Podobne, ako na Slovensku, aj vo Francúzsku klesla produkcia medu za posledných dvadsať rokov o 50%. Ubudlo kočujúcich včelárov. Včelstvá sú ničené pesticídmi používanými v poľnohospodárstve, aj ázijský sršeň ich decimuje. Domáci med sa stáva vzácnejším, ale dopyt po mede sa zvyšuje. Stále častejšie dochádza ku krádežiam úľov so včelstvami. Okrádajú sa navzájom profesionálni včelári. V deň očakávaného medobrania znášky z levandule, agátu, facélie, slnečnice, vresu... včelári nachádzajú kočovné stanovištia prázdne. Odcudzenie včelstiev znižuje včelárom ich produkciu medu o 20% a viac. Francúzski včelári sa obávajú nízkej ceny medov dovážaných z krajín strednej a východnej Európy. Zákazníkov lákajú nízke ceny týchto medov, na ktoré si veľmi rýchlo zvykajú. V záujme udržať si klientelu včelári dúfajú, že šírením informácií o domácich medoch udržia si kontakt so zákazníkmi prostredníctvom akcií "medových dní" a "medových týždňov". Každý včelár je osobne zodpovedný za odbyt svojej produkcie, a nie je možné osobnú vinu a vlastnú neschopnosť zvádzať na nejaký systém, ktorý by nevznikol bez zodpovedných jednotlivcov.
Rozmery úľa Warre sú natoľko blízko veľkosti dutín v kmeňoch stromov, že právom tento úľ označujeme ako ekologický. Prirodzená stavba s pritmeleným dielom ku stenám úľa zabezpečuje včelstvu dostatok tepla počas chladných období roka a poskytne včelám ľahký prístup ku zásobám potravín aj vo veľmi chladnom počasí.
Ale to nestačí, že máme zelený úľ Warre, s ktorým sa tiež dá kočovať za poľnohospodárskymi plodinami a produkovať jednodruhové medy. Včela totiž nie je kočovný hmyz. Včelstvo "kočuje" iba pri rozmnožovaní. Ale aj pri rojení zostane polovica včelstva s mladou matkou v pôvodnom úli, doma. Inými slovami, kočovanie za znáškou nerešpektuje prirodzený život včiel na trvalom stanovišti, ktoré lietajú za nektárom a peľom v kruhu nie väčšom ako tri kilometre od úľa.
Okrem toho rastliny v okolí trvalého stanovišťa včelstiev nerozkvitnú naraz, ale kvitnú postupne počas celej sezóny. Takže ak by všetci včelári kočovali so svojimi včelstvami za znáškou z poľnohospodárskych kultúr, prestali by uprednostňovať reprodukciu všetkých rastlín v okolí svojho trvalého stanovišťa. To by bol už negatívny vplyv včelárstva na biodiverzitu. Preto majú význam aj po tri úle umiestnených včelstiev v záhradách, povedzme piatich včelárov, na každej dedine. Včelár totiž nekočuje za bohato prestretým stolom pre včely, ale za finančným ziskom zo svojich včelstiev.
Na mojom trvalom stanovišti č.1 v obci, ktoré mám doma za stodolou, je 7 včelstiev. Na stanovišti č.2 je 5 včelstiev, táto včelnica je bezprostredne za dedinou a s kamarátom sme ju pokrstili ako "včelín košnicový spací", pretože sa pri tých včielkach dá pohodovo na celú noc alebo nedeľné odpoludnie zdriemnuť v regáli na košnice, zabalený v spacáku. Je tam atmosféra ako na kočovke. Na stanovišti č.3, ktorým je nádherný starý včelín, sú 3 včelstvá. Všetky včelstvá žijú na prírodnom diele a ich vitalita je obdivuhodná. Vždy vravím, že pôvodom sú moje včely potomkovia neznámych rojov, ktoré prileteli do mojej záhrady, čo je aj pravda, ale ak môžem podľa výsledkov merania lakťového indexu predpokladať, že príslušnosť k rase Krajinská včela je až 88%-tná a variačný koeficient vyjadruje ustálenú vzorku rasy, tak sa môžem dať na odchov matiek z vyrojených včelstiev. Rojové matky sú starými včelármi považované za najkvalitnejšie. Môj plemenný výber je síce prirodzený, postupujem však podľa metodiky U.Kramera z roku 1902. Mohol by som teda počítať s tým, že s mojou metodikou vedenia včelstiev na prírodnom diele mám každoročne možnosť odchovať 50 až 70 najkvalitnejších matiek krajinskej včely, takmer čistej AMC. Doposial som vždy matky daroval a roje tiež. Nikdy som sa nezaujímal o včely ako o majetok, a neviem v akých cenových reláciách sa dnes so včelami obchoduje. Tých pár kilogramov medu, ktoré každý rok predám zo dvora, mi postačuje na krytie nákladov spojených s údržbou včelstiev počas roka. Nie som organizovaným včelárom, no istý som si však v tom, že aj moje rodinné malé včelie hospodárstvo pre potešenie ducha dokáže dosiahnuť zaujímavé a nezanedbateľné pozitívne čísla vo finančnom vyjadrení, a som presvedčený o tom, že s produkciou tej najvyššej kvality a bez mnohými včelármi očakávaných štátnych dotácií.
Uvedomujeme si všetci, že v týchto časoch neustále sa meniacej klímy v sezóne, pesticídov, jednotvárnych poľnohospodárskych plodín a mnohých importovaných škodcov, je v niektorých lokalitách ťažké pre naše včely zabezpečiť dostatok rôznorodej stravy. Včelár je tak nútený presúvať svoje včelstvá a dúfa, že od svojich včiel získa viac prebytkov, ale pred pesticídmi určite neunikne. Prírodné včelárenie je síce veda, ale s neustálym čerpaním nových informácií sa to dá naučiť. Myslím, že je to spôsob ako ísť ďalej, a to aj napriek tomu, že mnohé pokusy včelárov bez praxe skončia neúspechom. To je len chvíľkové sklamanie. Aj keď ročné obdobia nie sú dnes priaznivé, nesmieme byť pesimisti, ale realisti. Úľ Warre sa tým pádom stal skutočne zeleným domovom pre včely, pretože ho používajú včelári so záujmom o udržateľné včelárstvo na trvalom stanovišti. Na rozdiel od obchodného včelárenia s premiestňovaním včelstiev, včelárenie na stabilnom mieste zaisťuje dobré opelenie všetkých miestnych rastlín, a tým aj podporu biodiverzite.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára