Úľová otázka sa pretriasa v mnohých včelárskych diskusiách. Najčastejšie vari vo včelíne. Prírodné včelárstvo je vedľajšou obľúbenou zábavou, ale určite nie je prameňom ukojiť dychtivosť za tým grošom, čo prinesie ťažba medu do poslednej kvapky, tvorba odložencov na predaj, chov matiek na biznis, odoberanie peľu vo veľkom alebo predaj panenského vosku. Prírodný včelár si nájde vždy trochu času aj pre svoje včielky, ide si odpočinúť na pohovku do včelína a ony tak pekne mu bzučia, že častokrát usne sladko, ako by mu anjelsky chór spieval. A keď je to veľmi potrebné, včelám ochotne podá pomocnú ruku. S medom sa musí tiež deliť poctivo a zoberie im len ten prebytok, čo by včielkam cez zimu v komore zavadzal. A čo s rojom? Zoberiem ho a do nového úľa osadím.
Lenže, pýtam sa, koľko takých včelárov je medzi nami, aby popri inom zamestnaní mohli všetky možné prekážky pri vedení svojich včelstiev prekonať, čo sa vyžaduje na poli dobrého včelárskeho hospodárenia v súlade s prírodou? Včelárska práca je všade rovnaká, lenže musí byť rozdelená podľa ročného obdobia a pastvy, niekde prv, inde pozdejšie. Keď včelár nie je lakomý, nechá svoje včielky prezimovať na ich vlastných zásobách, vtedy je práca prírodného včelára so včielkami hneď milou zábavou. Veď pri včelárení v klátoch naši dedovia nechali včelám všetok med na zimu. Len na jar im zobrali ten zvyšok, ktorý ostal včielkam po prezimovaní. Ktoré včelstvá boli cez zimu silné, tie sa nevzdali nepriateľom a chorobám, a ktoré zimovali slabé i tak nestoja za prácu. Taký je "plemenný chov" prírodného včelára.Aby nám, včelárom na prírodnom diele, nebolo vyčítané, že sme "športoví", "citoví" alebo "nostalgickí" hobbisti, zdoláme všetky ťažkosti moderného včelárskeho sveta a skúsime vyhovieť požiadavkám súčasného včelárenia.
Kto chce stavať nový dom, tak sa o tom radí, uvažuje, i druhých sa pýta. A keď máme stavať príbytok našim miláčikom, včielkam, nuž nám to dá tiež hodne starostí. Myslím, že je nám známe, že na Slovensku máme časom overené dve vynikajúce rámikové miery, a tými sú slovenské národné Béčko a Jednotný úľ, ľudovo pomenovaný "čechoslovák". Mňa osobne viac zaujal Jednotný úľ, pretože vnútorné rozmery jeho konštrukcie v mnohom pripomínajú pôvodný slovenský klát aj kôš. Preto som si postavil úľ "čechoslovák", ktorý vyhovuje požiadavkám na vedenie včelstiev dnešného včelárenia, a zároveň umožňuje prírodnému včelárovi včeláriť štýlovo, bez medzistienok, na prirodzenej stavbe včelieho diela, v rámikoch. V takýchto úľoch môžu úspešne včeláriť práve začínajúci včelári, ktorí sa rozhodli pre retro štýl vedenia svojich včielok na prírodnom diele. Otázka úľa je ťažko riešiteľná pre každého začiatočníka. Dôvod je prostý. Orava nie je Komárno, Turiec nie je Rimavská Sobota a Kysuce nie sú Zemplín. Každý kraj má iné klimatické podmienky. Jednotný úľ však vo svojej vyše polstoročnej histórii uspel vo všetkých slovenských lokalitách. To tvrdím vedome na základe vlastných skúseností, že "čechoslovák" je pre prírodného včelára ten najlepší nadstavkový úľový systém na manipulovanie so včelstvom v prípade nutnosti, preto doporučujem prírodným včelárom túto rámikovú mieru, ktorá je na celom Slovensku aj v Čechách upotrebiteľná a rozhodne prospešná pre včely aj včelára.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára