nedeľa 23. februára 2014

Včelárska Jasenová 2014

Zišli sme sa dnes takmer po roku opäť v Jasenovej šesť desiatok včelárov na včelárskej nedeľnej besede. Z každého kúta Slovenska prišiel fanúšik prírodného včelárenia, no mali sme aj zástupcu z Moravy. Program bol tradičný. V dopoľudňajších hodinách to bola metodika včelárenia na prírodnom diele v trámikovom úli Warre a popoľudní to bola metodika včelárenia na prírodnom diele v rámikovom Jednotnom úli. Oba tieto tématické okruhy boli doplnené o videá s včelárskou praxou vedenia včelstiev v košniciach, ako aj chov matiek v trámikových úľoch, tvorba odložencov, zber peľu a ťažba medu.
Prítomných včelárov oboznámil so svojimi skúsenosťami včelárenia aj Miroslav Macek zo Zázrivej, ktorý prezentoval svoju prax z vedenia včelstiev v úli Warre množstvom fotografií z jeho včelnice.
Nezabúdajme opisovať naše skúsenosti z prírodného včelárenia, aby z našich chýb a úspechov sa naši bratia učili. Len takto budeme osožní celej včelárskej rodine. Aj u vás to pôjde, preto len do práce v súlade s prírodou!





piatok 21. februára 2014

Neuteplený "čechoslovák" je dobrý úľ

Úľová otázka sa pretriasa v mnohých včelárskych diskusiách. Najčastejšie vari vo včelíne. Prírodné včelárstvo je vedľajšou obľúbenou zábavou, ale určite nie je prameňom ukojiť dychtivosť za tým grošom, čo prinesie ťažba medu do poslednej kvapky, tvorba odložencov na predaj, chov matiek na biznis, odoberanie peľu vo veľkom alebo predaj panenského vosku. Prírodný včelár si nájde vždy trochu času aj pre svoje včielky, ide si odpočinúť na pohovku do včelína a ony tak pekne mu bzučia, že častokrát usne sladko, ako by mu anjelsky chór spieval. A keď je to veľmi potrebné, včelám ochotne podá pomocnú ruku. S medom sa musí tiež deliť poctivo a zoberie im len ten prebytok, čo by včielkam cez zimu v komore zavadzal. A čo s rojom? Zoberiem ho a do nového úľa osadím.
Lenže, pýtam sa, koľko takých včelárov je medzi nami, aby popri inom zamestnaní mohli všetky možné prekážky pri vedení svojich včelstiev prekonať, čo sa vyžaduje na poli dobrého včelárskeho hospodárenia v súlade s prírodou? Včelárska práca je všade rovnaká, lenže musí byť rozdelená podľa ročného obdobia a pastvy, niekde prv, inde pozdejšie. Keď včelár nie je lakomý, nechá svoje včielky prezimovať na ich vlastných zásobách, vtedy je práca prírodného včelára so včielkami hneď milou zábavou. Veď pri včelárení v klátoch naši dedovia nechali včelám všetok med na zimu. Len na jar im zobrali ten zvyšok, ktorý ostal včielkam po prezimovaní. Ktoré včelstvá boli cez zimu silné, tie sa nevzdali nepriateľom a chorobám, a ktoré zimovali slabé i tak nestoja za prácu. Taký je "plemenný chov" prírodného včelára.
Aby nám, včelárom na prírodnom diele, nebolo vyčítané, že sme "športoví", "citoví" alebo "nostalgickí" hobbisti, zdoláme všetky ťažkosti moderného včelárskeho sveta a skúsime vyhovieť požiadavkám súčasného včelárenia. 

Kto chce stavať nový dom, tak sa o tom radí, uvažuje, i druhých sa pýta. A keď máme stavať príbytok našim miláčikom, včielkam, nuž nám to dá tiež hodne starostí. Myslím, že je nám známe, že na Slovensku máme časom overené dve vynikajúce rámikové miery, a tými sú slovenské národné Béčko a Jednotný úľ, ľudovo pomenovaný "čechoslovák". Mňa osobne viac zaujal Jednotný úľ, pretože vnútorné rozmery jeho konštrukcie v mnohom pripomínajú pôvodný slovenský klát aj kôš. Preto som si postavil úľ "čechoslovák", ktorý vyhovuje požiadavkám na vedenie včelstiev dnešného včelárenia, a zároveň umožňuje prírodnému včelárovi včeláriť štýlovo, bez medzistienok, na prirodzenej stavbe včelieho diela, v rámikoch. V takýchto úľoch môžu úspešne včeláriť práve začínajúci včelári, ktorí sa rozhodli pre retro štýl vedenia svojich včielok na prírodnom diele. Otázka úľa je ťažko riešiteľná pre každého začiatočníka. Dôvod je prostý. Orava nie je Komárno, Turiec nie je Rimavská Sobota a Kysuce nie sú Zemplín. Každý kraj má iné klimatické podmienky. Jednotný úľ však vo svojej vyše polstoročnej histórii uspel vo všetkých slovenských lokalitách. To tvrdím vedome na základe vlastných skúseností, že "čechoslovák" je pre prírodného včelára ten najlepší nadstavkový úľový systém na manipulovanie so včelstvom v prípade nutnosti, preto doporučujem prírodným včelárom túto rámikovú mieru, ktorá je na celom Slovensku aj v Čechách upotrebiteľná a rozhodne prospešná pre včely aj včelára. 


štvrtok 13. februára 2014

Prihlásili sa desiatky včelárov do školy v prírode



Pred pár rokmi som začal písať veľmi základné info o prírodnom včelárení. Delím sa tak o moje osobné skúsenosti zo spolupráce so včelami, aby sa noví začínajúci včelári vyhli chybám vo vedení včelstiev na prírodnom diele. Nech je to pre každého nováčika na včelnici pohodlnejšie.
Tiež som bol fascinovaný tým celým procesom prírodného včelárenia, nehovoriac o kráse prírody v živote včiel, ako stavajú svoje dielo a čo robia.
Takže v poslednej dobe fanúškovia môjho blogu, ktorí sa tiež rozhodli hospodáriť na malej včelárskej farme, ma pozdravili v e-mailoch s požiadavkou zoznámiť sa s prírodným včelárením na besede so mnou. Ukázalo sa, že mnohí z nich aj s manželkou si postavili dom svojich snov alebo získali nejakú vidiecku nehnuteľnosť, sad s vysadenými ovocnými stromami, jahodami a malinami, s nádhernou prírodou v okolitej krajine. Chcú mať tiež niekoľko úľov v tieni stromov svojej záhrady.
Tiež ako ja v začiatkoch prírodného včelárenia pred desaťročím, nemajú žiadne skúsenosti, ale majú obrovskú chuť robiť so včielkami a deliť sa s nimi o dary prírody. Takže pred štyrmi rokmi a aj minulý rok, som urobil jednodňové kurzy o prírodnom včelárení, na ktorých som sa s účastníkmi podelil s mojou cestou vo vedení včelstiev, aby sa včielky stali sebestačné a ich život udržateľný. 
V e-mailových konverzáciách so mnou všetci žiadate informáciu o školení pre tento rok. Tak som zorganizoval celodennú včelársku udalosť, s triedou prevažne začiatočníkov a s množstvom informácií zo širokej škály otázok o včelárení na prírodnom diele. Na každého, kto sa na nedeľnú včelársku besedu prihlásil, sa teším a každému ďakujem za láskavé slová uznania o mojom blogu. Prihlásilo sa vás skutočne veľa a ja mám radosť z toho narastajúceho počtu záujemcov o čistú prírodu a poľnohospodárstvo bez chémie.

Teším sa spoločne s vami na stretnutie v nedeľu 23.februára 2014. Nech tohtoročná sezóna so včielkami začína pre nás práve na Mateja. Želám každému úspešnú včelársku sezónu a nakoniec aj spokojnosť, že sa vo včelíne môžete vzdialiť od zhonu s rýchlo sa meniacim životom na čele. Pozdĺž tejto cesty budem naďalej na tomto blogu zdieľať s vami moje myšlienky, fotografie, plány, recepty, remeslá, a dúfajme, že to veľa z vás všetkých rovnako cíti. Vitajte vo veľkom svete včelárenia v súlade s prírodou!

sobota 18. januára 2014

Každý úľ je ideálny

Luneburgská košnica a úľ Warre majú veľa spoločného. Dva nadstavky úľa Warre majú veľkosť Luneburgskej košnice a tá je stavaná na veľkosť včelieho hniezda, čiže má priemer asi 35 cm a výšku okolo 45 cm. Aj technologické postupy v týchto dvoch úľoch s prirodzenou stavbou osem plástov sú si podobné. Warre je prakticky drevenou košnicou a kópiou Luneburgského slameného úľa.
Doporučujem začínajúcim fandom včelárenia v úli Warre použiť polovičné rámiky v začiatkoch svojho vedenia včelstiev na prírodnom diele, a to tak, že v plodisku Warre, ktoré je zložené z dvoch nadstavkov, budú len v hornom nadstavku plodiska umiestnené polovičné rámiky, pričom včely postavia prirodzené dielo až po dno úľa bez prerušenia. Zároveň môže každý začínajúci zvedavec pohodlne rozobrať túto "nerozoberateľnú" stavbu. Medníkové nadstavky sú poskladané len z jedneho nadstavku a sú oddelené od plodiska materskou mriežkou, čo však nie je podmienkou.

 


















Keď budete odoberať z úľa Warre len zaviečkované plásty s medom (nemusí to byť len z medníka), môžete robiť medobranie každý týždeň v sezóne, a po každej znáške, aj tej slabej, získate chuťovo vynikajúci med. Včely však nesmú hladovať, preto sa neulakomte na všetky ich zásoby. Určite budete po skončení sezóny príjemne prekvapení výnosom medu od včelstva. 
Vyskúšal som v medomete vytočiť plásty postavené na trámikoch. Môj medomet je dvojrámikový, ale taký malúch pri skromnom počte mojich desať včelstiev úplne postačuje. Tmavé plásty s medom som vytočil bez porušenia diela. Mal som však aj jeden panenský plást a vytočiť med z panenského diela postaveného na trámiku nie je také jednoduché. Med som síce z neho odstredil, ale panenské dielo som na viacerých miestach poškodil. Včely ho bez problémov po vrátení do úľa opravili.
Každý úľ je ideálny a do každého úľa včely donesú veľa medu. Môj internetový priateľ metódu celosezónneho medobrania na dolniakoch obrazne popísal. Uvažujúci včelár má vypracovaný technologický postup v sezóne taký, aký mu v danom regióne najlepšie vyhovuje. Pred každou znáškou v sezóne mám pripravený úľ a včely tak, ako by mala byť najlepšia znáška. To znamená až päť nadstavkov (a to aj čechoslovák). Počas sezóny, po každej znáške, vytáčam len zaviečkované plásty, aby som zabezpečil dostatočnú hustotu medu. V júli a aguste, pri rušení medníkov, vytáčam toľko, aby včelám zostali aj zásoby medu na zimu, lebo s obsahom vody v mede už nie sú v tom čase problémy. Táto moja metóda mi vyhovuje, je menej fyzicky náročná a zabezpečuje mi veľmi slušné medné výnosy. Zo 4 znášok v sezóne je to asi 25 kg repka olejná, 30 kg agát, 20 kg medovica z vŕb a 70 kg zo slnečnice.
Môj osobný rekord je osemdesiat kilogramov medu od rodiny Warre, pričom včely obnovili komplet dielo v úli.


pondelok 13. januára 2014

Nedeľná beseda

NEDEĽNÁ BESEDA o prírodnom včelárení "Šanca pre včely"

Termín: nedeľa, 23.februára 2014, od 10.oo do 15.oo hod.
Miesto: Sála kultúrneho domu v obci Jasenová okres Dolný Kubín
Poznámka: počet účastníkov je limitovaný na 25 až 30 osôb
Stravovanie a občerstvenie si hradí každý účastník sám

PROGRAM je zameraný na prírodné včelárenie

V dopoľudňajších hodinách:
- Prezentácia úľov Warre a JU-čechoslovák
- Vysvetlenie metódy prírodného včelárenia v týchto úľoch
- Prezentácia jedného z mnohých spôsobov hospodárenia v úľoch Warre a JU
- Vedenie včelstva na prírodnom diele počas sezóny

Obed: jednotné menu pre všetkých účastníkov

V popoľudňajších hodinách odpovede na otázky:
- Prax v košnicovom včelíne
- Rojenie včelstiev podľa Vašich potrieb
- Delenie včelstiev s "automatickou" zmenou kráľovnej
- Chov matiek
- Zber peľu, medu a propolisu
- Prevod včelstva z iného úľového systému na model Warre
- Odpovede na rôzne iné otázky

Pre registráciu je potrebné rezervovať si miesto dopredu  mailom na adresu milan.bencur@gmail.com a oznámiť mi meno každého účastníka, okres jeho pôsobenia a požiadavku na obed. Opätovne pošlem každému účastníkovi praktické dáta spojené so včelárskym stretnutím. Privítam aktivitu každého účastníka prezentovať fotografiami jeho včelnicu a inšpiratívne postupy z jeho spôsobu vedenia včelstiev, prípadne nápady z domácej dielne.

Je mi cťou, že chcete využiť príležitosť stretnúť sa u mňa s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi a teším sa na Vašu účasť.

Milan Bencúr

utorok 7. januára 2014

Skutočne potrebujeme chemické poľnohospodárstvo?



Svetová populácia neustále rastie. Do roku 2050 budeme musieť zdvojnásobiť produkciu jedla. K tomu je potrebné genetické inžinierstvo, moderné pesticídy a hnojivá. Veľa hnojív. Preto musí agrovýskum denne ruka v ruke pracovať s farmármi a ich rodinami. Vy snáď nechcete nakŕmiť svet? Správy, ako je táto, sa v poslednom čase vynárajú odvšadiaľ. Ale kto za nimi skutočne stojí? Ukázalo sa, že korporácie profitujú na dnešnom spôsobe farmárčenia. Hlavne samotní predajcovia pesticídov, hnojív a chemikálií. Utrácajú miliardy, aby nás varovali, že len ich postup má budúcnosť. Reč je o priemyselných združeniach ako "Spolok pre sýtu budúcnosť", ktorých členovia sú napríklad zástupcovia "Asociácie dresingov a omáčok", či "Národného inštitútu mrazenej pizzy". Ale spýtajte sa skutočných roľníkov, ktorí vedia najlepšie, ako nasýtiť svet a dostanete dosť odlišnú odpoveď. Príbeh, ktorý je možné častokrát počuť pri rozhovoroch v roľníckych rodinách, je povedzme tento. Vďaka polstoročiu zahmlievania a lobbingu, ktorý to financuje, dnes poľnohospodárstvo fandi veľkým spoločnostiam (aj veľkovčelárstvam) a ich chemickému poľnohospodárstvu. Súkromne hospodáriaci roľníci (aj včelári) sú tak nútení pristúpiť na ich hru. Je tak jasné, že mnohým farmárom hrozí zánik, ak sa nerozhodnú ísť cestou chemickej produkcie potravín. Ísť rovnakou cestou ako veľké podniky rovnako znamená koniec prirodzenej produkcie a sústredenie sa len na jednu plodinu s finančným efektom. Hospodárske zvieratá, ktoré boli zvyknuté voľne sa pásť, sú zatvárané do preplnených a špinavých maštalí. Aby udržali tento neprirodzený proces v chode, musia si od niekoľkých veľkých firiem kupovať zdroje výroby (aj odložence a matky) za neustále narastajúce ceny. Je to rýchla závislosť. Škodcovia sú odolnejší a musíte tak používať viac chemikálií. Zvieratá sú náchylnejšie na choroby, čo vás núti kupovať viac farmaceutík, pôda stráca svoju prirodzenú úrodnosť, pričom sa musí pomôcť chemickými hnojivami. Keď sa potom roľník snaží svoju úrodu predať, narazí na stále tých istých pár veľkovýkupcov ponúkajúcich nepredvídateľné ceny. Taká ekonomika nemôže prežiť. Za posledných päťdesiat rokov milióny zúfalých farmárov podpísali kontrakty s veľkými spoločnosťami, ktoré im diktujú každý pohyb. Mnohí o svoje farmy prišli. Celý zárobok ide najviac do vrecka korporácií. Preto je len každá desiata farma Západného sveta schopná uživiť rodinu. V mnohých krajinách Zeme sa scénár opakuje. Malí farmári, ktorí uverili sľubom veľkých spoločností, sa nechávajú chytiť do smrtiacej pasce. Takže, firmami riadené poľnohospodárstvo niektorým vyhovuje. Hlavne tým najväčším spoločnostiam. Nevyhovuje však typickej roľníckej rodine. Prvý z mýtov o prosperujúcom rodinnom poľnohospodárstve je teda vyvrátený.
Ale svet akosi nakŕmiť musíme. No nie? A ako, keď nie chemickou cestou? Máme dáku inú možnosť? Určite! A priamo úžasnú! Nenájdete na ňu reklamu v televízii, nie je dotovaná korporáciami. Moderné dlhodobo udržateľné poľnohospodárstvo však znamená koniec toho chemického nezmyslu. Používa lepšie praktiky, nie drahé doplnky. Roľníci udržujú zdravú pôdu pestovaním niekoľkých plodín, ktoré sa striedajú. Ich dobytok žije voľne na pasienku, nie v preplnených maštaliach. Hnojí sa maštaľným hnojom a kompostom, aby pôda zostala zdravá. Zdravé plodiny s dobrým systémom striedania udržujú rovnováhu medzi škodcami bez toho, aby sa ubližovalo hmyzu, ktorý potrebujeme ako dôležitých opeľovačov. Ako tento spôsob výroby ovplyvní každého z nás? Masovo. Chemické farmy ničia našu pôdu. Tony zdravej pôdy sa každým rokom strácajú. Vysávajú veľké množstvo vody, ktorá je v podstate nenahraditeľná. Tiež používajú tony antibiotík, čo má za následok vznik nových nebezpečných baktérií. Vytvárajú tak toxický odpad, ktorým zaplavujú naše rieky, oceány a lesy. V tele priemerného občana Západného sveta je už teraz prítomné najmenej trinásť pesticídov. Dlhodobo udržateľné poľnohospodárstvo je lepšie pre roľníka, aj pre životné prostredie. Môže ale skutočne nakŕmiť svet? Štúdie stále naznačujú, že áno. Malí farmári už v súčasnosti produkujú 70% jedla na svete. Budúcnosť poľnohospodárstva nie je založená na chémii. Priemyselné poľnohospodárstvo spotrebuje viac fosilných palív, vody a pôdnych minerálov. To znamená tie nenahraditeľné prírodné zdroje, ktoré sa neustále budú zdražovať. Nakoniec sa priemyselné poľnohospodárstvo tak zrúti ako domček z kariet. Priemyselné poľnohospodárstvo nemôže do budúcnosti nakŕmiť svet, a ani dnes tomu tak nie je. Jedna tretina svetovej produkcie pšenice sa používa na výkrm dobytka. Z najpestovanejšej plodiny, kukurice, ľudia konzumujú len 1% z celkovej produkcie. Väčšina ide na výrobu palív a kŕmenie dobytka. Prečo pri takej produkcii ľudia hladujú? Každý človek by mal mať právo pestovať či kupovať jedlo, ktoré potrebuje. Presne to je hlavným poslaním trvale udržateľného hospodárstva. Takže keď vám nabudúce výrobcovia mrazenej pizze či toxických pesticídov budú nahovárať, že existuje len jedna cesta ako v budúcnosti nakŕmiť svet, povedzte im, že ich príbeh má mnoho dier. Roľníci dokazujú, že my všetci si môžeme dopriať zdravé jedlo, a každý z nás má možnosť k tomu prispieť. Môžeme zvrátiť tok peňazí v poľnohospodárstve, ktoré je dnes ovládané veľkými spoločnosťami. Môžeme povstať a hájiť záujmy zdravého poľnohospodárstva aj tu, v našej dedine, i na celom svete. Veľa ľudí je za odzvonenie kapitalizmu, len sa obávam, že naše vedomie nie je pre nový socializmus dostatočne pripravené.