Vyrobené ručne, je projekt so sériou krátkych filmov oslavujúcich ľudí, ktorí robia veci ručne - trvalo udržateľným spôsobom, v mieste bydliska a s láskou sa venujú svojmu remeslu. Projekt o bežnom spotrebnom tovare vyrábanom ručne vznikol z presvedčenia, že veci, ktoré zhromažďujeme, konzumujeme, používame a zdieľame sú súčasťou nás, vytvárajú náš obraz kto sme ako jednotlivci. Napríklad potraviny, ktoré jeme, hovoria niečo o každom z nás, rovnako ako nástroje, ktoré používame aj stoličky, na ktorých odpočívame. Objekty, ktoré obklopujú náš životný priestor, naše bývanie, rozprávajú príbehy nie len o nás. Hľadáme v nich odpovede na otázky kde sa tu vzali, na čo slúžia, ako boli vyrobené.
Film o mladej včelárke má za cieľ informovať o možnosti včeláriť v meste, podporiť to, čo je možné robiť u nás doma, trvalo a s láskou k prostrediu, ktoré nás obklopuje. Dúfam, že príbeh o mestskej farmárke z Brooklynu, Megan Paska, bude inšpiráciou pre vášho ducha premeniť silu myšlienky o zelenej streche s organickou zeleninou na čerstvé potraviny.
Čítal som veľa štúdií ako sa mám vysporiadať s varroa problémami mojich včiel. Prístupy vyhovujúce včelárom sú vo svete naozaj veľmi odlišné. Nakoniec som dospel k presvedčeniu, že chémia len zhoršuje problém, pretože včelár, ktorý menežuje svoje včely z čisto finančných záujmov, chová rezistentných roztočov a varroa neudržateľné včelstvá. Iný prístup ponúkajú štúdie, ktoré sa zaoberajú otázkou, čo je dobré pre včely. Prirodzené vedenie včelstiev nie je novinka, ale zriedkakedy tento štýl včelárenia včelári praktizujú, alebo vôbec. V podstate je to podobný spôsob včelárenia, ktorý používali naši dedovia na prelome 19. a 20. storočia. Pre mňa je dôležité mať otvorenú slobodnú myseľ pri hľadaní poznania, ktoré som pre všeobecne uznávané postupy nemohol vidieť skôr a ideológia malobunkového včelárenia začala priťahovať moju pozornosť z jej praktickej hodnoty, ako vylepšiť situáciu v počtoch klieštika na udržateľnej úrovni vo včelstvách. Takže moje znalosti a predpoklady riešení, ktoré sa objavujú na obzore, mi len pomáhajú a na prírodné včelárenie sa vôbec nepozerám tragicky, preto do tohoto štýlu "vedenia" včelstiev dávam veľké množstvo pozitívnej energie aj bez vedeckého základu a výskumných prác. Rešpektujem nápady ostatných v ich vlastnom rozvoji. Ja však robím niečo, čo považujem za ľudské a argumenty, ktoré ma presvedčili, uvádzam na mojom blogu. Vynikajúci dokument, v ktorom je včelársky výskum podložený praxou, napísal Jindřich Boháč, v ktorom pre každého úplne zrozumiteľne vysvetľuje jednoduchosť chovu včiel a v záverečných kapitolách nabáda k ekologickým postupom. Stačí len preštudovať!
Postupy vo včelárskej praxi sa za posledných sto rokov nezmenili. Ide len o filozofiu v štýle včelárenia. Moje jarné postupy pri včelárení sú také isté ako postupy našich dedov na prelome 19. a 20. storočia, len som si ich prispôsobil môjmu štýlu Warre. Pred storočím včelár v koši na jar odrezal spodnú časť plátov, aby mohli včielky stavať trúdie dielo. Vo včasnej jari nevyrušoval včelstvo rozoberaním plodiska.
Ja po jarnom prelete podstavím pod plodisko, na dno, nízky nadstavok a trúdí plod z neho vyrežem po zaviečkovaní. Opakujem to dovtedy, kým včely majú chuť trúdie dielo stavať. Dva plodiskové nadstavky Warre sú približne také veľké ako jeden desaťrámikový nadstavok slovenskej národnej miery "B". Nemanipulujem s plodiskovými plástami, ale s celými nadstavkami.
Dva decilitre sirupu, naliateho na horné trámiky plástov, dvakrát do týždňa, robí v rozvoji včelstva, v jarných dňoch s nepriaznivým počasím, zázraky. Ideálny je vo vode rozriedený med v pomere 1:2.
Keď rozkvitne vŕba rakyta, ako top nadstavok položím nízky box, aby som včelstvu rozšíril priestor na stavbu panenského diela a ukladanie jarného medu. S rozkvitnutými ovocnými stromami príde trvalejšia znáška, vtedy pod nízky top box s jarným medom postavím vysoký medník.
Mojím koníčkom je varroa včelárstvo a nie lov na roztoče, či ťažba medu v tonách. Zatiaľ je nám vnucovaná definícia, že roztoče Varroa sú choroba včiel. Táto definícia je podľa mňa úplne zlá! Napadnutie včelstiev parazitom Varroa destruktor nemôže byť predsa chorobou. Takáto pesnička vyhovuje výrobcom pesticídov a rôznym poľnohospodársko-priemyselným používateľom týchto "výhodných" vynálezov ľudského utrpenia, ktorých veľkofarmárske chemické ošetrovanie včelstiev je spojené s vírusovými, bakteriálnymi a plesňovými problémami včiel. Nemožno im len hlúpo, nestranne a opustený prikyvovať. V prírode nežije žiadny parazit, ktorý by zabíjal svojho hostiteľa, pretože by zničil svoju šancu na prežitie. Keď zmeníte myslenie o procese výstavby hniezda v úli, zistíte, že je to zázrak! Prirodzené usporiadanie voštín je Y fenomén : http://www.resistentebienen.lapalmamiel.com/ordnung.htm , http://www.bushfarms.com/beessctheories.htm a tie adresy sú len dve z mnohých podobností priekopníkov včelárenia bez liečby. Ja vidím tento impulz zo Spojených štátov ako pozitívny, pretože zhromažďuje poznatky na úrovni malých včelárov s ich vlastným riešením, čo je vždy viac ako žiadna alternatíva. Príroda je jeden obrovský organizmus. Prial by som si viac tolerantných včelárov a menej pohodlných, pretože, kto vie čítať, je jasne vo výhode v hľadaní riešenia ako si dlhodobo udržať svoje BioAPI včelárstvo.
Druhá strana plásta - obrátený Y fenomén
Každý rok sa zvyšuje počet doporučených a schválených liečiv, ktoré je možné používať vo včelárskej praxi. Chémia používaná vo včelárstve sa stala začarovaným kruhom, ktorý sa zdanlivo nedá prelomiť, pretože aj napriek zvyšovaniu počtov liečiv vo včelárstve počty včelstiev celosvetovo klesajú. Stále narastajúci nedostatok včiel mnohých včelárov núti uvažovať o vytváraní zdravšieho prostredia v úli, čo je obrovskou príležitosťou vyriešiť zdravotné problémy včiel. Profesionálni veľkovčelári, Kefuss a Peron, komunikujú na túto tému s celým vyspelým včelárskym svetom. A musím povedať, že mne prírodné včelárenie robí obrovskú radosť, že sa spolu s vami aj ja podieľam na riešení zdravého životného štýlu včelstiev!
Mnohí už pravdepodobne viete, že dnes prevláda názor, že malé včely sú lepšie. Ale otázkou je, prečo a ako? Myslím, že kto nečíta slepo môj blog, pochopí, že všetky moje užitočné príspevky o prírodnom včelárení vytvárajú jednotný priestor, v ktorom vysvetľujem dôvod "prečo a ako". Vojna sa nedá vyhrať používaním rôznych taktík. Vyhrávate, ak použijete to, čo máte k dispozícii, tak, že zo všetkých strán útočíte súčasne. V prírodnom včelárení sme naozaj vo vojne a vyhrávame, keď do včelárskych postupov zahrnieme všetky dostupné informácie naraz. Som presvedčený, že harmónia s úľovým prostredím prostredníctvom veľkosti buniek na prirodzenej stavbe voskového diela, je len jedna tretina riešenia problému. Pred zavedením medzistienok do praxe včelstvá nemali zdravotné tažkosti. Nesmieme zabudnúť na chovateľské postupy, pretože kvalita stravy je druhou tretinou problému. S podávaním umelej potraviny včelstvá dostávajú neúplnú stravu. Zlá výživa predstavuje vážny stresový faktor akéhokoľvek organizmu, ktorá môže vyvolať ochorenie a neschopnosť brániť sa parazitárnym útokom. Verím, že plemenný chov, ktorý neprebieha v súlade s prírodou, je tretia tretina problému. Kto dokáže realizovať všetky tri uvedené zmeny vo svojom chovateľskom programe, bude súčasne so včelami útočiť zo všetkých strán na parazita Varroa.
Ak sú včely odchované na prírodnom diele s malými bunkami menej náchylné na vyčíňanie roztočov Varroa vo včelstve a iných patogénov a chorôb, tak prečo? Je to preto tak, že vo včelstve žijúcom na prírodnom diele došlo k výraznej zmene v jeho chemickej štruktúre a tieto chemické procesy a feromóny majú rozhodujúci vplyv na spúšťací moment rozmnožovacieho procesu roztočov Varroa. Aký vplyv na to môže mať veľkosť bunky? Väčšina medzistienok dostupných na trhu má veľkosť buniek robotníc bližšie k prirodzenej veľkosti buniek trúdov ako veľkosť buniek robotníc na prírodnom diele. Tento umelo vytvorený pseudo-efekt poskytuje parazitickým roztočom nový zdroj potravy pre ich potomstvo v reprodukčnom procese. V prírode, rozmnožovanie roztočov vo včelstvách Apis cerana, je obmedzené zvyčajne na veľmi malý počet postavených trúdích buniek a len veľmi málo samičiek Varroa má šancu dokončiť svoj vývoj v malej bunke robotníc. Preto sa na prírodnom diele roztoče rozvíjajú na okrajoch plodového hniezda, kde sú larvy trúdov a aj najväčšie larvy robotníc, ktoré majú dlhšiu dobu vývoja, takže čas potrebný na reprodukciu roztočov je v týchto okrajových bunkách dostatočne dlhý na dosiahnutie ich pohlavnej dospelosti. To sú známe fakty potvrdené štúdiami o spolužití roztočov Varroa a Apis cerana. Apis mellifera nedokáže úspešne žiť s roztočmi Varroa, ktoré na jej plode robotníc produkujú životaschopné potomstvo v neudržateľnom množstve. Ale tieto dva príbehy môžu spolu úzko súvisieť, preto ich musíme študovať a učiť sa v našich pracovných postupoch napodobňovať život včiel na prírodnom diele, aby naše európske včely dostali pod kontrolu spolužitie s roztočmi Varroa. Pseudo-efekt umelo zväčšených buniek robotníc na medzistienkach pôsobí v našich včelstvách na roztočov Varroa tak, že ich "vnímajú" ako bunky trúdie, alebo skôr ako nový zdroj potravy. V bunke trúdov je vždy viac rastového hormónu, ktorý nabáda roztoče Varroa klásť vajíčka do lariev trúdov. V bunkách robotníc Apis cerana je malé množstvo rastového hormónu, ktorý by lákal samičky roztočov Varroa klásť vajíčka do plodu robotníc na ich prírodnom diele. Veľkosť buniek robotníc Apis cerana je prirodzená. Apis mellifera žijúca na prírodnom diele stavia bunky robotníc do veľkosti, na ktorých žila do roku 1900, čo predstavuje hornú hranicu 4,9 mm prirodzenej veľkosti bunky robotnice, a táto veľkosť bunky je blízka bunkovej veľkosti robotnice Apis cerana v Kórei, Japonsku a na severozápadnom pobreží juhovýchodnej Ázie a tak môže dosiahnuť prirodzené ovládanie populácie roztočov, podobne ako Apis cerana. Na prirodzenej stavbe je vyššia hustota buniek v plodisku. Vyššia hustota buniek znamená, že včelstvo udrží v plodisku vyššiu stálu teplotu, čo spôsobí, že roztoče sa budú reprodukovať skôr na okraji plodového hniezda. Zvýšením hustoty buniek robotníc získa včelstvo vyššiu stálu teplotu, ktorá má vplyv na rýchlejší vývojový cyklus plodu, takže je normálne, že čas vývoja robotníc sa skráti o 24 hodín. To je čas, ktorý znemožňuje roztočom ich ďalšie párenie, ktoré prebieha pod viečkom. Apis mellifera tak prirodzeným spôsobom môže získať kontrolu nad šírením parazitov a včelár nemusí použiť rôzne chemické ošetrovania včelstiev. Za posledných desať rokov je v mojich včelstvách prirodzený denný spád klieštika prakticky nulový. Zasieťované dná používam od polovice osemdesiatych rokov minulého storočia a po dlhoročnom varroamonitoringu zodpovedne hovorím, že v posledných desiatich sezónach je po letnom slnovrate prirodzený spád roztočov v mojich divoko žijúcich včelstvách dva, najviac tri jedince za mesiac.
16.2.2012, po snehovej búrke
Tohtoročná zima s celodennými mrazmi začala 27.1.2012
a mrznúť prestalo 15.2.2012.
Dúfam, že ste pochopili, prečo som sa dal na prírodné včelárenie. Moderné včelárske postupy neustále pracujú proti prírode, proti povahe včiel, namiesto návratu k tomu, čo skutočne včely potrebujú, aby prežili. Plemeno odolných včiel tu nebudeme mať nikdy, pretože vzdialenosti od včelína k včelínu nepresahujú ani tri kilometre. To je dôvod, prečo musí každý včelár robiť individuálne všetky zásahy spojené s kontrolou stavu klieštika na udržateľnej úrovni vo včelstvách. Výsledky prác jednotlivcov od teórie k praxi sú prezentované a diskutované a téma prírodného včelárenia by sa mala stať aj pre výskumné včelárske ústavy potrebou niečo urobiť po takmer štyridsaťročných pokusoch vysvetlovania príčin umierania včelstiev vinou Varroa, pretože kritici prírodného včelárenia a všetci pochybovači, ktorí odsudzujú fanúšikov novej vlny malobunkového včelárenia, ako vždy bez konštruktívnych nápadov, nedokážu prísť s vlastnými návrhmi a myšlienkami na riešenie. Cez vysoké včelárske výnosy je i agrochemické včelárstvo silne dotované. Zatiaľ sa mi nepodarilo objaviť školenie, dotované z peňazí EÚ na vzdelávanie nie celkom technicky zbehlých včelárov, s témami o metódach včelárenia bez pesticídov. Takýto postoj kompetentných ku šíreniu kultúry včelárenia len prispieva k vytváraniu medzery vo vedomostiach, čo u začínajúcich včelárov ničí dôveru k postupom prírodného včelárenia. Genetické inžinierstvo v šľachtení varroaodolných včiel nemôže sláviť úspech, pretože to by bol podobný príbeh, ako šľachtiť ovce odolné voči vlkovi a sliepky voči psovi. Medzi včelami a roztočmi je vzťah hostiteľ-parazit, tu sa bavíme o dvoch rôznych bytostiach, ktoré nežijú v symbióze, z ktorej by obaja partneri mali výhodu, ale na základe vzťahu hostiteľ-škodca je včelstvo roztočmi Varroa poškodené tak, že včielí organizmus v troskách zomiera. Ale to nič nemení na cieli prírodných včelárov v hľadaní rovnováhy medzi parazitom a hostiteľom, naučiť sa viesť Západnú včelu bez potreby chemicky ošetrovať jej kolónie. Preto sa spolieham na experimentovanie v prírodnom včelárení. Je fakt, že prírodné včelárenie len zdanlivo nie je o výrobe medu, čo je pravdepodobne starosť väčšiny včelárov, ale čo je dôležité, že je predovšetkým o zdravej údržbe včelstiev.
Mnohí včelári predpokladajú, že pri včelárení v trámikových úľoch má včelár snahu rozširovať počet produkčných včelstiev iba prirodzenými rojmi. Nie je tomu tak, má však možnosť nestratiť výnos medu aj v takom prípade, že sa jeho "divoko" žijúce včelstvo vyrojí. Včelárenie v trámikových úľoch je prirodzeným chovom včiel na prírodnom diele a kto sa tomuto štýlu včelárenia venuje, hoci len okrajovo, alebo je začiatočník s nedostatkom vedomostí, určite ho napadne, ako naložiť s rojovými materskými bunkami, keď sa prirodzeným chovom vedené včelstvo vyrojí. Naraz nám prichádza na myseľ veľa otázok: Prečo? Kedy? Ako? Kde? Čo?
Ak má hobby včelár hoci len jedno včelstvo v trámikovom úli, nemusí sa obávať jeho rojenia a mať strach, že príde o výnos medu. Rojenie včiel je ich prirodzeným rozmnožovaním a netreba tomuto aktu brániť. Včelárovi, nováčikovi, sa v takejto situácii dostáva príležitosť úplne jednoducho odchovať si matky z prirodzeného chovu a súčasne vytvoriť najmenej dva odložence, ktoré môže pri včelárení použiť v ktorejkoľvek časti roka. Totiž, aj tá najslabšia rodina včiel, ktorá prežila zimu na piatich plástoch so zdravými včelami a mladou matkou, ak má na jar prístup k peľu a sacharidom, môže narásť na znáškovo zrelé včelstvo pred koncom leta.
Potom je tu nikdy nekončiaci dopyt po včelstvách od každoročne začínajúcich včelárov. Začiatočníci radi kupujú odložence s rozkladenými mladými matkami. Takéto včelstvo bude rásť vo svojej veľkosti rovnomerne s rastom včelárových kompetencií. Pre nováčika môže byť dosť sklučujúca úloha pravidelne kontrolovať celé včelstvo. Pravdepodobnosť, že odloženec sa v prvej produkčnej sezóne nebude rojiť, je vyriešenou dilemou v konaní pre začiatočníkov.
Tvorba odložencov z vyrojených včelstiev tiež umožňuje včelárovi zvyšovať počty svojich kolónií s jednoduchým spôsobom odchovania rojových matiek. Vážim si tento postup chovu matiek, pretože nie každý chovateľ včiel má dostatok času a odborných vedomostí, ktoré si vyžaduje umelý chov matiek. Na tomto postupe tiež oceňujem, že bez ohľadu na to ako veľmi sa včelár snaží, výsledkom bude dôkladné odchovanie rojových matiek dostatočným počtom mladých včiel, bez prípadných druhorojov alebo treťorojov.
Aj keď včelár urobí protirojové opatrenia rozširovaním úľového priestoru pre plod a pre med, silné včelstvo sa spravidla v bezznáškovom období, po odkvitnutí ovocných stromov, vyrojí. Tento úbytok včiel v materskom včelstve je náročný na čas, kedy si včelstvo musí vychovať mladú matku, vybudovať nové hniezdo, aby mohlo znovu začať rásť. Výsledkom je strata výnosu medu vo vyrojenom včelstve. Avšak, včelár môže zmeniť túto smolu tak, že prvoroj so starou oplodnenou matkou bude úspešne pokračovať v nosení zásob do medníka, ktorý mu včelár nadstaví preložením aj s medom z materského včelstva. Čas prirodzeného rojenia vo včelárskej sezóne je v mojej lokalite severného Slovenska v druhej polovici mája a začiatkom júna, ale musíme si byť vedomí, že v slovenských horách sa "druhá polovica mája" môže objaviť kedykoľvek od mája do júla. Všeobecne je možné vyhnúť sa rojeniu tak, že včelár pravidelne vytvára dostatočný úľový priestor pre plod rotáciou plodiskových nadstavkov a komoru na med postupne zväčšuje pridávaním medníkových boxov v čase kvitnutia nektárodajných rastlín. Kvitnúce rastliny sú vždy lepším sprievodcom pre postupy včelára ako pomoc kalendára.
V máji a začiatkom júna urobené odložence z vyrojených včelstiev do jeseni narastú do sily a po prezimovaní sa v nasledujúcu jar rýchlo rozvíjajú. Prezimované odložence umožňujú včelárovi napraviť v apríli zaostávajúce včelstvá so starou alebo nevydarenou matkou. Okrem toho sú prezimované odložence dôležitým zdrojom zvyšovania počtu včelstiev pre úplných začiatočníkov.
Ako robíme odložence z vyrojeného včelstva? Predpokladajme, že máme istotu, z ktorého úľa roj vyletel. Istotu budeme mať vždy, keď použijeme letáčový rojochyt. Pripravíme si nový úľ, do ktorého chceme osadiť roj. Plodisko nového úľa vybavíme v jeho strede dvoma súšami z panenského diela alebo aspoň žemlovej farby s bunkami naplnenými vodou, ktoré získame napríklad z pôvodného vyrojeného včelstva a ostatný priestor doplníme trámikmi, na ktorých postaví roj novú voskovú stavbu. Na takto vybavené plodisko položíme materskú mriežku, na ňu pevnú prepážku a ako top pridáme medník z pôvodného vyrojeného úľa. Roj strasieme do vhodnej nádoby a držíme ho na tienistom mieste až do večera. Tesne pred zotmením premiestnime materské vyrojené včelstvo na jednu stranu o 2 - 5 metrov s letáčom orientovaným iným smerom od pôvodného smeru. Miesto na stojane, kde pôvodne stálo materské včelstvo, obsadíme prichystaným novým úľom. Nový úľ musí byť čistý. Dezinfikujeme ho plameňom a octom, ktorý účinne odstraňuje spóry Nosema a zvápenatenia včelieho plodu. Dva súše v strede plodiska umožnia matke ihneď začať klásť vajíčka. Roj je najlepšie nasypať do plodiska cez nadstavený prázdny nadstavok, aby sme zabránili rozliezaniu včiel. Je to oveľa rýchlejšie ako pri vpúšťaní cez letáč po šikmej doske. Akonáhle včely prejdu na dva súše do plodiska môžeme prázdny nadstavok odstrániť, na plodisko položíme materskú mriežku a na materskú mriežku pevnú prepážku, ktorú odstránime až na tretí deň, aby sme umožnili včelám prechádzať do medníka nadstaveného z materského úľa. Do nasledujúceho večera, za predpokladu, že včely budú na paši, sa väčšina lietaviek z rodičovského úľa vráti na svoje pôvodné miesto a pripojí sa k osadenému roju.
Materské včelstvo sa po vyrojení skladá z mladých včiel, plodu a materských buniek. Včelstvo stratilo na sile, preto ho môžme ľahšie spravovať. Materské včelstvo môžeme rozdeliť na dva, tri, štyri alebo viac odložencov, čo závisí na jeho sile, počte matečníkov a včelárovho želania. Túto operáciu môžeme urobiť nasledujúci deň po osadení roja. Pripravíme nové úle a trámiky na odložence. V materskom včelstve skontrolujeme všetky plásty s plodom, zásobami peľu a medu a matečníky. Každý odloženec potrebuje plást s materskou bunkou, plásty s plodom obsadené včelami a plásty so zásobami. To znamená, že vyberieme plást s materskou bunkou a spolu so včelami ho položíme do stredu odloženca. K nemu pridáme ešte jeden plást s plodom aj so včelami. Z oboch strán priložíme plásty so zásobami, vodou aj so včelami. Zvyšok plodiska doplníme trámikmi, prípadne prázdnymi súšmi. Tento postup opakujeme aj pri vytváraní druhého odloženca. Snažíme sa zachovať postupnosť v pôvodnom uložení plástov v starom plodisku.
Je málo pravdepodobné, že matečníky, plásty s plodom a zásobami budú v starom plodisku usporiadané podľa nášho želania. Všetky matečníky môžu byť na jednom pláste. V tom prípade musíme potrebné matečníky vyrezať nožom. Musíme postupovať pozorne, aby sme nepoškodili materské bunky. Radšej vykrojte okolo matečníka väčšiu časť plásta tak, aby ste materskú bunku mohli upevniť na plást s plodom v ďalšom odloženci. Musíte posúdiť spravodlivé rozdelenie včiel a plodu medzi vytvárané odložence. Plásty so zásobami nemusia pochádzať len z vyrojeného včelstva, ale ich môžete odobrať z iných včelstiev. Začiatočníci urobia lepšie, keď budú vytvárať len dva silnejšie odložence. Nakoniec musíte skontrolovať, aby všetky odložence mali len jednu materskú bunku a upravíte im letáč na malý vchod. Ak predpokladáme, že bude pekné počasie a bude aj znáška, nemusíme novým odložencom venovať pozornosť pár týždňov. Je dôležité, aby sme odložence nekŕmili najmä v prvých dňoch po ich vytvorení. Mohlo by dôjsť k ich okrádaniu. Preto je dôležité mať istotu, že sme odložencom dali plásty s dostatočným množstvom zásob a vody.
Po troch týždňoch sa všetok pôvodný plod vyliahne a v odložencoch už budú klásť mladé oplodnené matky. V osadenom roji počet starších včiel stále klesá, ale keď boli bez plodu mohli venovať všetku svoju energiu na znášku nektáru a tvorbu medu. Od prvopočiatku mohli pokračovať v hromadení zásob do čiastočne naplneného medníka. Roj tiež postavil nové panenské dielo v plodisku. Pokial bolo počasie mimoriadne dobré a bola znáška, roj bude potrebovať ďalší medník a plodisko bude treba tiež rozšíriť o ďalší nadstavok. Odložence budú potrebovať tiež viac súšov, prípadne ďalšiu debničku. Na druhej strane, ak bolo počasie úbohé, musíme roju aj odložencom podávať sirup.
Ak ste sa za celý ten čas dokázali ubrániť kontrole úľov s rojom a odložencami a postačoval vám pohľad na správanie sa včiel na letáči, pričom v dobrom počasí včely lietali energicky a prinášali peľ, čo znamená, že všetko je v poriadku, tak teraz musíte úle otvoriť a skontrolovať roj aj odložence. Treba sa presvedčiť, či matky kladú vajíčka. V mnohých prípadoch bude už aj veľa otvoreného plodu s mladými larvičkami. Ak všetko išlo dobre, skončili ste s dvoma alebo piatimi odložencami, ktoré si doniesli aj trochu medu, zabránili ste ďalšiemu rojeniu materského včelstva a odchovali ste bez akéhokoľvek náradia mladé rojové matky. Pozmenili ste štruktúru zdanlivo nepríjemnej rojovej situácie vo včelstve. Znáška medu a stavba nového diela v plodisku bola ponechaná na roj a z rojových materských buniek ste rozmnožili svoje divoké stádo včiel. Teda, aj prírodné včelárenie dokáže efektívne využiť výhody v postupoch spojených s tvorbou odložencov. A nakoniec tá najdôležitejšia otázka: Aký vplyv má rojenie včelstiev a s ním spojená tvorba odložencov na nekonečný včelárov zápas s roztočmi Varroa? Čo myslíte?
Doktor Albert Schweitzer, nositeľ Nobelovej ceny za filozofiu úcty k životu, humanista, lekár, teológ nás dokáže inšpirovať k hlbokému premýšľaniu. Uvedomujeme si, že bez ideálov nie je možné byť človekom. Ideály nás sprevádzajú a posilňujú. Zrejú, prehlbujú sa a rastú s nami na našej zvolenej ceste.
Zimný slnovrat 22.12.2011 o 6.30 hod. SEČ. Symbolické znovuzrodenie Slnka.
Bez ohľadu na to, na akej nízkej úrovni je duchovná myseľ včelára, každý deň je tu niekto, kto sa môže ľahko prechádzať ešte pod ňou. Učenie je ako veslovať proti prúdu, ak prestanete idete späť. Dať si kávu a zákusok, pripojiť sa cez počitač k zaujímavej téme o včelách, je snom každého kto chce počuť niečo nové. Moje množstvo pomôcok k umeleckopriemyselnej technológii včelárenia v rámikových úľoch som dávno vyradil ako predmety užitočné len pre múzeum včelárstva. Prírodné včelárenie sa za posledných sto rokov stalo neznámym spôsobom ošetrovania včelstiev. Na a v ľudskom tele sedia baktérie a roztoče, ktoré nás chránia pred infekciami. Vlastne väčšina mikróbov žijúcich na a v nás nás chráni. V ľudskom pupku našli 1500 druhov mikróbov. Asi 4 kilogramy telesnej hmotnosti človeka sú mikróby žijúce na i v ľudskom tele. Podobne je to s včelím organizmom. Roztoče, huby, plesne, baktérie žijúce v úli posilňujú imunitný systém včelstva. Včelár nesmie včelí organizmus oslabovať kyselinou mravčou a inými syntetickými prípravkami, ktoré ničia pre zdravie včelstva prospešné mikroorganizmy. V tom spočíva prednosť tých organických spôsobov ošetrovania včelieho organizmu, ktoré zachovávajú mikroflóru a mikrofaunu v úli. Každý včelár má mať na svojej včelnici TBH úľ, ktorý slúži ako vlastné súkromné laboratórium v snahe pochopiť príčiny chorôb a úmrtia včelstiev a zároveň sa pokúsiť overiť si fungovanie bio-ekonomiky vo včelárstve. Ja som veľmi šťastný, že mi internet umožnil úplne uvoľniť koleso s informáciami o rôznych technikách včelárenia v súlade s prírodou a uľahčil mi to veslovanie proti prúdu. Bio včelárenie, včelárenie na prírodnom diele, organické včelárenie, vyberte si z toho čo chcete, to je technológia, ktorá ma presvedčila, že je lepšie odložiť pravidlá priemyselných foriem včelárenia do šuflíka, samozrejme bez šou kamarátov z našich radov, ktorí majú záujem a chcú sa venovať peknej záľube včelárenia v trámikových úľoch. Každý deň vychádza slnko, aj keď to nie je vidieť.
Pri hľadaní informácií o včelárení na prírodnom diele som sa stretol s niektorými starými včelárskymi knihami, na ktoré sa už nevzťahujú autorské práva. Stará včelárska literatúra sa stala pre mňa veľkým poučením v začiatkoch môjho prírodného včelárenia a po osobnom vyskúšaní zabudnutých včelárskych postupov som napísal väčšinu informácií na mojom blogu.
Na prelome rokov 2010 a 2011 ma požiadala o spoluprácu redakcia časopisu Moderný včelár. Ivan Černý, šéfredaktor, mi vtedy napísal: "Vážený pane Bencúr, chystáme pro letošní ročník Moderního včelaře seriál na způsob kalendária z pohledu několika různých provozů. Jeden z nich by byl i provoz přirozeného vedení včelstev, tedy Warré, TBH... Máte u nás asi nejvíce zkušeností - nechtěl byste se toho ujmout? Texty nebudou příliš dlouhé, spíš v bodech základy rozvoje včelstva a činností v tom kterém období. Pro mnoho čtenářů to bude zbrusu nová informace, že něco takového jako přirozený chov vůbec existuje."
Samozrejme, že som takú výzvu s radosťou prijal, čo som aj vyjadril v mojej odpovedi: "Pán šéfredaktor, Vaša dôvera ma moc potešila, a to hlavne z toho dôvodu, že denne sa na mňa obracajú predovšetkým mladí ľudia študentského veku s množstvom otázok o včelárení metodikou Warré. Z toho predpokladám, že medzi touto kategóriou fanúšikov včiel a prírody môže mať seriál článkov o ekologických krokoch v dnešnej modernej praxi podľa starého modelu včelárenia úspech. U staršej generácie priateľov včelárskej obce som sa zatiaľ stretol s nepochopením a to rovnako na Slovensku ako aj v Čechách. Úľová otázka je v tejto skupine priaznivcov včelárenia tabu. Pokúsim sa nesklamať Váš záujem a niečo pre časopis Moderný včelár vytvoriť. Som presvedčený, že vzájomná dôvera bude len prínosom pre všetkých pri šírení osvety o technikách včelárenia našich starých otcov."
Na prelome rokov 2011 a 2012 mi redakcia Moderného včelára položila štyri anketové otázky, na ktoré som sa snažil nájsť čo najreálnejšiu odpoveď.
1) V rámci kalendária jste zastupoval jeden ze čtyř přístupů k včelařině. Neláká vás občas si to z někým z těch dalších tří vyměnit a zkusit to jinak?
Budúca včelárska sezóna bude už desiatou čo sa venujem úžasnému štýlu včelárenia na prírodnom diele. Pred tými desiatimi rokmi som si to vyskúšal ináč. Včeláril som v úľoch s národnou rámikovou mierou, v hlbokých aj plytkých nadstavkoch. Techniku s rotáciou nadstavkov v úľovej zostave považujem za najprirodzenejšie zaobchádzanie so včelím organizmom pri komerčnom spôsobe včelárenia. Trámikové úle, so staronovými, dávno objavenými postupmi, ktoré sa dnes používajú vo včelárskych technológiách ako najmodernejšie, sú vynikajúcou úľovou zostavou, ktorá mi dáva možnosť zúžitkovať všetky moje skúsenosti z priemyselných foriem vedenia včelstiev. S trámikovými úľmi som pochopil, čo od mojich včiel vôbec chcem, pričom môžem použiť ktorúkoľvek známu metódu vedenia včelstiev. Tradičný spôsob včelárenia s prirodzeným včelím dielom síce produkuje menej medu, celkom určite však rešpektuje prírodné zákony vo včelstve. Na mojom blogu som sústredil informácie z celého sveta o tom, že ide to aj bez medzistienok a že sa v trámikových úľoch dá včeláriť aj profesionálne. Takže, nemám čo meniť a nemám čo skúšať ináč.
2) Jakou roli hraje vaše včelaření ve vašem životě?
Na túto osobnú otázku zareagujem tak, že moja rodina a ja sme urobili prestavbu nášho života potom, čo sa deti rozpŕchli do celého sveta a s manželkou sme zostali sami v rodinnom dome na dedine. Peniaze získané zo včiel sa tým pádom stali druhoradé a prioritou sa pre mňa stala kvalita. Na chémiu orientované spoločnosti míňajú v poľnohospodárstve veľa peňazí na ochranu svojich záujmov a bohužiaľ nemajú záujem o projekty zaoberajúce sa prírodným včelárením. Koniec koncov, včely nie sú zdrojom ich príjmov. To vyvoláva vo mne pocity, že niekto musí niečo urobiť. Tak som sa dostal na cestu šírenia kultúry včelárenia v súlade s prírodou a popri svojej práci míňam vo voľných chvíľach energiu na upratovanie toho, o čom sa vo včelárskej praxi vie, ale nehovorí. Mám radosť z toho, že mi časopis Moderný včelár umožnil vyjadriť sa z môjho pohľadu prírodného včelára na tejto improvizovanej tribúne.
3) Jakým směrem se podle vás bude vámi zastupovaný způsob včelaření vyvíjet?
Základným princípom môjho spôsobu včelárenia je úľ, v ktorom nepoužívam rámiky. Trámikové úle vytvárajú pre včely veľmi príjemné a predovšetkým čo najprirodzenejšie priestorové usporiadanie včelieho organizmu. Ich rozmery pripomínajú obydlia včiel v prírode a zároveň ich tvar vyhovuje usporiadaniu zimného chumáča vo včelstve. Veľmi jednoduché žonglovanie s nadstavkami vyžaduje od včelára minimum práce. Veľmi nizke nadstavky, 10,5 cm, umožňujú každému produkovať čistý med na panenskom diele. Panenské voskové plásty sú veľmi krehké a zároveň pevné. Päťdesiat až osemdesiat gramov vosku musí udržať 1 kg medu a tesne po jeho odobratí z úľa pri zbere, keď sú plásty s medom ešte teplé, med z nich ľahko odtečie a zároveň si zachová všetky svoje prírodné chute a vône. V priebehu celej sezóny tak včelstvá vyprodukujú aj desať rôznych druhov medu. Včelstvá nie sú včelárom vyrušované častými prehliadkami, sú oveľa menej agresívne a to predovšetkým preto, že v trámikových úľoch sa prehliadka nadstavku robí listovaním súšov zospodu, aby včelár získal predstavu o zdraví a vývoji včelstva bez jeho rozoberania po rámikoch. Dnešná zdravotná situácia vo včelstvách je dôvodom, že všetky včelárske štýly vedenia včelstiev preberú množstvo nápadov z prírodného včelárenia.
4) Co byste vzkázal lidem, kteří by se vaším způsobem včelaření chtěli inspirovat?
Začiatočníkom aj profesionálom môžem odkázať len toľko, že trámikový úľ je veľmi dobrým kompromisom pre prirodzené vedenie včelstiev, ktorý umožňuje včelám žiť ich divokým spôsobom a včelárovi vytvára v práci so včelami vynikajúce podmienky. Pritom bohatstvo môjho včelárenia sa meria v ľuďoch, nie v peniazoch. Prírodné včelárenie je jednoducho cool.
Keby som med predával, tak kilogram za veľa peňazí, pretože je ručne spracovaný a moje včely ho urobia na prirodzenom voskovom diele. Pri včelách robím to, čo ma baví. Trvalo mi celé desaťročie kým som zvládol "techniku" prírodného včelárenia na takej úrovni, že to, ako včelárim v súlade s prírodou teraz, je umenie. Uvažujem nad tým, čo chcem s mojimi včelami dosiahnuť, nemusím sa však zamýšľat ako to dosiahneme, to už so včelami vieme.
Včeláriť som začal medzi kočujúcimi včelármi. Na kočovke sa vždy stretla kopa včelárskych odborníkov, každý z nich niečo vyrábal na uľahčenie včelárovej roboty a mňa fascinovalo byť medzi ľuďmi, čo niečo robia vo voľných chvíľach pre svoje okolie, pretože väčšina ľudí nerobí nič.
Pre čitateľov môjho blogu uvádzam dnes viacej textu vo formáte pdf, ktorý viac prospeje vianočnému posedeniu s medovinou, medovníčkami a teplým čajom s medom pri krbe, ako pre lopotu na stanovišti. Všetkým prajem úspešnú nastávajúcu včelársku sezónu.
Je mi ľúto, že cez zimu trochu zanedbávam môj blog v písaní informácií. Dúfam, že niektorí z vás využijú možnosť preskúmať niektoré staršie príspevky. Netreba dodávať, že včely odpočívajú zimným spánkom. Celodenné aj nočné nízke teploty okolo nuly sú dobrým znamením pre ich pokojné zimovanie.
Také pomenovanie príspevku o slanine zaváňa dnešnou dobou, ale pri postupe s jej výrobou som sa držal receptu starého otca. V hypermarkete sa mi vždy oči zastavia na dobre vyzerajúcej údenej slanine. Keď neodolám a kúpim si jeden vákuovo zabalený kúsok doma som vždy sklamaný, pretože špongiová, v pare uvarená kvalita a chuť, má veľmi ďaleko od domácej samovýroby. Chladné obdobie adventného času na začiatku zimy využívam na zdĺhavú domácu výrobu tejto tradičnej dedinskej pochúťky.
Kúpil som bôčik s kosťou. Mäsom prerastená slanina je skutočnou pochúťkou. Mäsitých častí na slanine chcem mať čo najviac, preto som čo najšetrnejšie zbavil bôčik kostí a chrupaviek. Vznikne ozdobený pôlt slaniny, ktorý svojim vzorom pripomína logo značky Adidas. Slaninu som natrel soľou, rascou, korením, cibuľou a cesnakom. Jednotlivé kúsky som položil v dvoch vrstvách na seba do nádoby s rovným dnom, aby pôlty slaniny boli rovné a nedeferomovali sa. Soľ veľmi rýchlo uvoľní zo slaniny šťavu. Každý deň som kúsky slaniny prekladal medzi sebou. Pritom som dbal na to, aby bola koža spodného pôltu ponorená do rôsolovitej šťavy na dne nádoby. Mäsitú časť v hornej vrstve položeného pôltu slaniny som niekoľkokrát cez deň polieval vzniknutým rôsolom. Po sedemnástich dňoch prekladania a polievania pôltov slaniny rôsolom som slaninu opláchol vo vode, rôsol som z nádoby vylial a na čas od večera do rána som nasolenú slaninu ponoril do studenej vody. Ráno som slaninu nechal na chvíľu odkvapkať od vody a v zohriatej udiarni som ju začal údiť. Údenie som rozdelil do dvoch dní. Vraj je vhodné údenie prerušiť, nechať slaninu cez noc vychladnúť a na druhý deň v údení pokračovať. Slaninu treba údiť do citrónovo žlta asi osem hodím. Takto po domácky pripravená pochúťka rozvonia celú komoru a každému poteší chuťové poháriky. Zajtra si musím naostriť vreckový nožík.
