 rokov. Metóda spočíva v každoročnej tvorbe oddielkov, zmetencov a rojov, aby sa udržal potrebný stav produkčných včelstiev. Aj keď je na jar pravidelne sa opakujúci pohľad na niektoré mŕtve úle veľmi smutný, včelstvá sa pri takomto vedení neliečia. Včelárstva pri neustálej tvorbe mladých včelstiev neprechádzajú do straty a udržujú si potrebný stav produkčných včelstiev.
U nás štát prihliada na záujmy veľkých včelárov a tomu prispôsobuje zákony. Neliečiť včelstvá proti Varroa sa považuje priam za trestný čin, pretože takýmto počínaním ohrozujete ostatných. Nikto kompetentný sa nepokúša overiť na včelstvách v praxi či je takýto zákonný názor opodstatnený! A postupy s liečbou tých ostatných, ktoré som uviedol vyššie vari neohrozujú nás ostatných, ktorí sme prejavili snahu o čistejší chov včelstiev? Akékoľvek aktivity o vytvorenie ekologickejšieho prostredia a hlavne prirodzenejšieho pre život včiel v úli sú zo strany štátu zákonom potláčané. Úradníci jednoducho rozhodnú, ktorý spôsob musíme považovať za ekologický a ktorý nie.
Možnosť šľachtenia varooaodolných včelstiev tu bude vždy. Každú aktivitu považujem za prospešnú. Natíska sa však takáto otázka: budete mať čistokrvného psa, ak ho nezaočkujete proti piatim alebo desiatim pliagam tak Vám uhynie aj na banálnu chorobu. Bez prevencie liečením nedokáže prežiť. Orechovi z pouličného výberu sa to nemôže stať. Podobne je to aj s varroaodolnou metódou bez liečenia včelstiev a s prirodzeným výberom. Nie je to tak dávno, myslím, že to bol rok 2007, kedy uhynuli rovnako včelstvá šľachtené a liečené ako neliečené z prirodzeného chovu. Vysvetlení tohoto javu je tiež veľmi veľa. U nás sme sa s tým stretli prvý krát, ale v Amerike sa tento jav už začína pravidelne opakovať.
Väčší včelári už niekoľko desaťročí s pomocou včelárskych spolkov, vysokých škôl a výskumných ústavov budujú tento neistý systém včelárenia, ktorý sa spolieha na chemikálie, antibiotiká a pesticídy, aby udržali svoje včelárstva v chode. Takouto technikou včelárenia prinútili nás všetkých vychovávať odolných škodcov a šľachtiť chovné kráľovné, ktoré nemôžu prežiť bez takejto liečby. V poslednej dobe prešli včelári na liečbu kyselinou mravčou, ktorá posúva pH k radikálne kyslým hodnotám a zabíja huby, kvasinky a ostatnú flóru a faunu, ktoré sú závislé na včelách a včely na nich. Liečebnými procedúrami je značne narušený ekosystém v úli, včelstvá používajú menej propolis a tým pádom schopnosť včelstva zvládnuť vírusy klesá. Máme geneticky a ekologicky oslabené včelstvá, ktoré sú schopné žiť v čistom, "neznečistenom" prostredí a ak im vysadíme liečbu veľmi rýchlo zomierajú. Technológiou varroaudržateľného prírodného včelárenia bez liečby ich musíme dostať do prostredia v ktorom môžu prežiť, lebo ak tak neurobíme budú nám stále zomierať. Životné prostredie a životné prostredie sú dve rôzne roviny a výber a výber tiež.
Mnohí včelári sa vyhovárajú, že vďaka mojim neliečeným desiatim včelstvám je zamorené klieštikom aj ich sedemdesiat úľov. Také tvrdenie je zavádzajúce. Je to klamstvo, veľké ako humanitárna vojenská invázia. Klieštiky z mojich úľov predsa neodpochodujú do susedových. Snaha nadšencov priblížiť včelárenie čo najviac k prírode spája slobodumilovných ľudí, ktorí chcú žiť nezávisle na miestnych štruktúrach a sú ochotní pre to aj niečo urobiť.
Z reakcií včelárov na mnohých fórach usudzujem, že o živote včiel nečítajú, zaujímajú sa len o liečivá v okolitých štátoch, ktoré potom napchajú do svojich včelstiev v snahe vytočiť metrák medu z každého úľa a čo najlepšie ho speňažiť. Nechcú si naštudovať niečo o živote roztočov Varroa a o spôsobe ich reprodukcie. Alebo aspoň prečítať reakcie ostatných priateľov na fóre, ktoré sú tiež poučné. Na to, aby sa oživila krv, nepotrebujú chodiť na zálety moje klieštiky k susedovým. Na to stačí samičke prejsť z rodnej trúdej bunky do susednej robotníčej, na tom istom pláste a v tom istom úli. Premnoženie klieštika v mojich úľoch nemá nič spoločné so zalietavaním a s tým, že sused včelstvá nelieči vôbec a ja liečim aj päť krát do roka. Nechcú pouvažovať nad tým, prečo tretina alebo polovica neliečených včelstiev na samotách v americkej prérii alebo ázijskej stepi každý rok zomiera a druhá polovica alebo dve tretiny prežívajú. Nestačí len myslieť si o tom svoje, treba aj vedieť a mať to odskúšané!
Od roku 1984 dymím 2x do roka, v septembri a októbri. Asi v troch sezónach sme mali nariadené tretí krát dymiť aj na jar po prelete. V mojom hornatom regióne bývajú včelstvá okolo 20.9. bez plodu alebo ho majú veľmi málo, potom sa matky začiatkom októbra opäť na chvíľu rozkladú a koncom októbra, začiatkom novembra sú včelstvá opäť bez plodu. To je každý rok ovplyvňované počasím a každý rok sa to opakuje. Ak sa včelár naučí rozpoznať tieto bezplodové obdobia a v čase ešte teplých dní včelstvá prelieči, nemusí mať obavu o ich zdravie v budúcej sezóne. Za tých 27 sezón sa mi nestalo aby bol v mojich včelstvách premnožený klieštik.
Ďalšia dôležitá skutočnosť je, že po poslednom vytáčaní, čo je v mojom prípade okolo 15.júla, ihneď včelstvá zakŕmim, to mám každý rok hotové asi do 15.augusta. Od tohto dátumu sú čeľade pripravené na zimu, zásob sa nedotknú a plodujú len do tej miery ako im príroda a slniečko v horách umožní. V mojom prípade stačí liečiť 1x do roka, druhé dymenie je len bezpečnostnou poistkou.
Už som tu o malých bunkách napísal. Veľkosť malých buniek je 4,9 mm. Medzistienky s touto veľkosťou buniek sa vo svete bežne vyrábajú. Výsledky v zápase s klieštikom sú pri používaní týchto medzistienok minimálne a nevýrazné. Keď sú všetky bunky rovnako veľké, samičky klieštika nemajú na výber a vôjdu do všetkých. Štandardne sú medzistienky lisované s veľkosťou buniek 5,4 mm. V oboch prípadoch núti včelár svoje včelstvá stavať iba bunky jednej veľkosti. V technológii sa tým pádom nič nezmenilo. To je možná príčina neúspešnej kontroly reprodukcie tohoto votrelca vo včelstve. Veľkosť malých buniek treba chápať úplne inakšie. Zdá sa, že úspešným riešením je včelárenie na voľnej stavbe diela. Včelárim tak už tri sezóny. Ako sa reprodukuje roztoč Varroa v prirodzenej stavbe včelieho diela neviem ešte posúdiť. Úspech tejto technológie môže potvrdiť alebo vyvrátiť budúcnosť. V každom prípade je veľkým úspechom každoročná obnova diela v plodiskových nadstavkoch. Posledné tri roky som liečil kyselinou mravčou a pri tomto spôsobe ošetrovania je ťažké mať pod kontrolou spád. Počet klieštika každoročne stúpal. Vlani pri septembrovom liečení jednorázovo spadlo 1000 ks na včelstvo. Tento rok som možno zaznamenal prvý úspech mojej metodiky včelárenia na prírodnom diele, spád bol len polovičný v porovnaní z vlaňajškom a vrátil som sa k avartínu. Od večera do rána spadlo v septembri po zadymení Avartínom od 300 do 500 klieštikov. V augustovom letnom odľahčení spadlo jednorázovo do 300 týchto parazitov. Roztoče však padali po septembrovom dymení ďalej celý týždeň. Po týždni som napočítal od 200 do 350 ks. Či stavy roztočov začali na prirodzenom diele klesať, to ukáže až budúca sezóna. Bunky s prirodzenou veľkosťou nepostaví včelstvo hneď v prvom roku. Až jednotlivé generácie včiel sa dopracujú k takémuto stavu asi v priebehu dvoch, troch sezón. Z mojej skúsenosti môžem dokumentovať len toľko, že roje a zmetence voľne stavajú len robotníčie dielo s veľkosťou buniek 4,9 mm. V čase znášky sú voľne stavané bunky väčšie a v čase rozmnožovania, prípadne pri tichej výmene matky pribúda aj v júli trúdovina.
Dovolím si teda tvrdiť, že skúsenosti s mojimi "divoko" žijúcimi kolóniami svedčia v prospech prírodného diela. Roje a zmetence stavajú na prírodnom diele robotníčie bunky prevažne vo veľkosti od 4,6 do 4,9 mm. Na pláste s prirodzenými bunkami sa nachádzajú včelie komôrky od veľkosti 4,6 mm do veľkosti 6,6 mm. Bunky s veľkosťou 4,6 mm až 5,6 mm sú určené ako inkubátory pre robotnice, pre trúdí plod stavajú včely bunky o veľkosti 6,4 mm až 6,6 mm a tie ostatné veľkosti v rozmedzí medzi bunkami robotníc a trúdov sú určené na ukladanie zásob.
Prírodný roj zvyčajne váži medzi dvoma a troma kilogramami. Tento rok som mal tie trojkilové roje a všetky stavali robotníčie dielo a bez trúdoviny. A keď boli ešte bez diela a bez plodu som ich ošetril Avartínom. Mám to zdokumentované na tomto blogu. Primárny roj opúšťa úľ na jar so starou kráľovnou. Je cenný, pretože je silný, nepotrebuje pomoc a dokáže využiť znášku aj pre včelára, postaví robotníčie dielo a ešte zhromaždí zásoby pre seba na zimu. Sekundárne roje sú malé, ale cenné sú v tom, že majú mladé kráľovné, včelár im však musí často pomáhať, čo veľakrát vedie k tichým výmenám matiek a ku stavbe trudích buniek. Na veľkosť prírodných buniek má vplyv viacej faktorov. Je to ročné obdobie, znáškové pomery, vzdialenosť medzi rámikmi a mnohé iné nálady včelstva. Veď aj v moderných komerčných úľoch včely neraz prejavujú zvláštne inštinkty, niečo ako chápanie svojich potrieb a schopnosť prispôsobiť sa podmienkam: dôkladne vystavajú voskovú medzistienku a zrazu ju prestavajú, prerábajú robotníčie bunky na trúdie alebo stavajú podpery pod poškodené plásty. Včelárenie bez medzistienok je dnes tou najistejšou cestou k zdravým včelstvám. Spochybňovači si nemusia sťažovať na moje "divoko" žijúce včelstvá kým plnia svoje plynové nádrže propán-butánom a stolujú so sójovými plátkami. Podpora zdravých postupov včelárenia vo svete pustošenom geneticky modifikovanými plodinami a pesticídmi je len dobrá vec. Ak je niekto taký láskavý a rozhodnete sa napísať komentár na môj názor, potom poprosím, napíšte svoju reakciu aj s informáciou z vašej praxe, pretože suché konštatovanie bez zdôvodnenia o ničom nesvedčí, bez ohľadu na to, čo hovoríte o mojej práci.
Pred niekoľkými rokmi údajne bol na pultoch obchodov umelý med z kukuričného sirupu. Skúste injekčnou striekačkou naliať do kvetu kukuričný sirup a pozorujte ako sa budú správať včely. Môžete to urobiť v bezprostrednej blízkosti svojej včelnice. Včelám bude trvať veľmi dlho než si všimnú tento kvet a keď mu privoňajú rýchlo ho opustia. Sirup z ovocného cukru nie je vhodný ako návnada. Keď ako návnadu použijete med z úľa od svojich včiel, tak včelu od kvapky medu nastraženého v kalichu kvetu ani prudkým pohybom ruky neodoženiete. Takáto skúsenosť možno potvrdzuje výsledky štúdií, že potenciálne škodlivé látky môžu byť v sirupe z ovocného cukru, ktoré môžu prispieť k úhynu včiel bez mŕtvoliek v úli a so zanechanými zásobami, čomu hovoríme Colony Collapse Disorder. Dávky na doplnenie zimných zásob včelstvám sú vyrábané aj z kukričného sirupu a mnohí včelári na tento účel využívajú aj sirup z hrozna. Medové zásoby problémy včelám nespôsobujú, preto sa snažím vo svojej praxi priblížiť čo najviac k prírodným spôsobom starostlivosti o včielky. 
Ing.Milan Kresák, vo svojom článku, "Ontogenetický vývoj včely medonosnej", v roku 1963 píše, že zárodok včely matky, robotnice i trúda sa vyvíja pri priaznivej teplote, t.j. pri 34-35 stupňoch Celzia tri dni. Ak je teplota nižšia, vývoj zárodku sa predlžuje. Na konci zárodočného vývoja po pretrhnutí obalových blán sa z neho liahne larva. Ďalej uvádza, že vcelku trvá vývoj pri matke 16, pri včele robotnici 21 a pri trúdovi 24 dní. Píše, že čas vývoja môže sa približne o jeden deň skrátiť pri optimálnych vývojových - najmä tepelných podmienkach alebo predĺžiť, ak za vývoja plodu nebolo v úli potrebné teplo. Toto tvrdí každá dostupná včelárska literatúra.
Z uvedeného sa dá predpokladať, že robotnica sa liahne na 21.deň ráno, na poludnie alebo večer, ale môže to byť aj na 20.deň ráno, na poludnie alebo večer, ak sú počas vývoja priaznivé teplotné podmienky. Keď je toto overená pravda, tak v prípade malých buniek 4,6 až 4,9 mm sa plodu dostáva v menšej bunke viac tepla a včela sa rodí o jeden deň skôr, teda aj na 20.deň ráno. To znamená, že klieštik má na reprodukciu až o 48 hodín menej času ako v prípade buniek veľkých 5,2 až 5,4 mm. K páreniu klieštika dochádza len pod viečkom, preto z malých buniek vyjde len jedna nová-mladá oplodnená samička Varroa schopná ďalšej reprodukcie. Ostatné sú neoplodnené, nestihli to a už sa nikdy neoplodnia, zahynú. V prípade veľkých buniek, v ktorých vývoj trvá aj o 48 hodín dlhšie, vyjdu aj dve alebo tri mladé oplodnené samičky Varroa. Na týchto poznatkoch je založená metodika včelárenia na prírodnom diele. Klieštika sa síce nezbavíme, ale je možné ho touto technológiou kontrolovať bez liečenia včelstiev. Uvádzam to aj na viacerých miestach tohoto blogu. Neviem potvrdiť pravdu tejto metodiky, ale pokúšam sa ju overiť. Michael Busch, TBH včelár, USA, je držiteľom
zdravotných certifikátov od roku 2004 o zdravotnej nezávadnosti jeho neliečených včelstiev. Veterinárna komisia mu ich každoročne prehliadne, posúdi zdravotný stav a vydá certifikát.

piatok 24. septembra 2010

Dnes sme tlačili kapustu.

Do tradičnej slovenskej kuchyne patrí kapusta a kapustnica. Údené mäso v luteránskej rodine si veľmi dobre rozumie práve s kapustou a kapustnicou na Hody. Tak sa u nás medzi sedliakmi odjakživa hovorí vianočným sviatkom. Výborne však chutí počas celého zimného obdobia. Nezabúdajme, že podobne ako máme konzumovať liečivý med z regiónu v ktorom žijeme, tak isto máme čerpať vitamíny z ovocia a zeleniny, ktorú vypestovala manželka s pomocou Hospodina, a samozrejme aj s tou našou, na záhradke. Čo by to boli za Vianoce bez kapustnice? Dnes sme u nás tlačili kapustu. Pravdaže ekologickú a tradičnou technológiou. Nastrúhanú kapustu najskôr v pribúdajúcich vrstvách vo vandlíku posolím. Tam pustí vodu a po prekladaní do súdka sa potom ľahšie tlačí. Na dno súdka dám pár koliesok cvikle, čerstvý koreň chrenu, rozkrojím jednu cibuľu a tri strúčiky cesnaku, k tomu priložím tri čerstvé jabĺčka, niekoľko zrniek nového korenia, pár bobkových listov a posypem rascou. Zmes domácich voňavých korenín potom pridávam až po hrdlo súdka po každom preložení pribúdajúcich vrstiev tlačenej kapusty. Vytlačenú slanú vodu z čerstvej kapusty postupne pohárom črpkám, len po dokončení práce nechám v súdku toľko vody, aby natlačená kapusta bola v nej ponorená. Kapustu pritisnem porcelánovým tanierikom, ktorý zaťažím skalkou. Nakoniec nalejem vodu do priekopy okolo hrdla súdka, ponorím do nej vrchnák aby bolo počuť bublanie pri kvasení kapusty a súdok postavím do miestnosti s príjemnou teplotou pivnice.  Robil som to tento rok sám. Vždy sme ju tlačili s manželkou spoločne, ja som strúhal kapustu, nosil som ju do súdkov a ona tlačila v jednom súdku ľavou nohou a v druhom kamennáku pravou. Túto jeseň sa moja sestra len pozerala a manželka fotografovala ako tancujem okolo súdka ja. Obidve sa pritom dobre zabávali pri káve so sušienkami a smiali sa priamo od srdca môjmu vylepšenému technologickému postupu. Mal som iba jediného pomocníka, pastovacie šťuchadlo, s ľudovým názvom topárka z dbanky na mútenie mlieka pri výrobe masla, ktoré používam na pastovanie medu.
Pripájam z tohoto príjemného rodinného stretnutia pri tlačení kapusty niekoľko fotografií.

nedeľa 19. septembra 2010

Septembrové ošetrenie včelstiev.

Včera večer som preliečil včelstvá proti Varroa roztočom. Robím to každý rok okolo 20.septembra. Vlani som mal v tomto období spád po preliečení cez 1000 upírov Varroa. Tento rok sú moje včelstvá na tom lepšie. Od večera do rána spadlo po zadymení Avartínom od 300 do 500 klieštikov. V augustovom letnom odľahčení spadlo do 300 týchto parazitov. Pri preliečení je podľa mňa dôležité aj počasie v nasledujúcich dňoch, ktoré by malo byť natoľko teplé, aby sa včely mohli aspoň raz hromadne preletieť a vyvetrať sa. Keď som včera pred liečením čistil podložky, našiel som prvý krát v tomto roku prirodzene odpadnuté dva roztoče vo dvoch včelstvách. Druhé jesenné preliečenie urobím koncom októbra. O tom bude rozhodovať opäť počasie.

nedeľa 12. septembra 2010

Rozhodol som sa pre horný letáč.

Neviem, či je zo mňa včelár chovateľ, ošetrovateľ alebo koristník. Naša včelárska literatúra z 20-teho storočia uvádza, že včelár ako ja, ktorý fandí jednoduchým technológiám pri ošetrovaní včelstiev, vraj vie o ich živote, úlohách a potrebách veľmi málo. Nie je údajne chovateľom včiel, ale koristníkom. Také spochybňujúce názory boli medzi včelármi bežné pred sedemdesiatimi rokmi a mnohí sú ich zástancami ešte aj dnes. Keď si preštudujete Novackého Včelárstvo, Gešajovského Praktického včelára, Komorovu Ročenku včelára, Čavojského Včelárstvo alebo Silného Abecedu včelára, tak všetky tieto známe rukoväte včelárenia z 20.storočia preferujú prax v dvojpriestorových Béčkach a Jednotných úľoch. Rozoberateľný úľ s mobilnými rámikmi slúži na poznávanie života včiel priamo uprostred ich obydlia. Vyhovuje predovšetkým včelárovi. O tom, či vyhovuje aj včelám, je polemika možná, predovšetkým z pohľadu množstva ochorení včiel v súčasnosti. Dnes však vieme, že uniformovaná normalizovaná sústava dvojpriestorových typov úľov z roku 1935 u nás zabrzdila vývoj včelárskej pospolitosti vo včelárskych technológiách najmenej na sedemdesiat rokov. Takéto úradnícke rozhodnutie odsúdilo úle s dvojradovými plodiskami a úle s trámikmi, ktoré vyhovujú predovšetkým včelám, na zánik, s odôvodnením, že nie sú v súlade s biologickými požiadavkami včelstiev. Nedostatočnej osvety sa dostalo normalizovanému áčku s dvojradovým plodiskom a jeho Dadant kombinovanej verzii s céčkom a béčkom. Neujal sa Boconády malý úľ, ani Němečkov úľ, ktoré umožňujú praktizovať jednoduché formy včelárenia a Krajinský zadovák postupne vyraďovali včelári z prevádzky. Všetko sú to sústavy s dvojradovým plodiskom. Nič z toho dôvodiaceho tvrdenia o koristníkoch a biológii nie je pravda. Dnes sa vo svete venujú jednoduchým technológiám včelárenia tí najskúsenejší včelári na farmách s niekoľkými stovkami včelstiev. Vďaka Internetu máme možnosť sa dozvedieť o moderných spôsoboch ošetrovania včelstiev, ktoré boli známe a popísané už začiatkom 19.storočia.
Nedostal som sa k literatúre, ktorá by popisovala horný letáč, jeho konštrukčné riešenie a spôsob ošetrovania včelstva v úľovej zostave s letáčom v povale. Z toho usudzujem, že horný letáč nemení nič na metodike, že je rovnaká ako pri úľoch s dolným letáčom. O hornom letáči si môžem urobiť úsudok len z pohľadu na staršie fotografie a z rozprávania ešte žijúcich pamätníkov. Každá včelárska literatúra však uvádza, že všetkých päť stien úľového priestoru môže byť nepriedušných, ale strop musí dýchať, ak nemá v úli vznikať zvýšená vlhkosť a v lete nadmerné teplo. Táto praxou overená skúsenosť za mňa rozhodla a moje včely budú už túto zimu v chumáči nad nepriedušným dnom a pod strechou s letáčom. Viem, že moje včelárske postupy sú v rozpore so všeobecne uznávanými modernými praktikami s priehľadnou fóliou a očkom, ale starý otec už tiež o tom vedel svoje a jeho skúsenosti znamenajú niečo ako "Soľ nad zlato". Keď je vám od nôh zima, trasiete sa na celom tele. Často hovoril: Čo bolo, bude zase, a čo sa dialo, bude sa opäť diať. Nič nového nieto pod slnkom. Kaz 1,9

Včely v obydlí s Warré metodikou pripevňujú dielo na steny úľa a na triangel-trámiky pod povalou každého boxu. Med sa odoberá každý rok z najvrchnejšieho nadstavku. Nožom na podrezávanie diela sa plásty oddelia od steny úľa, vykroja sa z nadstavku a prázdny medník sa podstaví pod dvojradové plodisko. Tým sa súčasne zabezpečuje každé dva roky výmena diela. Pri odoberaní dvoch nadstavkov s medom v sezóne, vymeníme dielo každý rok. To má zo zdravotného hľadiska pre včely veľký význam. Za priaznivých znáškových podmienok včely vymenia dielo aj dvakrát za sezónu, ako sa to stalo mne v roku 2009, kedy som robil medobranie štyri krát. S pomocou noža, kriváka na podrezávanie plástov a pri používaní triangel-trámikov je dielo v úli ľahko rozoberateľné ako v prípade mobilných uzavretých rámikov.

Aby včely nepristavali plást ku dnu úľa, používam v nepriedušnom odoberateľnom dne drevenú mriežku, ktorá je stavebnou zábranou. Po vytiahnutí varroapodložky z dna úľa sa z neho v tom momente stane dolný letáč.

Horný letáč je vyfrézovaný do povaly úľa. Určite spoľahlivo odvedie vodné pary v zime a prehriaty vzduch v lete. Po skúsenostiach s očkami, včelám nerobí problém obsadiť tento priestor v ktoromkoľvek plodujúcom ročnom období a regulovať výmenu vzduchu v úli. V očkách nn úľa to dokážu včely regulovať aj v skorej jari, počas chladných dní. Keď včelstvo zmocnie, nemôže mať s kontrolou horného letáča žiadne starosti. V povale úľa mám vyvŕtané očko s priemerom 25 mm. Je vybavené uzáverom z 1,5 litrovej plastovej flaše z minerálky, ktorý do očka presne pasuje. Uzáver na závit nemá chybu a očko úplne stačí na prechod včiel pri podávaní krmiva cez presakovacie viečko zo skleného obalu. Predpokladám, že horný letáč bude včelám len na úžitok a straty a defekty nebudú také výrazné ako v prípade tepelne izolovaných úľov s prehnaným uteplením včelstva.

streda 8. septembra 2010

Ozvena na stáž 2010 o jednoduchých formách včelárenia.

Dobrý den!
Moc všichni vzpomínáme na nedělní velmi poučné a inspirativní dopoledne.
Posíláme několik fotografií.
Samozřejmě, že je v případě potřeby použijte.
Ještě jednou děkujeme a je jen škoda, že je to k Vám tak daleko, určitě by jsme byli u Vás častěji.
Hodně štěstí,  velmi se nám zalíbila Vaše filozofie chovu včel a cítíme, že to je správná cesta. Návrat k přirozenosti včel. Taková krásná akce se podařila dát dohromady. 
Za všechny Vaše fanoušky čtyři fascinovaní včelaři .



utorok 7. septembra 2010

Zvažujem prechod na horný letáč.

Každý včelár dokáže oceniť užitočnosť horného letáča alebo očka v ktorejkoľvek úľovej zostave. Stále sa mi natíska myšlienka, prejsť na úľovú zostavu bez očiek v boxoch, bez zasieťovaného dna, ale s horným letáčom a s uzavretým odoberateľným dnom. Otvorené očko v najvrchnejšom poschodí úľovej zostavy počas zimovania robí včelstvu neoceniteľnú službu pri odvádzaní vodných pár z úľa. Počas vedenia včelstiev v úľoch s nízkymi nadstavkami som sa presvedčil, že včely na opustenie úľa a pri návrate domov využívajú len očká. Spodný letáč na odoberateľnom a zasieťovanom dne sa pre včelstvo stal nepotrebným. Dokonca aj úľ vetrali cez očká v boxoch a bradu vytvárali na stene úľa a nie na spodnom letáči.
Horný letáč rieši niekoľko problémov v živote včelstva. Minimalizuje vniknutie myší do úľa, zabraňuje mŕtvym včelám upchať letáč v zime, odvádza vodné pary v chladnom ročnom období a tie sa nezrážajú na povale úľa, nafúkaný sneh nemôže blokovať horný letáč, vysoká tráva nezavadzia včelám v letovej dráhe v čase včelárskej sezóny. Umožňuje tiež lacné a jednoduché riešenie peľochytu, napájadla a kŕmidla.
Z detstva, koncom päťdesiatych rokov, si pamätám príbehy mojich susedov - včelárov, z ktorých jeden včaláril v moderných uteplených béčkach a čechoslovákoch, ten druhý sa nechcel vzdať krajinských úľov s horným letáčom a jednoduchými stenami len preto, že jeho včelstvá v dvojpriestorovom plodisku nad sebou a s horným letáčom vždy zimovali dobre, nerobili prelet na snehu, čakali na teplejšie počasie aby sa po vyprášení bezpečne vrátili do úľa a každú sezónu sa rojili dva týždne skôr ako včelstvá priateľa v moderných béčkach a JU z tej doby.

Sused, horár, nájde každý rok v lese v kmeni stromu divo žijúce včely. Vždy ich vypíli a odnesie domov. Robí to už veľmi dlho, má už vyše osemdesiat rokov. Všimol som si, že keď je dutina v strome pod letáčom, plásty sú vždy jasné a čisté a včely v tom najlepšom stave a bez mŕtvoliek na dne dutiny. Naopak, keď mali včely letáč v strome pod dutinou v kmeni, tam sa vždy našli plesnivé plásty a mŕtvolky na dne.
Usudzujem, že vetranie s horným letáčom, bez prúdenia vzduchu z dna úľa, zabezpečí včelstvám pokojné "teplovzdušné" zimovanie v suchom prostredí, s nízkou spotrebou zimných zásob, s oneskoreným, ale veľkým rozvojom v skorej jari, s primeraným odvádzaním tepla počas letných horúčav, čo by malo mať vplyv na zabrzdenie včasnej a následnej reprodukcie populácie klieštika a znižovanie jeho počtov v kolónii.

nedeľa 5. septembra 2010

Dážď, chlad a stretnutie s dobrými ľuďmi.

Upršané ráno a chladná prvá septembrová nedeľa veštili, že z plánovanej stáže o jednoduchých formách včelárenia nič nebude, že nikto nepríde. "Dobrej den, pane Majer! Ty si krásný, pane Majer!" - ozval sa veselý hlas Yvonky za bráničkou, keď vošla do dvora a začala sa hrať s mojim jazvečíkom Borisom, ktorý šťastný a celý bez seba, že mu niekto venuje takú úprimnú pozornosť, veselo podskakoval okolo nej. Z prichádzajúcou desiatou hodinou dopoľudnia dvor môjho rodinného domu presiakol vravou mladých ľudí, ktorých fascinuje život včiel, ich jednoduché a citlivé ošetrovanie človekom, aby sa mu za jeho láskavú starostlivosť v ekologickom prostredí úľa odvďačili v podobe bioproduktov.
Bolo len deväť stupňov nad nulou a tak sme sa rýchlo natisli do učebne, mojej medárne, kde praskajúci ohník v piecke navodil každému dobrú a priateľskú náladu. Dopoludnie a aj dve hodiny popoludní sme pozorne predebatovali o našom spoločnom koníčku Warré. Otázky a odpovede sa hrnuli jedna za druhou, takže nám nezostával čas ani na krátku prestávku. Až po obedňajšom osviežení v podobe kapustovej polievky sme sa dostali von, ku včielkam. Tie sú pri tak nízkej vonkajšej teplote čiastočne stiahnuté v chumáči, všetci však boli nadšení pohľadom cez okienko v stene úľa na ich "zimujúci" strapec - hrozen.
Prekvapilo ma a mám z toho veľkú radosť, že o jednoduché a zabudnuté techniky včelárenia sa zaujímajú predovšetkým mladí ľudia. To svedčí o ich vysokom povedomí vo vzťahu k životnému prostrediu a k životu nás všetkých. Trpezlivé vedenie včiel, to je aj filozofia Warré - po medobraní zavrieť úľ a čakať do medobrania v budúcej sezóne bez nutnosti urobiť čokolvek. Teším sa na stretnutie zas niekedy v budúcnosti. "Ahoj, pane Majer!"

štvrtok 2. septembra 2010

Je dedovo včelárenie s trámikmi mŕtve?


Existuje vyše tridsať druhov roztočov, ktoré žijú v úli. Doteraz bolo v úli identifikované viac ako 8.000 mikroorganizmov, z väčšej časti prospešných, tie udržiavajú ostatné patogény v rovnováhe, a bez ktorých včely nemôžu žiť. Každé ošetrenie organickou kyselinou zabíja tieto mikroorganizmy. Každé ošetrenie amitrazom ničí všetkých článkonožcov žijúcich v úli, nie iba klieštikov. Antibiotiká ničia mikloflóru, ktorá je prospešná na udržanie rovnováhy v počte patogénov. Cukrový sirup má pH, ktoré škodí mnohým prospešným organizmom a vyhovuje mnohým patogénom /Nosema atď./, na rozdiel od pH medu, ktoré je oveľa nižšie, škodí patogénom, ale vytvára priaznivé prostredie pre mnohé známe užitočné organizmy. Kyselina mravčia pH v úli znižuje, ale ničí mikroflóru. Viacročná rotácia starých plástov a neustála stavba diela na recyklovaných medzistienkach len vytvára čoraz priaznivejšie prostredie pre život škodlivých mikroorganizmov. Myslím si, že sme diasiahli bod, kedy treba vo včelárskych technológiách prejsť na metódu prirodzenej stavby diela s každoročnou jeho obnovou v plodisku a v držaní plástov v medníku najviac v nasledujúcu sezónu po ich vystavaní, ale s vylúčením akejkoľvek liečby včelstiev.
Výber varroaodolných včelstiev umelým oplodňovaním matiek nevyhovuje, taká cesta nie je možná. Existuje len varroaodolná metodika včelárenia bez liečenia kolónií. Pri použití tejto technológie včelstvo dokázalo prežiť až 8 rokov bez liečenia. Bežne prežívajú včelstvá bez ošetrovania proti klieštikom 3 až 5 rokov. Metóda spočíva v každoročnej tvorbe oddielkov, zmetencov a rojov, aby sa udržal potrebný stav produkčných včelstiev. Aj keď je na jar pravidelne sa opakujúci pohľad na niektoré mŕtve úle veľmi smutný, včelstvá sa neliečia. Včelárstva pri neustálej tvorbe mladých včelstiev neprechádzajú do straty a udržujú si potrebný stav produkčných včelstiev. 
U nás štát prihliada na záujmy veľkých včelárov a tomu prispôsobuje zákony. Neliečiť včelstvá proti Varroa sa považuje priam za trestný čin, pretože takýmto počínaním ohrozujete ostatných. Sú postupy s liečbou tých ostatných neohrozujúce nás ostatných, ktorí sme prejavili snahu o čistejší chov včelstiev? Akékoľvek aktivity o vytvorenie ekologickejšieho prostredia a hlavne prirodzenejšieho pre život včiel v úli sú zo strany štátu zákonom potláčané. Úradníci rozhodnú, ktorý spôsob musíme považovať za ekologický a ktorý nie.
Možnosť šľachtenia varooaodolných včelstiev tu bude vždy. Každú aktivitu považujem za prospešnú. Natíska sa však takáto otázka: budete mať čistokrvného psa, ak ho nezaočkujete proti piatim alebo desiatim pliagam tak vám uhynie aj na banálnu chorobu. Bez prevencie liečením nedokáže prežiť. Orechovi z pouličného výberu sa to nemôže stať. Podobne je to aj s varroaodolnou metódou bez liečenia včelstiev a s prirodzeným výberom. Nie je to tak dávno, myslím, že to bol rok 2007, kedy uhynuli rovnako včelstvá šľachtené a liečené ako neliečené z prirodzeného chovu. Vysvetlení tohoto javu je tiež veľmi veľa. U nás sme sa s tým stretli prvý krát, ale v Amerike sa tento jav už začína pravidelne opakovať.
Väčší včelári už niekoľko desaťročí s pomocou včelárskych spolkov, vysokých škôl a výskumných ústavov budujú dnešný neistý systém včelárenia, ktorý sa spolieha na chemikálie, antibiotiká a pesticídy, aby udržali svoje včelárstva v chode. Takouto technikou včelárenia prinútili nás všetkých vychovávať odolných škodcov a šľachtiť chovné kráľovné, ktoré nemôžu prežiť bez takejto liečby. V poslednej dobe prešli včelári na liečbu kyselinou mravčou, ktorá posúva pH k radikálne kyslým hodnotám a zabíja huby, kvasinky a ostatnú flóru a faunu, ktoré sú závislé na včelách a včely na nich. Liečebnými procedúrami je značne narušený ekosystém v úli, včelstvá používajú menej propolis a tým pádom schopnosť včelstva zvládnuť vírusy klesá. Máme geneticky a ekologicky oslabené včelstvá, ktoré sú schopné žiť v čistom, "neznečistenom" prostredí a ak im vysadíme liečbu velmi rýchlo zomierajú. Technológiou varroaudržateľného prírodného včelárenia bez liečby ich musíme dostať do prostredia z čias starého otca, v ktorom môžu prežiť, lebo ak tak neurobíme, budú nám stále zomierať. Životné prostredie a životné prostredie sú dve rôzne roviny a výber a výber tiež.

streda 25. augusta 2010

Krásy Slovenska.

Predposledný prázdninový víkend sme s rodinou venovali prehliadke tradícií našich predkov v podmienkach ťažkého, ale radostného života v lone prírody slovenských hôr.
Ľudová architektúra vo Vlkolínci.
Drevené chalúpky vo Vlkolínci v slnečnom ráne.
Zátišie úľov v jednom z ovocných sadov za chalúpkou vo Vlkolínci.
Pohľad na podhorské lúky za Vlkolíncom.
Pohľad na priehradu Liptovská Mara od salaša v Dechtároch.
Vstup do Kvačanskej doliny.
Horný mlyn v Oblazoch.
Dolný mlyn v Oblazoch.
Pohľad na vodopád v Kvačanskej doline.
Pohľad na Kriváň z múzea v Pribyline.
Obrázok z rozprávkovej knižky.
Skupina úľov v pribylinskom múzeu.
Stánky s potrebami pre včelárov na včelárskej nedeli v Pribyline.
Areál zimných športov na Štrbskom plese.
Rozkvitnuté horské lúky v okolí Štrbského plesa koncom augusta.
Prázdniny končia a prípravy na kľudné zimovanie pre včielky pomaly vrcholia aj v zátišiach dedinských záhrad včelárov pod horami.