Včely: masaker povolený

Už sa nevráti do úľa

Celé Slovensko je posiate repkou, slnečnicou a kukuricou. To sú produkty, ktoré dnes zarábajú peniaze. Živočíšna výroba u prvovýrobcov sa dostala na okraj záujmu. Keď si spomeniem na moje zväzácke letá, tak v sedemdesiatych rokoch minulého storočia Socialistický zväz mládeže uviedol do života na dedine úspešný projekt "Za intenzifikáciu lúk a pasienkov". Dnes sa rozkvitnuté lúky z chotárov dedín vytrácajú. Živočíšna výroba je na ústupe, krmovín stačí poskromne, z toho dôvodu zelená žatva nie je potrebná, a tak poľnohospodári trávnaté porasty mulčujú, aby neprišli o dotácie z EÚ, a zmulčovaná lúka už na budúci rok nezakvitne. Aby lúka žila, musíme ju pokosiť, trávu usušiť a seno uskladniť.

Repku, slnečnicu a kukuricu stále liečime postrekmi s pomocou vrtuľníka a traktora. Ani vinice sa takémuto postupu nevyhnú. Tým pádom sa neustále opakujú, sto rokov staré, smutné príbehy o tisíckach zničených úľov a zdravie našich občanov je v bezohľadnom nebezpečenstve. Liečbu rastlín pesticídmi je možné zrealizovať postrekovačmi vzduchu len za slnečného počasia. V minulosti, včely vždy zaplatili životom svoju cenu za tento typ liečby rastlín.

Ochrancovia prírody už vyhlásili veľa národných parkov, chránených oblastí, rastlín, zvierat, rýb a vtákov, ale na hájenie včiel a ich životného prostredia sa nikdy neodvážili. To by bol veľký projekt, inovatívny, zásadný boj aj o náš ľudský život. Taký projekt si vyžaduje obzvlášť citlivé riešenia a bezvýhradnú podporu autorít aj širokej verejnosti. Včely svojou obetavou prácou pripravujú množstvo potravín na náš stôl a my ich a náš ekosystém ničíme zaslepenou službou pre krátkodobé záujmy nadnárodných obchodných spoločností. Táto situácia pretrváva desaťročia a ja som šokovaný čakaním našich ochrancov prírody a nezáujmom našich včelárskych spolkov, pripojiť sa, hoci aj nepriamo, k našej veci prírodných včelárov. Opäť je to na nás, občanoch, reagovať na plnenie si povinností zodpovedných.

Éra, kedy boli včely takmer v každej záhrade
a neboli pesticídy

Včely umierajú v tichu, pre našu ľahostajnosť. Včely, pre ich prežitie potrebujú nevyhnutne kvety, ale kvety bez pesticídov. Všetko ostatné je druhoradé a najčastejšie manipulujúce. Spolkári rozdelili slovenskú včelársku organizáciu kvôli ideologickým predsudkom. Volení včelárski úradníci nedokážu vysvetliť postupy predstavenstiev jednotlivých skupín, ktoré naďalej vedome obetujú včely k veľkej spokojnosti obchodnej lobby. Jednotlivé malé skupiny, ktoré sa označili za zástupcov včelárov, sa tiež nehýbu a pre ochranu včiel nič nerobia. Takže nebuďme prekvapení každoročnou stratou našich včelstiev aj napriek všetkým dezinformačným kampaniam, ktorým čelíme. Prevažná väčšina včelárov obhospodaruje včelstvá na trvalom stanovišti. Ich prežitie závisí na rozhodnutí agronóma, farmára, záhradkára, ktoré môže byť len zriedka ústretové smerom k ochrane včiel.