Mnohí včelári predpokladajú, že pri včelárení v trámikových úľoch má včelár snahu rozširovať počet produkčných včelstiev iba prirodzenými rojmi. Nie je tomu tak, má však možnosť nestratiť výnos medu aj v takom prípade, že sa jeho "divoko" žijúce včelstvo vyrojí. Včelárenie v trámikových úľoch je prirodzeným chovom včiel na prírodnom diele a kto sa tomuto štýlu včelárenia venuje, hoci len okrajovo, alebo je začiatočník s nedostatkom vedomostí, určite ho napadne, ako naložiť s rojovými materskými bunkami, keď sa prirodzeným chovom vedené včelstvo vyrojí. Naraz nám prichádza na myseľ veľa otázok: Prečo? Kedy? Ako? Kde? Čo?
Ak má hobby včelár hoci len jedno včelstvo v trámikovom úli, nemusí sa obávať jeho rojenia a mať strach, že príde o výnos medu. Rojenie včiel je ich prirodzeným rozmnožovaním a netreba tomuto aktu brániť. Včelárovi, nováčikovi, sa v takejto situácii dostáva príležitosť úplne jednoducho odchovať si matky z prirodzeného chovu a súčasne vytvoriť najmenej dva odložence, ktoré môže pri včelárení použiť v ktorejkoľvek časti roka. Totiž, aj tá najslabšia rodina včiel, ktorá prežila zimu na piatich plástoch so zdravými včelami a mladou matkou, ak má na jar prístup k peľu a sacharidom, môže narásť na znáškovo zrelé včelstvo pred koncom leta.
Potom je tu nikdy nekončiaci dopyt po včelstvách od každoročne začínajúcich včelárov. Začiatočníci radi kupujú odložence s rozkladenými mladými matkami. Takéto včelstvo bude rásť vo svojej veľkosti rovnomerne s rastom včelárových kompetencií. Pre nováčika môže byť dosť sklučujúca úloha pravidelne kontrolovať celé včelstvo. Pravdepodobnosť, že odloženec sa v prvej produkčnej sezóne nebude rojiť, je vyriešenou dilemou v konaní pre začiatočníkov.
Tvorba odložencov z vyrojených včelstiev tiež umožňuje včelárovi zvyšovať počty svojich kolónií s jednoduchým spôsobom odchovania rojových matiek. Vážim si tento postup chovu matiek, pretože nie každý chovateľ včiel má dostatok času a odborných vedomostí, ktoré si vyžaduje umelý chov matiek. Na tomto postupe tiež oceňujem, že bez ohľadu na to ako veľmi sa včelár snaží, výsledkom bude dôkladné odchovanie rojových matiek dostatočným počtom mladých včiel, bez prípadných druhorojov alebo treťorojov.
Aj keď včelár urobí protirojové opatrenia rozširovaním úľového priestoru pre plod a pre med, silné včelstvo sa spravidla v bezznáškovom období, po odkvitnutí ovocných stromov, vyrojí. Tento úbytok včiel v materskom včelstve je náročný na čas, kedy si včelstvo musí vychovať mladú matku, vybudovať nové hniezdo, aby mohlo znovu začať rásť. Výsledkom je strata výnosu medu vo vyrojenom včelstve. Avšak, včelár môže zmeniť túto smolu tak, že prvoroj so starou oplodnenou matkou bude úspešne pokračovať v nosení zásob do medníka, ktorý mu včelár nadstaví preložením aj s medom z materského včelstva.
Čas prirodzeného rojenia vo včelárskej sezóne je v mojej lokalite severného Slovenska v druhej polovici mája a začiatkom júna, ale musíme si byť vedomí, že v slovenských horách sa "druhá polovica mája" môže objaviť kedykoľvek od mája do júla. Všeobecne je možné vyhnúť sa rojeniu tak, že včelár pravidelne vytvára dostatočný úľový priestor pre plod rotáciou plodiskových nadstavkov a komoru na med postupne zväčšuje pridávaním medníkových boxov v čase kvitnutia nektárodajných rastlín. Kvitnúce rastliny sú vždy lepším sprievodcom pre postupy včelára ako pomoc kalendára.
V máji a začiatkom júna urobené odložence z vyrojených včelstiev do jeseni narastú do sily a po prezimovaní sa v nasledujúcu jar rýchlo rozvíjajú. Prezimované odložence umožňujú včelárovi napraviť v apríli zaostávajúce včelstvá so starou alebo nevydarenou matkou. Okrem toho sú prezimované odložence dôležitým zdrojom zvyšovania počtu včelstiev pre úplných začiatočníkov.
Ako robíme odložence z vyrojeného včelstva? Predpokladajme, že máme istotu, z ktorého úľa roj vyletel. Istotu budeme mať vždy, keď použijeme letáčový rojochyt. Pripravíme si nový úľ, do ktorého chceme osadiť roj. Plodisko nového úľa vybavíme v jeho strede dvoma súšami z panenského diela alebo aspoň žemlovej farby s bunkami naplnenými vodou, ktoré získame napríklad z pôvodného vyrojeného včelstva a ostatný priestor doplníme trámikmi, na ktorých postaví roj novú voskovú stavbu. Na takto vybavené plodisko položíme materskú mriežku, na ňu pevnú prepážku a ako top pridáme medník z pôvodného vyrojeného úľa. Roj strasieme do vhodnej nádoby a držíme ho na tienistom mieste až do večera. Tesne pred zotmením premiestnime materské vyrojené včelstvo na jednu stranu o 2 - 5 metrov s letáčom orientovaným iným smerom od pôvodného smeru. Miesto na stojane, kde pôvodne stálo materské včelstvo, obsadíme prichystaným novým úľom. Nový úľ musí byť čistý. Dezinfikujeme ho plameňom a octom, ktorý účinne odstraňuje spóry Nosema a zvápenatenia včelieho plodu. Dva súše v strede plodiska umožnia matke ihneď začať klásť vajíčka. Roj je najlepšie nasypať do plodiska cez nadstavený prázdny nadstavok, aby sme zabránili rozliezaniu včiel. Je to oveľa rýchlejšie ako pri vpúšťaní cez letáč po šikmej doske. Akonáhle včely prejdu na dva súše do plodiska môžeme prázdny nadstavok odstrániť, na plodisko položíme materskú mriežku a na materskú mriežku pevnú prepážku, ktorú odstránime až na tretí deň, aby sme umožnili včelám prechádzať do medníka nadstaveného z materského úľa. Do nasledujúceho večera, za predpokladu, že včely budú na paši, sa väčšina lietaviek z rodičovského úľa vráti na svoje pôvodné miesto a pripojí sa k osadenému roju.
Materské včelstvo sa po vyrojení skladá z mladých včiel, plodu a materských buniek. Včelstvo stratilo na sile, preto ho môžme ľahšie spravovať. Materské včelstvo môžeme rozdeliť na dva, tri, štyri alebo viac odložencov, čo závisí na jeho sile, počte matečníkov a včelárovho želania. Túto operáciu môžeme urobiť nasledujúci deň po osadení roja. Pripravíme nové úle a trámiky na odložence. V materskom včelstve skontrolujeme všetky plásty s plodom, zásobami peľu a medu a matečníky. Každý odloženec potrebuje plást s materskou bunkou, plásty s plodom obsadené včelami a plásty so zásobami. To znamená, že vyberieme plást s materskou bunkou a spolu so včelami ho položíme do stredu odloženca. K nemu pridáme ešte jeden plást s plodom aj so včelami. Z oboch strán priložíme plásty so zásobami, vodou aj so včelami. Zvyšok plodiska doplníme trámikmi, prípadne prázdnymi súšmi. Tento postup opakujeme aj pri vytváraní druhého odloženca. Snažíme sa zachovať postupnosť v pôvodnom uložení plástov v starom plodisku.
Je málo pravdepodobné, že matečníky, plásty s plodom a zásobami budú v starom plodisku usporiadané podľa nášho želania. Všetky matečníky môžu byť na jednom pláste. V tom prípade musíme potrebné matečníky vyrezať nožom. Musíme postupovať pozorne, aby sme nepoškodili materské bunky. Radšej vykrojte okolo matečníka väčšiu časť plásta tak, aby ste materskú bunku mohli upevniť na plást s plodom v ďalšom odloženci. Musíte posúdiť spravodlivé rozdelenie včiel a plodu medzi vytvárané odložence. Plásty so zásobami nemusia pochádzať len z vyrojeného včelstva, ale ich môžete odobrať z iných včelstiev. Začiatočníci urobia lepšie, keď budú vytvárať len dva silnejšie odložence. Nakoniec musíte skontrolovať, aby všetky odložence mali len jednu materskú bunku a upravíte im letáč na malý vchod. Ak predpokladáme, že bude pekné počasie a bude aj znáška, nemusíme novým odložencom venovať pozornosť pár týždňov. Je dôležité, aby sme odložence nekŕmili najmä v prvých dňoch po ich vytvorení. Mohlo by dôjsť k ich okrádaniu. Preto je dôležité mať istotu, že sme odložencom dali plásty s dostatočným množstvom zásob a vody.
Po troch týždňoch sa všetok pôvodný plod vyliahne a v odložencoch už budú klásť mladé oplodnené matky. V osadenom roji počet starších včiel stále klesá, ale keď boli bez plodu mohli venovať všetku svoju energiu na znášku nektáru a tvorbu medu. Od prvopočiatku mohli pokračovať v hromadení zásob do čiastočne naplneného medníka. Roj tiež postavil nové panenské dielo v plodisku. Pokial bolo počasie mimoriadne dobré a bola znáška, roj bude potrebovať ďalší medník a plodisko bude treba tiež rozšíriť o ďalší nadstavok. Odložence budú potrebovať tiež viac súšov, prípadne ďalšiu debničku. Na druhej strane, ak bolo počasie úbohé, musíme roju aj odložencom podávať sirup.
Ak ste sa za celý ten čas dokázali ubrániť kontrole úľov s rojom a odložencami a postačoval vám pohľad na správanie sa včiel na letáči, pričom v dobrom počasí včely lietali energicky a prinášali peľ, čo znamená, že všetko je v poriadku, tak teraz musíte úle otvoriť a skontrolovať roj aj odložence. Treba sa presvedčiť, či matky kladú vajíčka. V mnohých prípadoch bude už aj veľa otvoreného plodu s mladými larvičkami. Ak všetko išlo dobre, skončili ste s dvoma alebo piatimi odložencami, ktoré si doniesli aj trochu medu, zabránili ste ďalšiemu rojeniu materského včelstva a odchovali ste bez akéhokoľvek náradia mladé rojové matky. Pozmenili ste štruktúru zdanlivo nepríjemnej rojovej situácie vo včelstve. Znáška medu a stavba nového diela v plodisku bola ponechaná na roj a z rojových materských buniek ste rozmnožili svoje divoké stádo včiel. Teda, aj prírodné včelárenie dokáže efektívne využiť výhody v postupoch spojených s tvorbou odložencov. A nakoniec tá najdôležitejšia otázka: Aký vplyv má rojenie včelstiev a s ním spojená tvorba odložencov na nekonečný včelárov zápas s roztočmi Varroa? Čo myslíte?
Nechajte svet, nech si beží svojimi starosťami a vy sa radujte z tých drobností, ktoré pohladia. David Selig Red Hook, Brooklyn, majiteľ reštaurácie a amatérsky včelár, bol sklamaný, že namiesto medu jeho včely vyrábajú červený lektvar viac pripomínajúci čerešňový likér maraschino alebo sirup proti kašľu.
Sviečku z panenského včelieho diela si urobíte rýchlo a jednoducho. Nie je to to isté ako sviečka z medzistienky, ktorú kúpite v obchode. Je pekná a vonia úžasne! 
Karol Marx, jeden zo zakladateľov komunizmu, je najvplyvnejším mysliteľom uplynulého tisícročia. Hoci diktatúry v dvadsiatom storočí deformovali pôvodné myšlienky Manifestu komunistickej strany, jeho filozofické, sociologické, historické a revolučné práce sú rešpektované dnešnou akademickou obcou. Marxovo vplyvné ekonomické dielo, Kapitál, je analýzou fungovania kapitalizmu. Vzhľadom k tomu, že kapitalizmus je systém, ktorý charakterizuje svet na začiatku dvadsiatehoprvého storočia, poznať Marxovo dielo je pre nás dôležité preto, aby sme porozumeli chodu spoločnosti, v ktorej žijeme. Karol Marx je otcom moderného politického myslenia. 
Čítal som veľa štúdií ako sa mám vysporiadať s varroa problémami mojich včiel. Prístupy vyhovujúce včelárom sú vo svete naozaj veľmi odlišné. Nakoniec som dospel k presvedčeniu, že chémia len zhoršuje problém, pretože včelár, ktorý menežuje svoje včely z čisto finančných záujmov, chová rezistentných roztočov a varroa neudržateľné včelstvá. Iný prístup ponúkajú štúdie, ktoré sa zaoberajú otázkou, čo je dobré pre včely. Prirodzené vedenie včelstiev nie je novinka, ale zriedkakedy tento štýl včelárenia včelári praktizujú, alebo vôbec. V podstate je to podobný spôsob včelárenia, ktorý používali naši dedovia na prelome 19. a 20. storočia. Pre mňa je dôležité mať otvorenú slobodnú myseľ pri hľadaní poznania, ktoré som pre všeobecne uznávané postupy nemohol vidieť skôr a ideológia malobunkového včelárenia začala priťahovať moju pozornosť z jej praktickej hodnoty, ako vylepšiť situáciu v počtoch klieštika na udržateľnej úrovni vo včelstvách. Takže moje znalosti a predpoklady riešení, ktoré sa objavujú na obzore, mi len pomáhajú a na prírodné včelárenie sa vôbec nepozerám tragicky, preto do tohoto štýlu "vedenia" včelstiev dávam veľké množstvo pozitívnej energie aj bez vedeckého základu a výskumných prác. Rešpektujem nápady ostatných v ich vlastnom rozvoji. Ja však robím niečo, čo považujem za ľudské a argumenty, ktoré ma presvedčili, uvádzam na mojom blogu. Vynikajúci dokument, v ktorom je včelársky výskum podložený praxou, napísal Jindřich Boháč, v ktorom pre každého úplne zrozumiteľne vysvetľuje jednoduchosť chovu včiel a v záverečných kapitolách nabáda k ekologickým postupom. Stačí len preštudovať!
Postupy vo včelárskej praxi sa za posledných sto rokov nezmenili. Ide len o filozofiu v štýle včelárenia. Moje jarné postupy pri včelárení sú také isté ako postupy našich dedov na prelome 19. a 20. storočia, len som si ich prispôsobil môjmu štýlu Warre. Pred storočím včelár v koši na jar odrezal spodnú časť plátov, aby mohli včielky stavať trúdie dielo. Vo včasnej jari nevyrušoval včelstvo rozoberaním plodiska.
Ak sú včely odchované na prírodnom diele s malými bunkami menej náchylné na vyčíňanie roztočov Varroa vo včelstve a iných patogénov a chorôb, tak prečo? Je to preto tak, že vo včelstve žijúcom na prírodnom diele došlo k výraznej zmene v jeho chemickej štruktúre a tieto chemické procesy a feromóny majú rozhodujúci vplyv na spúšťací moment rozmnožovacieho procesu roztočov Varroa. Aký vplyv na to môže mať veľkosť bunky? Väčšina medzistienok dostupných na trhu má veľkosť buniek robotníc bližšie k prirodzenej veľkosti buniek trúdov ako veľkosť buniek robotníc na prírodnom diele. Tento umelo vytvorený pseudo-efekt poskytuje parazitickým roztočom nový zdroj potravy pre ich potomstvo v reprodukčnom procese. V prírode, rozmnožovanie roztočov vo včelstvách Apis cerana, je obmedzené zvyčajne na veľmi malý počet postavených trúdích buniek a len veľmi málo samičiek Varroa má šancu dokončiť svoj vývoj v malej bunke robotníc. Preto sa na prírodnom diele roztoče rozvíjajú na okrajoch plodového hniezda, kde sú larvy trúdov a aj najväčšie larvy robotníc, ktoré majú dlhšiu dobu vývoja, takže čas potrebný na reprodukciu roztočov je v týchto okrajových bunkách dostatočne dlhý na dosiahnutie ich pohlavnej dospelosti. To sú známe fakty potvrdené štúdiami o spolužití roztočov Varroa a Apis cerana. Apis mellifera nedokáže úspešne žiť s roztočmi Varroa, ktoré na jej plode robotníc produkujú životaschopné potomstvo v neudržateľnom množstve. Ale tieto dva príbehy môžu spolu úzko súvisieť, preto ich musíme študovať a učiť sa v našich pracovných postupoch napodobňovať život včiel na prírodnom diele, aby naše európske včely dostali pod kontrolu spolužitie s roztočmi Varroa. Pseudo-efekt umelo zväčšených buniek robotníc na medzistienkach pôsobí v našich včelstvách na roztočov Varroa tak, že ich "vnímajú" ako bunky trúdie, alebo skôr ako nový zdroj potravy. V bunke trúdov je vždy viac rastového hormónu, ktorý nabáda roztoče Varroa klásť vajíčka do lariev trúdov. V bunkách robotníc Apis cerana je malé množstvo rastového hormónu, ktorý by lákal samičky roztočov Varroa klásť vajíčka do plodu robotníc na ich prírodnom diele. Veľkosť buniek robotníc Apis cerana je prirodzená. Apis mellifera žijúca na prírodnom diele stavia bunky robotníc do veľkosti, na ktorých žila do roku 1900, čo predstavuje hornú hranicu 4,9 mm prirodzenej veľkosti bunky robotnice, a táto veľkosť bunky je blízka bunkovej veľkosti robotnice Apis cerana v Kórei, Japonsku a na severozápadnom pobreží juhovýchodnej Ázie a tak môže dosiahnuť prirodzené ovládanie populácie roztočov, podobne ako Apis cerana. Na prirodzenej stavbe je vyššia hustota buniek v plodisku. Vyššia hustota buniek znamená, že včelstvo udrží v plodisku vyššiu stálu teplotu, čo spôsobí, že roztoče sa budú reprodukovať skôr na okraji plodového hniezda. Zvýšením hustoty buniek robotníc získa včelstvo vyššiu stálu teplotu, ktorá má vplyv na rýchlejší vývojový cyklus plodu, takže je normálne, že čas vývoja robotníc sa skráti o 24 hodín. To je čas, ktorý znemožňuje roztočom ich ďalšie párenie, ktoré prebieha pod viečkom. Apis mellifera tak prirodzeným spôsobom môže získať kontrolu nad šírením parazitov a včelár nemusí použiť rôzne chemické ošetrovania včelstiev. Za posledných desať rokov je v mojich včelstvách prirodzený denný spád klieštika prakticky nulový. Zasieťované dná používam od polovice osemdesiatych rokov minulého storočia a po dlhoročnom varroamonitoringu zodpovedne hovorím, že v posledných desiatich sezónach je po letnom slnovrate prirodzený spád roztočov v mojich divoko žijúcich včelstvách dva, najviac tri jedince za mesiac.
Ak má hobby včelár hoci len jedno včelstvo v trámikovom úli, nemusí sa obávať jeho rojenia a mať strach, že príde o výnos medu. Rojenie včiel je ich prirodzeným rozmnožovaním a netreba tomuto aktu brániť. Včelárovi, nováčikovi, sa v takejto situácii dostáva príležitosť úplne jednoducho odchovať si matky z prirodzeného chovu a súčasne vytvoriť najmenej dva odložence, ktoré môže pri včelárení použiť v ktorejkoľvek časti roka. Totiž, aj tá najslabšia rodina včiel, ktorá prežila zimu na piatich plástoch so zdravými včelami a mladou matkou, ak má na jar prístup k peľu a sacharidom, môže narásť na znáškovo zrelé včelstvo pred koncom leta. 
Čas prirodzeného rojenia vo včelárskej sezóne je v mojej lokalite severného Slovenska v druhej polovici mája a začiatkom júna, ale musíme si byť vedomí, že v slovenských horách sa "druhá polovica mája" môže objaviť kedykoľvek od mája do júla. Všeobecne je možné vyhnúť sa rojeniu tak, že včelár pravidelne vytvára dostatočný úľový priestor pre plod rotáciou plodiskových nadstavkov a komoru na med postupne zväčšuje pridávaním medníkových boxov v čase kvitnutia nektárodajných rastlín. Kvitnúce rastliny sú vždy lepším sprievodcom pre postupy včelára ako pomoc kalendára.
Ako robíme odložence z vyrojeného včelstva? Predpokladajme, že máme istotu, z ktorého úľa roj vyletel. Istotu budeme mať vždy, keď použijeme letáčový rojochyt. Pripravíme si nový úľ, do ktorého chceme osadiť roj. Plodisko nového úľa vybavíme v jeho strede dvoma súšami z panenského diela alebo aspoň žemlovej farby s bunkami naplnenými vodou, ktoré získame napríklad z pôvodného vyrojeného včelstva a ostatný priestor doplníme trámikmi, na ktorých postaví roj novú voskovú stavbu. Na takto vybavené plodisko položíme materskú mriežku, na ňu pevnú prepážku a ako top pridáme medník z pôvodného vyrojeného úľa. Roj strasieme do vhodnej nádoby a držíme ho na tienistom mieste až do večera. Tesne pred zotmením premiestnime materské vyrojené včelstvo na jednu stranu o 2 - 5 metrov s letáčom orientovaným iným smerom od pôvodného smeru. Miesto na stojane, kde pôvodne stálo materské včelstvo, obsadíme prichystaným novým úľom. Nový úľ musí byť čistý. Dezinfikujeme ho plameňom a octom, ktorý účinne odstraňuje spóry Nosema a zvápenatenia včelieho plodu. Dva súše v strede plodiska umožnia matke ihneď začať klásť vajíčka. Roj je najlepšie nasypať do plodiska cez nadstavený prázdny nadstavok, aby sme zabránili rozliezaniu včiel. Je to oveľa rýchlejšie ako pri vpúšťaní cez letáč po šikmej doske. Akonáhle včely prejdu na dva súše do plodiska môžeme prázdny nadstavok odstrániť, na plodisko položíme materskú mriežku a na materskú mriežku pevnú prepážku, ktorú odstránime až na tretí deň, aby sme umožnili včelám prechádzať do medníka nadstaveného z materského úľa. Do nasledujúceho večera, za predpokladu, že včely budú na paši, sa väčšina lietaviek z rodičovského úľa vráti na svoje pôvodné miesto a pripojí sa k osadenému roju.
Ak ste sa za celý ten čas dokázali ubrániť kontrole úľov s rojom a odložencami a postačoval vám pohľad na správanie sa včiel na letáči, pričom v dobrom počasí včely lietali energicky a prinášali peľ, čo znamená, že všetko je v poriadku, tak teraz musíte úle otvoriť a skontrolovať roj aj odložence. Treba sa presvedčiť, či matky kladú vajíčka. V mnohých prípadoch bude už aj veľa otvoreného plodu s mladými larvičkami. Ak všetko išlo dobre, skončili ste s dvoma alebo piatimi odložencami, ktoré si doniesli aj trochu medu, zabránili ste ďalšiemu rojeniu materského včelstva a odchovali ste bez akéhokoľvek náradia mladé rojové matky. Pozmenili ste štruktúru zdanlivo nepríjemnej rojovej situácie vo včelstve. Znáška medu a stavba nového diela v plodisku bola ponechaná na roj a z rojových materských buniek ste rozmnožili svoje divoké stádo včiel. Teda, aj prírodné včelárenie dokáže efektívne využiť výhody v postupoch spojených s tvorbou odložencov. A nakoniec tá najdôležitejšia otázka: Aký vplyv má rojenie včelstiev a s ním spojená tvorba odložencov na nekonečný včelárov zápas s roztočmi Varroa? Čo myslíte?