Typ pre začiatočníka

Väčšina včelárov sú amatéri, ktorí vedú svoje včelstvá v jednom úli na zahrade alebo v dvadsiatich na včelnici pod lesom. Sú tu včelári s toxickou starostlivosťou o svoje včelstvá, tí pokrokovejší sa prezentujú ako organickí včelári, a tí "spiatočnícki" si hovoria prírodní, pretože včelária prirodzeným spôsobom. Každá skupina obhajuje svoje presvedčenie a zaručene spoľahlivé postupy. Potom sú tu TBH kacíri, ktorí nútia svoje včely stavať prirodzené dielo v rámikoch práve používanej úľovej zostavy. Včelíny a kočovné vozy kovovčelárov, ktorí majú "snahy" komerčne včeláriť popri svojej práci a majú dvadsať až sto rodín, síce vyzerajú krásne, ale z hľadiska hygieny sú na včelárenie nevhodné. Sústreďujú na jednom mieste veľké množstvo včelstiev. V chotári má byť skupina najviac desiatich úľov umiestnená vo vzdialenosti dva až tri kilometre od seba. Je to práve skupina kovovčelárov, ktorá určuje pravidlá včelárenia a rozvoj včelárstva. Pritom práve táto vrstva včelárskej spoločnosti používa všetky škodlivé aspekty tradičných priemyselných postupov vo svojich metódach včelárenia. Častokrát sa považujú za skúsených profesionálov a drobných včelárov, napríklad s troma TBH rodinami za garážou, podozrievajú z nevedomosti a neschopnosti postarať sa o svoje včely. Podľa nich TBH patrí do múzea, do skrine ako kuriozita alebo priamo do spaľovne. Treba ignorovať každého, kto vám povie, že prírodné včelárenie nie je správna cesta. Takí ľudia sú príliš hlúpi, aby sa pozreli aj na nápady toho druhého. Nechcú mať potešenie z našej spoločnosti alebo našich znalostí a trvajú na toxickej starostlivosti, bez ktorej ich včely nedokážu prežiť. Som si istý, že moje názory na tomto blogu sú mnohými chápané ako otvorené, priam ozbrojené provokácie, možno trochu škandálne, čo je však v poriadku. Môj TBH blog oslovuje začínajúcich záujemcov o chov včiel,  pretože je určite ťažké zmeniť 30-40 rokov zaužívanú prax včelára alebo dokonca jeho generačné postoje ohľadom toho ako treba moderne ekologicky včeláriť. Prírodné metódy vraj budú dávať vždy menší výnos medu na úľ ako intenzívne metódy zahájené niekedy v roku 1851. Podľa mňa určite niet rozielu v produkcii, pretože to všetko záleží od toho ako veľmi chcete, to všetko záleží od manipulácie a veľmi málo od úľa a iných zariadení. Najlepší úľový systém neexistuje, úľ má byť predovšetkým suchý a čistý, má sa dať v prípade potreby menežovať a musí umožňovať monitorovanie roztoča Varroa, ktorý ohrozuje zdravie včiel.

Už som tu spomínal holistický prístup k včeláreniu v úli Warré. Považujem sa síce za prírodného včelára, ale moje postupy ma častokrát zaradia medzi TBH kacírov, pretože Warré úľ je vertikálne deliteľný a to mi umožňuje manipulovať s nadstavkami v záujme udržania zdravého včelstva a bohatého medobrania. Pokúsim sa stručne popísať, ako má včelár postupovať od osadenia roja do úľa až po medobranie v nasledujúcej sezóne. 

V máji, keď príde čas rojenia včelstiev, získaný prirodzený roj osadíme do dvoch nadstavkov Warré. Včelstvo v oboch boxoch postaví nové prírodné dielo a ak čas jarnej hojnosti nektáru v prírode pokračuje, včelstvo bude rásť a úspešne sa rozvíjať. Počas väznenia roja, pred jeho osadením do úľa, treba ho zbaviť roztočov Varroa.

V druhej polovici júla bude mať roj dostatok medových zásob a včely budú plodovať v oboch nadstavkoch. V tomto období treba pamätať na dostatočne veľký priestor pre plodisko, pretože včelstvo začalo odchovávať zimné dlhoveké včely. Z toho dôvodu musí včelár prehodiť dva plodiskové nadstavky medzi sebou. Týmto úkonom sa zásoby dostanú dolu, čo je neprirodzený stav a včely ich začnú prenášať do horného nadstavku, nad plodové teleso. Vzniknutá situácia je akýmsi samopodnecovaním včelstva. Keďže v júli a auguste vždy aká taká znáška pokračuje, podložíme roju, ako najspodnejší, tretí nadstavok. V prípade potreby umožníme včelám stavať nové dielo a včelstvu rozšírime úľový priestor. V októbri, ak nebude včelstvo tento nadstavok obsadať, ho odstránime a použijeme ho na jar pri rozširovaní plodiska.

Vo včasnej jari, po očisťovacom prelete včelstva, niekedy v čase kvitnutia vŕby rakyty, začneme rozširovať úľový priestor matke na kladenie vajíčok a včelstvu na ukladanie jarného medu.  Urobíme to tak, že z horného nadstavku, v ktorom včely prezimovali, odoberieme dva krajné plásty so zásobami a preložíme ich do stredu prázdneho boxu, ktorý máme pripravený vedľa úľa. Tie budú včelám slúžiť ako rebrík pri postupnom obsadaní nadstaveného boxu. Na prázdny priestor po odobratých plástoch doplníme po trámiku. Nový nadstavok položíme na plodisko ako najvrchnejší a zostávajúci priestor od jeho stredu po bočné steny vyplníme prázdnymi trámikmi, prípadne trámikmi s čiastočne vystavaným dielom, ktoré nám zostali od jesene. Takto postupujeme pri rozširovaní úľového priestoru smerom hore vždy, keď to včelstvo na svoj rast potrebuje.

Rozkvitnutá čerešňa je signálom, kedy treba včelstvu nadstaviť medník. Vŕby, púpava a ovocné stromy sú zdrojom bohatej znášky nektáru, ktorý včely uložia do medníka. Ako medník nadstavíme včelstvu vždy najspodnejší box, v ktorom je najstaršie včelie dielo a zároveň môžme predpokladať, že sa tam nezdržuje matka. Na najvrchnejší nadstavok položíme materskú mriežku a na ňu preložíme najspodnejšiu debničku. Tak sme vytvorili medník. Po naplnení medníka jarným medom včelami, tento odoberieme, prázdny vrátime do úľa už popísaným spôsobom nad plodisko, položíme naň materskú mriežku, najspodnejší box opäť položíme na mriežku, na najvrchnejšiu pozíciu a vytvoríme tak nový medník. Tento proces opakujeme po každej znáške. Vystačíme so štyrmi nadstavkami. Tri z nich budú vždy tvoriť plodisko a štvrtý bude medníkom.

  

Práve ste si prečítali informáciu z najlepšieho slovenského časopisu o prírodnom včelárení! Odtiaľto sa preklikáte k skúsenostiam najmenej tisícky včelárov s prirodzeným chovom včiel na celom svete! Sme tu dvadsaťštyri hodín denne! Chcete viac?