O mne

Moja fotka

Poslaním môjho blogu je oboznámiť návštevníkov s jedným z najpozoruhodnejších úľov francúzskeho včelára Roger Delona, ktorý poznáme ako Alpský úľ. Včeláriť v tomto úli je v skutočnosti novostarý spôsob včelárenia. Je to včelia retrofarma používajúca metódu ošetrovania včelstiev s jednoduchou technológiou trámikového úľového systému. S touto technológiou potrebujete menej času a je oveľa modernejšia ako pri iných známych formách včelárenia. Pre mňa sa úľový systém s prirodzenou stavbou včelieho diela stal meradlom radosti zo včelárenia bez potu, ktorý som vydal pri ošetrovaní včelstiev všeobecne uznávaným spôsobom. Väčšina včelárov s desiatkami včelstiev najčastejšie myslí na prostriedky získané zo včiel. Ekonomika včelárenia bez dotácií, s vylisovaným medom pre seba a známych, je veľmi zaujímavá. A ja sa na prírodné včelárenie pozerám ako na relax ducha a včelnica sa stala pre mňa chrámom pre oddych. Užite si so mnou moje poznanie, keď som sa učil a rástol ako prírodný včelár. 

piatok 1. júna 2012

Čas rojenia, radosť aj starosť

Každý z nás, včelárov, má rôzne spomienky na čas rojenia včelstiev. Myslím, že najnepríjemnejšie sú tie, keď roj nám pred očami ufujazdil. Koľkým sa to prihodilo, že dva, tri týždne každú chvíľu odbiehame na včelnicu, zrakom sledujeme letáče, s napnutými nervami čakáme na okamih, kedy sa to začne všetko na letáči hemžiť, sypať ako hrach z rozrezaného vreca, kedy vyletí roj. Obyčajne on vyletí vtedy, keď nie sme tam, usadí sa vo výšinách stromov a uplynie aj pol dňa, kým roj príde na svoje miesto. Pri druhákoch tej práce je ešte viac, roj sa nijako nechce uspokojiť s rojovnicou, stále ju opúšťa, trucuje nám, dokazuje nám takto, že nie my včelári, ale včely sú pánmi, a nebudú teda tak tancovať, ako by sme si to my priali, ale že polezieme za nimi kde len ony chcú.
Počas tohtoročného mája sa mi vyrojili dve včelstvá, jedno z nich dalo dva roje. Z prvého vyrojeného včelstva som hneď po prvoroji urobil odloženec. Z druhého včelstva som prvoroj daroval žačínajúcemu kamarátovi a odloženec z vyrojeného včelstva som urobil až po vyletení druháka. Po viacročnej skúsenosti konštatujem, že po urobení odloženca z vyrojeného včelstva toto už druhoroj nevyšle, pretože stratilo všetky staršie včely, všetky lietavky.
Roj môžeme zo včelstva aj celkom pohodlne odobrať. Včelstvo, ktoré sa chystá na rojenie, sa dá už na letáči pozorovať. Ono zo dňa na deň prestane pracovať. Najistejšie to zistíme, keď nazrieme do plodiska. Založenie matečníkov s plodom je istým znakom, že včelstvo sa hystá na rojenie. Pre nás je veľmi dôležité, aby sme vedeli približne odhadnúť vek matečníkov a to preto, aby sme včelstvo nemuseli viackrát rozoberať a aby sme vedeli vystihnúť okamih, kedy môžeme roj z úľa odobrať. Len čo jeden matečník včely zaviečkujú, rojová nálada sa blíži k vrcholu a vtedy nečakáme kým nám roj vyletí, ale odoberieme ho z úľa. Na vrchnú latku každého plásta značíme, koľko matečníkov je na ňom. Tam, kde sme našli zaviečkovaný matečník, na latku nakreslíme koliesko, na latku so začatými matečníkmi polkoliesko a na latku s 5-dennými larvičkami, to znamená, ktoré o deň alebo dva budú včely viečkovať, značíme trojuholník. Takto aj o týždeň budeme mať istotu, kde sa aký matečník nachádza.

Ten plást, na ktorom sme našli zaviečkovaný matečník, vrátime späť do úľa. Vyhľadáme matku, vychytíme ju, odložíme na chvíľu do klietky, aby sme ju neskôr mohli pridať do rojovnice. Včely z piatich, šiestich plástov zmetieme do rojovnice, pri nízkych nadstavkoch aj z celého boxu. Striasať ich nesmieme, lebo by sme poškodili mlaď. Pri striasaní aj riedky med by sa dostal von z buniek. Plásty kladieme späť do včelstva v tom poradí, ako sme ich vybrali. Po zmetení včiel úľ uzavrieme. Včiel v ňom ešte pribudne, vrátia sa do neho lietavky, ktoré boli na paši. Včely odoberieme podľa ľubovôle. Dva plne obsadené plásty včelami však musia ostať.
Keď máme roj v rojovnici, pridáme mu matku. Teraz rojovnicou buchneme o zem, včely nám spadnú na dno úľa, rozprašovačom ich porosíme. Po piatich minútach toto zopakujeme. Niekoľko krát ich každých päť minút zrazíme na dno, kto sa bojí, že sa mu rojovnica rozpadne, ten môže palicou búchať po stenách, ako sa postupuje pri prebubnovaní včiel zo slamených košníc. Zrážanie včiel na dno opakujeme štyri až päť krát, potom im dáme už pokoj, ale im pridáme fľašu so sirupom. Do pivnice ho vôbec nedávame. Po hodine môžeme roj vysypať na plachtu, tak ako pri zmetenci. Keď včely vošli do pripraveného úľa, fľašu so sirupom preložíme na úľ. Na tých pár včiel, čo ešte lietajú, nečakáme, tie sa vrátia do pôvodného úľa.
Staré včelstvo o päť dní prezrieme, zaviečkovaný matečník, označený krúžkom, ponecháme, trojuholníkom označené môžeme použiť, ostatné zničíme, tým zamedzíme, aby včely vyslali prípadný druhoroj. Roj podporujeme asi štrnásť dní cukrovým roztokom, takto si skôr postaví hniezdo.
Ja som v tejto sezóne chcel predísť rojeniu delením včelstiev, urobením odložencov. Rozdelil som dve včelstvá spôsobom bez vyhľadania matky. Jeden z odložencov, v ktorom zostala stará matka a lietavky, sa aj tak vyrojil a vyslal roj veľký ako dve päste. V oboch prípadoch si odložence bez matky vychovali svoju vlastnú. Teraz, pred hlavnou znáškou z malín, lúk a lesa, som odložence spätne spojil, cez noviny, s materským včelstvom, a opäť bez lokalizácie matky. Doposiaľ sa takto spojené včelstvá nevyrojili a ja dúfam, že si vybrali správnu matku. Znášku im počas spájania predstieram fľašou medového sirupu. Predpokladám, že rozdelením včelstiev vo včasnej jari a ich opätovným spojením v tom správnom čase, pripravím na letnú lesnú znášku znáškovo zrelé včelstvá. Uvedené zákroky mi popri mojej práci umožňujú, aby som roje "zbieral" vtedy, kedy ja chcem.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára