O mne

Moja fotka

Poslaním môjho blogu je oboznámiť návštevníkov s jedným z najpozoruhodnejších úľov francúzskeho včelára Roger Delona, ktorý poznáme ako Alpský úľ. Včeláriť v tomto úli je v skutočnosti novostarý spôsob včelárenia. Je to včelia retrofarma používajúca metódu ošetrovania včelstiev s jednoduchou technológiou trámikového úľového systému. S touto technológiou potrebujete menej času a je oveľa modernejšia ako pri iných známych formách včelárenia. Pre mňa sa úľový systém s prirodzenou stavbou včelieho diela stal meradlom radosti zo včelárenia bez potu, ktorý som vydal pri ošetrovaní včelstiev všeobecne uznávaným spôsobom. Väčšina včelárov s desiatkami včelstiev najčastejšie myslí na prostriedky získané zo včiel. Ekonomika včelárenia bez dotácií, s vylisovaným medom pre seba a známych, je veľmi zaujímavá. A ja sa na prírodné včelárenie pozerám ako na relax ducha a včelnica sa stala pre mňa chrámom pre oddych. Užite si so mnou moje poznanie, keď som sa učil a rástol ako prírodný včelár. 

sobota, 18. januára 2014

Každý úľ je ideálny

Luneburgská košnica a úľ Warre majú veľa spoločného. Dva nadstavky úľa Warre majú veľkosť Luneburgskej košnice a tá je stavaná na veľkosť včelieho hniezda, čiže má priemer asi 35 cm a výšku okolo 45 cm. Aj technologické postupy v týchto dvoch úľoch s prirodzenou stavbou osem plástov sú si podobné. Warre je prakticky drevenou košnicou a kópiou Luneburgského slameného úľa.
Doporučujem začínajúcim fandom včelárenia v úli Warre použiť polovičné rámiky v začiatkoch svojho vedenia včelstiev na prírodnom diele, a to tak, že v plodisku Warre, ktoré je zložené z dvoch nadstavkov, budú len v hornom nadstavku plodiska umiestnené polovičné rámiky, pričom včely postavia prirodzené dielo až po dno úľa bez prerušenia. Zároveň môže každý začínajúci zvedavec pohodlne rozobrať túto "nerozoberateľnú" stavbu. Medníkové nadstavky sú poskladané len z jedneho nadstavku a sú oddelené od plodiska materskou mriežkou, čo však nie je podmienkou.

 


















Keď budete odoberať z úľa Warre len zaviečkované plásty s medom (nemusí to byť len z medníka), môžete robiť medobranie každý týždeň v sezóne, a po každej znáške, aj tej slabej, získate chuťovo vynikajúci med. Včely však nesmú hladovať, preto sa neulakomte na všetky ich zásoby. Určite budete po skončení sezóny príjemne prekvapení výnosom medu od včelstva. 
Vyskúšal som v medomete vytočiť plásty postavené na trámikoch. Môj medomet je dvojrámikový, ale taký malúch pri skromnom počte mojich desať včelstiev úplne postačuje. Tmavé plásty s medom som vytočil bez porušenia diela. Mal som však aj jeden panenský plást a vytočiť med z panenského diela postaveného na trámiku nie je také jednoduché. Med som síce z neho odstredil, ale panenské dielo som na viacerých miestach poškodil. Včely ho bez problémov po vrátení do úľa opravili.
Každý úľ je ideálny a do každého úľa včely donesú veľa medu. Môj internetový priateľ metódu celosezónneho medobrania na dolniakoch obrazne popísal. Uvažujúci včelár má vypracovaný technologický postup v sezóne taký, aký mu v danom regióne najlepšie vyhovuje. Pred každou znáškou v sezóne mám pripravený úľ a včely tak, ako by mala byť najlepšia znáška. To znamená až päť nadstavkov (a to aj čechoslovák). Počas sezóny, po každej znáške, vytáčam len zaviečkované plásty, aby som zabezpečil dostatočnú hustotu medu. V júli a aguste, pri rušení medníkov, vytáčam toľko, aby včelám zostali aj zásoby medu na zimu, lebo s obsahom vody v mede už nie sú v tom čase problémy. Táto moja metóda mi vyhovuje, je menej fyzicky náročná a zabezpečuje mi veľmi slušné medné výnosy. Zo 4 znášok v sezóne je to asi 25 kg repka olejná, 30 kg agát, 20 kg medovica z vŕb a 70 kg zo slnečnice.
Môj osobný rekord je osemdesiat kilogramov medu od rodiny Warre, pričom včely obnovili komplet dielo v úli.


1 komentár:

  1. klobuk dolu, dufam, ze sa aj mne bude podobne darit.....

    OdpovedaťOdstrániť