Prirodzený chov matiek

Zdalo by sa, že je to v rozpore s bežnou praxou. Nie je tomu tak. Tak to robili naši dedovia a ja to tiež tak robím. Dá sa k tomu využiť, napríklad, ležan JU-čechoslovák. Je rozdelený na päť častí. Tri oddelenia sú trojrámikové a dve sú päťrámikové. Pri mojom skromnom počte desať včelstiev to úplne postačuje. Môžem len potvrdiť, že matky z rojových matečníkov sú tie najkvalitnejšie. Včely ich odchovajú v ten pravý čas a sú oplodnené tými najkvalitnejšími trúdmi. Na jar si treba vybrať na včelnici najlepšie včelstvo. Treba brať do úvahy vitalitu, prezimovanie, zdravotný stav, bodavosť aj medný výnos.

Treba mať odpozorovaný čas rojenia v lokalite. Väčšinou sa včely roja v období kvitnutia ovocných stromov a neskôr. Včelstvo treba z jari len pozvoľne rozširovať, aby malo v čase rojenia ideálnu rojovú náladu. Včely musia husto obsadiť všetky plásty. Včelstvo musí mať čo najviac plástov s plodom a veľa peľových zásob. Ideálne by bolo, pripravovať včelstvo na rozdelenie priamo v ležane. Odchovať matky až do obdobia ich rozkladenia na rámikoch s hojným počtom včiel, a nie v malom priestore oplodniačika, sa určite vyplatí, pretože je to veľkou výhodou pri ich ďalšom použití.
Keď včely postavia na dostatočnom počte plástov rojové matečníky a začnú ich viečkovať, môžeme včelstvo rozdeliť na niekoľko častí. Je vhodné vypomôcť si pri delení so zásobnými plástami a s mladuškami aj z ostatných včelstiev.
Chov matiek z rojových materských buniek prebieha v tú najvhodnejšiu dobu v sezóne. V období rojenia je v lokalite najviac tých najkvalitnejších trúdov. Včely sa dostávajú do rojovej nálady v období hojnosti. To znamená, že v úli je dostatok kvalitnej potravy a plod, včely a trúdy sú veľmi dobre kŕmené. O tom, že z vajíčka bude matka, rozhodnú včely hneď na začiatku a nie včelár pri prelarvovaní.

Pred pár dňami som čítal na anglickom fóre, že matka letí na oplodňovací prelet aj do vzdialenosti 5 - 6 míľ (nie km). To znamená, že zhromaždisko trúdov môže byť niekde v susednej dedine alebo vzdialenejšom lese. Prírodné včelárenie je chovom so šľachtiteľským cieľom, kedy včelstvo najlepšie prežíva s geneticky rozmanitou populáciou. Vieme, že matka sa pári s 15. až 20. trúdmi, čím sa do úľa dostane komplexný genetický fond viacerých včelníc. Vyše 200 druhov génov, typických pre sociálny hmyz, reguluje telesné funkcie a správanie komplexného organizmu včelstva. Medzi nimi sú gény, ktoré sú zodpovedné za spracovanie informácií pre činnosť zvláštnych žliaz včiel aj matky, ktoré hrajú dôležitú úlohu pri kladení matky a plodovaní včelstva a pri výžive jednotlivých druhov plodu. Robotnice tak môžu rozhodnúť, napríklad, či sa z oplodneného vajíčka narodí včela alebo matka. A zloženie potravy, ktorou kŕmia plod, aj teplota počas vývoja plodu, určujú mnoho ďalších ich vlastností, napríklad orientačné schopnosti pri hľadaní potravy. Takže organizáciu prác vo včelstve nemožno z procesu formovania vlastností včelstva vylúčiť. Včelstvo ako jednotný organizmus má vlastnosti, ktoré mu určujú robotnice. Robotnice, a nimi pripravovaná strava, rozhodujú o všetkom čo sa vo včelstve momentálne deje a bude diať. Ak sa matka párila s dvanástimi alebo piatimi trúdmi, tak vlastnosti včelstva bude určovať najpočetnejšia skupina dojčičiek a kŕmičiek so spoločným otcom. A tie naše miestne, geneticky rozmanité včelstvá, sú predsa len výrazne odolnejšie a pracovitejšie aj pri vyrovnávaní sa s klieštikom.