Na kočovku išli sme

Dnes ráno, o piatej hodine, sme ťahali včielky na letnú znášku do lesa, asi dva kilometre od trvalého stanovišťa. Teplomer ukazoval len 8 stupňov Celzia. S prevozom mi pomohol  synovec. Slnko práve vychádzalo spoza kopcov a jeho lúče začali zohrievať zarosené podhorské lúky. Môj malý kočovný voz som postavil za porast vŕb ku potoku. V odpoludňajších hodinách tam budú mať včielky tieň. Dopoludnia im slniečko bude svietiť priamo do letáčov. Aj do lesa to majú včielky blízko, asi päťsto metrov a na lesné rúbaniská a jedľový porast musia lietať do dvoch kilometrov. Počasie sa vyvíja sľubne, snáď sa im bude dariť.
Na trvalom stanovišti mám vedľa pôvodného miesta úľov postavenú debničku s rojom druhákom veľkým ako dve päste. Roj zatiaľ postavil dielo iba v nízkom nadstavku, ale matka už intenzívne kladie. Lietavky z kočovky sa v odpoľudňajších hodinách vrátili v hojnom počte na pôvodné trvalé stanovište a keď miesto s ich rodným úľom zostalo po odchode na kočovku prázdne, žobrú, aby ich včely z roja pustili do úľa. Z malého roja pôjde do zimy určite celkom slušné včelstvo.
Aj na tretí deň lietavky húfne hľadali svoje úle na pôvodnom mieste. U mňa metóda premiestnenia včelstiev na krátku vzdialenosť bez straty lietaviek nefunguje. 

Vracajúce sa lietavky popoludní pribúdali

Večer som musel roju pridať dva nadstavky

Tretí deň a lietavky sa v húfoch vracajú