Šľachtenie včelstiev dokáže robiť každý praktický včelár a stačia mu k tomu bežné znalosti zo školy a včelárskej praxe. Trúdy z materského včelstva nie sú bratia mladej matky. Majú panenský pôvod. To znamená, že ich otcom je starý otec, pretože sa liahnu z neoplodneného vajíčka. Otcom mladej matky je úplne iný trúd, pretože tá sa liahne z oplodneného vajíčka. To je na včelách úžasné, že u nich prakticky nemôže dôjsť ku degenerácii.
Od jednej matky odchované trúdy a dcéry nemôžu byť bratia a sestry, pretože nemajú spoločného otca. Gény prenáša iba trúd, matka gény neprenáša? Je matka len nástrojom na kladenie oplodnených a neoplodnených vajíčok? Matka a od nej odchované trúdy sú bratia a sestra, pretože majú jedného otca, ale matka už nie je sestrou od nej odchovaným dcéram, pretože každá z nich má iného otca. Potom včelstvo ako jednotný organizmus má vlastnosti, ktoré mu určujú robotnice a ktoré vo včelstve pomáha rozvíjať včelár technikou ošetrovania, napríklad jarným podnecovaním včelstva alebo včelárením na prírodnom diele. Robotnice, a nimi pripravovaná strava, rozhodujú o všetkom čo sa vo včelstve momentálne deje a bude diať. Ak sa matka párila s dvanástimi alebo piatimi trúdmi, tak vlastnosti včelstva bude určovať najpočetnejšia skupina dojčičiek a kŕmičiek so spoločným otcom.
Gény prenášané "neoplodneným" vajíčkom môžu pochádzať iba od starého otca, ktorý je jediným otcom všetkých trúdov vo včelstve a aj ich "matky". Gény prenášané oplodnenými vajíčkami pochádzajú od rôznych otcov, ktorých spermie sú skladované v tele "matky". Matka - to nie je ten správny výraz na pomenovanie tejto jedinej včely svojho druhu vo včelstve. Matka oplodní vajíčko jedinou spermiou, ale nemôže rozhodnúť od ktorého otca bude. Od ktorého trúda spermia bude môže rozhodnúť len včelár pri umelom výbere. Presnejšie pomenovanie je kráľovná, o ktorú sa včely veľmi dobre starajú, ale nerozhoduje o nikom a o ničom, dokonca ani o tom nie, koľko môže položiť oplodnených vajíčok a koľko neoplodnených. O všetkom rozhodujú včely.
Trúd je samček včely. Geneticky samička, morfologicky samček. Keďže sa rodí z neoplodneného vajíčka, v skutočnosti preberá gény starého otca len od svojej matky, pretože ten je ich spoločným otcom. To je 100%. Medzi vernou kópiou trúda a matky, a genetickou kópiou, je obrovský rozdiel. Potomkovia nededia od rodičov hotové znaky, ale len predpoklady - gény, ktoré sa môžu, ale nemusia prejaviť. Preto je metodika ošetrovania včelstva dôležitá! Čo sú to gény a čo chromozómy? Čo to znamená, mať polovičný počet chromozómov? Prečo sa trúd rodí z neoplodneného vajíčka? Je trúd, ktorý je geneticky samičkou, prenášačom znakov včelstva a matka len nástrojom na kladenie oplodnených a neoplodnených vajíčok? To sú otázky, ktoré si má každý včelár pri zachovávaní tých najlepších včelstiev na včelnici klásť.
Všetko so všetkým súvisí. Pre včely je organizmus včelstva rozdelený do komplexného systému s neplodnými robotnicami, trúdmi a matkou, ktorú považujem za orgán, maternicu, "stroj" na kladenie oplodnených a neoplodnených vajíčok. Čiže, organizmus včelstva by mal mať samčie XY aj samičie XX pohlavné bunky. Je to tak? Trúd má len polovičný počet chromozómov, ktoré všetky preberá od matky. Z toho vyplýva, že spermie trúda obsahujú len chromozómy X. Chromozóm Y chýba? Ak áno, tak to je dôvodom, že trúd je geneticky samičkou, ale morfologicky je samčekom. Ako je to potom s prenosom genetických informácií na organizmus včelstva, keď včelstvo má množstvo otcov a otcom každej z robotníc môže byť iný trúd, ktorý je zároveň geneticky samičkou? Prečo sa robotnice a matka rodia z oplodneného vajíčka a trúdy z neoplodneného? Moje vedomosti zo základnej a strednej školy nestačia na to, aby som našiel na položené otázky fundovanú odpoveď.
Vyše 200 druhov génov, typických pre sociálny hmyz, reguluje telesné funkcie a správanie komplexného organizmu včelstva. Medzi nimi sú gény, ktoré sú zodpovedné za spracovanie informácií pre činnosť zvláštnych žliaz včiel aj matky, ktoré hrajú dôležitú úlohu pri kladení matky a plodovaní včelstva a pri výžive jednotlivých druhov plodu. Robotnice tak môžu rozhodnúť, napríklad, či sa z oplodneného vajíčka narodí včela alebo matka, a zloženie potravy, ktorou kŕmia plod, aj teplota počas vývoja plodu, určujú mnoho ďalších ich vlastností, napríklad orientačné schopnosti pri hľadaní potravy. Takže organizáciu prác robotníc vo včelstve nemožno z procesu formovania vlastností včelstva vylúčiť.
Každý včelár dokáže robiť výber. Vie hodnotiť svoje včelstvá, a to tie ich vlastnoti, ktoré chce výberom zlepšovať. Nemusí likvidovať celé nevyhovujúce včelstvo, stačí mu usmrtiť matku. Keď sme zaviedli do metodiky biologické postupy boja s roztočmi Varroa, nútime na jar včely stavať trúdie dielo a následne ho so zaviečkovaným plodom vyrežeme, potom musíme tiež pravidelne doplniť na včelnici trúdov z tých najlepších rodín od včelárov zo susedných dedín.
Tento komentár bol odstránený správcom blogu.
OdpovedaťOdstrániťOdstraňujem reakcie a nevediem dialóg s anonymom, ktorý sa hanbí za svoje meno, nedokáže sa podpísať, a ktorého prezývka svedčí o úbohosti jeho IQ.
OdstrániťKonečne jasné informácie, z ktorých som pochopil úžasné veci o genetike včiel. Matka teda nie je len strojom na kladenie vajíčok. Je však prenášačom iba polovice svojich génov na potomkov, pretože kladie vajíčka s počtom 16 chromozómov, pričom matka aj robotnice ich majú 32. Včelstvo má totiž rôzny počet chromozómov. Vzhľadom k tomu, že trúdy sa liahnu z neoplodneného vajíčka, majú len 16 chromozómov. Keďže sa matka pári s 10 až 20 trúdmi, každé vajíčko obsahuje unikátnu kolekciu svojich génov, každé je iné. Na druhej strane, každá spermia trúda je jedinečná, presne rovnaká, to znamená, že trúd odovzdáva svojim potomkom všetky svoje gény. Včelstvo sa skladá z rôznych podčeľadí, každá podčeľaď má rovnakú matku ale iného otca. To znamená, že robotnice dedia 50 % génov matky, ale 100 % génov trúda. Myslím si, že môj postup, keď si nechám v najlepších včelstvách mojich kamarátov na jar odchovať trúdy a tie potom vložím pred vyliahnutím do mojich včelstiev, je predpokladom, že včelí superorganizmus mojich divovčielok bude mať tendenciu čo najefektívnejšie pracovať, pretože má šancu dostať od cudzích vynikajúcich včelstiev viac nových génov do ďalšej generácie. Takže prostý fakt je, že keď sa trúd rodí z neoplodneného vajíčka, všetky jeho spermie sú identické a to pre mňa vysvetľuje sociálne správanie sa včiel. Je zrejmé, že matka pri párení sa s viacerými trúdmi zbiera ďalší genetický materiál pre svoju kolóniu a tak geneticky zabezpečuje odolnosť včelstva voči chorobám. Je malá pravdepodobnosť, že by sa v prírode matka párila iba s jedným trúdom, ale môžeme to urobiť pri umelom oplodnení.
OdpovedaťOdstrániťhttp://www.glenn-apiaries.com/principles.html