O mne

Moja fotka

Poslaním môjho blogu je oboznámiť návštevníkov s jedným z najpozoruhodnejších úľov francúzskeho včelára Roger Delona, ktorý poznáme ako Alpský úľ. Včeláriť v tomto úli je v skutočnosti novostarý spôsob včelárenia. Je to včelia retrofarma používajúca metódu ošetrovania včelstiev s jednoduchou technológiou trámikového úľového systému. S touto technológiou potrebujete menej času a je oveľa modernejšia ako pri iných známych formách včelárenia. Pre mňa sa úľový systém s prirodzenou stavbou včelieho diela stal meradlom radosti zo včelárenia bez potu, ktorý som vydal pri ošetrovaní včelstiev všeobecne uznávaným spôsobom. Väčšina včelárov s desiatkami včelstiev najčastejšie myslí na prostriedky získané zo včiel. Ekonomika včelárenia bez dotácií, s vylisovaným medom pre seba a známych, je veľmi zaujímavá. A ja sa na prírodné včelárenie pozerám ako na relax ducha a včelnica sa stala pre mňa chrámom pre oddych. Užite si so mnou moje poznanie, keď som sa učil a rástol ako prírodný včelár. 

pondelok 7. júna 2010

Čas rojenia.

Býva to obyčajne v máji alebo júni za jasného slnečného dňa prehriateho horúcim slnkom. Podľa situácie na letáčovej pätke môžeme pozorovať, že sa blíži kritická hodina.Tu sa bežne za horúceho a pokojného rána pohybujú nepretržite rýchlo a proti sebe dva prúdy včiel. Ale v túto hodinu, na výlet ako stvorenú, sa zrazu letáčová pätka vyprázdni a potom sa pomaly začne zapĺňať včelami, ktoré bezcieľne a chaoticky lezú sem a tam.  Potom sa v zástupoch, ako vlny, ako hrach z rozrezaného vreca, vylievajú a sypú z letáča, rozliezajú sa po letáčovej pätke, po stenách a odlietajú. Kadejako, krivolako, všetkými smermi víria včely nad úľom v šialenom rojovom tanci a napĺňajú vzduch bzučaním. Nastal čas rojenia, čas, keď sa včelstvo delí na dve časti. Starú matku odvádza roj so sebou. Na plástoch v úli zanechal roj voskové žalude materských buniek, v ktorých rýchlo dozrievajú a dospievajú na zaviečkovanie dobre vykŕmené larvy budúcich mladých matiek. 


Zavesený roj môže niekedy visieť bez pohybu celé hodiny. Pre človeka je táto zvláštnosť v správaní včiel veľmi cenná, roj akoby čakal na včelára. Z ničoho nič desiatky tisíc včiel, polovica včelstva zabudla cestu do starého domova a čaká, že osídli nové obydlie. Staré hniezdo, za ktoré každá včela je ochotná vždy položiť život, zrazu stratilo príťažlivosť.  



A zatiaľ sa v starom hniezde život vracia do starých koľají. Ďalej tu rastie na polovicu zmenšené včelstvo. Včelstvo ako celok rastie a rozvíja sa, ustavične sa mení v nových podmienkach a pre pozorovateľa je ako pružný jednotný organizmus s podmienkami života. Zberateľky lietajú z úľa do poľa a späť, staviteľky stavajú plásty, dojčičky a kŕmičky každú minútu podávajú potravu rastúcim larvám, mladé včely rodiace sa z buniek si čistia kolísky, matka, obklopená sprievodom, neúnavne kladie vajíčka, upratovačky čistia plásty a dno úľa, vetračky sedia a pohybom krídel svorne vyháňajú teplý a vlhký vzduch z úľa, strážkyne strážia letáč a pri vchode sa tlačia vypasené trúdy.

Čo má krídla všetko letí from Milan Bencúr on Vimeo.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára