O mne

Moja fotka

Poslaním môjho blogu je oboznámiť návštevníkov s jedným z najpozoruhodnejších úľov francúzskeho včelára Roger Delona, ktorý poznáme ako Alpský úľ. Včeláriť v tomto úli je v skutočnosti novostarý spôsob včelárenia. Je to včelia retrofarma používajúca metódu ošetrovania včelstiev s jednoduchou technológiou trámikového úľového systému. S touto technológiou potrebujete menej času a je oveľa modernejšia ako pri iných známych formách včelárenia. Pre mňa sa úľový systém s prirodzenou stavbou včelieho diela stal meradlom radosti zo včelárenia bez potu, ktorý som vydal pri ošetrovaní včelstiev všeobecne uznávaným spôsobom. Väčšina včelárov s desiatkami včelstiev najčastejšie myslí na prostriedky získané zo včiel. Ekonomika včelárenia bez dotácií, s vylisovaným medom pre seba a známych, je veľmi zaujímavá. A ja sa na prírodné včelárenie pozerám ako na relax ducha a včelnica sa stala pre mňa chrámom pre oddych. Užite si so mnou moje poznanie, keď som sa učil a rástol ako prírodný včelár. 

utorok, 1. apríla 2014

Otázky a odpovede

Ručný lis na medzistienky
Včelárenie na prírodnom diele, na malých bunkách, dnes nie je módnym trendom vo včelárstve, ale snahou včelára, priblížiť včelstvu jeho domov čo najbližšie k prírode. V štyridsiatych rokoch minulého storočia prechádzali slovenskí včelári na zväčšené bunky. S týmto vtedajším trendom vo včelárskych technológiách mali nemalé problémy. Na medzistienky so zväčšenými bunkami prechádzali s pomocou zmetencov. Do zmetencov pridávali mladú neoplodnenú matku. Matka, ktorá už kládla na prirodzenej stavbe, veľmi ťažko sa prispôsobovala novému prostrediu na medzistienkach s predlohou veľkých buniek. Včely sa tiež veľmi ťažko vžívali do novej situácie a väčšie bunky, kde mohli, zmenšovali hrubšou stenou. Svoju nespokojnosť prejavovali aj tak, že mladú matku, ktorá sa práve oplodnila, odstraňovali tichou výmenou. O veľkých bunkách a zväčšených včelách písal v niekoľkých ročníkoch Slovenského včelára Dr. Novacký v tridsiatych rokoch minulého storočia. S veľkými bunkami na predlohe medzistienky bola v tom období potvrdená pravda, že matka kladie do trúdích buniek aj oplodnené vajíčka, z ktorých sa vyliahnu včely robotnice.
Kamenný včelín 
Mnoho začínajúcich včelárov sa na mňa obracia s otázkou, ako preložiť včely z normalizovaného rámikového úľa do trámikového úľa Warre. Najľahší a najjednoduchší spôsob prechodu na prírodné dielo je pomocou zmetenca alebo prirodzeného roja. Ale ak sa niekto s prekladaním včiel z rámikového úľa do trámikového moc ponáhľa, je veľmi veľa netrpezlivý, tak najvhodnejšia doba pre túto prácu je jarný slnečný deň. Teplota v tieni má byť vyše 20°C a začínajú kvitnúť ovocné stromy. Z plástov s medom zmetieme včely do nového úľa Warre. Potom starý úľ odstavíme bokom a nový úľ položíme na jeho miesto. Včely z medových plástov treba predom preto pozmetať, aby lietavky pocítili, že v novom úli je život. Potom z plodových plástov zmetieme do nového úľa všetky včely aj s matkou. Z rámikov vyrežeme zaviečkovaný aj otvorený plod a takto vyrezané plásty s plodom obviažeme špagátom, pripevníme k trámikom a vložíme do nového úľa ku včelám. Včely ich ihneď obsadia. Včelstvo treba podporovať sirupom, aby stavalo nové dielo a malo dosť zásob. Pri takomto ošetrovaní využije ešte v tom roku znášku.
Čas hojnosti
Príroda dá roje a mladé matky prevažne v máji až po júl. Prírodný včelár uznáva ako učiteľku len prírodu. Ľudové príslovie už dávno ocenilo roje, keď vraví, že roj v máji je hoden za voz sena, v júni užý len za tučného kohúta a v júli už iba za kostrnky. Ale naše včely nevedia čítať kalendár. Včelár však musí vývoj prírody dôsledne pozorovať. Musí vedieť posúdiť vývoj vo včelstve z každého vánku vetra a z každého výdatného letu včiel. Najlepšie roje sú výsledkom najlepšie peľujúcich včelstiev. Peľ, aromatický obsah z liesok a vŕb, znáška z ovocných stromov a púpavy, to je pre včelstvá čas hojnosti a rojenie vyvinutého včelstva. Toto má rozhodujúci význam pre chov tých najlepších včelstiev, ktoré na včelnici máme. V dvadsiatych rokoch minulého storočia včelárska osveta o rojení tvrdila, že stavba nového diela vyplýva z nutnosti rozmnožovania včelstva a je životnou potrebou včiel pre obnovenie zásob. Príležitosť na stavbu diela mala brániť rojeniu. Aby včelári poskytli včelám príležitosť stavať i v čase, kedy je úľ plný diela, vymysleli stavebný rámik. Tí modernejší dajú postaviť včelám celé nadstavky s novým dielom, aby zvýšili výnos medu. Dnes vieme, že samotná stavba diela nezabráni rojeniu a keď včely prestanú stavať, vo včelstve nastala rojová nálada. S určitosťou však vieme, že keď s nástupom rojovej nálady oddelíme vo včelstve plod od matky a týmto krokom aj mladé včely od starých, (demare plán na kontrolu rojenia silných včelstiev), tak zabránime rojeniu, reštartujeme vo včelstve náladu pracovať, odchováme zároveň aj mladú matku a neprídeme o výnos medu.
Les vždy láka včely
Skúsení včelári hovoria, že plodisko má byť pre včelára nedotknuteľnou svätyňou. Nedotknuteľnosť plodiska platí najviac pre odber medu. Každý včelár musí rešpektovať zásadu, že čo si včely nanosili do plodiska, to patrí im. Lebo pre odchovanie zdravého plodu je najlepšou a jedinou plnohodnotnou potravou len med a peľ. Je to akési napodobenie prírody, kde včely nikto nekŕmi, ale im ani neberie. Nemožno hľadieť z úľa vytiahnuť každú kvapôčku medu a dať včelám cukor. To je lúpežníctvo.
Kto začína včeláriť, začína buď z lásky alebo zo zisku. Prvá myšlienka včeláriť z lásky by mala byť príkladom pre každého včelára. Kto včelári z lásky, ten ľahšie oželie každú korunku, ktorú venuje do tých svojich včeličiek. Často sa stáva včelárom, že im roje uletia. Letia rovno do vyhliadnutého dutého stromu. Tu, bez cudzieho zásahu, postavia svoj nový domov. Obyčajne sa im darí dobre, pretože sú blízko bohato prestretého stola s peľom a nektárom. Dutinu prehlbujú a zapĺňajú medom. Dnes, keď sa nájdu včely v hore, obyčajne si ich šťastný nálezca odnesie domov. Ešte v polovici dvadsiateho storočia sa to robilo tak, že letáč sa na čas zakryl vrecovinou a strom sa opatrne hneď nad hniezdom odpílil. Potom peň hneď poniže hniezda odrezali a kladu so včelami odviezli. Na vhodnom mieste v záhrade ju postavili a opatrili strechou. Ak sa práca dobre vydarila, dožije sa majiteľ radosti z rojov.
Úľ Warre 
Na výrobu úľov vyberáme vždy ten najlepší a najčistejší materiál, a to zo smreka. Aj keď robíme úle z dobre vysušených dosák, predsa niekedy na jar mnohé úle z vnútornej strany vlhnú. Príčinou je materiál rúbaný na jar. Drevo sa má rúbať v zime. Ako poznáme, že materiál pochádza zo zimného rúbania? Trochu jódu rozriedime liehom. Tekutinou polejeme kúsok dosky. Ak roky na doske začnú fialovieť, doska je zo zimného rúbania. Ak sa roky zafarbia na hnedo, je to materiál z jarného rúbania. Z dobre vysušeného zimného materiálu postavené úle natrieme z vonkajšej aj vnútornej strany šelakom, a to aspoň dva razy. Tak natretý úľ je suchý a teplý, bez vlhkosti a bez plesne. Šelak pripravíme tak, že na liter denaturovaného liehu dáme 20 dkg lupienkového šelaku.
Zábudlivý včelár nech si urobí na vreckovke uzol, aby mu pripomínal dôležitú vec, že základom nášho blahobytu je bohatá paša, a za takýto uzol nech nám slúži aj tento blog, pri čítaní ktorého si každý mesiac spomeňme, čo sme urobili v prospech nášho blaha a blaha našich včeličiek.
Včelárenie na prírodnom diele, na malých bunkách, s malými včelami, dnes nie je módnym trendom vo včelárstve, ale snahou včelára, rozpoznať niektoré znaky v správaní sa včelstva, na základe ktorých sa včelár na jar rozhodne, ako bude ošetrovať včelstvo, aby minimalizoval počty roztočov Varroa v úli.
Čo to sú teda tie znaky?
Je to prirodzený spád V.d. sledovaný na podložke. Sú to povedzme tri samičky V.d. za deň, alebo desať, po dobu týždňa alebo pár dní. Tu treba zvážiť i to, či to nie sú samičky V.d. spadnuté cez zimu na horné latky rámikov v spodných nadstavkoch. Tam môžu byť stovky roztočov a ako včelstvo na jar rastie, tak ich včely vyhadzujú.
Ďalej sú to poškodené včely na dne úľa, na letáči, na zemi pred úľom, a to mŕtve i živé.
Zlým znakom je aj poškodený plod vyhádzaný na dno úľa alebo vynesený na letáč.
Potrebujú včely delený úľ?
To sú základné znaky, podľa ktorých sa môže včelár orientovať pri používaní biologicko-chovateľskej metódy znižovania počtu roztočov Varroa vo včelstve. Sú samozrejme i ďalšie pozorovania, napríklad spoliehať sa na druhých, na spád klieštika u suseda a pod.. Môj priateľ z Česka hovorí: Na 100% môžem každému zaručiť, že mu neporadím dobre. Každý musí zobrať vlastný rozum do hrsti. Tí, ktorí chcú pochopiť náš uhol pohladu na včelárske technológie, pohľad nás prírodných včelárov, postupne zvládnu vyhodnocovanie situácie vo včelstve. Na to je však treba cvik a nedá sa to moc popísať, nie je to vedecké, ale len praktické, teda spoľahlivé. Pozrieš na letáč, pred úľ, a bude ti jasné čo sa vo včelstve robí. Pohľadom zistíš či vo včelstve prevláda varroáza. Rozpoznáš ako sa správa včela, ktorá nesie nektár, medovicu, vodu. Hneď spoznáš sliedičku, zlodejku. Podľa pohybu včiel na letáči vieš kde kladú trúdice, alebo vidíš, ktoré včelstvo je pred vyrojením. Kto zvládne takéto spolužitie so včielkami, ten môže radiť druhým na diaľku, a občas sa i trafí.
 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára