O mne

Moja fotka

Poslaním môjho blogu je oboznámiť návštevníkov s jedným z najpozoruhodnejších úľov francúzskeho včelára Roger Delona, ktorý poznáme ako Alpský úľ. Včeláriť v tomto úli je v skutočnosti novostarý spôsob včelárenia. Je to včelia retrofarma používajúca metódu ošetrovania včelstiev s jednoduchou technológiou trámikového úľového systému. S touto technológiou potrebujete menej času a je oveľa modernejšia ako pri iných známych formách včelárenia. Pre mňa sa úľový systém s prirodzenou stavbou včelieho diela stal meradlom radosti zo včelárenia bez potu, ktorý som vydal pri ošetrovaní včelstiev všeobecne uznávaným spôsobom. Väčšina včelárov s desiatkami včelstiev najčastejšie myslí na prostriedky získané zo včiel. Ekonomika včelárenia bez dotácií, s vylisovaným medom pre seba a známych, je veľmi zaujímavá. A ja sa na prírodné včelárenie pozerám ako na relax ducha a včelnica sa stala pre mňa chrámom pre oddych. Užite si so mnou moje poznanie, keď som sa učil a rástol ako prírodný včelár. 

streda 1. marca 2017

Nie je dôležité čo padne, ale čo zostane.

Môj kolega z Českej republiky mi rozprával jeho príbeh ako v roku 2003 prestal chemicky ošetrovať svoje včelstvá. Zo 68 včelstiev mu prežilo zimu 14 a z tých 14. úľov len 2 včelstvá boli schopné ďalej rásť a v zdraví sa množiť. Na jeho včelnici začal opäť narastať počet úľov práve delením tých dvoch včelstiev. Dnes ošetruje opäť sedemdesiat rodín a pri vedení včelstiev nepoužíva liečivá.


Venujem sa prírodnému včeláreniu tiež od roku 2003. Každú voľnú chvíľu prichádzam na posvätné miesto pre včelára - k môjmu včelínu. Tam môžem každý deň v sezóne s vďačnosťou pozorovať z neba padajúce dary prírody - moje včely robotnice - a vo včelíne nachádzam môj chrám pre oddych a osvieženie.
Od roku 2003, žijú moje včely na prírodnom diele. Za desať rokov som moje včely liečil 3x. V roku 2006 KM, v roku 2010 Avartínom a v roku 2012 BeeVitalom. V roku 2016 som zo zvedavosti použil ukrajinský ekologický prípravok Eko-plus. Všetky zimy moje včely prežili na 100%, teda aj tie roky bez ošetrovania. A ak niekoho zaujíma výnos medu z mojich úľov Warre, tak to nikdy netajím a mám to zverejnené aj na mojom blogu. V priemere na rodinu Warre odoberiem 20 kg medu a zvyšok im nechám na zimovanie. Za desať rokov som mal aj jednu nadpriemernú sezónu, a to v roku 2009, kedy som v priemere na jeden úľ Warre vybral 80 kg medu.
Obec Pavlová je dnes najmenšou obcou v okrese Nové Zámky. V rokoch 1918 - 1938 bol jej úradný názov Hronský Páld. Ešte v tridsiatych rokoch minulého storočia bolo v tejto obci dosť včelárov, ktorí včelárili v košoch. Úľ s rozoberateľným dielom mal len pán učiteľ. Tam sa včelárilo najprísnejším výberom. Keď sa včelstvo vyrojilo, roj hodil včelár do nového koša a viac sa oň nestaral. Keď si donieslo dostatok zásob na zimu, bolo dobre, keď málo, padlo ešte v jeseni, alebo v zime a na jeho miesto bol v nasledujúcej sezóne osadený ďalší roj. Zostalo len to najlepšie, čo sa vedelo samo o seba postarať, samo zásobiť a také včely boli najcennejšie. Koše s tými najusilovnejšími včelami boli aj najťažšie. Preto, keď sa mali v jeseni včelstvá vysíriť, chodili do Pavlovej včelári z okolia, aby zachránili matky pre svoje včelstvá v úľoch s rozoberateľným dielom. Takým spôsobom získavali včelári matky aj v jeseni. Boli to matky neznámych vlastností, ale určite nádejne dobrých. V prírodnom včelárení sa treba venovať výberu.
Roje sú súčasťou môjho postupu včelárenia. Každé včelstvo sa dá takým postupom viesť. Aj naši dedovia včelárili s rojmi, čo bolo v súlade s prírodou. Roj spájam s materským včelstvom, z ktorého včely vyleteli. Roj má obrovské množstvo energie a dokáže prežiť zimu bez liečenia. Ak ho spojím s vyrojeným materským včelstvom, túto energiu získa celý novovytvorený a rojom posilnený úľ. Roj môžem v prípade potreby preliečiť mimo úľa fumigáciou, teda aj tvrdou chémiou. Vyrojené včelstvo je zas aj na dva týždne obmedzené v množstve zaviečkovaného plodu, ktorý sa postupne narodí a ja môžem včely bez plodu pod viečkom ošetriť bee vitalom. Samozrejme, že to automaticky takto nefunguje. K tomu treba doplniť ešte ďalšie zootechnické opatrenia. Prirodzené menšie bunky, ktoré poskytujú plodu pod viečkom viac tepla a urýchlujú jeho vývoj aj o viac ako 24 hodín, sú len zlomkom z toho množstva opatrení proti roztočom Varroa. Pri včelárení na medzistienkach, v Jednotných úľoch, až do letného slnovratu pravidelne odstraňujem zaviečkovaný trúdí plod. Trúdí plod sa rodí až o tri dni neskoršie ako robotníčí a dáva možnosť viacerým mladým samičkám Varroa páriť sa. To znamená, že trúdí plod výrazne zvyšuje počty reprodukcie schopných samičiek vo včelstve. Vyhýbam sa chovu väčšieho počtu trúdov. Nevenujem sa protirojovému chovu trúdov, známemu ako metóda LBV. Ak použijem protirojové opatrenie, tak je to Demarré plán. Moje včely, žijúce na prírodnom diele, chovajú dostatok trúdov a predsa sa roja. Navyše, trúdy zalietavajú aj do úľov na včelnici v susednej dedine alebo zo susednej dediny na moju včelnicu a tak sa šíria vírusové ochorenia a Nosema ceranae. Tých zootechnických opatrení je veľa. Píšem o nich na mojom blogu. Nedá sa o nich napísať v jednej reakcii. To si treba naštudovať a spojiť dohromady, pretože všetky zootechnické opatrenia spolu súvisia. Každý má možnosť zaradiť si ich do včelieho kalendára. Pri prírodnom včelárení musí byť včelár každý deň pri svojich včelách. Ak chce mať slušný výnos medu a finančný zisk zo včiel.
Na jar 2015, som začínal sezónu s troma včelstvami, pretože sa mi v jeseni a cez zimu 2014/2015 vytratili včely z ostatných úľov. Príčinou úhynu včelstiev bolo vírusové ochorenie v kombinácii s N.c.. Prežil len odolný včelí superorganizmus. Rozmnožil som v roku 2015 tento "odolný" materiál na sedem včelstiev, ktoré všetky v zdraví a sile prežili zimu 2015/2016. Keď skončilo obdobie rojenia sezóny 2016, mal som na včelnici pätnásť mladých a vitálnych včelích rodín. Šesť z nich som daroval kamarátom a známym. Dve rodiny sa neúspešne pokúsili urobiť tichú výmenu matky. Jeden úľ som našiel v septembri bez včiel. Zostalo mi zimovať šesť rodín. Asi také je prírodné včelárenie.
V jeseni 2016 padlo na Slovensku veľa včelstiev. Všetky boli pravidelne liečené. Na mnohých včelniciach nachádzali včelári prázdne úle plné zásob, ale bez včiel. Ako je to možné, že zomierajú liečené včely rovnako tak, ako tie neliečené?
Včelárom pribudol ďalší problém so zdravím včelstiev a tým sú prázdne úle bez včiel. Príčonou môže byť Nosema ceranae v kombinácii s vírusmi. Kedysi sme používali na ošetrovanie včelstiev proti nozéme Nitekabin a Fumagilin, ktoré sú dnes zakázané, pretože sú to antibiotiká. Nedopátral som sa k na Slovensku doporučeným liečivám proti N.a. a N.c.. Včelárski úradníci, veterinári aj výskumníci o probléme padajúcich včelníc vedia už pár rokov a pre včelárov nepohli prstom. Včelári musia pátrať po príčinách a hľadať riešenia zas len sami.
Maďari používaju Nonosz, je to liečivo na prírodnej báze. Tiež ako jedini v krajinách Európskej únie majú povolený svoj prípravok Fumidil B proti Nosema ceranae.
Predpokladám, že V Čechách takovým přípravkem je i NOZENON+ (nezaměňovat s Nozevitem, ten s vitaminy nemá nic společného kromě zavádějícího názvu). NOZENON+. vitaminy i minerální látky přírodní obsahuje, snad i dostatek fosforečnanů. Jeho podávaní v polovičním množství jako doporučuje výrobce je dle zkušeností postačující na spolehlivou preveci - "je to poznat" na rozvoji i prosperitě včelstev. Na jaře podání v sirupu 1:1.
Spomína sa ešte Nozecit, ale o tom nepoznám žiadne info.
V každom prípade treba ísť do lekárne a kúpiť niektorý prípravok. Najprijatelnejší bude Nozenon+, a s prevenciou treba začať každú jar pri napájaní a podnecovaní včelstiev. Na jar preto, lebo N.c. útočí v lete a vrcholí v jeseni.
Nosema ceranae oslabuje včelí superorganizmus, a nejakým spôsobom obmedzuje jeho imunitný systém. Väčšina produktov, ktoré sú určené na liečbu, liečia iba infekčnú fázu ochorenia a nedokážu neutralizovať výtrusy. Pretože spóry huby sú stále prítomné v úli, včelstvá po niekoľkých rokoch opäť podliehajú Noseme ceranae.
Nosema apis je choroba dospelých včiel. Zdá sa, že Nosema ceranae je kombináciou choroby plodu s ochorením dospelých včiel.
Denné pozorovanie, čo sa okolo úľov robí, netreba podceňovať. Pozorovať trúdov a mladušky počas preletov je veľmi dôležité. Práve vtedy sa dá vidieť na zemi pred úľmi množstvo poškodených včiel, ktoré sa už do úľa nikdy nevrátia. Ak je na zemi pred úľom alebo v okolí úľov okolo desať pochodujúcich včiel neschopných lietať, tak to už je problém a včelstvo treba ošetriť kyselinou mravčou. Ošetrenie KM stačí od večera do rána. Mŕtve včely som v roku 2014 našiel popadané aj pred letáčom úľa, na hromade, ako na podložke v podmete. Na fotografii je aj matematický výpočet, prečo padne silné včelstvo za taký krátky čas, 30 dní.
Sledovanie výkalov pochodujúcich včiel pod mikroskopom môže objasniť situáciu v tom, či sa jedná o nozému alebo vírus.
Pochodujúce včely v tráve okolo úľov, prípadne náhle objavenie prázdneho úľa, netreba zatĺkať pred susedmi. Práve naopak, treba sa kolegov včelárov zo susedstva pýtať čo je nového na ich včelnici a treba sa rýchlo rozhodnúť pre spoločné riešenie nepriaznivého zdravotného stavu včiel.
Na zahraničnom včelársko fóre som čítal, že v Turkménsku už viac ako 40 rokov používajú včelári ľudovú metódu na ovládanie roztočov Varroa teplom. Počas letného dňa včelári uzavrú letáče úľov a nahradia povalu úľa sklom. Tak zvýšia teplotu v úľoch, ktorá im umožňuje kontrolovať roztoče v úli na udržateľnej úrovni. Pozorne sledujú teplotu v úli, aby neprekročila 40 stupňov Celzia po dobu 20 minút. Potom odstránia sklo a otvoria letáče. Tento postup spôsobí v bunke pod viečkom samičkám roztočov Varroa šok. V dôsledku šoku nebudú schopné ďalšej reprodukcie, pretože po odviečkovaní bunky sa neoplodnené samičky Varroa už nikdy nepária, stávajú sa neplodnými. Podľa najčerstvejšieho vedeckého poznania, turkménska skleníková metóda spôsobí šok zvýšenou teplotou samičkám Varroa na včelách aj na plode pod viečkom už pri 38°C a prevažná väčšina z nich z dôvodu vyvolaného šoku nebude schopná ďalšej reprodukcie, stanú sa neplodnými. Ide o teplotu v bunke pod viečkom, nie o teplotu v úli!
Teplotný rozdiel medzi poškodením plodu a zahubením klieštika je veľmi malý. Len 1,5 - 2°C. K usmrteniu plodu dochádza pri 43°C a k zabitiu roztočov Varroa pri 45°C. O aký proces ide pri likvidácii klieštikov pri teplotách 40 - 42°C v termopráčkach, v úľoch Hivet a v Termosolárnych úľoch? Moje znalosti sú také, že pri teplotách v rozpätí 36 - 42°C pod viečkom samičky roztočov Varroa nie sú schopné ďalšej reprodukcie.
Ošetrovanie včelstiev teplom je určite vynikajúce riešenie, ale cesta dodávania vysokých teplôt do úľového priestoru nie je pre praktického včelára riešením. Teplota v úli nemôže vyskočiť naraz ale postupne, pomaly, na klieštika na plode musí teplota pôsobiť určitú dobu, približne 2 hodiny, aby ho zabila (nie sterilizovala), keď nebudeš mať v úli vlhkosť, tak si zabiješ otvorený plod. Ak upravím teplotu - teplota sa v úli pri aplikácii pohybuje medzi 42 - 43 °C - je meraná čidlom na pláste dolu aj hore napichnutého do vosku. Zároveň musím zabezpečiť vlhkosť v úli, aby nezomrel otvorený plod.
Termokomora, úľ Hivet, Termosolárny úľ, to sú pre včelára drahé a nepraktické zariadenia na ošetrovanie včelstiev teplom. Na ošetrovanie včiel teplom zostáva drobnému včelárovi len prirodzená stavba včelieho diela.
Včelára nemožno merať veľkým počtom jeho včelstiev, ani množstvom ton vyťaženého medu. Nie som teda včelár, nevčelárim, len spolunažívam so včielkami, a som priateľ včiel žijúcich na prírodnom diele.








1 komentár: