Veľakrát mi bola položená otázka, či sa moje divoké včielky v úli Warré často roja. Viem, že takú otázku môže položiť iba včelár, ktorý je ovplyvnený názorom z literatúry o priemyselných formách včelárenia, že vyrojené včelstvo nevyužije znášku a to znamená stratu na mednom výnose. Treba si uvedomiť, že v prírodnom včelárení včelár neriadi včely, že roj je dar. Aký je dôvod, prečo včelári robia umelé roje a odložence? Plod je takisto dar. Čím to je, že včelárov niečo núti robiť protirojové opatrenia?
Moje divoké včely sa roja takmer každý rok. Ak to môžem posúdiť, nie je to tak často ako v tradičných úľoch bez protirojovej prevencie. Je to voľba včiel, nie moja. Nerobím žiadne protirojové opatrenia, pretože chcem roje. Potrebujem zazimovať čo najväčší počet včelstiev. Roje s mladými matkami sú pre mňa na jar istotou. Všimnite si, že roje so starými matkami odletia ďaleko od rodného úľa. Mladé matky sadnú s rojom bližšie ku včelnici. Mladá matka znamená nové genetické nastavenie vo včelstve. Stará matka je minulosť, preto roj s jej génmi odlietí ďaleko, na nové miesto. Keď sa na to pozriete bližšie, zistíte, že to príroda veľmi inteligentne zariadila, keď staré gény postúpi ďalej, do nového regiónu a pre udržanie zdravého potomstva ponecháva čerstvé gény na rodnej včelnici. Každopádne, stratiť roj prvák so starou matkou nie je tragédia a postarať sa o neznámy roj, ktorý priletel do vašej záhrady, podobne. Vymeniť si roje s priateľom zo susednej dediny bude pre vašu včelnicu len užitočné.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára