Kto si všimol fungovanie blogov v zahraničí určite postrehol, že tak, ako každý iný bloger, aj ja na mojom blogu píšem moje osobné názory, ktoré by nemali byť reprodukované, respektíve nikomu ich neodporúčam. Je to osobná vec každého, čo si z mojich myšlienok osvojí.
Nič nie je na tom zlé, že skúšam inú cestu aká je tá zaužívaná vo všeobecne uznávaných postupoch. Mojím receptom je, že som si to vyskúšal podľa skúseností včelárov z Francúzska a Ruska. To je všetko! Čo o prírodnom včelárení viem som napísal na mojom blogu, dal som tam množstvo odkazov z celého sveta a nemám čo k tomu viac dodať. Snáď len toľko, že každý rok aktualizujem moje nové skúsenosti a poznatky z včelárenia týmto prekrásnym štýlom na prírodnom diele. V podstate ide o technológiu, ktorú používali včelári zhruba pred sto rokmi v košniciach a ja som si ju prispôsobil na drevené úle Warre.
Dospel som k presvedčeniu, že akýkoľvek chemický zásah proti klieštikovi vo včelstve v marci nie je naozaj dobrý postup. Dlhoveké zimné včely musia odovzdať všetku svoju energiu do výchovy plodu letných včiel. Každá liečba je stresujúcim faktorom pre včely a porucha vo včelstve po jeho liečbe spôsobí práve teraz v túto ročnú dobu väčšiu škodu ako roztoče. Každý sa musí rozhodnúť o tom, čo bude vo včasnej jari vo včelstvách robiť. Ako najvhodnejšia metóda pre toto obdobie včasnej jari sa mi javí útok proti roztočom pomocou práškového cukru, citrónovej šťavy a klasické odstraňovanie trúdieho plodu. Pripomínam, že najvhodnejší čas na akútne ošetrenie včelstiev, v prípade potreby, je v nadmorskej výške mojej lokality koniec augusta, septembra a októbra. Kontrola stavu dostatočného množstva medových zásob a peľu v období vrcholiaceho leta je veľmi dôležitá, pretože dobrá kondícia zimujúceho včelstva vo včasnej jari je priamo závislá na zásobách prírodného medu s peľom.
Včelárenie s klieštikom je v krátkodobom horizonte včelárskej sezóny dlhodobým náročným procesom vo vedení včelstiev bez veľkého množstva chemických látok. Oceňujem množstvo technických postupov s organickými kyselinami, ale nemôžem s nimi súhlasiť. Ak sa včelstvo v marci nedokáže vyrovnať s klieštikom, určite počet roztočov prekročil udržateľný prah na jeseň tak, že včely na jar padnú, čo je chyba včelára. Ak po letnom slnovrate, kedy sa rodia zimné včely, nedošlo k žiadnemu vyrušovaniu a tým k významnému poškodeniu včelstva, jeho mikroflóry, mikrofauny a potravinových zásob organickými kyselinami, či inými chemickými liečivami, potom včelstvá v pohode prežijú jeseň a prezimujú bez ujmy. Na jar nájdete roztočov takmer vo všetkých včelstvách a chemický zásah do života včelstva v tomto období je určite tým najhorším zásahom. Môj skromný názor je, počkať na obdobie rojenia a až vtedy zasiahnuť proti roztočom tvorbou odložencov z vyrojených včelstiev. Kto chce včeláriť v súlade s prírodou, musí prestať uvažovať v rovine priemyselmých postupov, tu vôbec nepomáhajú výhovorky, pretože ste iba vy zodpovední za svoje včely. Pri včelárení s roztočmi Varroa s pomocou chémie máte bohužiaľ len dve možnosti - koniec s hrôzou, alebo hrôza bez konca.
Včely nám sústavne dokazujú, že toho vydržia veľmi veľa. Robiť zimujúcemu včelstvu kyslý kúpeľ kyselinou šťaveľovou v období zimného slnovratu je ďaľším neuváženým krokom včelára. Myslieť si, že oneskorená zvyšková "liečba" zabezpečí včelstvu pokojné zimovanie a úspešný jarný rozvoj, je relatívne. Pokojné zimovanie včelstiev narušuje každý deň množstvo ďaľších nepriateľov, čo musí včelár priebežne odhaľovať. Nebezpečenstvom pre zimujúce včely je ďateľ, kuna, lasica, piskor, sýkorky, ale aj na úľ búchajúci konár stromu. Niet sa čo čudovať, že v dôsledku každodenného čelenia včiel toľkému množstvu nebezpečenstiev v zimnom období je množstvo úľov v skorej jari skutočne chorých a trvá im pár týždňov kým sa zotavia. Preto treba venovať pozornosť zdraviu včiel v sezóne a nie v zime. A ak niekto aj trochu číta môj blog, on či ona môžu pochytiť myšlienku o praktickej aplikácii niektorých postupov, ktoré uvádzam zadarmo, dúfam, že v inšpiratívnych príspevkoch, ako príklady použiteľné v prírodnom včelárení. |
| Úľ pred a po jarných zásahoch. |
Našiel som veľmi dobrú metodiku nemeckého hobby včelára, Friedela Rennera, ktorá v zásade nie je spochybňovaná a je podobná taktike, ktorú uvádzam na blogu v príspevku "Zelený úľ Warre". Metóda bez chemického ošetrovania včelstiev spočíva v tom, že na jar, keď príde prvé teplé počasie a teplota vystúpi aj v horách na 15 stupňov Celzia, je slnečný deň a bezvetrie, treba úľ otvoriť a zo včelstva vybrať všetky plásty s plodom aj so včelami na nich a vytvoriť novú rodinu. Obvykle majú včelstvá v tomto čase štyri až päť plástov s plodom. Matku treba vyhľadať a oddeliť ju aj so včetkými zostávajúcimi plástami bez plodu. Zostávajúce plásty bez plodu s matkou dáme do jedného nadstavka, ktorý zostane na pôvodnom mieste. Táto rodina má teraz veľmi málo roztočov Varroa, pretože väčšina z nich sa nachádza v zaviečkovanom plode novovytvorenej rodiny, aby sa tam rozmnožovali. Do novovytvorenej rodiny môžeme preložiť plásty s plodom aj z piatich úľov. Všetky včely zo zaviečkovaného plodu sa narodia najneskôr za 13 dní. Mladá matka, ktorú si včely vychovajú, sa oplodní a začne klásť vajíčka asi za 23 dní. K tomu treba pripočítať 7 dní, kedy začnú včely viečkovať plod od ňou položených vajíčok. Roztoč Varroa údajne prežíva na jar bez plodu len asi 27 dní, takže väčšina sa pri tomto obmedzení nemôže reprodukovať a hynie.
Pre prírodného včelára je tento zásah opäť len hrubou manipuláciou so včelami, pretože roztrhanie plodiska a jeho prekladanie tam a späť, je úplne v rozpore s harmonickou povahou včelstva. Je to všetko len o boji včelára proti roztočom a metódu je vhodné použiť v akútnych prípadoch. Preto väčší zmysel má, dať včelám šancu vysporiadať sa s roztočom prirodzenou cestou v období rojenia, prípadne vytváraním nútených rojov - zmetencov počas medobrania.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára