O mne

Moja fotka

Poslaním môjho blogu je oboznámiť návštevníkov s jedným z najpozoruhodnejších úľov francúzskeho včelára Roger Delona, ktorý poznáme ako Alpský úľ. Včeláriť v tomto úli je v skutočnosti novostarý spôsob včelárenia. Je to včelia retrofarma používajúca metódu ošetrovania včelstiev s jednoduchou technológiou trámikového úľového systému. S touto technológiou potrebujete menej času a je oveľa modernejšia ako pri iných známych formách včelárenia. Pre mňa sa úľový systém s prirodzenou stavbou včelieho diela stal meradlom radosti zo včelárenia bez potu, ktorý som vydal pri ošetrovaní včelstiev všeobecne uznávaným spôsobom. Väčšina včelárov s desiatkami včelstiev najčastejšie myslí na prostriedky získané zo včiel. Ekonomika včelárenia bez dotácií, s vylisovaným medom pre seba a známych, je veľmi zaujímavá. A ja sa na prírodné včelárenie pozerám ako na relax ducha a včelnica sa stala pre mňa chrámom pre oddych. Užite si so mnou moje poznanie, keď som sa učil a rástol ako prírodný včelár. 

streda, 9. mája 2012

Dzierzonov trámik

Láskavosťou p.prof. D.Horku zo Sp.Kapituly obdržal pisateľ článočku včelí trámik pôvodnej Dzierzonovej sústavy. Tento drobný včelársky pozoruhodný predmet, ako pozostatok zo začiatkov novodobého včelárstva, bol zachránený zo starého včelína, ktorého majiteľ pred desiatkami rokov pokrokove včeláril. Spomenuté náradie vymizlo z terajších včelínov a bude preto na mieste osviežiť si spôsob včelárenia Dzierzonových časov a zoznámiť sa s prostým zariadením, ktoré v minulom storočí zmodernizovalo včelárenie.
Dr. Ján Dzierzon, 1811-1906, zaviedol v polovici 19.storočia novinku - včelí trámik - do vystrojenia včelích príbytkov a tým sa zaslúžil o rozvoj včelárstva. - Predtým sa všeobecne včelárilo v neumelých úľoch, neodlišujúcich sa podstatne od prostých obydlí včiel, žijúcich vo voľnej prírode v dutinách stromov. Vtedajší včelár zniesol roj do kláta, v ktorom včely stavali podľa prirodzených vloh dielo šikmým smerom k otvoru, určenému na vyletovanie. Plásty pristavili včely k horným a bočným stenám dutiny a budovali ich v zakrivených plochách, udržujúc potrebné uličky. So stavbou tejto divočiny stretávame sa ešte aj dnes v miznúcich košoch a klátoch. V úľoch s dielom pohyblivým je, pravda, nemožné využiť rad výhod, ktoré novodobé včelárstvo poskytuje.
V čase svojho výhradného užívania vykonali však i primitívne nerozberné úle svoj úkol, keďže jedinou prácou včelára bolo odoberanie medu. Výťažky medné, o ktoré sa včelár delil so včelami, boli iste slušné, keď si spomenieme na zastaralé poľné hospodárenie, nedokonalé obrábanie pôdy, úhorenie a väčšie plochy pastvín a lesov.
Dzierzon opravil nedostatky súčasných klátov vsunutím vyberateľných drevených trámikov pod povalu úľa, na ktoré včely stavali známym spôsobom dielo. Lepším sprístupnením plodiska, ako bolo predtým, boli umožnené začiatočnácke prehliadky včelstiev a ich ošetrovanie, pokiaľ ich dovoľovali vtedajšie znalosti života včiel. Otázku udržania šírky plástov v potrebnej vzdialenosti od seba vyriešil Dzierzon rozšírením oboch koncov trámikov a tým boli dané počiatky dnešných medzerníkov. Trámik, zobrazený na pripojenom obrázku je z mäkkého dreva, jeho dĺžka je 27 cm, šírka v prostriedku 26 mm, na rozšíreniach 35 mm, hrúbka trámika je 6 mm. Tento vynález zdokonalil neskoršie Dzierzonov vrstovník A.Berlepsch pristavením drevených bočníc a spodného trámika a tak vznikol skutočný včelí rámik zhruba v podobe, ako ho používame. Z náčrtku vidíme, aké jednoduché myšlienky zapríčinili vo včelárstve veľký pokrok a sú v podstate stále platné. Dzierzon sám, živo činný vo včelárskej verejnosti, bol veľkým šíriteľom zlepšeného spôsobu včelárenia.
Pre svoj vynález je považovaný Dzierzon za objaviteľa úľa s pohyblivým dielom, hoci pôvodnosť tejto myšlienky - pokiaľ možno dnes zistiť - patrí nadanému prírodovedcovi Fr.Huberovi, 1750 - 1831, ktorý prvý zostavil rozoberateľný úľ, pomenovaný podľa podoby úľom listovým.
Ing.Dr. Ján Hejtmánek, časopis Slovenský včelár, číslo 9.-10., 1940



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára