Tvorba odložencov z vyrojených včelstiev

Mnohí včelári predpokladajú, že pri včelárení v trámikových úľoch má včelár snahu rozširovať počet produkčných včelstiev iba prirodzenými rojmi. Nie je tomu tak, má však možnosť nestratiť výnos medu aj v takom prípade, že sa jeho "divoko" žijúce včelstvo vyrojí. Včelárenie v trámikových úľoch je prirodzeným chovom včiel na prírodnom diele a kto sa tomuto štýlu včelárenia venuje, hoci len okrajovo, alebo je začiatočník s nedostatkom vedomostí, určite ho napadne, ako naložiť s rojovými materskými bunkami, keď sa prirodzeným chovom vedené včelstvo vyrojí. Naraz nám prichádza na myseľ veľa otázok: Prečo? Kedy? Ako? Kde? Čo?

Ak má hobby včelár hoci len jedno včelstvo v trámikovom úli, nemusí sa obávať jeho rojenia a mať strach, že príde o výnos medu. Rojenie včiel je ich prirodzeným rozmnožovaním a netreba tomuto aktu brániť. Včelárovi, nováčikovi, sa v takejto situácii dostáva príležitosť úplne jednoducho odchovať si matky z prirodzeného chovu a súčasne vytvoriť najmenej dva odložence, ktoré môže pri včelárení použiť v ktorejkoľvek časti roka. Totiž, aj tá najslabšia rodina včiel, ktorá prežila zimu na piatich plástoch so zdravými včelami a mladou matkou, ak má na jar prístup k peľu a sacharidom, môže narásť na znáškovo zrelé včelstvo pred koncom leta.  

Potom je tu nikdy nekončiaci dopyt po včelstvách od každoročne začínajúcich včelárov. Začiatočníci radi kupujú odložence s rozkladenými mladými matkami. Takéto včelstvo bude rásť vo svojej veľkosti rovnomerne s rastom včelárových kompetencií. Pre nováčika môže byť dosť sklučujúca úloha pravidelne kontrolovať celé včelstvo. Pravdepodobnosť, že odloženec sa v prvej produkčnej sezóne nebude rojiť, je vyriešenou dilemou v konaní pre začiatočníkov.

Tvorba odložencov z vyrojených včelstiev tiež umožňuje včelárovi zvyšovať počty svojich kolónií s jednoduchým spôsobom odchovania rojových matiek. Vážim si tento postup chovu matiek, pretože nie každý chovateľ včiel má dostatok času a odborných vedomostí, ktoré si vyžaduje umelý chov matiek. Na tomto postupe tiež oceňujem, že bez ohľadu na to ako veľmi sa včelár snaží, výsledkom bude dôkladné odchovanie rojových matiek dostatočným počtom mladých včiel, bez prípadných druhorojov alebo treťorojov.

Aj keď včelár urobí protirojové opatrenia rozširovaním úľového priestoru pre plod a pre med, silné včelstvo sa spravidla v bezznáškovom období, po odkvitnutí ovocných stromov, vyrojí. Tento úbytok včiel v materskom včelstve je náročný na čas, kedy si včelstvo musí vychovať mladú matku, vybudovať nové hniezdo, aby mohlo znovu začať rásť. Výsledkom je strata výnosu medu vo vyrojenom včelstve. Avšak, včelár môže zmeniť túto smolu tak, že prvoroj so starou oplodnenou matkou bude úspešne pokračovať v nosení zásob do medníka, ktorý mu včelár nadstaví preložením aj s medom z materského včelstva.
Čas prirodzeného rojenia vo včelárskej sezóne je v mojej lokalite severného Slovenska v druhej polovici mája a začiatkom júna, ale musíme si byť vedomí, že v slovenských horách sa "druhá polovica mája" môže objaviť kedykoľvek od mája do júla. Všeobecne je možné vyhnúť sa rojeniu tak, že včelár pravidelne vytvára dostatočný úľový priestor pre plod rotáciou plodiskových nadstavkov a komoru na med postupne zväčšuje pridávaním medníkových boxov v čase kvitnutia nektárodajných rastlín. Kvitnúce rastliny sú vždy lepším sprievodcom pre postupy včelára ako pomoc kalendára.
V máji a začiatkom júna urobené odložence z vyrojených včelstiev do jeseni narastú do sily a po prezimovaní sa v nasledujúcu jar rýchlo rozvíjajú. Prezimované odložence umožňujú včelárovi napraviť v apríli zaostávajúce včelstvá so starou alebo nevydarenou matkou. Okrem toho sú prezimované odložence dôležitým zdrojom zvyšovania počtu včelstiev pre úplných začiatočníkov.

Ako robíme odložence z vyrojeného včelstva? Predpokladajme, že máme istotu, z ktorého úľa roj vyletel. Istotu budeme mať vždy, keď použijeme letáčový rojochyt. Pripravíme si nový úľ, do ktorého chceme osadiť roj. Plodisko nového úľa vybavíme v jeho strede dvoma súšami z panenského diela alebo aspoň žemlovej farby s bunkami naplnenými vodou, ktoré získame napríklad z pôvodného vyrojeného včelstva a ostatný priestor doplníme trámikmi, na ktorých postaví roj novú voskovú stavbu. Na takto vybavené plodisko položíme materskú mriežku, na ňu pevnú prepážku a ako top pridáme medník z pôvodného vyrojeného úľa. Roj strasieme do vhodnej nádoby a držíme ho na tienistom mieste až do večera. Tesne pred zotmením premiestnime materské vyrojené včelstvo na jednu stranu o 2 - 5 metrov s letáčom orientovaným iným smerom od pôvodného smeru. Miesto na stojane, kde pôvodne stálo materské včelstvo, obsadíme prichystaným novým úľom. Nový úľ musí byť čistý. Dezinfikujeme ho plameňom a octom, ktorý účinne odstraňuje spóry Nosema a zvápenatenia včelieho plodu. Dva súše v strede plodiska umožnia matke ihneď začať klásť vajíčka. Roj je najlepšie nasypať do plodiska cez nadstavený prázdny nadstavok, aby sme zabránili rozliezaniu včiel. Je to oveľa rýchlejšie ako pri vpúšťaní cez letáč po šikmej doske. Akonáhle včely prejdu na dva súše do plodiska môžeme prázdny nadstavok odstrániť, na plodisko položíme materskú mriežku a na materskú mriežku pevnú prepážku, ktorú odstránime až na tretí deň, aby sme umožnili včelám prechádzať do medníka nadstaveného z materského úľa. Do nasledujúceho večera, za predpokladu, že včely budú na paši, sa väčšina lietaviek z rodičovského úľa vráti na svoje pôvodné miesto a pripojí sa k osadenému roju.

Materské včelstvo sa po vyrojení skladá z mladých včiel, plodu a materských buniek. Včelstvo stratilo na sile, preto ho môžme ľahšie spravovať. Materské včelstvo môžeme rozdeliť na dva, tri, štyri alebo viac odložencov, čo závisí na jeho sile, počte matečníkov a včelárovho želania. Túto operáciu môžeme urobiť nasledujúci deň po osadení roja. Pripravíme nové úle a trámiky na odložence. V materskom včelstve skontrolujeme všetky plásty s plodom, zásobami peľu a medu a matečníky. Každý odloženec potrebuje plást s materskou bunkou, plásty s plodom obsadené včelami a plásty so zásobami. To znamená, že vyberieme plást s materskou bunkou a spolu so včelami ho položíme do stredu odloženca. K nemu pridáme ešte jeden plást s plodom aj so včelami. Z oboch strán priložíme plásty so zásobami, vodou aj so včelami. Zvyšok plodiska doplníme trámikmi, prípadne prázdnymi súšmi. Tento postup opakujeme aj pri vytváraní druhého odloženca. Snažíme sa zachovať postupnosť v pôvodnom uložení plástov v starom plodisku.  

Je málo pravdepodobné, že matečníky, plásty s plodom a zásobami budú v starom plodisku usporiadané podľa nášho želania. Všetky matečníky môžu byť na jednom pláste. V tom prípade musíme potrebné matečníky vyrezať nožom. Musíme postupovať pozorne, aby sme nepoškodili materské bunky. Radšej vykrojte okolo matečníka väčšiu časť plásta tak, aby ste materskú bunku mohli upevniť na plást s plodom v ďalšom odloženci. Musíte posúdiť spravodlivé rozdelenie včiel a plodu medzi vytvárané odložence. Plásty so zásobami nemusia pochádzať len z vyrojeného včelstva, ale ich môžete odobrať z iných včelstiev. Začiatočníci urobia lepšie, keď budú vytvárať len dva silnejšie odložence. Nakoniec musíte skontrolovať, aby všetky odložence mali len jednu materskú bunku a upravíte im letáč na malý vchod. Ak predpokladáme, že bude pekné počasie a bude aj znáška, nemusíme novým odložencom venovať pozornosť pár týždňov. Je dôležité, aby sme odložence nekŕmili najmä v prvých dňoch po ich vytvorení. Mohlo by dôjsť k ich okrádaniu. Preto je dôležité mať istotu, že sme odložencom dali plásty s dostatočným množstvom zásob a vody.

Po troch týždňoch sa všetok pôvodný plod vyliahne a v odložencoch už budú klásť mladé oplodnené matky. V osadenom roji počet starších včiel stále klesá, ale keď boli bez plodu mohli venovať všetku svoju energiu na znášku nektáru a tvorbu medu. Od prvopočiatku mohli pokračovať v hromadení zásob do čiastočne naplneného medníka. Roj tiež postavil nové panenské dielo v plodisku. Pokial bolo počasie mimoriadne dobré a bola znáška, roj bude potrebovať ďalší medník a plodisko bude treba tiež rozšíriť o ďalší nadstavok. Odložence budú potrebovať tiež viac súšov, prípadne ďalšiu debničku. Na druhej strane, ak bolo počasie úbohé, musíme roju aj odložencom podávať sirup.

Ak ste sa za celý ten čas dokázali ubrániť kontrole úľov s rojom a odložencami a postačoval vám pohľad na správanie sa včiel na letáči, pričom v dobrom počasí včely lietali energicky a prinášali peľ, čo znamená, že všetko je v poriadku, tak teraz musíte úle otvoriť a skontrolovať roj aj odložence. Treba sa presvedčiť, či matky kladú vajíčka. V mnohých prípadoch bude už aj veľa otvoreného plodu s mladými larvičkami. Ak všetko išlo dobre, skončili ste s dvoma alebo piatimi odložencami, ktoré si doniesli aj trochu medu, zabránili ste ďalšiemu rojeniu materského včelstva a odchovali ste bez akéhokoľvek náradia mladé rojové matky. Pozmenili ste štruktúru zdanlivo nepríjemnej rojovej situácie vo včelstve. Znáška medu a stavba nového diela v plodisku bola ponechaná na roj a z rojových  materských buniek ste rozmnožili svoje divoké stádo včiel. Teda, aj prírodné včelárenie dokáže efektívne využiť výhody v postupoch spojených s tvorbou odložencov. A nakoniec tá najdôležitejšia otázka: Aký vplyv má rojenie včelstiev a s ním spojená tvorba odložencov na nekonečný včelárov zápas s roztočmi Varroa? Čo myslíte?