Prispôsobte a zmeňte si svoj Warre systém

Úľ Warré je flexibilne použiteľným úľom, ktorý umožňuje včelárovi množstvo úprav a prispôsobení jemu vlastnému spôsobu používania. Myslím, že v jednotlivých lokalitách existuje mnoho dôvodov na zmenu klasickej metódy Warre hľadaním vlastných postupov, ako "menežovať" včely v tejto úľovej zostave. Ďakujem, že čítate na mojom blogu rôznorodé pohľady na prírodné vedenie včelstiev štýlom Warre bez toho, aby ste hádzali po mne paradajky.

Som si istý, že rada na tému jarnej stimulácie včelstva pri rozširovaní úľového priestoru smerom nahor, je užitočná pre každého. Po jarnom prelete včelstvo aj v nepriaznivom počasí vždy veľa ploduje. Treba mu hneď po prelete, počas najbližšieho teplého dňa, pridať nový nadstavok pre plod a položiť ho na plodisko. Včelár to urobí tak, že z dvoch plodiskových nadstavkov, v ktorých včelstvo prezimovalo, vyberie po dva krajné plásty so zásobami a preloží ich do stredu tretieho boxu, ktorý položí na plodisko. Zostávajúci priestor, po odobratých krajných plástoch v plodisku a po stranách preložených plástov do tretieho nadstavku, treba vyplniť trámikmi. Matka získa ďalší voľný priestor na kladenie vajíčok a včelstvo v prípade znášky alebo podnecovania môže stavať nové dielo. Táto metóda môže byť riešením na rozširovanie úľového priestoru až do letného slnovratu, len s tým rozdielom, že ďalší nadstavok, o ktorý včelstvo rozširujeme, už nekladieme ako top na plodisko, ale ho zasunieme pod najvrchnejší nadstavok v úli.

Keď opát Warre robil jeho experimenty, dospel k záveru, že najlepšou možnosťou pre vertikálne deliteľný úľ by bolo, aby každý box bol vysoký 420 mm, teda toľko, ako sú vysoké slamené košnice. Avšak takéto riešenie v trámikovom úli s dielom pritmeleným ku stenám jeho nadstavkov by bolo dosť nepraktické pri medobraní. Preto výšku košnice, 420 mm, rozdelil na polovicu, na dnešnú všeobecne používanú výšku boxov 210 mm. Pastor Christ, riešil výšku nadstavku ešte plytkejším boxom, asi 110 mm, už v osemnástom storočí.

Ak má hobby včelár hoci len jedno včelstvo v trámikovom úli, nemusí sa obávať jeho rojenia a mať strach, že príde o výnos medu. Rojenie včiel je ich prirodzeným rozmnožovaním a netreba tomuto aktu brániť. Aj keď včelár urobí protirojové opatrenia rozširovaním úľového priestoru pre plod a pre med, silné včelstvo sa spravidla v bezznáškovom období, po odkvitnutí ovocných stromov, vyrojí. Tento úbytok včiel v materskom včelstve je náročný na čas, kedy si včelstvo musí vychovať mladú matku, vybudovať nové hniezdo, aby mohlo znovu začať rásť. Výsledkom je strata výnosu medu vo vyrojenom včelstve. Avšak, včelár môže zmeniť túto smolu tak, že prvoroj so starou oplodnenou matkou bude úspešne pokračovať v nosení zásob do medníka, ktorý mu včelár nadstaví preložením aj s medom z materského včelstva.