sobota 3. decembra 2016

Rámikové kŕmidlo

Ide o rámik, ktorý má v priestore pod hornou latkou válovček na podávanie tekutého krmiva. Je to plodiskový rámik a pod žliabkom s tekutým krmivom sa nachádza vystavané včelie dielo. Pretože časť s podávaným krmivom je pomerne nízka, asi do 5 cm, a spodnú časť rámika tvorí vystavané dielo, možno rámikové kŕmidlo nechať v úli celý rok. Sirup možno podávať cez lievik v malých dávkach alebo z balónového kŕmidla vo väčších objemoch. Výhodou kŕmidla je, že včely dostanú sirup priamo do hniezda a môžu ho odoberať za každého počasia.



Včelári si často mýlia kapsové alebo priehradkové kŕmidlo s rámikovým kŕmidlom. Moje prvé včelstvo, kotré som aj s úľom kúpil od starého včelára v skorej jari, malo v plodisku rámikové kŕmidlo. Podľa mňa je to úžasná pomôcka v skorej jari pre včelára aj pre včely. Cez rámikové kŕmidlo má včelár možnosť hneď po očisťovacom prelete predstierať znášku a podnecovať tak včelstvá k plodovaniu. Z vlastnej skúsenosti viem, že s pomocou rámikového kŕmidla sa dá aj zo slabého včelstva, ktoré po prezimovaní obsadá len dve alebo tri uličky, vychovať silné včelstvo, ktoré maximálne využije letnú znášku.
Moje rámikové kŕmidlo som si urobil z lipového hranolčeka s rozmerom 35x30 mm a na dĺžku rámika JU, ktorý používam. Je to vyfrézované korýtko, do ktorého sa zmestí 1 dcl medového sirupu. Je jedno či ten medový sirup urobíte v pomere 1:1 alebo 3:2. Keď po prvom jarnom prelete každý druhý deň nalejem cez lievik do rámikového kŕmidla 1 dcl medového sirupu, a budem to robiť každý druhý deň dva týždne, tak po 21 dňoch mi včely husto obsadia aj 10 uličiek v hlbokom nadstavku. Pri desiatich včelstvách potrebujem na takéto podnecovanie v skorej jari asi 5 kg medu. Ak použijem na sirup cukor, nič sa nedeje. Včely ten 1 dcl sirupu neuložia, ale spotrebujú. Rámik s rámikovým kŕmidlom môže byť zároveň stavebným rámikom. Včely v ňom postavia prírodzené dielo s prevažujúcimi bunkami na odchov trúdov. Po 21 dňoch trúdie dielo vyrežem a počiatočný nárast roztočov Varroa tak v skorej jari zootechnicky zredukujem. 





piatok 2. decembra 2016

Peľové zrnká v mede

Pri mojom prírodnom včelárení už jeden a pol desaťročia robím medobranie rozdrvením plástov a precedením medu. Tak to robili naši predchodcovia pri včelárení v klátoch. Touto technikou sa do medu dostane vela  peľu, ktorý je zakonzervovaný v bunkách pod medom. Stalo sa mi, že po otvorení pohára s medom za niekoľko sekúnd, možno za minútu, vystúpil smerom nahor klobúčik v tvare zmrzliny na kornútku. To sú tie popukané peľové zrná. Takto "zapracovaný" peľ do medu je pre ľudský organizmus ľahko stráviteľný. Kto by chcel konzumovať samotné peľové zrnká na čajovej lyžičke, "nepopukané", náš organizmus nestrávi.
Mňa učili, že po vymetaní medu treba v kanvách uskladnený med nechať aspoň štyri dni stáť. Za ten čas sa vyčíri. Peľové zrnká, úlomky propolisu a vosku, za ten čas vyplávajú na hladinu a túto penu treba polievkovou lyžicou pozbierať. Až potom je možné plniť med do pohárov. Biela pena na hladine vyčíreného medu je najhodnotnejšia časť z medu. Včelárova smotana.
Našiel som fotografiu toho môjho precedeného medu s množstvom peľu z rozlámaného prírodného diela. Zdalo by sa, že ten med kvasí. Nie je to tak. Medu nič nechýba, je tuhý, skryštalizovaný, chutný. A tá vrstva napučaného peľu, to je pochúťka. Stretol som sa s tým iba raz. V decembri 2013, a iba v jednom pohári. Je možné, že to bola posledná dávka medu s väčším množstvom vyplávaného peľu na hladinu v plniacej nádobe pri plnení do pohárov.





Jarný med z vŕb a ovocných stromov obsahuje veľa peľu. Nikdy nestuhne na kameň, ale má štruktúru pastovaného medu. Krémovému medu zákazníci väčšinou nedôverujú. Má bielu farbu a konzistenciu ako skutočné maslo. Je to však med rovnakej kvality ako ktorýkoľvek iný tekutý med. V zahraničí sa predáva 300 g krémového medu za 6,- dolárov. Tento kašovitý a doma pastovaný med má mnoho praktických výhod pre včelára aj zákazníka. Predáva sa v plastových obaloch ako ktorékoľvek rastlinné maslo. Krémový med nikdy nestvrdne. Vždy je pohodlne rozotierateľný a deťom nikdy na krajci chleba netečie. Je to 100% čistý med. Krémový med stačí jemne zahriať a bude opäť tekutý.




sobota 26. novembra 2016

Prírodné dielo v konvenčných úľoch

"Dobrý deň, na vašom blogu som si čital o vašom včelarení na prirodzenom diele a veľmi ma to zaujalo. Včelárim v úľoch typu čechoslovák a chcel by som na takéto včelárenie presedlať. Vedeli by ste mi dať nejaké rady ako na to?"

Tu je metodika včelárenia v Jednotnom úli - čechoslováku https://issuu.com/milanbencur9/docs/jednotn_______ . Dúfam, že sa tá stránka bude dať otvoriť. Stiahni si to do počitača a naštuduj. Má to 39 strán. Myslím, že som tam dal všetko. Cez zimné večery to stihneš prečítať.


A ak chceš včeláriť len na prírodnom diele, tak nazebruj len holé rámiky medzi už postavené plásty na medzistienkach. To aby ich včely vystavali rovno. Alebo v sezóne rozširuj úľový priestor len rámikmi bez medzistienok. Tých postupov je viac. Tu som jeden rok celý postup nafotil a popísal http://www.n-vcelari.sk/forum.php?akce=topic&Top_ID=11 . http://www.n-vcelari.sk/forum.php?akce=topic&Top_ID=11&stranka=2 .

"Pozeral som si fotky v ktorych ste rozširovali ten uľ typu B pri ktorom ste polovicu plodiska preložili do medníka a plodisko ste doplnili prazdnymi rámikmi (tak isto ste doplnili prazdnymi ramikmi aj mednik) a tym padom usporiadanie v plodisku aj medniku nadobudlo rovnaky stav , zaroven som si nevšimol že v uli nebola materská mriežka ona sa pri tejto metode bez medzistienok nepouživa?"

Aj o tom niekde píšem. Materskú mriežku zakladám až po skončení obdobia rojenia. To je čas pred hlavnou znáškou, v nižších polohách z agáta a pod horami z maliny. Do času odkvitnutia ovocných stromov oba nadstavky sú plodiskom a bez materskej mriežky.
Vtedy matku vyhľadám, musí zostať v plodisku. Vyhľadanie matky robím tak, že z nádstavka vyberám jednotlivé plásty a pre istotu trhnem každým plástom nad plodiskom. Včely, prípadne aj matka, spadnú do plodiska. Potom dám materskú mriežku a na ňu nadstavok, ktorý bude taraz ako medník.

Situácia po prezimovaní v medníku pri dvojpriestorovom vedení včelstva.


Zaujalo ma, ako starý včelár v jeseni, pred zimou, vytiahol z každého 10-rámikového nadstavka po dva krajné plásty od bočných stien. Môj vyše 90-ročný sused takýmto spôsobom zimoval včely na 8. rámikoch v plodisku. Vždy úspešne.
Ja mám 8-rámikové JU. Tiež zimujem v dvoch nadstavkoch. Výhodou 8-rámikového priestoru s vysokým rámikom je, že po uvolnení včelieho chumáča včely obsadia všetky uličky v nadstavku. To je pre priaznivú klímu v úli na jar veľmi dôležité.
Úľové zostavy Warre sú tiež 8-rámikové. Za posledných vyše desať rokov pozorujem stále viac výhod v takto riešenom úli s 30 cm úzkym nadstavkom vnútornej šírky.
Na amerických webových stránkach už niekoľko rokov badám smerovanie včelárov k vysokým plástom v plodisku aj medníku a ich orientáciu na 8-rámikové úľové zostavy.
Ja som začínal včeláriť s 9-rámikovými béčkami, pretože staršia literatúra takého úle vtedy doporučovala. Mal som ich plný kočovný voz, jeden ako druhý, všetko muselo byť zameniteľné. Dnes viem, že to boli pre dvojpriestorové včelárenie najlepšie úle v horách na Slovensku.
Presvedčil som sa, že dvojpriestorové včelárenie je prekonané a aj s vysokým rámikom sa dá včeláriť viacnadstavkovo. A včelám 8 rámikov tiež vyhovuje. Približne taký priestor, s priemerom 30 cm a výškou vyše pol metra, včely obsadali v košniciach a našich tradičných slovenských klátoch. Tri osemrámikové nadstavky tvoria úľ s 24 rámikmi. Dvadsaťštyri rámikový ležan je priam ideálnym príbytkom pre včely. Pri včelárení na prírodnom diele sa mu hovorí "medná krava". Nízkonadstavkoví včelári sa presvedčili, že včely sú ochotné vytláčať med asi do výšky 120 cm. Tri alebo štyri osem rámikové nadstavky B alebo JU sa tiež do tejto výšky vyšplhajú. To je dôležitý poznatok pre tažbu zrelého medu a pre uľahčenie práce včelám. Nadstavok s 10. nízkymi rámikmi má hmotnosť najviac do 20 kg a nadstavok s 8. vysokými rámikmi tiež. Je veľa ďalších faktov, ktoré naznačujú, že vývoj v konštrukcii úľových zostáv bude smerovať k ôsmim vysokým rámikom v nadstavku.

Situácia po prezimovaní včiel v ležane (mednej krave)


Kvôli teplu v plodisku a uloženým zimným zásobám, ktoré sa tiež musia zohriať, matka zvykne na jar klásť vajíčka v hornom nadstavku a v lete zas v dolnom. Každý béčkár môže rozširovať úľový priestor zdola nahor alebo zhora nadol. Záleží len od toho, či zimuje včely v plodisku alebo v medníku. Ak zimuje v "medníku", tak v spodnom nadstavku môžu byť cez zimu jeden alebo štyri plásty, ktoré slúžia ako rebrík pre včely. Chýbajúce sa doplnia na jar pri obnove diela. V oboch prípadoch zimovania rozširovanie úľového priestoru pre plod a pre med spojí včelár s obnovou včelieho diela. Na jar sú vždy dva béčkové nadstavky priestorom pre staré aj nové plodiskové plásty. Včelstvo pre svoj rast ten priestor dvoch béčkových nadstavkov potrebuje. Včely majú na jar väčšinou snahu plodovať v hornom nadstavku. No, a medník, oddelený mriežkou, béčkár vytvára až po skončení času rojenia. Do tohto času prekladal rámiky zhora nadol alebo naopak, a v tomto čase preloží dolu len rámik s matkou. Matka tam má zrazu veľký volný priestor na kladenie vajíčok. Včelstvo môže opäť rásť až do letného slnovratu. Z plodiska, ktoré bolo cez jar v hornom podlaží, sa stane v sezóne medník. a to aj s panenským a žemlovým dielom. Či ten medník bude ako druhý alebo tretí nadstavok v poradí od dna úľa, to určuje sila včelstva. Po narodení plodu včely zanesú plásty medom. Po medobraní včelár plásty vytriedi. Žemlové ponechá a tmavé vyradí. Včelstvo zakŕmi a proces sa opakuje.

Osem rámikové JU potrebujú v zostave najmenej tri nadstavky.






nedeľa 9. októbra 2016

Bezrámikový izolátor matky

Bezrámikový izolátor matky pre úplné zastavenie plodovania včelstva tvoria dve časti materskej mriežky vzdialené od seba 10 mm. Tento izolátor poskytuje viac možností pre izolovanie matiek. Jeho vonkajšie rozmery sú 362 x 242 x 16 mm. Také rozmery vyhovujú mojim Jednotným úľom - čechoslovákom. Bezrámikový izolátor má zatváracie očká na vypustenie matky z väzenia.

Techniku väznenia matky poznali včelári už začiatkom 20. storočia. Využívali ju na obmedzovanie matky v kladení vajíčok. Kuntzschov úľ v Nemecku včelári používajú dodnes. Snažili sa týmto spôsobom brániť rojeniu včelstiev. V období znášky zas takto zapájali čo najviac lietaviek do práce aby zvýšili medný výnos zo včelstva. Dnes sa dá táto technológia využívať na obmedzovanie počtu roztočov vo včelstve. Zmeny v prírode nás všetkých donútia k takému postupu pri včelárení s klieštikom.



V stredomorských krajinách techniku väznenia matky v období jeseň - zima používajú všetci včelári. Aj tí čo sa starajú o 10 rodín, aj tí čo obhospodarujú 600 úľov so včelstvami. Je tam teplo. Matky kladú vajíčka a včely chovajú plod celý rok. Včelárenie s klieštikom donútilo včelárov k takémuto zootechnickému postupu.
V literárnom diele, "Vladimír Megre - Anastázia, dcéra tajgy", Anastázia hovorí: " Súčasní včelári vymysleli mnoho rôznych konštrukcií úľov a všetky predpokladajú trvalé zasahovanie človeka do včelieho hniezda: rámiky s plástmi včelári premiestňujú, na zimu premiestňujú úle so včelami na iné miesto, ale to sa nesmie robiť. Včely stavajú plásty v presne definovanej vzdialenosti medzi nimi a samé vytvárajú ventilačný systém. Boje s nepriateľmi a akékoľvek zásahy tento systém poškodzujú. Namiesto toho aby zbierali med a vychovávali nové včielky, musia naprávať to čo je poškodené."

Sibírske  naklonené úle od Anastázie
Včely si tvoria zásoby na zimu do letného slnovratu. Ak majú včely vytvorené plásty do polovice dĺžky kláta - to je ich zásoba na zimu - takže med im budeme odoberať len o rok. Tak to robili naši predchodcovia. Už v júli a auguste musia mať včely zimný pokoj. Môj poznatok z Podbanského je, že vyššie v horách od konca júla do polovice septembra je ešte znáška. Počas tých dvoch mesiacov musia včely zabezpečiť pokračovanie rodu a odchovať dlhoveké zimné včely. My však zoberieme včelám med hneď po letnom slnovrate. Včelstvo dostane z toho šok. Aby sme tento stav zmiernili, včelár musí hneď po medobraní, do konca júla, doplniť včelstvu potrebné zásoby na zimu. Myslím si, že v septembri je tak zanedbateľná znáška peľu, ktorá už nemôže stačiť na výchovu zimných včiel. Z mlade, odchovanej v septembri, sa narodia krátkoveké včely. A určite budú poškodené klieštikom. Neviem ako sa robí precízna posledná fumigácia v horách niekedy v októbri, ale s istotou viem, že ak včelár uväzní matku 29.augusta, tak včelstvo nebude mať žiadny plod v poslednej dekáde septembra. Tiež s istotou viem, že keď koncom septembra matku pustím z väzenia, tak sa už nerozkladie. Včelstvo už nebude plodovať v jeseni počas babieho leta. Včelár dymič má istotu, že v takom prípade bude koncom septembra a začiatkom októbra ošetrovať fumigáciou včelstvá bez plodu. Cieľom predsa je, vysporiadať sa s roztočmi vo včelstve čo najskôr a nie naopak.
Leoš Dvorský mi vravel, že pozná v okolí Mladej Boleslavi včelára, ktorý metódu väznenia matky v jeseni a v zime úspešne praktizuje. Ako izolátor používa škôlkovaciu klietku s priechodom pre včely, ktorú osadí tesne pod horný veniec so zásobami do voskového diela na pláste, na mieste, kde včely pripravujú zimné sedenie chumáča.



Bezrámikový izolátor na matky je včelárova pomôcka, ktorá umožní včelárovi väzniť matky od septembra do marca. Včelstvo tak bude bez plodu pol roka v období jeseň - zima. Dá sa tak potlačiť vo včelstve rozvoj klieštikovitosti prirodzeným spôsobom. Klieštik žije počas sezóny šesť až osem týždňov a zimu dokáže prežiť na včele do šesť mesiacov. 



sobota 8. októbra 2016

Izolátor matky

Vo švajčiarskom včelárskom časopise z júla 2016 je inzerát, v ktorom predajcovia včelárskych pomôcok ponúkajú izolátor matky. Uvádzajú tam dvoma vetami aj metodiku. Je to pasca na klieštika. Izolátor matky treba použiť v júli. V období letného slnovratu včelstvo dosahuje vrchol svojho rastu. Vtedy treba matku uväzniť v izolátore na jednom prázdnom pláste. Keď ho matka zakladie vajíčkami a včely plod zaviečkujú, treba rámik so zaviečkovaným plodom odstrániť. Je možné pokračovať a vymeniť ho za druhý, prázdny plást, ktorý bude ďalším lákadlom pre klieštika pred zaviečkovaním plodu. Reklamný leták to síce neuvádza, ale cyklus väznenia matky by mal trvať pokiaľ sa nenarodia včely z plodiskových plástov mimo izolátora, čo je 21 dní. Tri týždne je matka obmedzená v kladení vajíčok iba na jednom pláste. Týmto zootechnickým postupom sa dá dosiahnuť výrazné zníženie populácie roztočov Varroa v úli pred začiatkom odchovania zimnej generácie včiel. V období po letnom slnovrate počty klieštikov v úli prudko narastajú. V júli je vo včelstve najväčší počet včiel. U nás, v horách, je to čas medobrania. S chovom dlhovekých zimných včiel by takto zootechnicky ošetrené včelstvo nemalo mať problém.


Bol som koncom septembra v Poľsku, v obci Klacza Dolna. Vo včelárskych potrebách Lysoň. Dá sa tam kúpiť všetko, od klinca po plniacu linku na med. Mali tam tiež veľa druhov izolátorov matiek. Aj som si dva druhy kúpil. Na skúšku. Jeden z nich izoluje na letáči matku od rojacich sa včiel a ten druhý izoluje matku v období zimovania včelstva, jeseň zima. Mali tam aj izolátor matky na zootechnické ošetrenie včelstva v lete, ako som tu opísal. Nekúpil som si ho. Musím si ho vyrobiť sám. To bude pre mňa zas zaujímavá práca v dielni. 


Na Slovensku nechodím po predajniach včelárskych potrieb, neviem ako sú zásobené tovarom. Ale tá vzorová včelnica u Lysoňa, pred predajňou včelárskych potrieb a v obci, to je radosť obdivovať.







streda 5. októbra 2016

Letáčová voliéra

Počas včelárskeho roka sú situácie, kedy je potrebné včelstvá zatvoriť. Je tak treba urobiť pri prevoze včelstiev na dlhšiu vzdialenosť alebo počas chemického postreku poľnohospodárskych plodín farmármi. K takému účelu dobre poslúži letáčová voliéra.
Letáčová voliéra je rám veľkosti prednej steny úľa. Z prednej strany je zasieťovaná a opatrená letáčom, ktorý je možné zatvárať alebo otvárať. Moja letáčová voliéra má objem asi 8 litrov, čo stačí ako únikový priestor pre včely. Voliéru je možné upevniť k prednej stene úľa gurtňou alebo vyriešiť jej upevnenie iným vhodným spôsobom. Konštrukčne sa dá riešiť aj ako celoročná súčasť úľa.
V zimnom období tiež poslúži ako zábrana proti vtákom a myšiam.









nedeľa 2. októbra 2016

Lapače rojov

Včelári vymysleli rôzne zariadenia, ktoré by prilákali roj a včelár by sa nemusel šplhať po stromoch za na konári sediacim chumáčom rojacich sa včiel. Letáčové rojolapky sú rôznych konštrukcií. Google nájde množstvo fotografií. Napríklad, je aj riešenie v polovičnom nadstavku. Ja mám Jednotný úľ čechoslovák, rámik 37x30 cm, a vybral som si rojolapku s tým najmenším konštrukčným riešením. Včely mám vo včelíne, aj tomu som rojolapku prispôsobil. Pri použití letáčovej rojolapky rojace sa včely sa vrátia a vytvoria chumáč na letáči. Potom len za rojolapku položím na odoberateľné dno nadstavok s rámikmi, matku z rojolapky do neho s hŕstkou včiel nasypem, povalu úľa uzavriem a včely z chumáča na letáči samé vôjdu do nového domova. Materské vyrojené včelstvo preložím ako veľký odloženec niekde vedľa alebo ho položím na medzidno, na úľ s rojom.   
Urobil som si letáčovú rojolapku. Našiel som v kúte dielne dávno odložený drevený odpad, staré falcované dosky, pár kúskov perodrážky z ruskej borovice, a aj zvyšky smrekových latiek s drážkou a perom. Materiál vhodný na postavenie letáčovej rojolapky, tak prečo ho nevyužiť? V sude na železný šrot už dlhšiu dobu čakali na transport do kovošrotu kúsky z materskej mriežky. Aj tento odpad z kovovej materskej mriežky som zúžitkoval.
Už pred rokmi som na fotografiách videl rojolapku, ale som nemal tušenia ako to funguje. Letáčový lapač rojov je debnička vnútorného rozmeru 5 cm krát šírka úľa. Ten môj má vnútornú výšku 15,5 cm. Približne v polovici výšky je rojolapka rozdelená na dve podlažia, ktoré sú základom úspešného fungovania letáčového lapača rojov. Cez dolné podlažie, vybavené pred vchodom do úľa materskou mriežkou, môžu včely volne prechádzať. Matka z úľa odletieť nemôže. Hľadá únikový otvor. V strede medzipodlažia je očko osadené lievikovitým výklzom pre matky. Čím je väčší letáčový lapač rojov, tým viac výklzov pre matku potrebuje. Výklz pre matky som urobil zo zvyškov, kúskov, drôtenej sieťky proti muchám a komárom. Cez výklz sa matka dostane do horného podlažia rojolapky. Predpokladám, že v medzipodlaží rojolapky tých výklzov pre matku bude treba viac. Ak bude jeden výklz málo, kedykoľvek môžem dorobiť ešte najmenej dva. S viac výklzmi je možný rýchlejší prechod matky do priestoru horného podlažia. V takom prípade matka nebude špekulovať s návratom späť do úľa ešte pred únikom do horného podlažia. Bočné steny horného podlažia sú vybavené vetracími očkami, ktoré sú zabezpečené kúskom plastovej materskej mriežky, aby matka nemohla uniknúť von. Vracajúce sa rojace sa včely sadajú na rojolapku a k uväznenej matke majú prístup zo všetkých strán. Na povale letáčového lapača rojov je položené sklo.
Roj neodletí. Rojace sa včely sú nútené urobiť chumáč priamo na letáči úľa, z ktorého roj vyletel. Letáčová rojolapka je vhodná pomôcka pre moju techniku včelárenia s rojmi. Roj má obrovské množstvo energie. Rojmi vitalizujem moje včelstvá. Keď roj osadím do nového nadstavka, na pôvodnom mieste odkiaľ vyletel, a po dvoch, troch týždňoch ho spojím s materským včelstvom (odložencom), neprídem v sezóne o výnos medu z vyrojeného včelstva. Z plodových plástov vyrojeného (materského) včelstva, robím veľký odloženec, ktorý má mladú rojovú matku nulového veku.
V zimnom období rojolapka na letáči poslúži ako prekážka pre dotieravé myši a sýkorky. 








Trúdy sa vypúšťajú pri kontrolách dočasným podložením nadstavku latkami.



Vyrojené včelstvo nestráca na výnose. Mám to odskúšané. Spájam roje s materským vyrojeným včelstvom už niekoľko rokov.

Včelár musí osadiť roj na pôvodné miesto odkiaľ vyletel. Aby som mal istotu, ktoré včelstvo sa rojilo, tak k tomu slúži letáčový rojochyt.


piatok 23. septembra 2016

Kočovný voz ako včelín

Konečne mám "postavený" včelín v záhrade. A bez stavebného povolenia. Ku včelnici pod odkvapom a na volnom priestore za stodolou mi pribudne aj včelín na kolesách. Ako včelín teraz môžem využívať môj starý kočovný voz. Stál v záhrade nevyužitý vyše dvadsať rokov. Nemal som chuť robiť v ňom údržbu. Mal prehnitú podlahu na niekoľkých miestach, Koncom minulého roka som ho poliečil. Pred rokmi som ho postavil na 20 včelích rodín + úľ na váhe v prednej časti. V strede je manipulačný priestor na vytáčanie medu, kuchyňa aj obývačka zároveň tiež. Na úľoch sú štyri lôžka na pohodlné spanie s úžasným koncertom včiel. Je to muzeálny typ.  Aspoň takto ho ešte využijem. Dnes sa na kočovné stanovište včely prevážajú na prívesoch za osobným autom. Medníky s medovými plástami kočujúci včelár vozí domov a med vytáča v medárni. Včelár medníky na kočovnom stanovišti obmieňa. Nadstavky plné medu včelám odoberie a hneď ich nahradí debničkami s prázdnymi plástami. Je výhodnejšie mať viac stanovíšť pre včely, ale s menším počtom úľov, približne asi desať. Medomety sú poháňané elektrickým motorom a vytáčanie medu je riadené počítačom. Svet včelárskych technológií sa veľmi zmenil. 








nedeľa 11. septembra 2016

EKO-PLUS

EKO-PLUS. Ukrajinské ekologické liečivo, vyrábané na báze esenciálnych olejov. Jedno balenie stojí 4 €. V balení je 10 "doštičiek", čo je na 5 včelstiev. Je určené pre liečbu a prevenciu proti roztočom Varroa. Má výrazný akaricídny a repelentný účinok aj proti víjačke voštinovej. Jeho použitie nevedie k vzniku rezistentných roztočov. Sú to pásiky z dreva hrubé 0,8 mm, ktoré obsahujú ako aktívne zložky ekologicky čisté esenciálne oleje, čebrec, koriander, mäta, palina, jedľa, eukalyptus, borievka (jalovec).
Doštičky sa vkladajú do včelstva na jar, po prvom jarnom prelete, a v lete aj v jeseni po medobraní a zakŕmení včelstiev. Jednu doštičku treba zavesiť do uličky medzi včely na 5 dní. Po 5. dňoch zas druhú. Prúžok s liekom je určený pre plodisko s 10. až 12. rámikmi. Pre odložence so 6. rámikmi stačí v strede plodiska polovica pásika s liečivom. Na zavesenie doštičky stačí použiť kancelársku sponku alebo tenký drôt. Doštičku treba zavesiť zvislo, do stredu uličky, v strednej časti včelieho hniezda medzi dvoma rámikmi. Po rozstrihnutí pásika na dve polovice, je možné jednu polovicu doštičky zavesiť v uličkách medzi rámikmi s pozíciou 3 a 4, a druhú polovicu medzi rámiky 7 a 8. Prúžok je vo včelej rodine zavesený na 5 dní, po piatich dňoch ho treba vybrať a na jeho miesto zavesiť druhý.
Drevené lišty sú balené vo fólii po 10 kusov. Balenie otvorte tesne pred liečením. Liečiť je možné vo včasnej jari pred prvou znáškou, potom po poslednom medobraní v lete a po zakŕmení včelstiev v jeseni. Nepoznám účinnosť, ale podľa mňa, ak je niečo ekologické, tak nezabíja. Omámené roztoče odpadnú zo včiel na podložku. Podložka musí byť natretá jedlým olejom. Ukrajinskí aj ruskí výrobcovia uvádzajú, že prúžky môžu byť ponechané v úli na dobu 3 až 30 dní, v závislosti na množstve zaviečkovaného plodu. Ruský prípravok EKOPOL obsahuje tymol, palinu, koriander, mentol a výrobca je ZAO Agrobioprom, Moskva, Ruská federácia. Balenie s liečivom treba skladovať v suchu, chrániť pred svetlom, mimo dosahu detí a domácich zvierat, oddelene od potravín a krmív, pri teplote 5°C až 25°C. Skladovateľnosť sú 2 roky od dátumu výroby. EKO-PLUS vyrába SKIF Kijev, Ukrajina.



piatok 1. júla 2016

Panelový úľ

JU-Čechoslovák - vnútorný pôdorys 30x39 cm.




Minulý týždeň som fušoval stolárom do remesla. Urobil som pár nadstavkov Jednotného úľa. Nadstavky sú bez falcov, kladú sa na seba v úľovej zostave natupo.


Nadstavky sú uteplené polystyrénom. Vonkajšie aj vnútorné debnenie je z perodrážky. Taká slovenská klasika. Na výrobu stačí okružná stolová píla a vŕtačka. K tomu kilo klincov, dve stovky skrutiek a kladivo. Takú výrobu by mal zvládnuť každý zručnejší včelár.


Odoberateľné dná a medzidná som urobil rovnaké. Podlaha je pevná a podmet je vysoký 25 mm. Medzidná majú naviac v strede podlahy vyvŕtané očko priemeru 25 mm, ktoré je uzavreté zátkou z pet fľaše. Medzidno, keď je počas roka mimo prevádzky, tvorí povalu úľa. Pri otvorenom očku v strede podlahy medzidna podávam včelám sirup cez presakovacie viečko v 3,7 litrových pohároch.


Úľovú zostavu tvoria tri nadstavky, odoberateľné dno, medzidno, materská mriežka a strecha úľa. Nadstavky sú na 8 rámikov JU usporiadaných na studenú stavbu. V nadstavku je tiež možné použiť 11 polovičných rámikov Warre s usporiadaním na teplú stavbu. Takéto riešenie som zvolil zámerne, pretože tieto dve rámikové miery používam. Možno to nevyužijem, ale kombinovať nadstavky s rámikmi JU a Warre v jednej úľovej zostave sa dá kedykoľvek.


Strecha úľa je pokrytá lepenkou, ktorá je potiahnutá hliníkovou fóliou.
Je to panelový úľ. A na výrobu každého panelového úľa potrebuje včelár v dielni minimálne vybavenie - stolovú okružnú pílu a vŕtačku.


Najskôr som si pripravil jednotlivé časti panelovej steny úľa. Sú to hranolčeky, ktoré vymedzujú veľkosť steny nadstavka, jej dĺžku, výšku, hrúbku a priestor pre výplň na uteplenie steny polystyrénom. Hranolčeky som napílil z odpadového materiálu. Poskracoval som si na mieru aj latky s perodrážkou na debnenie. Tak nás to učili na dielenských prácach v základnej škole.


Na výrobu panelovej steny úľa som urobil prípravok, ktorý zabezpečí spoje rámu v rohoch steny v pravom uhle a všetky predné a bočné časti nadstavkov budú rovnako veľké. Latky s perodrážkou na debnenie sú hrubé 12 mm, a ich upevnenie v hornej časti prednej aj bočnej steny tvorí zároveň sedlo na zavesenie úľových rámikov.


Na kompletovanie nadstavkov mám tiež urobenú šablónu, ktorá zabezpečuje pravé uhly pôdorysu debničky. Na spevnenie stien nadstavka počas jeho kompletovania postačí jedna stolárska svorka.


Na spojenie panelových stien som použil skrutky do dreva dlhé 8 cm. 
Už pred vyše tridsiatimi rokmi som týmto spôsobom postavil moje prvé úle do kočovného voza, a tie úle slúžia dodnes.


Perodrážka má dnes veľmi výhodnú cenu. Latky s perodrážkou 12x60 mm som kúpil. Doviezli mi ich až domov.


Predné a bočné steny nadstavkov pred kompletovaním.


Na uteplenie panelových stien nadstavkov úľa som použil polystyrén hrubý 20 mm.


Z polovice hotové nadstavky.


Mal som aj pomocníka, plietol sa mi popod nohy.