Obec Jasenová, ležiaca na úpätí Veľkého Choča, má svoj pôvod v dávnej minulosti. O jej začiatkoch nemáme presné správy. Len niektoré názvy chotára (Žiar, Hrádok) a vykopávky popolníc hovoria o jej starobilosti.
Darovacia listina od kráľa Karola Róberta pre Čaplovičovcov, ktorí boli zakladateľmi zemianskej rodiny a aj obce, je z roku 1320.
Roku 1618 odkúpil Ján Bencúr zo Záskalia polovicu šoltýskej ralej a stal sa zakladateľom Jasenovskej vetvy slávnej rodiny Bencúrovcov. Šoltýske ralé boli majetkom rodiny Jasenovskovcov. Šoltýska hodnosť bola dedičná hodnosť obecného richtára, starostu. Správu dediny od samého začiatku obce viedli Jasenovskovci, šoltýske právo prešlo potom na rodinu Bencúrovskú, ktorej príslušníci viedli a spravovali osud dediny ako dediční šoltýsi, potom richtári a starostovia vyše 150 rokov. Meno Bencúr možno preložiť vo význame - dobrý pán - a prímenie Juriš - právnik - je odvodené od dedičného práva rozhodovať o osude dediny a pravotách jej občanov.
Jozef Bencúr (1728-1784) jasenovský rodák, historik, rektor školy v Kežmarku, neskôr profesor v Bratislave. Cisár Jozef II. ho v roku 1784 povýšil do šľachtického stavu a menoval ho knihovníkom na cisárskom dvore vo Viedni. Patrí k slávnym mužom rodiny Bencúrovcov z Jasenovej. Je o ňom záznam, že šiel študovať bez povolenia vrchnosti, za čo ho, keď prišiel domov zo štúdií z Nemecka, roku 1755 hlavný župan stolice pokarhal.
Martin Kukučín v liste z roku 1889 priateľovi Jurajovi Slávikovi napísal: "...Chudoba vraj žiadna hanba medzi poriadnymi ľuďmi a čo hovoria neporiadni, na to si zahvízdam, hlavu si nad tým lámať nemám kedy. Že som ja zemanom, to je pravda, a síce šoltýs "nobilis palatinianus" (posmešné označenie šoltýsa - dedičného richtára - z oravských zemanov), k tomu ešte moja bočná línia po Jozefovi Bencúrovi, známom tereziánskom spisovateľovi je skutočne zemanská, dostala diplom od Jozefa II. a maliar Benczur Gyula, ačpráve je len tak šoltýs ako ja, vynáša sa preca, že je zeman a potomok toho Jozefa."
Erb je v európskej tradícii na štíte umiestnené trvalé znamenie, ktoré je vytvorené podľa určitých zaužívaných heraldických pravidiel a symbolizuje osobu. Držiteľ erbu dostával väčšinou od panovníka listinu (armáles), ktorej súčasťou bol aj slovný opis štruktúry erbu. Erby údajne vznikli počas druhej krížovej výpravy (1147-1148) a pôvodne slúžili asi na rozoznanie jednotlivých križiakov na bojisku, kde bol každý z nich zakrytý železným brnením a dali sa rozlíšiť len podľa farby súčastí odevu a obrazov na štíte. Uhorsko bolo najvýchodnejšou krajinou v Európe, kde erby ešte vznikali a zaznamenali aj široký rozkvet.
Erb Bencúrovcov charakterizuje túto šoltýsku rodinu dedičných richtárov z Jasenovej. Heraldika vysvetľuje symboly znázornené v erbe tak, že ľalia zobrazená v klenote erbu symbolizuje čistotu citov, nevinnosť, vzdelanosť. Vo Francúzsku sa stala kráľovskou kvetinou.
Figúra kozla v klenote erbu symbolizuje obetu, individualitu, spravodlivý rozsudok, slobodu, plodnosť. Podľa Starého zákona je obetným zvieraťom v deň zmierenia. Nad týmto chudákom priznával izraelský ľud svoje hriechy a neprávosti. Pretože ja som zhrešil, musí zomrieť nevinná obeť. Cez obetný oltár sa hriešny človek stretáva s bohom: vina - smrť - odpustenie (3M 23, 27-30). Podľa Nového zákona je symbolom začiatku božieho súdu. Kristus, ako pastier, oddeľuje nevinné ovce od kozlov, ktoré symbolizujú zlorečenie (Mt 25, 31-46).
V kŕdli letiacich husí sú zhromaždené celé rodiny. Vo vedení kŕdľa sa silné husi striedajú. Ak hus zahynie, gunár ju neopustí. Hus a húsatá v štíte erbu sú symbolom lásky matky k cudzím deťom, učiteľa k žiakom, richtára k občanom.
Korunka v točenici erbu potvrdzuje, že ho udelil panovník, ako všetkým vrstvám šľachty a podľa zákona.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára