K prírodnému včeláreniu sa hlásia aj včelári, ktorí sa rozhodli viesť svoje včelstvá na doma, z vlastného vosku vyrobených medzistienkach s veľkosťou buniek 4,9 mm na predlohe. Veľkosť robotníčích buniek 4,9 mm je všeobecne považovaná za prirodzenú a postupy pri včelárení na týchto medzistienkach za biologické. Aby medzistienka mohla byť spoľahlivo upevnená v rámiku, tak našou snahou je upevniť ju tak, aby stála presne v prostriedku rámika, aby bola upevnená pevne a nebortila sa.
Na bortenie medzistienok má veľký vplyv teplota, pri ktorej sa medzistienka zatavuje do rámika. Podľa mojej skúsenosti je zatavovanie medzistienok najlepšie robiť za teplého slnečného dňa. Najskôr medzistienky položím za okno osobného auta, do ktorého vniká množstvo slnečného svetla a v kabíne je teplo. Koeficient rozťažnosti vosku je už aj pri malých tepelných rozdieloch veľmi veľký a ideálne by bolo takto zohriate a následne do rámika zatavené medzistienky ihneď vložiť do úľa. Vtedy by medzistienky zostali rovné, pretože by povrchové napätie medzistienku v úli nezdeformovalo.
Pri použití medzistienok treba rámiky väčších rozmerov, ako sú v úli Warre, povypletať včelárskym drôtom. V rámiku Warre stačia v hornej latke dva pozdĺžne otvory, do ktorých sa medzistienka zasunie a na vrchnej ploche hornej latky rámika sa medzistienka zahne do strán, alebo sa zataví do 3 mm hrubého nerezového drôtu, ktorý je náhradou za bočné a spodnú latku rámika. Dierky na vypletanie drôtom robím len na hornej a dolnej latke rámika. Najúčinnejšie sú drôty napnuté zvislo alebo mierne šikmo. Do drôtom vypleteného rámika medzistienky zatavujem autonabíjačkou. Postup zatavovania medzistienok je všeobecne známy, nebudem ho popisovať.
Včelár zaiste najradšej vidí taký plást, ktorý je úplne dostavaný, rovný a na všetkých štyroch stenách rámika po celých dĺžkach pritmelený. To sa dá dosiahnuť jedine správnym zatavením medzistienok. Ak zatavíme do rámika celú plochu medzistienky, plást síce včielky dostavajú úplne, vykazuje však na naše nemilé prekvapenie veľké nepravidelnosti a zborteniny, a to aj vtedy, keď bol rámik riadne drôtovaný. Skúšal som rôzne nápady, ale žiaden z nich sa neosvedčil úplne. Nechcem tým povedať, že môj spôsob je najdokonalejší a že sa osvedčil na sto percent. Pri mojom postupe poznal som len veľmi mierne deformácie vystavaných plástov na medzistienkach. Spomínal som teplotu a spôsob vypletania rámikov drôtom. Teraz spomeniem už len veľkosť medzistienky. Tú odrežem podľa veľkosti rámika tak, aby od spodnej latky zostávala medzera 3 cm široká. Tento prázdny priestor považujem za najdôležitejší, ak chcem mať rovné plásty. Pri čiastočnom posunutí vystavanej medzistienky nadol (bortení) nedôjde k jej deformácii. Aby mi toto prázdne miesto až k dolnej latke včely riadne dostavali, prilepím voskom na spodnú latku asi 7 mm vysoký pásik už postaveného diela, ktorý odrežem teplým nožom zo staršieho, už nepotrebného plásta.
Zaručene spodná časť čerstvo postaveného diela na medzistienke, zaťažená medom, peľom a mlaďou, sa nebude deformovať pre nedostatok miesta na posunutie, ako je tomu v prípade zatavovania medzistienok po celej ploche rámika, kedy sa v skutočnosti predlžujú bunky v hornej časti plásta, čím trpí následnou deformáciou jeho spodná časť. Vyskúšajte.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára