Nie som tým čím ma chcú mať ostatní, som sám sebou. Akokoľvek sa to však zdá byť zvláštne, ľudia trávia takmer jednu tretinu svojho života na školách a univerzitách bez toho, aby vedeli čokoľvek o tichu, relaxovaní, čokoľvek o sebe samých. Poznajú celý svet - a je to ich obrovská chyba, že pritom zabudli sami na seba.
Človek má tendenciu zabúdať sám na seba. Človek vlastne môže prežiť celý život a pritom si sám seba neuvedomuje. Všetkých ostatných vidí, všetkých pozná - len na seba zabúda. Ľudia sú jedinečné bytosti a každý by mal byť rešpektovaný ako svet sám o sebe. Nikomu nie sme podriadení ani nadriadení, sme tu my sami. V samostatných názoroch je krása. Prestávate byť kolieskom v súkolí, davom, ste sami sebou.
Ja tiež tu - chtiac byť objektívnym posudzovateľom dnešného stavu úľovej otázky - chcem informovať o slovenskom nadstavkovom úli z 20. rokov minulého storočia, vhodného tak pre začiatočníka ako aj pre pokročilého včelára a volám: Späť k prírode! Koše a kláty patria dnes pri racionálnom včelárskom hospodárení minulosti. Narastá však počet tých, ktorí sú ochrancovia tohoto druhu včelárenia, dokazujúci jednoduchosť a nedotknuteľnosť včelstva pred zvedavým zrakom začiatočníka.
Ján Zemaník, v časopise Slovenský včelár číslo 1 z roku 1930, píše o jeho spôsobe včelárenia. Typ jeho úľov bol v prevažnej väčšine nadstavkový na rámikovú mieru 42x36 cm v plodisku, kde sa zmestilo 12 rámikov. Mal polomedníky s rámikmi na tučnú stavbu, ktoré pridával podľa potreby. Niektoré včelstvo potrebuje aj štyri, kým druhé sa uspokojí aj s jedným. Ako náhle cez hlavnú znášku včely medník napĺňajú natoľko, že bunky vyťahujú do šírky, podložil prázdny medník pod plný. Keď nemal hotových vystavaných plástov, dával celé medzistienky. Materskú mriežku nepoužíval. Plásty v medníku mal tučné, 4 cm široké. Matka mu v medníku nikdy nekládla. Med vymetal asi týždeň po znáške. Aj agátový med mal hustý, krásny a veru aj cennejší, ako ten riedkej vode podobný. To je Eldorádo včelára. My v tých chudobných hornatých krajoch sme radi, keď jeden medník je úplne plný a nie 2-3-4.
Miera rámikov Slovenského nadstavkového úľa je 42x36 cm. Je to vlastne miera Boconádyho. Medníkové nadstavky sú na polovičnú rámikovú mieru 42x18 cm. Odporúčaný počet rámikov bol najprv 12, potom 10, ale sa ustálil pri 9. rámikoch po skúsenosti, že i v tých chudobných krajoch sa s týmto počtom rámikov dosiahlo dobrého výsledku, čo sa týka vývinu včelstva, ako i množstva medu. Úľ bol konštruovaný s odnímateľným dnom, bol bez falcov a jednotlivé nadstavky sa kládli na seba natupo.
Dr. Ján Gašperík, bol vo Viedni v roku 1925 na včelárskej výstave s týmto úľom. Všetci tí tamojší priatelia hovorili: "Nie je to pre naše okolie, my si nemôžeme nechať zamrznúť naše včely, to je veľký úľ, no áno, na Slovensku, pravdaže, tam sú agátové lesy....". Tak isto hovoria ešte aj dnes, v 21.storočí, naši včelári. Čo tak skúsiť túto na Slovensku sto rokov známu, ale zabudnutú technológiu? Áno, to je ťažšie, lebo tam treba trochu práce, vytrvalosti a obetavosti. Kritika je najľahšia.
Neznámy autor popisuje v 12. čísle časopisu Slovenský včelár z roku 1930 jeho výsledky včelárenia v kláte. Vo včelíne má jeden klát osadený včelstvom už asi dvadsať rokov. Jeho predchodca si na moderné veci nepotrpel. Keď vyšiel roj, vzal truhlicu, zhotovenú z dosák, striasol do nej včely, postavil truhlicu do včelína a viac sa o ne nestaral. Aj výsledok takéhoto včelárenia rovnal sa 10-15 kg medu a asi 3-4 kg vosku. Ale k veci. V už spomínanom kláte tak včeláril, že na povalu kláta v čase znášky pokladal medník s rámikmi a vystavaným dielom. Včely v tomto kláte si cenil nad všetky ostatné. Včielky v kláte neokúsili nikdy cukru, ba ani v roku 1926, keď všetky ostatné zomierali hladom. Dajú každý priemerný rok 20-25 kg medu a ešte sa zásobia aj na zimu celkom dostatočne. Každý tretí rok dajú roj, niekedy aj dva. Čo sa zimovania týka, s tým je tiež spokojný. Klát je len z cólových dosák zhotovený. A aj krutú zimu v roku 1929 prežili tieto včely bez väčších strát. Nôž, tento jediný nástroj starých včelárov, rok po rok odreže v kláte jeden-dva plásty. Včely teda žijú si v tomto kláte tak trochu podľa prírody na divoko. Tento klát je rozmerov asi 65 cm výšky, 30 cm šírky a asi 50 cm hĺbky.
Poprosím čitateľov môjho blogu, aby moje myšlienky boli správne pochopené. Nehorlím za kláty a za včelárenie v nich. Len chcem upozorniť na to, aby si vynálezci úľov všímali trochu aj prírodného života našich včielok, aby heslo "Späť k prírode", ktoré dnes všade platí, uskutočňovalo sa i v našich moderných úľoch.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára