Prepelica leto oznamuje, novému chlebu sa ľud raduje. Otec jačmeň kosí a syn snopy nosí dohromady. Takou povedačkou sme si v šesťdesiatych rokoch pripomínali, že prišlo leto a máme prázdniny.
Stotožňujem sa so spomienkami priateľov z facebooku na prázdniny. Určite tiež nikdy nezabudnem na detstvo a leto prežité na dedine, ako sme sa máčali v potoku zarovno s kŕdľom husí aj kačíc a jedávali sme celkom bežne chlieb s masťou a cibuľou, alebo s domácim maslom a medom, či slivkovým lekvárom a zapíjali každý krajec spoločnou malinovkou z jednej vratnej fľaše s patentným uzáverom. Žiadna časomiera neexistovala. Bolo len ráno, kedy ma zobúdzali popod okná odchádzajúce kravy na pašu, doprevádzané nádherným zvukom zvoncov, ktoré mali zavesené na krku, a večer, kedy ma hlahol kostolného zvona volal domov. A podvečer som dobrovoľne odrazil statok, vracajúci sa pod dozorom pastiera z paše a pomáhal som kŕmiť hoviadka, ktoré zostávali doma aj s ostatným dobytkom. Keď prišli rodičia z poľa, mama podojila kravy a potom som mohol vypiť čerstvé, ešte teplé a spenené mlieko, ktoré som mal na večeru s podkovičkou doma pečeného ražného chleba. Spolužiaci v meste nič také nemohli zažiť... krásne časy!
Stotožňujem sa so spomienkami priateľov z facebooku na prázdniny. Určite tiež nikdy nezabudnem na detstvo a leto prežité na dedine, ako sme sa máčali v potoku zarovno s kŕdľom husí aj kačíc a jedávali sme celkom bežne chlieb s masťou a cibuľou, alebo s domácim maslom a medom, či slivkovým lekvárom a zapíjali každý krajec spoločnou malinovkou z jednej vratnej fľaše s patentným uzáverom. Žiadna časomiera neexistovala. Bolo len ráno, kedy ma zobúdzali popod okná odchádzajúce kravy na pašu, doprevádzané nádherným zvukom zvoncov, ktoré mali zavesené na krku, a večer, kedy ma hlahol kostolného zvona volal domov. A podvečer som dobrovoľne odrazil statok, vracajúci sa pod dozorom pastiera z paše a pomáhal som kŕmiť hoviadka, ktoré zostávali doma aj s ostatným dobytkom. Keď prišli rodičia z poľa, mama podojila kravy a potom som mohol vypiť čerstvé, ešte teplé a spenené mlieko, ktoré som mal na večeru s podkovičkou doma pečeného ražného chleba. Spolužiaci v meste nič také nemohli zažiť... krásne časy!
V tých krásnych časoch, keď sme z potoka vytiahli starý hrdzavý hrniec, aby sme vylepšili konto zberu železného šrotu v škole, vyskočil z neho pstruh a odplával proti prúdu vody. Dnes je podobná aktivita bojom s veternými mlynmi. Nedokážeme okolo seba minimalizovať množstvo odpadu z plastov, ktoré vo vetre lietajú kade tade po poliach a sú toho plné priekopy. Akosi sme zabudli na staré dobré nákupné tašky z plátna, sieťovky, papierové sáčky, sklenené obaly a košíky z vŕbového prútia.
Teraz, keď opäť prežívam, ale už svoje šesťdesiate roky, tento krátky film ma núti uvažovať nad tým, prečo všemocný stvoriteľ aj s láskyplným vykupiteľom driemu niekde v krčme a nechávajú ničiť svoje úžasné dielo, život na modrej planéte Zem, dokonca aj na "panenskom" ostrove v Pacifiku, ktorý je vzdialený od pevniny 3200 km.
MIDWAY : trailer : a film by Chris Jordan from Midway on Vimeo.
Teraz, keď opäť prežívam, ale už svoje šesťdesiate roky, tento krátky film ma núti uvažovať nad tým, prečo všemocný stvoriteľ aj s láskyplným vykupiteľom driemu niekde v krčme a nechávajú ničiť svoje úžasné dielo, život na modrej planéte Zem, dokonca aj na "panenskom" ostrove v Pacifiku, ktorý je vzdialený od pevniny 3200 km.
MIDWAY : trailer : a film by Chris Jordan from Midway on Vimeo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára